Pád Kabaly – Záver (1. časť): Pyramída moci

Po takmer roku a pol nový diel Kabaly!

V tejto epizóde záverečnej série odhalíme 3 klince moci, ktoré vládnu svetu. Ponoríme sa do prvého z nich a zistíme, akú moc majú finančné inštitúcie nad našimi životmi. Povedané finančnou terminológiou, jedna svetová vláda už funguje!

PS: Ako možno viete, Janet Ossebaardová, spolutvorkyňa série Pád Kabaly, minulý rok zomrela (spáchala samovraždu), a jej kamarátka Cyntha Koeter teraz pokračuje v ich spoločnej práci po viac ako ročnej odmlke.

↓ Video v origináli s českými titulkami ↓

↓ Video s sk dabingom ↓

---

Sledujte tiež na: Od y see / Rumble / Substack / Bitchute

Originál videa publikovaný TU : 31. decembra 2024

Prepis videa:

Pád Kabaly – Záver – 1. časť Na pamiatku Janet Ossebaardovej.

1. časť: Pyramída moci S príchodom roku 2025 sa všetko zmenilo. Len za niekoľko rokov sa svet zoznámil s pojmami ako hlboký štát, kabala (tajný spolok), močiar, informačná vojna a dezinformácia. Ľudia začali chápať, že ich vlády sú len bábkami niečoho väčšieho, niečoho, čo presahuje ich chápanie, niečoho temného a zlovestného. Ľudia začali pochybovať o dobrých úmysloch svojich vlád, keď videli, ako sú zavádzané celosvetové programy, ako je Agenda 21 a Agenda 2030, ktoré likvidujú poľnohospodárov na celom svete a nahrádzajú skutočné potraviny falošnými. Videli, ako sú im vnucované najrôznejšie technológie, ktoré ničia akýkoľvek zmysel pre súkromie. Boli im odobraté peniaze a nahradené digitálnou menou a digitálnymi preukazmi totožnosti.

Kvôli tomu všetkému a ďalším veciam sa ľudia začali prebúdzať a videli, ako dystopickú budúcnosť pre nás naši vodcovia naplánovali. Dokumentárny seriál Pád kabaly a jeho pokračovanie Pád kabaly sme natočili ja a Janet Osserbaardová. Natočili sme ich z obavy o ľudstvo a preto, aby sme svetu odhalili, kam nás kabala vedie. Seriál sledovali milióny a milióny ľudí po celom svete. Nakoniec to boli práve títo ľudia, vďaka ktorým bol svet pripravený skutočne sa prebudiť, prihlásiť sa o svoju suverenitu a zvoliť si inú cestu do budúcnosti. Táto cesta však ešte len príde. Práve teraz sa nachádzame v prechodnom období, v období medzi časovými líniami. Stále potrebujeme pochopiť skutočné jadro, korene kabaly. Pretože až skutočne zostúpime na dno králičej nory, pochopíme celý obraz. A s týmto poznaním môžeme opustiť staré štruktúry.

Potom sa môžeme zamerať na nový svet, nový systém, rozvinutejší, skutočne rovnocenný a transparentný, s rešpektom k právam a súkromiu jednotlivca. Vitajte pri závere série Pád Kabaly, kde odhalíme skutočnú povahu kabaly, to, ako je zakorenená vo všetkých aspektoch spoločnosti, a teda aj nesmiernosť práce, ktorú treba v nadchádzajúcich rokoch vykonať, aby sme močiar skutočne vysušili. Začnime s odhaľovaním identity kabaly. Budeme sa jej venovať systematicky, krok za krokom, jednoducho a komplexne. Ako viete, pyramída má tri strany, tri body. Pyramída kabaly nie je iná. S vševidiacim okom uprostred nás kabala ovláda alebo nám vládne tromi klincami moci. Financie, armáda a náboženstvo.

A verte alebo nie, tieto klince sa nachádzajú na najmocnejších miestach sveta ako nezávislé entity. V londýnskom City, Washingtone DC a Vatikáne. Všetky tri sú na svojich krajinách úplne nezávislé, nedotknuteľné, nepredstaviteľne mocné. Všetky majú v centre svojho štátu obelisk, ktorý im darovalo slobodomurárstvo. Začnime londýnsku City, áno? Bola založená niekoľko rokov po rímskej invázii v roku 50 nlp. na severnom brehu Temže a je zjavne pokračovaním Rímskej ríše. Od svojich počiatkov mala vlastného starostu a riadiaci orgán, ktorý sa nazýval Korporácia londýnskej City.

