HISTÓRIA KAPITALIZMUN AKO SPRISAHANIA PROTI ĽUDSTVU

RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

TÉZY 2025

STAV SPOLOČNOSTI AKO VÝSLEDOK KAPITALIZMU ÚŽERNÍCKEJ MAFIE

A ČINNOSTI GLOBÁLONEHOPARAZITA

AKO VON Z ROZVRATU A CHAOSU

Motto: Žijeme v dobe Pavlovovho podmieneného reflexu „demokracie“.

Nič na svete sa nedeje náhodne, skryté sily určujú priebeh spoločenských javov.

Všetky úchylné idey pochádzajú od dedičných degenerátov z klanov s dvojitou morálkou a všetky úchylné ideológie pochádzajú od akademikov.

V Prešove máme  jednu bunku dedičných degenerátov na Prešovskej univerzite na lazoch.

A podobne aj v ďalších mestách sú ich bunky na univerzitách na lazoch – Bratislava, Nitra, Trnava, Banská Bystrica, Ružomberok, Košice, Komárno, Skalica i Sládkovičovo.

1) ÚVOD – STAV SPOLOČNOSTI

2) HISTÓRIA GLOBÁLNEHO PARAZITA –KORENE GLOBÁLNEHO PARAZITA

3) ZÁVER

1) ÚVOD – STAV SPOLOČNOSTI

Mnoho vecí nechápeme nie preto, žeby naše chápanie bolo chabé, ale preto, že tieto veci nezapadajú do okruhu nášho chápania. Pjakin

Ľudia ani nevedia, že nevedia, že nepoznajú hybné sily rozvratu spoločnosti.

Popri pestovaní hlbokého historického bezvedomia Slovákov šovinistickými maďarskými vládami Uhorska do roku 1918, šovinistickým Masarykovsko/Redlichovsko-Benešovským čechoslovakizmom po roku 1918, s výnimkou krátkeho obdobia nezávislosti Slovenska v rokoch 1939 -1944, po Benešovsko-trockisticko komunistickej genocíde slovenskej inteligencie a slovenských síl po roku 1945, trockistickou KSČ s jej apendixom KSS po roku 1948 a po roku 1989 domácimi otrokmi, najmä z  klanov s dvojitou morálkou ako dedičnými degenerátmi (Mac Donald 2002; Klimov 2024) a schizofréniou slovenských vlád po roku 1992 žijeme navyše v dvoch schizofréniách, v dvoch bludoch:

1) Jednak v schizofrénii celého euro-amerického konglomerátu:

Adorácia toho čo nás zotročuje – najnebezpečnejšie náboženstvo „demokracie“ (Romanoff 2022), ktorú nikto nedefinoval a boja sa ju definovať (Orwell in Johnson 1999);

Orwell: Nie je a nikdy nebola;

Michálek – nemožno definovať to, čo neexistuje (Michálek in Dudáš 2019);

Zavedená už v prvej vojnovej Č-SR ľavobočkom chazarského pôvodu, slobodomurárom a sionistom Masarykom/Redlichom  a jeho protislovenskou  sionistickou kamarilou (Kalvoda 1998; Klimek 1996; Pojar 2017);

2) a jednak v čisto slovenskej schizofrénii ako dôsledku benešovsko-komunistickej genocídy slovenskej inteligencie a slovenských síl v podriadenosti otrokom globálneho parazita chazarskej úžerníckej mafie

a) Odsúdenie toho, čo pre Slovensko bolo dobré – po tisíc rokoch bez vlastnej štátnosti úspešne sa rozvíjajúcu prvú Slovenskú republiku v rokoch 1939 – 1944, a to obzvlášť v ťažkej vojnovej dobe, kedy ľudia v okolitých štátoch treli biedu, potraviny na lístky a pod.

Vďaka Tisovej kresťanskej politike až do bystrického protištátneho puču z augusta roku 1944 Slovensko žilo ako keby žiadna vojna nebola (J. Čarnogurský, Dimenzie č. 1/2025, s. 40).   

