KRESŤANSKÝ EGREGOR

Čo je egregor už naši čitatelia vedia dávno. Zopakujme si iba tú dôležitú vec, že vzniká koncentráciou psychickej energie do takej hustoty, až nadobudne vedomie samoexistencie.

Potom dôjde k jeho napojeniu sa na všetky mysle, ktoré zdieľajú jeho frekvencie. Spojením všetkých myslí získa nepredstaviteľnú „výpočtovú“ silu, pretože si ho môžeme predstaviť ako akýsi nepredstaviteľne rýchly internet, ktorého jednotlivé výpočtové jednotky sú všetky mozgy, ktoré sú v ňom zapojené. Vznikne monštrum poľovej podstaty, teda enegreticko-informačné pole, ktoré už má svoju vlastnú inteligenciu, a teda aj intelekt. Má takú ohromnú silu, že dokáže samostatne vytvárať myšlienky. Zopakujme si aj to, že mozog človeka je veľmi jednoduchá štruktúra a myšlienky vyrábať nedokáže. My len na základe frekvencií nášho vibračného pozadia – ktoré závisí od toho, v ktorej rozmerovej a čakrálnej štruktúre sa nachádza naše vedomie – dokážeme vyberať z „ponuky“ dávno hotových myšlienok tie, ktoré sú s našou mysľou na základe našej vibračnej úrovne – Konom podobnosti – v rezonancii.

Teda prostredie torzných polí ideálne spája všetky mysle a egregor získava schopnosť nielen vytvárať, ale aj do všetkých myslí vsúvať tie myšlienky, ktoré považuje za potrebné. Platí však aj to, že preberaním jeho myšlienok sa spravidla v mysliach, ktoré sú doň napojené generujú emócie, ktorými sa egregor živí.

Skrz egregory vkladajú svoje temné obrazy do myslí naň napojených aj Bytosti 9. rozmerovej a čakrálnej štruktúry, teda tie, ktoré sú podriadené Bielobohovi aj Čiernobohovi. Teda anjeli či archanjeli, alebo čerti, besi, démoni, diabli, Satan a im podobní.

Systémovými vykonávateľmi ich príkazov na Zemi sú jezuiti.

Skrz egregory je spravidla realizované aj napojenie sa do všetkých vytvorených Matríc (Matrixu).

Kým sme vykonávali spoločné Obrady a Rituály, ktoré naše Vedomie udržiavali v kolektívnych rozmernostiach – teda 10.-12. priestorovej a čakrálnej štruktúre, tak sme – právom Konu Stavby Sveta – mali pod kontrolou aj 9. priestorovú rozmernosť. Pobývaním v septiku – 1.-3. priestorovej a čakrálnej rozmernosti – však už neriadime nič. Teda určite nijako neovplyvňujeme úroveň konania Bohov.

Systémom meditácií – lebo pôvodné (nie dnes vymyslené) slovanské Obrady a Rituály sú formou meditácie – sme odstraňovali negatív a udržiavali si priame spojenie s Astrálom. Bez Bohov aj popov.

Kto je priamo napojený na svojho Nebeského Učiteľa (toho člena svojho Rodu, ktorý bol pri vzniku jeho Duše), ten nie je pod vplyvom žiadneho egregoru. O túto linku nás však cieľavedome „obrali“ a namiesto nej nás implementovali práve do egregoru či egregorov, ktoré pre nás účelovo vytvorili.

Treba nám vedieť ako vytvárali kresťanský egregor, ktorý veľmi efektívne udržiaval mysle ľudí pod rabskou kontrolou na ich Pánovi.

Egregor sa nedá zničiť žiadnou vojnou, revolúciou, povstaním, demokratickými voľbami, ani nijakým iným podobným prostriedkom, lebo všetko toto sú ich nástroje vymyslené práve nato, aby nás nimi držali pod kontrolou. Spoliehať sa na fyzické násilie v akejkoľvek podobe – vrátane vojen – alebo demokratické voľby je dnes prejav naivity. Výsledok je preto vždy presne opačný tomu, čo naivní účastníci od takéhoto postupu očakávajú. Všetky tieto a podobné nástroje vymysleli a implementovali práve preto, aby dosiahli to, čo dosiahli. Presnejšie všetko začalo ich programami, ktoré zostavili a „nahrali“ do Astrálu.

