HOMO SAPIENS AŽ HOMO LUMINOUS

PRECHOD Z KALI JUGY K DISCIPLÍNE SATHYA JUGY, KTORÁ SA SNAŽÍ ZJEDNOTIŤ NIEKOĽKO EMPIRICKÝCH VYŠETROVANÍ ĽUDSKEJ POVAHY V SNAHE POCHOPIŤ JEDNOTLIVCOV AKO TVORCOV ICH ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A AJ VLASTNÍKOV ICH HODNOT

SVET SA VŽDY NEVIDITEĽNE A NEBEZPEČNE TOČÍ OKOLO FILOZOFOV

POUŽÍVANIE VEDOMOSTÍ JE SILA

Najstaršie potešenie stáda je radosť z EGA, keď má dobré svedomie. No len pri zlom svedomí hovorí o EGU.

Skutočné pracovité EGO bez lásky, ktoré hľadá svoje výhody vo výhodách iných, nie je pôvodcom stáda ale vedie k jeho zániku.

Vždy to bolo tak, že milujúci vytvorili niečo, čo bolo dobré aj zlé. Oheň lásky žiari v menách všetkých cností a tiež oheň hnevu.

 

METAMATRIX – ZA ILÚZIOU

Toto sa nedá obísť. Nie je ľahká cesta k osvieteniu.

„Osvietenie je deštruktívny proces, nemá to nič spoločné s tým, aby sme sa stali lepšími alebo šťastnejšími. Osvietenie vzniká rúcajúc nepravdy.  Je to vidieť cez fasádu pretvárky. Je to úplné odstránenie všetkého, čo sme si mysleli, že je pravda“- Adyashanti (zložitá situácia)
Nerobte si z toho hlavu, prebudenie nie je prechádzka ružovým sadom. Je to jazda peklom.  Je to zbúranie všetkých vašich drahocenných presvedčení a všetkého, čo ste si o sebe mysleli. Toto sa nedá obísť. 

Hobiti v Smaugovej pustatine museli vstúpiť do Temného lesa, aby sa dostali do cieľa. Iná cesta pre nich nebola. Nebola to prechádzka sadom. Podobne musíme vstúpiť do tieňovej krajiny a postaviť sa našim tieňom tvárou v tvár. Tam sú naše falošné predstavy o tom, kto sme, zničené. Tam sú zničené všetky naše falošné presvedčenia. Musíme čeliť týmto falošným predstavám a vidieť ich také, aké sú. Toto je jediný spôsob, ako sa uzdraviť, stať sa opäť celistvým, žiť v celistvosti.

Moja dobrá priateľka Julie Anne tento proces dobre opísala v knihe Osvietenie. Je to úplná kapitulácia, proces brutálnej sebaúprimnosti. Je to cesta úplného prijatia pravdy, bez ohľadu na to, aké ťažké je ju niesť. Dodnes si to živo pamätám.
Prechádzame životom s toľkými falošnými predstavami – o svete, o spiritualite a o nás samých. Nosíme masky a veríme fasádam. 

Všetko je to šaráda. Všetko je založené na ilúziách a klamstve. V každom okamihu klameme sami seba a v každom okamihu nás klame aj svet. Žijeme v ustavičnej kognitívnej disonancii a ospravedlňujeme tie najabsurdnejšie veci v našej mysli. Neustále klameme sami seba…. a my tomu veríme. Aby ste sa prebudili k pravde, ktorú hľadáte, musíte zbúrať lži. 

Ale sme príliš pripútaní ku klamstvám. Chceme sa držať ilúzií a zároveň sa stať osvietenými. To nie je možné. Existujú však stovky falošných guruov a „duchovných učiteľov“, ktorí vám povedia, že áno. Ponúkajú vám procesy, ako sa stať šťastným, naplneným, pokojným, nájsť svoju spriaznenú dušu, byť pozitívny, získať správnu prácu, zarobiť veľa peňazí, vyvážte čakry, staňte sa zdravými a čímkoľvek iným, po čom túžite. 