Národ, ktorý nepozná svoju minulosť, nemá budúcnosť. Lomonosov

Národ bez poznania svojej minulosti je sumou koží otrockých. Hurban

Žiaľ, je to naša súčasná realita.

b) Oslava toho, čo zničilo túto republiku – bystrický puč českých dôstojníkov v Slovenskej armáde (Kerný 2015);

Evidentná schizofrénia. Žiaľ nenastala dekomunizácia spoločnosti ani jej hlavy inteligencie;

A po 30 rokoch od pádu sprvu krvilačného trockistického komunizmu, ktorý sa neskoršie poľudštil, industrializoval Slovensko, zabezpečil ľuďom prácu a sociálne istoty,

sme ako ovce a barani schvaľovali divadlo štátneho prevratu v roku 1989, robeného v spolupráci KGB a CIA, realizátorom bola časť ŠtB (Jurman 2019);

s výsledkom najprv relatívnej slobody pri vláde HZDS a po jej porážke v roku 1998 – protislovenskými politickými KDH, SDKU, SDĽ porážkou druhej SR

– deindustrializácie Slovenska vinou k tomu založených tzv. kresťanských, de facto protikresťanských politických subjektov KDH, SDKU a kryptokomunistami v SDĽ;

-straty práce pre mnohých, ktorí šli opäť ako v minulosti za prácou do cudziny,

– straty sociálnych istôt,

-rozvratu spoločnosti a spoločenských hodnôt,

-chaos, demoralizácia a rozvrat.

2) HISTÓRIA KAPITALIZMU GLOBÁLNEHO PARAZITA – resp. korene globálneho parazita – kapitalizmu ako sprisahania proti ľudstvu, ktoré dokázal poraziť iba Stalin v ZSSR;

Problém má dve  stránky:

a) Ekonomický – finančný systém s dlhovým diktátom;

b) Politický – zabezpečenie vlády globálneho parazita konceptuálnou mocou,

ktoré spolu vnútorne súvisia a navzájom sa synergeticky podporujú. Politická stránka etablovania globálneho parazita je odhalená v literatúre kritických autorov (Hoffman 2008; Duke 2008; Dudáš 2017; Dubovský 2023; Vnútorný prediktor 2021; Petrov 2023; Klimov 2024).

Globálny beh udalostí (historický proces) nie je totiž a nikdy nebol neriadený („náhodný“) proces. Ide len o to, s akou koncepciou je riadený:

i) Koncepcia faustovského princípu koristníctva a lúpeže – koncepcia deviantného a dementného Jeruzalema podľa rasistického genocídneho Starého zákona  

alebo

ii) koncepciou humánnej identity Atén – spolupráce, kultivovanie prírody a spoločnosti – kalos kai agatos (človek všestranne telesne i duševne rozvinutý), v ktorej sa ľudstvo prebudilo k humánnemu bytiu;

V mainstreamových či korporátnych médiách nie je možné odhaľovať pravdu.

Ad a) FINANČNÝ SYSTÉM KAPITALIZMU GLOBÁLNEHO PARAZITA

Bankárska smotánka pôsobí na časovej osi od Babylonu cez Egypt, Rímsku ríšu, Benátky, Janov, Holandsko, Švajčiarsko, Britské ostrovy až do SŠA. (P. Sloboda, Zem&Vek č. 10/2018, s. 36).

Finančné mocenské centrá skrytých svetovládnych síl sa vytvorili v stredoveku najprv v Benátkach, Janove, pokračovali ich presunom do Holandska, od r. 1595 Antverpy, po nich Amsterdam (1609), a Švajčiarsko, podrobili si Veľkú Britániu v „revolúcii“ v rokoch 1640 – 1694, v 17. storočí preberá túto funkciu Londýn a vznikom súkromnej banky v roku 1694, kedy kráľovský patent na právo vydávať bankovky dostala súkromná Centrálna banka Anglicka (Bank of England), vo Francúzsku parížskym pučom v roku 1789, odkedy vystupuje ako politická sila – globálny parazit a úžernícka mafia pomocou iluminátov a slobodomurárov s ich utajovaním ako ich modus operandi (Lina 2004; Lina 2014).

Ide o veľmi podstatnú vec – o zrod kapitalizmu, ktorý degeneruje spoločnosť, ničí planétu, ktorého korene siahajú do staroveku už od Kartága (Fursov 2014).

