ČíSLOvo I.

Dnes sa ponárame hlboko do nášho tradičného Svetoponímania, do hlbokých základov štruktúry Všehomíra. Hoci do súvisiacej problematiky sme už neraz vstúpili, takúto systémovú úroveň sme ešte nikdy predtým nedosiahli.

Tým, ktorí sa zaoberajú Kabbalou bude tento článok pravdepodobne (na prvý raz) skôr pochopiteľný, ale v každom prípade ide o našu prastarú Tradíciu, o Tradíciu našich Prѣdkov, Slovѣnov.

Skôr či neskôr sme sa však museli dostať aj tu. Čas už dostatočne pokročil.

Kabbalu sme spomenuli hneď za začiatku preto, lebo práve v nej je tento aspekt – ktorý sa v našej tradícii nazýva ČíSlovo – jedným zo základných kameňov. Samozrejme, že je uspôsobený pre ponímanie tých, ktorí Kabbalu zostavili, ale hneď na začiatku musíme k tomuto pojmu niečo vysvetliť.

Kabbala je sama osebe proste učenie o energiách a možnostiach ich ovládania. Netreba hneď v nej hľadať temné podtóny tak, ako mnohí hlásajú. Je to proste energetické učenie, aj keď jednoznačne a hlboko koncentrované na boha či bohov v celom objeme týchto entít.

Kabbala je často – najmä západnými autormi (napríklad Jerome M. Levi) – označovaná ako štrukturalizmus. Pod týmto pojmom (t.j. štrukturalizmom) chápeme systematický pokus odhaľovania hlbokých, univerzálnych mentálnych štruktúr tak, ako samé seba prejavujú v kraľovaní a vo väčších sociálnych štruktúrach, v literatúre a podvedomých psychologických vzorcoch, ktoré motivujú ľudské správanie.

Termínom Kabbala vedci označujú rozmanitosť tradícií v ich celostnosti v mýtoch, opisoch, rituáloch, obradoch, modlitbách a štúdium, ktoré ide za túto entitu, ktoré pochádza zo staroveku a trvá dodnes. Súčasťou skúmania sú klasické texty, kabbalistické interpretácie veriacich, vedcov, či aj entuziastov New Age.

Pravda je ukrytá v multidimenzionálnom Vesmíre, takže je skúmateľná v hlbších úrovniach bytia. Aj preto je štrukturalizmus zameraný hlavne na analýzu mýtov, keďže Kabbala je predovšetkým hermetická disciplína.

Jedným zo základných pojmov na vysvetlenie makro aj mikrokozmu je typická kabbalistická doména: sefiroti. Kabbalisti považujú sefirotov za zobrazenia základných štruktúr reality, duchovnú a materiálnu podstatu stvorenia aj Boha, teda podľa ich ponímania každého sefirota napĺňa Nadprirodzené Svetlo.

Predtým, ako sa trochu bližšie prizrieme problematike tejto časti Kabbaly, povedzme si niečo o jej koreňoch.

Judejci prišli prvý raz do kontaktu s Kabbalou počas ich v babylonského zajatia, teda oboznámili sa s ňou u Chaldejcov. Vďačia za to prorokom Danielovi a Ezdrovi. Neskôr k starým Izraelčanom – ešte pred rozchodom desiatich kmeňov – sa dostala Kabbala od Egypťanov prostredníctvom Mojžiša. Pre Chaldejcov aj Egypťanov bola Kabbala časťou toho, čo akademici nazývajú múdrosťou, t.j. syntézou vied a umení, ktoré sú dotiahnuté až k svojmu spoločnému princípu. Ten princíp bolo Slovo, t.j. v našom ponímaní Múdrosť. Takto podáva vysvetlenie pôvodu Kabbaly člen Kabbalistického Rádu Ruže Krista, francúzsky mystik, kabbalista, slobodomurár, rozenkrucián a okultista prelomu 18. a 19. Storočia – Gérard Anaclet Vincent Encausse, známy skôr pod menom Papus.

Podľa tradície poznáme dvanásť kmeňov Izraela, pričom dnes už existuje viacero podôb ich jazyka. To, čo sa v literatúre nazýva sefiroti, sa v niektorých nárečiach volá ciferoti, a to pokračuje až do podoby cíferi, t.j. dnešné „cifry“. Vari už netreba ani dodávať, že ako asi všetko na svete, aj Kabbala sa dá zneužiť. Jedna z podôb zneužitia Kabbaly je sefirotická mágia.