Preto jediná šanca všetko toto zastaviť je zrušiť, vymazať ich programy v Astrále a nahradiť ich našimi. Máme nielen povinnosť takto postupovať – lebo nepotrestanie Zla je porušenie Konu – ale aj oveľa vyššiu „kvalifikáciu“. Sme totiž energeticky oveľa vyššie bytosti ako oni a môžeme preto tvoriť a ukladať programy s oveľa vyššou prioritou, na ktorú oni jednoducho nedosahujú. Treba však vedieť aj to, že Japonec „Samosato“ nám NIKDY nepríde na pomoc. Najvyššia autorita je každý človek sám za seba, ale v jednom šíku, pretože armáda vždy musí byť v šíku a podliehať jednému veleniu – hierarchii. Nekonanie je pasivita, teda porušenie Konu Stavby Sveta.

To však neznamená, že egregor „Samosato“ nebude svoje programy do jemu podriadených myslí posielať.

Približne pred 4-5 rokmi bol zničený kresťanský egregor. Nezničil ho „Samosato“, ale sústredené konanie štruktúry Sibírskych žrecov. Dá sa to jediným nástrojom: preklínaním.

Keď vo Vatikáne zaregistrovali likvidáciu svojho egregoru, pápež spustil celosvetové „ekumenické“ hnutie s oficiálnou podporou Štrasburgu. Tam sa stretli splnomocnení zástupcovia všetkých kresťanských aj nekresťanských cirkví – áno, aj mohamedáni – a dohodli sa na spoločnom postupe. Bez egregoru sa im situácia veľmi skomplikovala, pretože už iný nástroj – okrem ČIERNEJ MÁGIE – nemajú. A tak teda už postupujú spoločne.

Okrem iného vtedy spustili aj celoplošný program „podpíš dohodu“. Odvtedy sme začali hromadne podpisovať súhlasy, upovedomenia, informované súhlasy a všetky možné aj nemožné podobné dokumenty. Nikto nečíta všetky maličké písmená, a preto ani nevieme čo vlastne svojim podpisom potvrdzujeme.

Takto sme nevedome začali podpisovať dohody s Bohmi – skrz neprehľadnú schému ich služobníkov.

Ak hovoríme o Čiernej Mágii, tak musí byť jasné, že ich najefektívnejším nástrojom je prinášanie krvavých obetí. Teda – inými slovami – rituálne rezanie našich, bielych detí alebo (ak sa nepodarí zohnať každodennú obetu) aspoň zvierat, ktoré však najskôr rituálne „pokrstia“ na Sloviena, Rusa a podobne. Vytvoria tak virtuálneho dvojníka, ktorý je potom rituálne zarezaný v našom mene.

Takéto veci sa nepíšu a ani nečítajú ľahko, ale bez spoznania tohto mechanizmu mnohí nepochopia vážnosť situácie. Poznanie oslobodzuje, ale často neprináša úľavu. A v tomto prípade to – hoci to je smutné – platí dvojnásobne.

Pre pochopenie podstaty rituálnych krvavých obetí si uvedieme krátky opis postupu prinášania krvavej obety z knihy Jima Keitha SECRET AND SUPPRESSED. V jednej kapitole podáva opis pozadia fungovania tajných spoločností, ktorý nejakým spôsobom získal z Vatikánu. Či informáciu získal tak, ako to uvádza, alebo nejako inak nie je z nášho pohľadu dôležité. Jim Keith napísal veľa kníh s takouto tématikou, pričom táto vyšla r. 1993. Len dodajme, že v roku 1999 za veľmi podozrivých okolností zomrel v nemocnici, kde sa dostal na operáciu po úraze kolena. Náhody neexistujú.

Kapitola je oveľa obsažnejšia a opisuje aj silové pozadie celej mocenskej hry. Pod hlavičkou kresťanskej cirkvi sa svojho času vytvorili dve mocenské, navzájom proti sebe bojujúce kliky. Južné kmene vytvorili kliku riadenú z Vatikánu, ku ktorej sa pripojili aj Frankovia. Severne žijúci Germáni vytvorili zase tzv. severnú kliku, ktorej cieľom bolo ovládnuť juh a prevziať kontrolu nad Vatikánom buď porážkou južnej kliky alebo jej penetráciou a asimiláciou. Patrili tu najmä Teutóni, Nóri a Sasi. Kmene Anglicka vytvorili tretiu, nezávislú kliku.