Toto nemá nič spoločné s prebudením. Toto je len leštenie ega. Všetci vás zavedú späť do matrixu. Môžete mať dokonca to šťastie, že dostanete zlatú klietku, no stále je to klietka a vy zostanete uväznení v otroctve. Toto je cesta, po ktorej sa väčšina ľudí rozhodne ísť. Táto cesta je dobre prejazdená stádom.

Kráčať po Siddhárthovej ceste k pravde a slobode si vyžaduje odvahu, rozlišovaciu schopnosť a sebaúprimnosť. To má málokto. Od detstva sme boli oslabení náporom programovania. Väčšina ľudí chce zostať v stáde, pretože nachádza útechu v spoločnosti iných oklamaných duší. Vymaniť sa zo stáda si vyžaduje istého jedinca. Cesta Siddhártha nie je jednoduchá. Je to zradná cesta, ktorá rozbije každú časť vašej existencie. Nie, na to, aby kráčal po tej ceste, je potrebný určitý typ človeka; človek, ktorý je ochotný vzdať sa všetkého, aby našiel svoje pravé Ja.

Môj príbeh bol ten, ktorý ma previedol toľkými cestami do neznáma; obchádzky, slepé uličky a mimo útesov. Nakoniec ma musela ťahať, kopať a kričať cez priepasť samotná milosť, aby som sa prebudil. Bol to jednoducho môj čas.
Zvláštne na tom je, že sa mi už predtým stali horšie veci, tak prečo ma to tak zasiahlo? Verím, pretože to tak malo byť, aby som sa zmenil. Všetko som znášal oveľa ťažšie ako kedykoľvek predtým. Tiež sa všetko naraz zrútilo. V minulosti som bol silný a zachoval som si zmysel pre seba, pre niekoho, o kom som si myslel, že som. Ale tentoraz sa môj zmysel pre seba, za koho som si pokladal, že som, vzdal. Prestal som sa snažiť byť silný. Práve som skolaboval.

Áno, pamätám si to dobre. Celý môj životný príbeh sa cez noc zrútil. Moja päťročná priateľka utiekla s iným mužom. A bývala cez ulicu. Takže každé ráno som hľadel von na vdovu, aby som videl jeho dodávku, len aby som ju otrepal. Stále som hovoril: „Musí to mať nejaký účel.“ Moje zdravie sa zrútilo, moje podnikanie skolabovalo a tí, o ktorých som si myslel, že sú moji priatelia, nie sú. Bol som sám. Snažil som sa to poprieť, chytal som slamky, keď ma ťahali dolu do priepasti. Môj svet okolo mňa sa zrútil, ale aj moja hodnota, sebaúcta a moje falošné ego. Cítil som sa nemilovaný a opustený. Môj životný príbeh sa rozbil.

Bol som nejaký čas ponechaný v tejto temnote; štyri mesiace. V tom čase ma pomaly rozoberali, keďže som musel čeliť tvrdým mrazivým skutočnostiam. Musel som byť k sebe brutálne úprimný. Nakoniec som prišiel do bodu, keď som si uvedomil, že nenávidím svoje zlomené telo, nenávidím svet, nenávidím seba a skutočne nenávidím Boha. 

Áno, bol som naňho veľmi nahnevaný. Opustil ma. Cítil som, že ma opustil celý svet. Nebolo to fér. Vyhodil som všetko duchovné vo svojom dome. Čelil som svojej temnote s brutálnou úprimnosťou. Chvíľu som pri tom sedel. Predstavte si zúfalstvo, keď vidíte, čo sa skrýva za vašou osobou, za klamstvami, ktoré si denne hovoríte.
A potom ku mne prehovoril veľmi silný hlas. Odkiaľ prišiel tento hlas, neviem. 