Kartágo (814 pr. n. l.- 146 pr.n.l.) bolo v 3. a 2. storočí pr. n. l. veľmocou spolu so starovekým Rímom, a bolo jeho rivalom v nadvláde nad západným Stredomorím. Postupom času Kartágo vyrástlo na veľkú ekonomickú mocnosť v Stredomorí, zhromažďujúcou bohatstvo a vplyv vďaka svojej ekonomickej obratnosti. Začiatkom 5. st.pr. n. l. sa Kartágo stalo komerčným centrom západného stredomoria. No bolo porazené Rímom v troch púnskych vojnách. Majitelia peňazí sa po porážke v tretej púnskej vojne presťahovali z Kartága do Benátok. Druhý prúd sa vydal zo severu Afriky cez Maroko na Pyrenejský polostrov do Ibérie. V staroveku začína ten hlavný príbeh, ako sa rodil kapitalizmus.

Stredovek

Podľa ruských  vzdelancov A. Fursova a V. Katasonova sa majitelia peňazí z Kartága presťahovali do Benátok a založili Benátsku republiku ako druhé Kartágo, ktorá vznikla v roku 697 a stala sa obchodným impériom a koloniálnou ríšou vo východnom Stredomorí, kde získala dominantné postavenie v stredomorskom obchode.

Benátky sa pre svoje obchodné postavenie stali tiež centrom ranného finančníctva. Benátsky obchod podporoval od 11. storočia dôležité privilégia, rovnajúce sa monopolu, na obchod medzi Rímsko-nemeckou ríšou a Orientom.

Benátky sa aktívne podieľali na križiackych výpravách a práve Benátčania nasmerovali križiakov na štvrtú križiacku výpravu (1201 – 1204), ktorá vyústila do dobytia a vyrabovania Carihradu. V prvej štvrtine 15. storočia bolo v Benátkach najmenej 14 súkromných bánk, ktoré už vtedy vykonávali bezhotovostné finančné operácie. Sídlili na tržnici Rialto, kde pravidelne prebiehali aj burzové obchody. To všetko viedlo k rozvoju techník účtovníctva (prvý raz sa tu uplatnilo podvojné účtovníctvo), ale i matematiky a vzdelanosti vôbec.

Benátska ekonomika bola jedna z najsilnejších ekonomík sveta, boli tam majitelia peňazí, v 15. storočí fungovala hodvábna cesta, mali obchod s Áziou, na tom Benátska republika vyrástla a vďaka peniazom ako veľkej ekonomickej sile dokázala ovládať politiku, a to aj cez Vatikán. Dóm sv. Marka slúžil ako hlavná banka. Chazarskí (židovskí) bankári – chazari sa po dobytí Chazárie kyjevským kniežaťom Svjatoslavom v roku 965 – hlavné mesto Chazarov Itil, potom mestá Semender a pevnosť Sarkel na Done (neskôr sa menovalo Biela Veža). Po zničení chazarského kaganátu sa chazari rozptýlili severozápadným smerom do Poľska, Litvy, na Ukrajinu a do Bieloruska, na Krym, Kaukaz, a na Západ až na Iberijský polostrov. V 10. storočí sa prisťahovalo veľa židov z východu do Španielska (Kriwaczek 2010) – sa stali prominentnými v prevádzkovaní finančného systému, ktorý sa po prvý raz objavil ako sila v Benátskej ríši (pozri Shakespearov Kupec benátsky).

Hlavným rivalom Benátok ako druhého Kartága  sa v tom období stalo iné talianske obchodné mesto Janov a Janovská republika, ktorú tiež založili Kartáginci. S pomocou Janovčanov dobyli v roku 1261 Gréci z Nikajského cisárstva Carihrad späť a Benátky museli Janovu prepustiť časť kolónii a obchodných privilégií. Počas 13. a 14. storočia viedli obe talianske mestá proti sebe niekoľko ďalších vojen, v roku 1379 Janovčania v spojení s Uhorskom takmer Benátky dobyli.