Okolo r. 850 do hry vstúpila nová skupiny hráčov: Židia. Začali sa usadzovať v Nemecku pod kontrolou a riadením Sionistickej elity. Tá upevnila svoje väzby s Germánmi, obzvlášť s Bavorákmi ale aj Prusmi. Hoci boli rasovo odlišní, vyznávali spoločnú formu náboženstva. Sionisti aj Germáni praktizovali rituálne, krvavé, ľudské obete. Treba však vedieť aj to, že židovská elita nikdy nepreniesla svoje náboženstvo do bežného, židovského národa. Sionisti boli a sú elitou, ktorá považuje členov „svojho“ národa za niečo ako dobytok na jatky.

So Sionistami oddávna úzko spolupracujú úderné skupiny mohamedánov, najčastejšie v podobe šokových úderných oddielov. Masy nevedomých členov židovského národa sú principiálne používané ako jeden zo zdrojov materiálu na obety. Väčšinou totiž ide o bielych, ktorí iba prestúpili na židovské náboženstvo.

Krv a utrpenie prinášaných obetí privoláva démonov, ale tí nemôžu len tak prísť a konzumovať energiu gavachu. Na to im musí dať povolenie ten, kto krvavú obeť prináša. Preto každá krvavá obeť je robená práve preto, aby bolo s čím „obchodovať“, teda aby dosiahli konkrétny cieľ. Démoni dostanú gavach a čierni mágovia zase „službu“ od nich. To je princíp ich pôsobenia. Krvavá obeť nie je akási „jednorázová“ zábava. Je to systémový nástroj každodenného použitia.

Keith prináša krátky opis výkonu rituálnych obetí u Sionistov, resp. Teutónov. Zdôrazňuje, že radoví členovia modernej židovskej komunity dnes nemajú skutočné prepojenie na historický judaizmus. Podľa jeho vatikánskeho zdroja v tejto oblasti vydal veľmi výstižnú knihu Benjamin H. Freedman pod názvom FACTS ARE FACTS.

Rituálny, obetný kňaz sa nazýva Kohen. Novovysväcovaný Kohen vojde do jamy pod mriežkou, ktorá je vedľa obetného oltára, ktorý sa nazýva aj oltár holokaustu (po hebrejsky „šoah“). Oltár je opísaný v 27. kapitole starozákonnej knihy Exodus, v prvej časti.

Oltárna mriežka sa umiestni nad jamu (ide o akýsi kruhový výkop) a obeť prinesú na oltár. Preferovaná obeť je chlapec, ale „použiteľné“ je aj dievča. V zmysle opisu v 12. kapitole knihy Levitikus, deti mohli rodičia vykúpiť, čo bolo zaužívané za čias Templárov, pretože za čias ich vládnutia v Jeruzaleme tam stál náležite vysvätený a používaný chrám. V dnešných časoch býva dieťa na obetu najčastejšie unesené.

Dieťa – najžiadanejšie je batoľa alebo nemluvňa – postavia nahé na mriežku nad hlavou novica Kohena tvárou k severu. Celebrujúci kňaz mu pevne uchopí hlavičku (ak je dieťa staršie – prípustné sú deti do veku 13 rokov ale musí to byť panna alebo panic – tak aj s ďalším, pomocným kňazom aby ho premohli) a prerežú mu hrdlo tak, že sa vytvorí otvorená štrbina na krčnej žile. Časť krvi je použitá na ostriekanie východnej časti oltára, pričom zvyšok striekajú cez mriežku na vysväcovaného Kohena, ktorý na neho sa lejúcu krv plnými ústami pije. Celebrujúci Kohen si potom navlhčí prsty krvou hrôzou jačiaceho dieťaťa a obíde oltár v smere proti hodinovým ručičkám. Pritom nakreslí krvou na prstoch na rohoch umiestných na oltári určité tajomné symboly. Keď sa vráti k dieťaťu, naberie si plné ústa tryskajúcej krvi. Novo-Kohenovi pomôžu vyjsť spod mriežky a ten sa pripojí k celebrujúcemu Kohenovi. Slúžiaci Kohen všetkých voľne ústami postrieka krvou dieťaťa. Takto sa nový Kohen stáva členom ich kňazstva.