Stálo tam: „Len sa odovzdaj utrpeniu.“ To bolo ono. Tak som sa zamyslel. Uvedomil som si, že neprijímam to, čo sa mi deje. Bojoval som s tým. Snažil som sa zahnať utrpenie, ale očividne to nefungovalo. Tak som nasledoval posolstvo a odovzdal som sa utrpeniu, tomu, čo je.
Toto pokračovalo dva týždne, priamo cez Vianoce. Cítil som sa tak odmietnutý, tak opustený, tak sám. Bolesť z vyzlečenia v mrazivom mraze, bez nádeje. Ale akceptoval som to, čo sa stalo. Už som sa to nesnažil odstrčiť. Utrpenie bolo nekonečné, no napriek tomu som ho vydržal. Ani neviem ako si to mám vysvetliť. A potom ráno 1. januára 2004 som sa zobudil. Nie do nového roka, ale do nového života. Utrpenie bolo preč, všetko bolo odpustené a ja som bol pokojný. Pokoj, ktorý som dovtedy nepoznal. To, o čom som si myslel, že som, už neexistuje. Moje falošné vnímanie Ja zmizlo. Spomínam si na spev vtákov, Slnko vchádzalo cez okno a všetko okolo mňa bolo vidieť v novom svetle – vo svetle úžasu. Moja myseľ prestala klábosiť, prežíval som veľmi hlboký pokoj.

A potom to začalo – vlna za vlnou odhalení, hlbokých vedomostí. Začal som sa prebúdzať do toho, kto Som. Ostro som si uvedomil, že som večný a suverénny. Každá vlna ma viac prebudila k môjmu najhlbšiemu Ja. Každá vlna tiež rozbila ilúzie a klamy sveta. Keď som sa zobudil, moje oči videli úplne iný svet. Všetky kúsky zapadli na svoje miesto. Jedného dňa opíšem mnohé zjavenia, ktoré ma zaplavili. Už som o tom veľa napísal.
Najväčšia vlna prišla o pár týždňov. Meditoval som a išiel som tak hlboko, kráčajúc po rieke života do hlbín môjho Bytia. Bol som prázdny, ale potom z tejto prázdnoty vytryskla mocná božská láska, ktorá zaplavila celú moju myseľ a telo. 

Táto láska je bezpodmienečná. Rozliehalo sa to odo mňa všade. Všetky chrobáky, jašterice, vtáky, rastliny, stromy, všetko bolo zaplavené touto láskou. Nevedel som povedať, kde som skončil ja a kde začali ostatné Bytosti. Všetci sme boli bytostne spojení s touto láskou; a predsa moje individuálne Ja zostalo. Nebol som chrobáčikmi, vtákmi alebo rastlinami, ale spojenie bolo také hlboké, že som mal pocit, že sú ako keby mojou súčasťou. Súčasne došlo k oddeleniu a žiadnemu oddeleniu. Nie je ľahké to opísať, ale táto božská láska nie je ničím podobná láske tohto sveta.
Ale keď sa prebudíte a uvidíte svet novými očami, čoskoro si uvedomíte, že nikto iný nevidí to isté. Snažil som sa pár ľuďom povedať, čo sa mi stalo, ale nikto mi neveril. Mysleli si, že som možno praskol pod tlakom utrpenia a zbláznil som sa. Nikto nechcel počuť nič, čo som povedal, pretože to odhalilo ich falošné presvedčenia. Tak som zostal osem rokov ticho.

„Prebudil som sa, len aby som zistil, že zvyšok sveta stále spí.“– Leonardo daVinci

Ako môžem vysvetliť niečo také hlboké, mimo mysle, kde ľudia nemajú žiadne predstavy ani pochopenie? To, na čo som sa zobudil, nazývam Poznanie, na rozdiel od poznania. Poznanie prichádza zvonka Ja, buď zo sveta, alebo „hore“. Vedomosti sú to, kto ste. Nie sú to nové informácie, ale skôr prebudenie k vášmu pravému Ja. Pre niekoho, kto sa neprebudil do svojho pravého Ja, je ťažké pochopiť. Veria, že je to len poznanie, iný súbor presvedčení. 