City sa rozkladá na ploche 1,7 km2 a je srdcom Veľkého Londýna. Korporácia, ktorá City riadi, je svojho druhu jedinečná. Je apolitická. Má vlastnú políciu a vlastné súdy, Ústredný trestný súd, známy tiež ako Old Bailey, a súd pre starostu a londýnsku City. Má tiež niektoré osobitné privilégiá a výnimky, napríklad je vyňatá zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám pre svoje iné činnosti, než je činnosť miestneho úradu, napríklad pre svoju úlohu na finančných trhoch. Londýnska City nie je nezávislým štátom ako Vatikán, takže sa v konečnom dôsledku bude zodpovedať parlamentu Spojeného kráľovstva. Vzhľadom na svoje zvláštne a historické postavenie však korporácia primárne podlieha svojim voličom a členom.

City riadi globálny finančný trh a londýnske veľkoobchodné trhy s potravinami. Členmi korporácie sú väčšinou slobodomurári, ktorí sa stále nazývajú pôvodnými názvami Freemen a Liverymen. V londýnskej City sídli súkromná Rothschildova Anglická banka, Lloyd’s of London, Londýnska burza cenných papierov, londýnsky devízový trh  s denným obratom 2,9 bilióna amerických dolárov, čo je takmer polovica celosvetového denného obratu, viac ako 500 bankových úradov, všetky britské banky, poisťovne a najväčšie právnické firmy, hlavné londýnske trhy s čerstvými potravinami, viac ako 300 vydavateľstiev a sídlo celosvetového slobodomurárstva. Londýnska City má svoju vlastnú vlajku a znak, zatiaľ čo mesto Londýn nemá.

Starosta londýnskej City má honosný titul, ctihodný lord starosta Londýna, a do Guildhallu jazdí v zlatom kočiari, zatiaľ čo samostatný starosta Londýna, úrad vytvorený až v roku 2000, nosí oblek a jazdí autobusom. Investigatívny finančný novinár Nicholas Shaxson hovorí: „Prostredníctvom medzinárodných burzových kotácií, obchodovania s menami, vydávania dlhopisov a ďalších činností sa v City uskutočňujú úplne slušné finančné aktivity z celého sveta. Je však tiež hlavným nervovým centrom temného globálneho offshorového systému, ktorý ukrýva a stráži nakradnuté svetové bohatstvo.

Strata daňových príjmov je ohromujúca. Korporácie využívajú daňové raje na to, aby unikli plateniu odhadom 245 až 600 miliárd amerických dolárov ročne. Dane sú však len časťou príbehu. Globálna hra podvodov, ktorú po desaťročia hrajú bohatí a ich funkcionári v City, narušila právny štát. Tento systém, ktorý je nezodpovedný a často nedohľadateľný, zaisťuje, že prosperita zostáva doménou niekoľkých málo ľudí.” Pozrime sa bližšie na to, ako nám niektoré nadnárodné banky vládnu.

Banka pre medzinárodné platby bola založená v roku 1930 vo švajčiarskom Bazileji, aby pomohla Nemecku s platením reparácií po prvej svetovej vojne. V rámci Versaillskej zmluvy z roku 1919 boli porazené krajiny prvej svetovej vojny povinné zaplatiť spojeneckým mocnostiam 132 miliárd zlatých mariek ako trestné reparácie. Hneď ako sa Hitler dostal k moci, platby úplne zrušil, čo malo viesť k likvidácii BIS. Namiesto toho však získala nový štatút, aby sa stala centrálnou bankou pre národné centrálne banky.

Ako centrálna banka pre všetky národné centrálne banky je oslobodená od všetkých politických zásahov. To znamená, že je to súkromná banka, nezávislá, nedotknuteľná, bez akýchkoľvek daňových povinností, ani bez povinností sprístupňovať dokumenty, finančné správy a čokoľvek iné. Zostáva úplne bez dohľadu. BIS a všetci jej zamestnanci sú nedotknuteľní, nezodpovední, stoja nad akýmkoľvek zákonom. Jej vyhlášky sú pre národné centrálne banky záväzné, rovnako ako vyhlášky zakazujúce požičiavať vládam lacné peniaze. McGarrah, prvý prezident Banky pre medzinárodné platby, v roku 1931 hovorí: „Banka je úplne vyňatá z akejkoľvek vládnej či politickej kontroly.” Ako to môže byť legálne? Banka pre medzinárodné platby vypracovala súbor medzinárodných bankových odporúčaní, ktorý sa nazýva Bazilejský rámec.