Celá Európa sa spojila proti Benátskej republike v Lige Sandrai. Cisár Rímskonemeckej ríše Maximilián I. a francúzsky kráľ Ľudovít XII. uzavreli v roku 1508 ligu v Cambrai, ktorej cieľom bolo dobyť územie Benátskej republiky v hornom Taliansku. Ku koalícii sa pripojili pápež Július II., český a uhorský kráľ Vladislav II. Jagelonský, anglický kráľ Henrich VIII. a aragónsky kráľ Ferdinand II. a liga zdrvujúco porazila Benátčanov v bitke pri Agnadelle. ^{(https://sk.wikipedia.org/)}

V Benátkach prebiehal boj o budúcnosť, ktorý zvádzali dve skupiny – „Starí Benátčania“ a „Noví Benátčania“. Starí Benátčania sa domnievali, že spása Benátok bude vytvorením kontroly nad Vatikánom a Španielskom. Noví navrhovali zriadenie kontroly nad Holandskom. Noví zvíťazili a začal postupný presun finančnej podnikateľskej činnosti do Holandska. Avšak hlavné pozície v triede holandských obchodníkov boli v tom čase spravidla obsadené chazarmi (tzv. židmi) z Ibérie-marranos s ich úžerou/úrokom.

Ohľadne chazarov z Ibérie:

Od konca 14. st. bolo viac tisíc talmudských konvertitov na katolicizmus v Španielsku a Portugalsku. Noví kresťania – marranos alebo konvertiti sa nahrnuli do kresťanskej spoločnosti a infiltrovali väčšinu z jej škár, medzier (Y. Yovel in Guyénot 2020).

Španielsky toledský rabín ich zaklincoval  v rasistickom genocídnom Starom zákone:

Ak ste nútení, prijmite kresťanstvo, avšak zachovajte zákon Mojžišov naďalej vo svojom srdci… Snažte sa urobiť zo synov kresťanských duchovných, potom môžete vy škodiť ich cirkvi… Učiňte zo synov lekárov a lekárnikov, aby mohli beztrestne škodiť životom kresťanov… Učiňte z nich kupcov, aby postupne pomocou pochybných obchodov odobrali ich majetok…“. Toledský list, rabín Chamor z Arles v 15. storočí in Strážan, Zem&Vek č. 12/2016, s. 38

Za jednu – dve generácie boli chazari v snemoch Kastílie a Aragónska, vykonávajúc funkcie kráľovských právnikov a úradníkov, veliteľov v armáde a námorníctve, obsadiac všetky cirkevné úrady od farských kňazov až po biskupov a kardinálov. Marranos boli kňazi a vojaci, politici a profesori, sudcovia a teológovia, spisovatelia, básnici a legálni poradcovia a samozrejme ako v minulosti, lekári, účtovníci a obchodníci. Niektorí sa ženbou spojili do španielskej nobility. Ich vzostup a prienik do spoločnosti bol udivujúci rozsahom a rýchlosťou (Y. Yovel in Guyénot 2020, s. 27).

Po Alhambra dekréte v Španielsku z r. 1492 s voľbou medzi konverziou a vyhnaním chazari verní jahvizmu rasistického genocídneho Starého zákona emigrovali do Portugalska, ktoré malo okolo 12 % tzv. nových kresťanov, hlboko pohoršených katolicizmom. Naučili sa a zdokonalili sa žiť dvojitý život. Angažovali sa v medzištátnom obchode od roku 1500, monopolizujúc si obchod s určitými komoditami ako cukor, v menšej miere koreniny, vzácne dreviny, čaj, káva a doprava otrokov. V roku 1540 portugalský kráľ nasledujúc španielsky model zaviedol inkvizíciu, sledujúc portugalských chazarov-judaizérov po celej Európe, a dokonca aj v Novom svete. Marranos hrali dôležitú úlohu v kalvínskom a puritánskom hnutí, ktoré po podkopaní španielskej nadvlády nad Nizozemskom, konkurovali Anglicku a rozhodujúco formovali politický a náboženský základ SŠA (Guyénot 2020, s. 28).

Benátski finančníci chazari  sa nechceli deliť s iberijskými – španielskymi a portugalskými –  chazarmi, ktorí Holandsko obsadili svojím kapitálom –  chazarské banky od r. 1595 Antverpy, po nich Amsterdam (1609), ich kapitál sa stal kľúčovým pri vzniku Holandskej východoindickej spoločnosti (1602) – tzv. Zjednotenej východoindickej spoločnosti  – odlišnej od tej britskej založenej v roku 1500.  

Benátski finančníci chazari sa vysťahovali do Londýna a založili tretie Kartágo.