Preto ľudia hovoria veci ako: „To je vaša predstava o pravde. Je to iné ako moje.“ alebo „Neexistuje žiadna absolútna pravda, iba relatívne pravdy.“ Myslia si, že sú to len moje presvedčenia. Je úplne zbytočné to ľuďom vysvetľovať, pretože všetko, čo poznajú, sú presvedčenia. Takže zostávam sám, len s niekoľkými priateľmi, ktorí zažili svoju vlastnú temnú noc duše, a prebudení do svojho pravého Ja, aj keď niekedy len zábleskom. To je všetko, čo človek potrebuje, aby videl, že ich hlboké vedomie je oddelené od veľkej väčšiny ľudí.

Keď sa človek rozhodne ísť cestou Siddhártha k Ja, čoskoro si uvedomí, že je na tejto ceste sám. Stádo ide opačným smerom. Človek musí byť na to pripravený, nájsť útechu v tom, že je sám, nepochopený inými.
Nemôžem si pripísať žiadnu zásluhu za moje prebudenie. Ťahali ma, kopali a kričali, chytili som sa slamky. Nie, nepripisujem si zásluhy. Bolo to od milosti samotnej.

„Milosť je vo vás. Milosť je vaše Ja. Milosť nie je niečo, čo sa dá získať od iných. Ak je to externé, je to zbytočné. Všetko, čo je potrebné, je vedieť, že jeho existencia je vo vás. Nikdy nie ste mimo jeho prevádzky.“- Ramana Maharshi

Ako povedal Eckhart Tolle, nemusíte čakať na temnú noc duše, aby ste rozobrali svoje falošné predstavy, svoje falošné ja, svoj životný príbeh. Môžete sa vedome vydať touto cestou. Vyžaduje si to však odvahu, rozlišovaciu schopnosť a brutálnu úprimnosť k sebe samému. Myseľ je veľmi zložitý súper a bude vás klamať na každom kroku, pretože vaše prebudenie znamená koniec jej kontroly nad vami. Ale dá sa to. Nisargadatta Maharaj to urobil. Musíte jednoducho dovoliť milosti konať vo vás.

„Pokiaľ ide o vnútornú transformáciu, nemôžete s tým nič urobiť. Nemôžete zmeniť seba a určite nemôžete zmeniť svojho partnera alebo kohokoľvek iného. Jediné, čo môžete urobiť, je vytvoriť priestor pre transformáciu, aby mohla vstúpiť milosť a láska.“– Eckhart Tolle

Výber je teda na každom z vás. Nikto to za vás nemôže urobiť. Všetko, čo vám ja, alebo ktokoľvek iný, môžem ponúknuť, sú stĺpiky, ktoré ukazujú smer. Ale vy a len vy musíte ísť touto cestou. Nerobí veľa dobrého čítať moje spisy a nekonať podľa nich, aby si sa sám nevydal touto cestou. Inak sa len flákate pri smerovníkoch v domnení, že ste už dorazili do cieľa.

Táto cesta nie je pre bojazlivých ani pre slabé povahy. vôbec nie. Ale iná cesta nie je. Nikto nad vami len tak nemávne čarovným prútikom. Je to cesta skazy a otázka znie: „Koľko ste ochotný vzdať sa? Koľko dokážeš vydržať?“ Pretože na tejto ceste sa musíte vzdať všetkého. Každý kúsok z vás sa rozbije. Vydržíš to? 

Ako napísal veľký Bhaktivinode Thakur: „Musíš zomrieť, aby si žil.“ Tak ako vážne to myslíš? koľko toho chceš? Koľko za to zaplatíš?– Greg Calise

zdroj

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359