Potom už značne oslabené, ale ešte vždy živé dieťa mäsiarsky vykostia. Vnútorné tukové tkanivá, t.j. pečeň a ľadviny odložia bokom a Kohenovci sa začnú hostiť. Všetko čo nezjedia musí byť – podľa Zákona Levitov – spálené ešte pred východom slnka. Toto je opis základnej procedúry pravidelnej rituálnej obety s výnimkou, že v pravidelnej obete sa krv nepretržite leje na mriežku na obnovenie zasvätenia prahu, na ktorom chrám, alebo dlážka na ktorej sa zabíja, spočíva. V takom prípade je ostriekavanie detskou krvou z úst vynechané.

Podobnosť medzi sionistickým a teutónskym rituálom je veľmi veľká. Zhody spoločného pôvodu určitých praktík je možné vysvetliť ich odvodením pravdepodobne od Chazarov. V teutónskom ríte je oltárom zvyčajne neopracovaný dolmen a jama s novicom pod  mriežkou zvyčajne chýba. Kňaz, ktorý má byť vysvätený v tomto ríte iba leží úplne nahý na zemi na východnej strane oltára. Východná strana oltára je u Sionistov aj Teutónov považovaná za posvätnú. Obeť – chlapec alebo dievča vo veku od 7 do 12 rokov (panna alebo panic) – je položená naň. Dieťa silou prinútia dosadnúť naň v pokľaku tak, že dôjde k pohlavnému prieniku. Hlavu dieťaťa otočia tvárou k východu ako v sionistickom ríte a prerežú krčnú žilu. Dieťa je potom sexuálne dookola používané slúžiacimi kňazmi až dokiaľ nenastane smrť (sexuálny prienik v sionistickom ríte úplne chýba). V oboch rítoch je ostrekovanie krvou obete a jej požívanie považované za nevyhnutnú súčasť náležitého zasvätenia, pričom telo dieťaťa je v oboch prípadoch potom zjedené. V každodennom rituále prinášania obety teutónskeho rítu si zasväcovaný novokňaz neľahá pred oltár. Namiesto toho všetci kňazi zaradom (podľa úrovne zasvätenia) sexuálne vnikajú do dieťaťa.

V tomto smere iba dodajme, že Rád Templárskych rytierov bol silne pod vplyvom sionisticko-teutónskeho kultu. Boli však aj takí členovia rádu, ktorí sa dozvedeli o tejto praxi až po vstupe doň. Táto skupina – teda niektorí z Templárov aj Hospitalníkov – sa dostavila pred kráľa Filipa IV. so zoznamom obvinení, ktoré boli podložené aj svedectvami množstva očitých svedkov. Filip konal na základe tejto informácie, a preto nariadil hromadné  zatýkania v septembri 1307. Teda likvidácia rádu Templárskych rytierov nebola nijako náhodná alebo neopodstatnená. Tí, ktorí sa to dnes snažia bagatelizovať patria k nim.

Prvotné formovanie kresťanského egregoru sa odohralo za použitia takéhoto temného rituálu. Strašné je však najmä to, že sa to odohralo u nás v NITRE! Matky s malými dietkami pod akousi zámienkou vlákali do nitrianskeho chrámu. Potom ich deti pred ich očami porezali a nakoniec zarezali aj ich. Všetká temná energia obradov bola vložená do nového idolu – Panny Márie. Preto dodnes všetci – najmä však ženy a matky – ktoré sa obracajú na Pannu  Máriu tento stav schvaľujú, udržiavajú a posilňujú. Cenou vlastnej životnej energie a krvou našich Predkov.

Toto je pravá tvár pokresťančenia Slovanov, teda nás. Desivé je najmä to, že tento druh rituálov vykonávajú dennodenne dodnes. A všetci pristupujúci k „sviatosti sv. prijímania“ tieto obrady schvaľujú, resp. sa na nich takto prenesene podieľajú. Ďalšou formou schvaľovania je obrad, ktorí zostavili jezuiti. Spočíva v tom, že ak ktokoľvek – nemusí byť ani kresťan – nevedomky zje časť mäsa obetovaného dieťaťa, tak s krvavými rituálmi súhlasí. Z toho dôvodu sú kúsky mäsa z obetí jezuitami „distribuované“ do „spoľahlivých“ reštaurácií, kde sú nenápadne primiešané k inému mäsu v jedle. Všetko je do detailov – diabolsky – premyslené.

Len opakujeme, že po likvidácii kresťanského egregoru sa tieto obrady zintenzívnili.