Sefirotov možno chápať aj ako lúče, emanácie, skrz ktoré sa materializuje Slovo. Tu máme na mysli náš pojem slova, teda konkrétnu múdrosť, nie iba základnú jednotku lexiky, t.j. akési jedno slovo. A ako ste si už mohli všimnúť, Kabbala je odvodená od znalostí Chaldejcov a Egypťanov, ktorých oficiálne označujú za úplne rozdielne národy. Ale ak sú rozdielne, tak prečo majú rovnaké učenie? A keďže toto učenie je navyše zhodné s našou Tradíciou, tak súvislosti si už ľahko domyslíte.

Pozrime sa na charakteristiku sefirotov z pohľadu židovského náboženstva, teda rečou ich termínov. Z ich pohľadu veľká harmónia fyzického a morálneho sveta poukazuje na existenciu najvyššej príčiny, otvára a ukazuje existenciu neprekonateľnej múdrosti, večných princípov a zákonov a zároveň aj tvorivý, nekonečný rozum. Na tejto múdrosti a rozume – ktoré sú vzájomne nerozlučné – stavia oná najvyššia mohutnosť, ktorú Židia nazývajú vencom. Korunou (od „Korona“) a nie Kráľom, pretože idea kráľa by podsúvala myšlienku idolu. Pre kabbalistov predstavuje najvyššiu mohutnosť veniec (Korona) Vesmíru, pričom všetko tvorenie je kráľovstvo venca, alebo inak vládnutie koruny.

Nikto nemôže dať to, čo nemá, preto môžeme pripustiť možnosť toho, čo sa prejavuje v realite. Pre Židov je Boh Mohutnosť a najvyšší Veniec (Korona), ktorý nazývajú Kéter. Ten spočíva na neporovnateľnej Múdrosti (Chochma) a tvorivom Rozume (Bina). V ňom je Dobrota (Hesed) a Spravodlivosť (Gebura), tvoriace ideál Krásy (Tiferet). V ňom je pohyb vždy Víťazstvo (Necach), a veľká, večná Spokojnosť (Hod). Jeho vôľa je neprestajne prebiehajúca činnosť (Jesod) a jeho Kráľovstvo (Malchut), čo je bezhraničnosť obývaná svetmi.

Ak sa na tieto názvy pozrieme z pohľadu metafyziky hneď vidíme, že ak niekto dokáže mágiou ovládnuť či prekryť tieto energetické kanály, t.j. piliere Vedomia, tak nemá problém ovládať iných.

Ďalej si musíme uvedomiť, že takto vyšpecifikovaná štruktúra zostupujúcich kanálov definuje boha, ale keďže tento predstavuje makrokozmos, tak zrkadlovo musí platiť aj na mikrokozmos, t.j. človeka.

Už samotné pojmy mikrokozmos a makrokozmos jasne poukazujú na pôvod tohto učenia, ale práve preto sa dajú použiť aj na človeka.

Kľúčová súvislosť tohto učenia zahŕňa asociácie medzi štruktúrou času, ľudského tela a Tórou, čo sa následne stáva bázou pre rituálnu akciu a „tikun“, t.j. požadovanú úpravu (napr. sveta).

Energetická plocha desiatich sefirotov je v Kabbale známa ako schéma Stromu Života, ktorá principiálne schematicky opisuje stvorenie a atribúty Stvoriteľa. Principiálne tá istá schéma je antropologicky rovná štruktúre ľudského tela. Každý z desiatich sefirotov metaforicky zodpovedá určitej časti fyzického tela. V prípade použitia diagramu na ľudské telo chochma a bina zodpovedajú pravej a ľavej hemisfére mozgu a Koronu (Veniec) v niektorých diagramoch nahradzuje da´at.

Tu musíme podotknúť, že v skutočnej práci s energiami nie je žiaden názov náhodný, vrátane množstva matematických súvislostí. Lingvistická prezentácia reality zahŕňa matematické korelácie. Pri antropologickom aj lingvistickom skúmaní máme vždy do činenia striktne so symbolizmom, teda v takýchto prípadoch nikdy nemožno očakávať doslovnú, čiernobielu interpretáciu čohokoľvek. Symboly nemôžu byť interpretované ako majúce v sebe význam, sú to iba termíny štrukturálnych protikladov.