Bazilejský výbor nemá právomoc prijímať zákony v žiadnej krajine, takže je potrebné, aby ich členské krajiny začlenili do svojich národných regulačných rámcov. Krajiny G10 a G20 ich jednoducho presadili do zákonov, pričom ich parlamentné diskusie sa týkali iba toho, akým spôsobom môžu banky odporúčania dodržiavať a do akej miery je potrebné upraviť existujúce zákony. V Európe Európska únia previedla odporúčania do európskeho práva, čím obišla národné parlamenty. Zvyšok sveta sa im pokorne podriadil a nasledoval ich príklad.

Tak vznikol jeden medzinárodný zákon o financiách, ktorý nám ukazuje, že jedna svetová vláda už existuje a funguje pomerne dobre „Basilej III Konečná fáza” a máme tu zrod ďalších dvoch medzinárodných bánk. druhej svetovej vojny, v júli 1944, sa v britskom Bretton Woods konala menová a finančná konferencia Spojených národov, aby sa dohodla na rade nových pravidiel pre medzinárodný menový systém po druhej svetovej vojne.

Keď bola o rok neskôr založená Organizácia Spojených národov, boli pod jej direktívu zaradené Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka ako jej hlavné finančné agentúry. Cieľom MMF a Svetovej banky je predovšetkým byť globálnym veriteľom poslednej inštancie pre národné vlády, čo im dáva bezprecedentnú moc nad krajinami v núdzi. MMF dohliada na menovú politiku všetkých krajín. Má právo zasahovať do diania v danej krajine a vydávať jej pokyny. Akonáhle krajina prijme pomoc MMF, je povinná plniť programy štrukturálnych úprav MMF, ktoré, povedané na rovinu, majú tendenciu erodovať národné hospodárstvo. Zoznam škandálov a incidentov je nekonečný. „Škandál MMF v Grécku” „Argentína hovorí: už nikdy MMF!” Bez toho, aby sme zachádzali do technických podrobností, nástroje, ktoré MMF používa na pomoc danej krajine, ako sú programy štrukturálneho prispôsobenia a prideľovania osobitných práv čerpania, robia bohaté krajiny bohatšími a chudobnejšími chudobnejšími.

Bol to práve prezident Trump, kto zabránil ešte väčšiemu uchváteniu moci tým, že sa postavil proti sprievodnému navýšeniu zvláštnych práv čerpania (SDR) na 2,8 bilióna amerických dolárov po pandémii COVIDu. Toto navýšenie SDR by viedlo k ďalším pôžičkám s úrokmi menej rozvinutým krajinám s množstvom záväzných pravidiel, ktoré ničia národné ekonomiky. Viac pôžičiek znamená viac dlhov, čo svet strháva do nekonečnej dlhovej špirály, v ktorej majú stále väčšiu moc banky, a tým aj elita. Agenda 21 v plnej akcii. Bývalý tanzánsky prezident Julius Nyerere, ktorý tvrdil, že zadlžené africké štáty odovzdávajú suverenitu MMF a Svetovej banke, sa slávne spýtal: Kto zvolil MMF za ministerstvo financií všetkých krajín sveta?

Dobrá otázka. Kto to urobil? Nikto. Aspoň nie vy alebo ja. Ako teda tieto inštitúcie získali celosvetovo takú moc? Aby sme našli odpoveď na túto otázku, musíme sa obrátiť na bábkovodičov. Toto je Pyramída moci, ktorá nám ukazuje, kto vládne svetu. Takmer úplne hore vidíte Radu trinástich. Ide o trinásť iluminátskych pokrvných rodín. Vládnu svetu, akoby sme my boli iba otrokmi a oni pánmi. Ich chápadlá zasahujú hlboko do všetkých aspektov života. Priamo pod Radou trinástich pokrvných rodín nájdete Výbor 300.

Čo o tomto výbore vieme? Bol založený v 17. storočí ako Výbor 300 britskej Východoindickej obchodnej spoločnosti britskou kráľovskou rodinou. Túto spoločnosť využívali pre svoj obchod s ópiom s Čínou. V roku 1727 pokračovala Britská východoindická obchodná spoločnosť ako Výbor 300 ako ho poznáme teraz. Výbor 300 funguje ako motor Nového svetového poriadku. Ovláda globálny bankový kartel, ktorý sme práve videli, všetky veľké korporácie a tajné spoločnosti. „Tristo mužov, ktorí sa navzájom poznajú, riadia ekonomické osudy kontinentu a hľadajú si nástupcov medzi svojimi priateľmi a príbuznými.” – Walther Rathenau, 1909.