V súvislosti s vytváraním náhradných sietí za zničený egregor sa cirkvi napríklad snažia stavať čo najviac chrámov najmä v mestách, aby obyvateľov čo najviac uzavreli do magických sietí. Už to nie je to, čo predtým, ale aj tak v takýchto zónach dokážu dosiahnuť značnú efektivitu porobovania.

Jeden z príkladov je aj putinovským režimom podporovaný program rozširovania kresťanských chrámov aj bez súhlasu miestnych obyvateľov. Ak ľudia reagujú s nevôľou, tak všetko udržiavajú pod informačným embargom. Teda na žiadnom oficiálnom kanály spravidla nič neuvidia ani iní obyvatelia Ruska.

Jeden z takýchto prípadov sa odohral v máji tohto roku v Jekaterinburgu. RPC sa dohodla priamo s poslancami mestského zastupiteľstva bez akejkoľvek komunikácie s obyvateľmi mesta. A tak jedného dňa, z čista-jasna zrazu na námestie – kde chodili na prechádzky obyvatelia aj deťmi už po generácie – prišli stavebné mechanizmy, ohradili park a začali rúbať stromy, aby pripravili miesto na stavbu nového chrámu. Obyvatelia sa však s tým nezmierili a začali tam dennodenne prichádzať po tisícoch protestovať, aby zastavili výstavbu.

Zvyčajný piakinovský argument „dobrý Putin o tom nič nevie“ sa už nepodarilo nastoliť, pretože túto otázku mu neočakávane na stretnutí položili.

Podľa našich informácii sa nakoniec obyvateľom podarilo dosiahnuť, že stavbu chrámu zastavili a presunuli na nejaké iné miesto. Tu treba vidieť a pochopiť čo sa v Rusku deje. Kresťania sa držia návodu z evanjelia: udrú pastiera a ovce sa rozpŕchnu. Takto kresťania aj konajú. Ale tu sa nielenže národ nerozpŕchol, ale systematicky prichádzal na akcie protestu v čoraz väčšom a väčšom množstve až dovtedy, kým nedosiahli svoj cieľ. Teda to už nie sú poslušné kresťanské ovečky!

Ako by to asi vyzeralo so Slovenmi na Slovensku? Rab skloní hlavu a podriadi sa Pánovi…

Nakoniec nám poslali aj schému, do akej chceli chrám „zapasovať“. A tu už každému nášmu čitateľovi musí byť jasné o čo tam v skutočnosti išlo:

Nemožno podliehať cudzej autorite a očakávať od „Samosato“ slobodu. Už nie sme ďaleko od vrcholu – nástupu zlatého Veku – nášho víťazstva. Ale tesne spod vrcholu býva aj najstrašnejší pád, pretože tam je aj najväčšia výška.

Zem našich Predkov nebola v minulosti nijako „druhotriedna“. Ak by ju neporobili, neboli by porobili Slovanov vôbec. Je poliata krvou a potom našich Predkov. Ak ju teraz ponecháme našim nepriateľom, tak to bude už náš definitívny koniec.

Je nevyhnutné chodiť na miesta sily, preklínať nepriateľov a blahoslaviť náš Národ. Už vieme ako a vieme aj prečo. Nevenujte pozornosť takým, ktorí radia inak. Že stačí „sa postarať o svoju čistotu“ a podobne. My vieme, že Národ je Astrálom VŽDY rešpektovaný ako zvrchovaná entita pre danú zem. Afirmácia „My Národ“ však začína 10. priestorovou a čakrovou rozmernosťou. Všetko s afirmáciou „ja“ môže pochádzať nanajvýš z rozmernosti do 9. úrovne. Ale Bohovia do deviatky nikoho nevpustia, pretože potom – v zmysle Konu – by stratili nad ním/ňou kontrolu. Teda takéto „rady“ prichádzajú NANAJVÝŠ zo 6. rozmernosti. A to je príznakom Ambícií.

Majme na pamäti. My nie sme podriadení Bohmi, ak sa naša Živatma nachádza v strede 12-rozmernej Hry, v energetickej osi medzi Ambíciami a Svedomím, teda v rovine Spravodlivosti. Bohovia majú právo si podriaďovať iba tých, ktorí sú v záporných častiach pod kontrolou Ambícií (čerti, besi, diabli, démoni, Satan…), alebo v kladnej časti pod kontrolou Svedomia (anjeli, archanjeli…). V strede a na ceste nahor to je vždy Náš Rod!

tartaria.sk