Aby sme to veľmi nenaťahovali, pozrime si Strom Života:

Na internete nájdete množstvo variánt tohto diagramu. Každý je v niečom presnejší a v inom zase schematickejší. Pre našu potrebu však postačí aj tento.

Strom Života obsahuje 32 Mystických Pútí Múdrosti, 10 sefirotov spája 22 písmen hebrejskej abecedy. 10+22 preto spolu tvorí 32 Pútí Múdrosti.

My už vieme, že kompletná matrica Staroslovienskej Bukvice obsahuje 49 bukvíc. Každá bukvica má viacero vlastností. Je to graféma, t.j. samotný symbol bukvice. 27 z nich (3×9) má aj číselnú hodnotu. Každá má svoju vlastnú fonému (zvuk). A to, samozrejme, každá obsahuje 49 Obrazov.

Mená bukvíc sú až na jednu výnimku – Zem – nemateriálne, teda nevyjadrujú materiálne objekty. Preto ak niekde uvidíte bukvicu s názvom „Buki“ hneď je jasné, že ide o falzifikáciu, teda provokáciu. Okrem iného nesedí ani Obraz.

Každá z bukvíc je sama osebe Mohutnosťou, t.j. známou Silou, ktorá je viac alebo menej, no priamo spojená s tvorivými, budovateľskými Silami Kozmosu. Všetky tieto Sily pôsobia v troch Svetoch: Javi, Navi a Pravi, čo v nám prístupnej schéme hovorí o fyzických objektoch, energiách a príčinách samotnej existencie ako takej. Preto každá bukvica je samostatným východzím bodom pôsobenia a dôsledkov množstva vzťahov a pôsobení.

Ak tvoríme a kombinujeme naše slová z bukvíc bez skreslení, t.j. v prvovýznamovej podobe, tak zároveň pôsobíme Obrazmi a ich kombináciami priamo na samotný Vesmír a Sily v Jemnohmotnom Svete. Preto je veľmi dôležité čo a ako prehlasujeme, deklarujeme, hovoríme.

Inými slovami môžeme povedať, že matrica všetkých bukvíc sústavy Staroslovienskej Bukvice predstavuje vyjadrenie všetkých Konov Všehomíra.

Niečo podobné predstavuje aj hebrejská abeceda, ale nemá Obrazy iba symboly. Pojem Obrazov v našom ponímaní je tam celkovo neznámy. Ďalším rozdielom je, že každá naša bukvica má Obraz, a teda má aj samostatný význam, ktorý môžeme vyjadriť aj ako samostatné slovo (a nie jedno, lebo Obrazov je spolu 49). Mená písmen hebrejskej abecedy nemajú samé osebe žiaden význam, preto na vytvorenie slova musia byť minimálne 2 písmená. Tento fakt je v Kabbale známy ako 231 Brán a má aj svoje grafické vyjadrenie:

Po obvode kružnice je 22 písmen hebrejskej abecedy. Každé z nich možno spojiť s 21 ďalšími písmenami, čo vytvorí 462 spojení (úsečiek). Delením dvomi získame polovicu, t.j. 231 možných, dvojpísmenových slov – preto 231 Brán.

V našej tradícii nazývame diagram známy ako Strom Života pôvodne ČíSLOvo. To preto, lebo v biblickej kultúre sa hovorí už iba o materializácii Slova, ale to by bolo na vznik Vesmíru málo. Na počiatku totiž nebolo iba Slovo, t.j. Múdrosť, ale aj Číslo, t.j. Priestor. Ak by sa Slovo nematerializovalo v Priestore, tak by nemohol existovať Jav, t.j. materiálny, prejavený Svet. Najskôr teda bolo ČíSLOvo, ktoré hovorí o počiatku Múdrosti aj Priestoru, ktorý je opísaný sakrálnou grafikou (neraz vyjadrený aj ako „Zlatý rez“).

Tie slovanské jazyky, ktoré stále obsahujú tento prastarý, sakrálny element formou lexikálneho mostu „SLO“ sú najmenej upravené, ale bez úpravy nie je žiaden dnešný jazyk. Ide o výrazy „Číslo“ a „Slovo“.