Bezprostrednou príčinou aktivácie Benátčanov bol vtedajší panovník Henrich VIII., ktorý márne žiadal od pápeža povolenie rozviesť sa so svojou manželkou Katarínou Aragónskou. Benátčania, ktorí boli na jeho dvore, mu poradili obrátiť sa na iného hierarchu – rektora Dómu sv. Marka v Benátkach, ktoré boli v tom čase relatívne nezávislé od pápeža a na chazarov, ktorých jahvizmus bol starší ako pápežstvo a majú skúsenosti v manželských veciach ako katolícka cirkev.

Onedlho dvaja Benátčania – Francesco Zorzi, prokurátor Dómu sv. Marka, ktorý organizoval tajnú službu v Anglicku, a rabín Marco Raphael, pricestovali do Londýna „na pomoc“ Henrichovi. Samotná katedrála – Dómu sv. Marka – bola nielen svätyňou, ale aj najväčšou bankou v európskom meradle. Táto tradícia spojenia „peňažníctva“ a kňazskej mágie s ideologickou a náboženskou kontrolou v kresťanskom chráme siaha až do Babylonu a dáva kresťanským kňazom určité črty a vlastnosti kňazstva, ktoré neslúži tak nadprirodzenému Bohu ako skôr anticivilizačným silám (Fursov 2014).

V roku 1533 bola Katarína Aragónska vyhnaná „pod ideologickým a diplomatickým“ vedením Benátčanov z Anglicka, čo viedlo k ďalekosiahlym dôsledkom, prospešným nielen pre časť anglickej šľachty, ale najmä pre Benátčanov ako nového segmentu, aktívne integrovaného do anglickej spoločnosti. Prvým dôsledkom Henrichovho rozvodu bolo prerušenie vzťahov Anglicka s Rímom, čo bolo odštartovanie protestantskej  „reformácie“, de facto pseudoreformácie, lebo reformácia znamená návrat k pôvodnému kresťanstvu  (Fursov 2014; Ehrman 2003).

Sexuálnu deviáciu polygamistu Tudora Henricha VIII. – rozvod s Katarínou Aragónskou – ktorý dal popraviť 70 tisíc ľudí za tuláctvo po okradnutí ich o pozemky využili chazari, vytvorili anglikánsku cirkev a obsadili v nej vplyvné pozície. Rozšírili svoj vplyv na celé Anglicko; vybudovali tajné služby, dnešná MI6 je ich projekt. Chazarský vplyv v genocídnom rasistickom puritánskom hnutí v Amerike je tým vysvetliteľný.

Henrich IV. nechal pozemky skonfiškovať obchodníkom (pre nich?) a to aj neanglickým (chazari a Benátčania). Pomocou tejto lúpeže sa začala formovať britská oligarchia. Druhým dôsledkom bola aktívna účasť Benátčanov a chazarov v oblasti vedomostí, obchodu a tajných služieb.  

V roku 1546 vytvorili na Cambridge Trinity College, kde dekana menuje kráľ, nie senát a na nej študovali a študujú všetky špičky štátu – králi, členovia kráľovskej rodiny, aristokrati, Rothschildovci a ďalší finančníci a bankári. Trinity bola centrom výcviku ideologického a spravodajského personálu. Jej úlohou bolo vždy školiť špičky a stanovovať ideologickú agendu – agenda setting. To sa naformátovalo už v 16. storočí vďaka vplyvu chazarských Benátčanov (Fursov 2014).

Nie náhodou mal žiak Rutherforda a úspešný novelista profesor C. P. Snow svoju prednášku o dichotómii inteligencie na „sciences“ a „humanities“, v ktorej poukázal na cielenú nevzdelanosť  a nevyškolenosť humanitnej inteligencie na vedenie spoločnosti, jej neschopnosť zvládnuť druhý princíp termodynamiky ako hybnú silu rozvoja nielen anorganickej prírody, ale aj organickej hmoty – života. V dôsledku tejto nevyškolenosti rozdelili kritickí vzdelanci inteligenciu na tri vrstvy  – kultivovaní nevzdelanci  („humanities“),  nekultivovaní vzdelanci („sciences“) a nekultivovaní nevzdelanci (štátna správa) (Snow 1958; Bradshaw 2008).

Tretím dôsledkom boli vojny medzi Anglickom a Španielskom.