Výbor tristo je vedúcou organizáciou, ktorá stojí za Rímskym klubom, OSN, NATO, Trilaterálnou komisiou, Radou pre zahraničné vzťahy, Tavistock Institute, skupina Bilderberg a tak ďalej a tak ďalej. Jej členmi sú zástupcovia trinástich pokrvných línií, európskych kráľovských rodov a čiernej šľachty. K nim sa pridávajú niektorí mocní jednoduchí ľudia, ako sa predtým hovorilo ľuďom mimo ich pokrvnej línie, riaditelia najväčších svetových spoločností. Na čele výboru vždy stál anglický kráľ alebo kráľovná. Podľa HG Wellsa, bývalého člena výboru 300, je cieľom výboru totalitná jednotná svetová vláda. Bývalý dôstojník britskej spravodajskej služby MI6 Dr. John Coleman opisuje 21 cieľov výboru 300.

Jeden svet, jedna vláda, jedna mena, jedna cirkev, jedno náboženstvo. Ďalej Dr. Coleman píše: „Do roku 2050 budú eliminované najmenej štyri miliardy zbytočných darmožrútov pomocou obmedzených vojen, organizovaných epidémiou smrteľných rýchlo pôsobiacich chorôb a hladomoru. Energia, potraviny a voda budú pre neelitné obyvateľstvo udržiavané na úrovni životného minima… pričom sa začne s bielym obyvateľstvom západnej Európy a Severnej Ameriky a potom sa rozšíri na ostatné rasy. Obyvateľstvo Kanady, západnej Európy a Spojených štátov bude decimované rýchlejšie ako na ostatných kontinentoch, kým svetová populácia nedosiahne zvládnuteľnú úroveň jednej miliardy, z čoho 500 miliónov bude tvoriť čínska a japonská rasa, vybraná preto, že sa jedná o ľudí, ktorí boli po stáročia prísne kontrolovaní a ktorí sú zvyknutí počúvať autority bez otázok.

Zoznámte sa so Zbigniewom Kazimierzom Brzezinským, poľsko-americkým diplomatom a politológom. Bol poradcom prezidenta Johnsona a poradcom pre národnú bezpečnosť prezidenta Cartera. Bol významným členom Rímskeho klubu, členom Výboru 300, členom Rady pre zahraničné vzťahy a príslušníkom starobylej poľskej čiernej šľachty. Brzezinski tvrdil: „Elita, neobmedzovaná zábranami tradičných liberálnych hodnôt, nebude váhať dosiahnuť svoje politické ciele pomocou najnovších moderných techník ovplyvňovania správania verejnosti a udržiavania spoločnosti pod prísnym dohľadom a kontrolou.”

Brzezinski pokračuje: „Čoskoro bude možné presadiť takmer nepretržitú kontrolu nad každým občanom a okrem obvyklejších údajov viesť aktuálne súbory obsahujúce aj tie najosobnejšie údaje o zdraví a osobnom správaní každého občana. Tieto súbory budú môcť úrady okamžite vyhľadať. Moc bude gravitovať do rúk tých, ktorí ovládajú informácie. Naše existujúce inštitúcie budú nahradené inštitúciami predkrízového riadenia, ktorých úlohou bude vopred identifikovať pravdepodobné spoločenské krízy a vypracovať programy pre ich zvládnutie.” No… neznie to tak, že jeho plán bol v predchádzajúcich rokoch realizovaný presne podľa jeho predstáv, a to dokonca celosvetovo?

Akú obrovskú moc má tento Výbor? Členovia Výboru 300 sa znovu objavujú všade, pretože tento Výbor je zastrešujúcou organizáciou pre všetky popredné svetové think tanky ako Bilderberg Group, Rada pre medzinárodné vzťahy a Trilaterálna komisia. Skupinu Bilderberg s jej každoročnými tajnými schôdzkami vymyslel Dr. Joseph Retinger, údajný špión a vrchný poradca generála Wladyslawa Sikorského, šéfa poľskej exilovej vlády v Londýne počas druhej svetovej vojny. Bol to princ Bernhard, nemecký manžel holandskej kráľovnej Juliany, ktorá počas druhej svetovej vojny tiež žila v londýnskom exile, a Paul Rykens, zakladajúci predseda spoločnosti Unilever, ktorí v máji 1954 v hoteli Bilderberg v holandskom Oosterbeeku založili skupinu Bilderberg. Stretnutia boli vždy veľmi tajné.