Aby sme postúpili ďalej, musíme sa pozrieť na štruktúru Mikrokozmu, t.j. Človeka:

Zelené kruhy znamenajú Telo (A), Dušu (B) a Ducha (C). Každý z týchto komponentov Mikrokozmu sa skladá z troch zložiek. V prípade najnižšieho Sveta Javi túto energetickú štruktúru zodpovedajúcu materiálnym častiam fyzického Tela môžeme vyjadriť tak, ako to poznáme zo psychoenergolytiky: sféra Striebornej Ríše (1), sféra Medenej Ríše (2) a sféra Zlatej Ríše (3). Veľká sféra B predstavuje Dušu a zložky 1, 2 a 3 jej Sily. Veľká sféra C predstavuje Ducha a jeho zložky tiež označujeme ako 1, 2 a 3. Veľké, červené označenie predstavuje celý, kompletný súhrn človeka ako samostatnej jednotky Bytia.

Z metafyziky vieme, že Duch Človeka je bezrozmerný, pretože to je prvý „skafander“, ktorý si oblieka Živatma na hranici vstupu do priestoru Hier. Na vstup do konkrétnej Hry si Živatma musí obliecť ďalší skafander, t.j. Dušu, ktorá však už podlieha konkrétnej rozmernostnej štruktúre. Platí Kon, že čím nižšia rozmernosť, tým viac podmienok a tým aj kratšia doba životnosti (známa škála Smrti). Duch pochádza z Priestoru nad Hrami, teda z Prostredia už bez akýchkoľvek rozmerností a teda aj podmienok existencie. A nakoniec si Živatma – ak chce hrať v najnižších rozmernostiach – musela obliecť aj tretí, posledný „skafander“, t.j. materiálne Telo.

Tu sa dostávame k dôležitému bodu, ktorý je v Kabbale vysvetlený síce podrobne, ale zodpovedá Ľuďom, nie Človekom. Časť Hry od 9. rozmernosti nadol je delená na Svetlú a Tmavú oblasť. Poznáme teda Svetlú aj Tmavú Jav aj Nav. V tomto prostredí sa dnes pohybuje aj množstvo Temných, t.j. infernálnych bytostí. Treba si však uvedomiť, že tu existuje aj množstvo „Bytostí“ bez ďalšej nám známej špecifikácie. Tieto Bytosti sú buď zo Svetlej alebo Tmavej oblasti delenej časti Hry. Mnohí s nimi nadväzujú kontakty, pričom radi komunikujú najmä so Svetlými Bytosťami. Treba si však uvedomiť, že každý Človek s Mikrokozmom pochádza (prišiel) zo 16. Rozmernosti (As), pričom Bytosti (či už Svetlé alebo Tmavé – čo ešte neznamená Temné) obývajú, teda pochádzajú z omnoho nižších rozmerností, než aké sú naše „domáce“. Pri komunikácii s nimi preto treba zachovať maximálnu opatrnosť.

V Kabbale – čo zistíte pri štúdiu ich posvätných textov – pôvodný pojem „Duch“ zamenili za nový pojem „Duch Svätý“. Znamená to, že všetko podriadili bohom, či už sa hovorí o jednom alebo viacerých, pretože v Kabbale nájdete jeden aj druhý variant. Treba si uvedomiť, že entita „Duch Svätý“ je zložkou Boha či boha, teda Bytosti obývajúcej Deviatu (9.) rozmernosť. Je to tá časť Hry, ktorá už nie je súčasťou Zlatého Veku (10.-12. rozmernosť), a teda podlieha likvidácii.

Varujeme pred tak spoliehaním sa na „Bytosti“ bez ohľadu na to, či ide o Svetlé alebo Tmavé. Zodpovednosť si samozrejme nesie každý sám za seba.

Kabbala je sama osebe naozaj mocný nástroj pre tých, ktorí sa jej systematicky a oduševnene venujú. Je to však doména Noci Svaroga, teda doména minulosti. Z nej pochádza ezoterika aj západná, okultná démonológia, vrátane jej do svetlej časti delenej Hry umiestneného variantu – anjelológie. V časoch Noci Svaroga poslúžila ako útulok pre prežitie v oblasti 4.-6. dimenzii (čakrách) vo Svetlej časti Javi aj Navi. Túto oblasť poznáme pod názvom tradičné slovanstvo aj s jemu vlastným skupinovým, t.j. spoločným vedomím (svedomím).

V opise Číslova budeme pokračovať v ďalšej časti.

Obrázky (okrem Číslova a štruktúry Telo-Duša-Duch) použité z: Jerome M. Levi: Structuralism and Kabbalah: Sciences of mystifications of Science?

prebraté: tartaria.sk

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359