Anglicko nadviazalo na politickú tradíciu Benátok, umožňovalo činnosť chazarského obchodného a úžerníckeho kapitálu s medzinárodným kriminálnym aspektom primitívnej akumulácie štátom organizovaného banditizmu – pirátstvom a kolonizáciou. Nie bezdôvodne bola kráľovná Alžbeta I. nazývaná aj koloniálnou kráľovnou pirátstva.

Slobodomurári ako architekti rozvratu začali mať dôležitú úlohu.  V Anglicku je prítomná činnosť tajných spoločností už v 17. storočí, prvá lóža vznikla 24. 6. 1717 v Londýne a bola postavená na tvrdých a agresívnych protikresťanských výpadoch (Lina 20R04; Lina 2014; Rostas 2018).

Pri formovaní a víťazstvách anglickej monarchie bola dôležitá úloha tajnej vojny a následne tajných služieb, spravodajstva a špionáže. Začalo to vytvorením britskej Východoindickej spoločnosti (1500) a najšťavnatejšie ovocie bolo v 19. storočí, keď sa prostredníctvom Východoindickej spoločnosti stal Buckinghamský palác jedným z najväčších drogových dílerov na svete. Ten riadil a podporoval obchody so zbraňami a ópiom, v dôsledku čoho skončili milióny Číňanov na drogách. Východoindická spoločnosť je živým stelesnením spojenia koruny, šľachty, banditov a chazarských Benátčanov – je to benátska chazarská ruka v anglickej rukavici.   

Z uvedeného je zrejmé, že už v 16. storočí formovali nadeurópske sily anglický subjekt ako severoatlantický v perspektíve ako svetový- organicky sa zapájajúci do celosvetového diania. 

Tým skôr, že Cromwell od polovice 17. storočia povolil návrat chazarov do Anglicka.

Cromwellova revolúcia v Anglicku v roku 1648 bola slobodomurárskou revolúciou a priniesla chazarom zrovnoprávnenie, ktoré im v priebehu ďalšej doby dovolilo stať sa lordami (Program 2000, s. 83).

V novoveku bolo Anglicko vždy centrom subverzie. Pre vonkajší svet bolo Anglicko symbolom intríg, rafinovanosti a perfektného utajenia (Ganser 2005, s. 77).

Je tu ešte jeden superfaktor a to je City of London ako prehistorické monštrum, ktoré je druhom akejsi matrice, zahrňujúcej podstatné faktory. Táto štvorcová míľa je tým najsuverénnejším územím, hoci bez hraníc, kde ani kráľ nemôže vstúpiť ako kráľ, môže prísť ako súkromná osoba. City je úzko späté s korunou a parlamentom, ale nie je im podriadené. City už dávno malo úzke kontakty s Benátkami, Lombardskom, Českou republikou (Prahou) prostredníctvom chazarského kapitálu. Preto je Praha dôležité chazarské centrum a to  vysvetľuje sionistický charakter Prahy od vzniku vojnovej prvej Č-SR v roku 1918, nastavenie devastačných trendov kolaborantmi a zradcami, slobodomurármi, počnúc sionistom chazarom Masarykom/Redlichom, Benešom až po chazarov  slobodomurárov Havla a Fialu v ČR (Fursov 2014; Klimek 1996; Pojar 2017;  Hájek 2025).

V roku 1698 bola v Londýne založená burza svetových cenných papierov (Mrkos 2012, s. 21). Kto má monopol na banky, na tlačenie a požičiavanie peňazí štátom, je skutočný mafiánsky boss. Bankovníctvo je zlatá baňa (Kysucký 2013, s. 337).

Tristo rokov upevňovania pozície súkromných chazarských  finančných skupín vyústilo do dnešnej neotrasiteľnej podoby kartelu bánk (Rostas, Zem&Vek č. 7/2013).

Po finančných strediskách –  postupne  Benátky, Janov, od r. 1595 Antwerpy, po nich Amsterdam (1609), v 17. storočí preberá túto funkciu Bank of England v Londýne (1694) a začiatkom 20. storočia Wall Street spolu s Londýnskou City (Gilles 2017, s. 39, 392).

Wall Street, ktorý je vlastníctvom chazarských  sionistov, otvorene a verejne prebral SŠA pod svoju správu, vytvoril z nich svoje celosvetové baranidlo, ktorý kúpil Golema Hitlera na rokovaniach amerických bankárov s A. Hitlerom v berlínskom hoteli Adlon (Deschner 2014) a nasmeroval ho na barbarský útok na ZSSR v roku 1941 s výsledkom vyše 30 miliónov obetí (Starikov 2018).