Diskusie prebiehajú podľa pravidla Chatham House, žiadne vyhlásenia akéhokoľvek druhu nesmú byť urobené pre tlač. Z rokovania sa nezaobstarajú žiadne zápisy. Účastníci sú oprávnení využívať informácie získané na týchto stretnutiach, ktoré však nie sú pripísané menovite uvedenému rečníkovi. To by malo zabezpečiť otvorenú a slobodnú diskusiu, ale kriticky zmýšľajúci ľudia konštatujú, že členovia voľne diskutujú o našom zániku. Faktom je, že keď ste pozvaní na stretnutie Bilderbergu, môžete očakávať výrazné zvýšenie kariéry ako bábky kabaly.

Rada pre zahraničné vzťahy je odštiepkou Inštitútu medzinárodných vzťahov, anglo-americkej spravodajskej organizácie, ktorá vznikla po mierovej zmluve z prvej svetovej vojny vo Versailles v roku 1919. Neskôr sa britská pobočka oddelila do Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov, známeho aj ako Chatham House, az americkej pobočky sa stala Rada pre zahraničné vzťahy. Cieľom Rady je informovať vládu o medzinárodnopolitických záležitostiach, čo je módny výraz pre špionáž. Jej členmi sú vysokí politici, štátni tajomníci, riaditelia CIA, bankári, právnici, profesori, riaditelia podnikov, generálni riaditelia a významné mediálne osobnosti. Radu významne finančne podporujú Fordova nadácia a Rockefellerova nadácia, pričom David Rockefeller sa v roku 1949 dokonca stal riaditeľom Rady pre zahraničné vzťahy.

Hlavné správy Rady sa týkajú hrozieb vojen a mieru. Rada pre zahraničné vzťahy je NGO – mimovládna organizácia. Trilaterálnu komisiu založili v roku 1973 David Rockefeller a Henry Kissinger. Zahŕňa spoluprácu medzi Severnou Amerikou, Európou a ázijsko-pacifickou oblasťou. Trilaterálna komisia, tiež mimovládne organizácie, zastupuje vplyvné obchodné a politické záujmy, je takpovediac vysoko postavenou lobistickou skupinou. Medzi jej členov a bývalých členov patria popredné osobnosti z oblasti politiky, spravodajských služieb, obchodu, médií a akademickej obce. Ide o hlboký štát, ktorý vládne svetu bez akýchkoľvek demokratických zásahov.

Správa Trilaterálnej komisie z roku 1975 uvádza: „Zraniteľnosť demokratickej vlády v USA nepochádza primárne z vonkajších hrozieb, aj keď také hrozby sú reálne, ani z vnútorného rozvratu zľava či sprava, aj keď obe možnosti môžu existovať, ale skôr z vnútornej dynamiky samotnej demokracie vo vysoko vzdelané, mobilizované a participujúce spoločnosti.” Noam Chomsky o Trilaterálnej komisii hovorí: „Cítili sa slobodní, keď mohli otvorene hovoriť o tom, že je potrebné stále aktívnejšiu a deviantnejšiu verejnosť priviesť späť do patričného stavu apatie a poslušnosti, aby sa aj naďalej snažila používať demokratické prostriedky na to, aby ich zbavila moci.”

Republikánsky senátor Barry Goldwater vo svojej knihe Bez ospravedlnenia z roku 1980 naznačil, že diskusná skupina je obratným a koordinovaným úsilím o prevzatie kontroly a konsolidáciu štyroch mocenských centier – politického, peňažného, ​​intelektuálneho a duchovného – pri vytváraní celosvetovej ekonomickej moci nadradenej politickým vlád zúčastnených národných štátov.”

Skutočnosť, že členmi týchto výborov, komisií, skupín, think-tankov a ďalších inštitúcií sú elity tohto sveta, nám o ich cieľoch mnohé napovedá. Ide o hlboký štát, neviditeľnú vládu jedného sveta. Sú nevolení, oslobodení od akéhokoľvek volebného či demokratického procesu a v rámci svojich mimovládnych organizácií nedotknuteľní. Sú to ministri a prezidenti krajín, generálni riaditelia bánk, médií a mimovládnych organizácií. Sú to právnici, profesori a dôstojníci spravodajských služieb.

Ich dekréty a zmluvy, ktoré do sveta vnášajú organizácie ako OSN, WHO a NATO, rušia ústavy bez ohľadu na čokoľvek. V posledných niekoľkých rokoch sme toho boli svedkami znova a znova. Je niečo o identite kabaly, čo by sme mohli poznať viac? A čo Washington a Vatikán? Ako prispievajú k vláde jedného sveta? Preskúmajme to ďalej v druhej časti tohto záveru k Pádu Kabalu. Koniec 1. časti

Preklad: David Formánek

Stránky autorky: fallcabal.com

Pôvodné diely série Pád Kabaly/Kabala nájdete tu: https://otevrisvoumysl.cz/?s=kabala