Generálnym operačným štátom v štáte je BIS (Bank of International Settlements) v švajčiarskom Bazileji, založená v roku 1930. Zakladajúcimi členmi boli centrálne chazarské banky Británie, Francúzska, Talianska, Nemecka, Belgicka, a rad súkromných bankových domov a cez ne Japonsko. V roku 1932 sa pripojilo 19 ďalších európskych krajín. V čele BIS boli občania SŠA nominovaní dynastiou Morganovcov (Rostas 2018, s. 315; V. Katasonov, Hitler a „liberální elity“ – Anglo-amerikanskije choziaeva deneg kak organizatori Vtoroj mirovoj vojny, 6. 2. 2015).

Dnešná šíriaca sa svetová kríza sa v svojej súčasnej fáze datuje z doby pred viac ako 500 rokmi, kedy sa malý ostrovný štát Anglicko, ktorý sa zriekol katolicizmu kvôli manželským útrapám kráľa Henricha  VIII., pustil pod svojou dcérou Alžbetou I. do okultného projektu dobytia í sveta.

Tento cieľ mal byť dosiahnutý prostredníctvom celosvetovej obchodnej kolonizácie, vrátane veľkého zapojenia do medzištátnych národných obchodov s otrokmi  a drogami, a vojny proti radu popredných európskych kontinentálnych mocností: Španielsku, Francúzsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Osmanom a Rusom. Súperom, ktorého nebolo možné okamžite potlačiť, boli SŠA, ktoré vyhlásili nezávislosť v roku 1776. Prioritou sa stalo tiež  znovuzískanie SŠA, čo sa chazarským úžerníkom podarilo definitívne založením FEDu v roku 1913 (Starikov 2013;  Petrov 2023).

Chazarskí (tzv. židovskí)  bankári sa stali prominentnými v prevádzkovaní tohto systému, ktorý sa po prvý raz objavil ako sila v Benátskej ríši (pozri Shakespearov Kupec benátsky).

V novoveku sa realizovali vytvorením úžerníckeho finančného klanu chazarských Rothschildovcov v Nemecku, jeho rozšírením do Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Rakúsko-Uhorska a SŠA .

Rodina Rothschildovcov z Nemecka sa postupne stala najviditeľnejšou riadiacou silou finančného systému v celej západnej Európe a nakoniec v celom svete. A popri nich rodina chazarských príšelcov z Francúzska do SŠA Rockefellerovcov, ktorá okrem finančného sektora ovládla aj priemyselný sektor (Allen 2013).

Navyše Rothschildovci vládnu nad kresťanským svetom (Bjerknes 2016, s. 308). Ako európske baranidlo úžerníckej chazarskej mafie – Nemecko  – prevzal Rothschild počas úradovania Bismarcka bankovým domom Rothschildovcov, koordinátorom bol G. Bleichȍder ako tajný finančný radca Bismarcka. Druhá ríša Nemecka (1870 -1918) vznikla silou peňazí Rothschildovcov a tajnej podpory Anglicka. Cieľ bol vytvoriť útočnú päsť na zničenie Ruskej ríše (Starikov 2015, s. 153, 167). Pokračovaním ovládania bola úloha chazarov v roku 1918 a počas Weimarskej republiky a následne inštalovanie nacizmu na čele s Golemom Hitlerom ako Rothschildovým vnukom (Epperson 2017).

Definitívne ovládnutie SŠA, a.s. nastalo v roku 1913 zriadením FEDu. Západ bol definitívne ovládnutý klanmi Rothschildovcov a Rockefellerovcov po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 a socialistický tábor po koordinovaných  štátnych prevratoch v roku 1989.

 Z liahne Aškenáziov chazarského pôvodu pochádza celá horná štruktúra Deep State, čiže Rothschildovci, Rockefellerovci  (Ulfkotte 2018, s. 24). Mocenská pyramída končí až u Rothschildovcov, Rockefellerovcov, Morganovcov a zopár ďalších skutočných majiteľov sveta.

OSN vytvorili Rothschildovci a Rockefellerovci ako plazivý krok ku svetovej totalite a pozemok, na ktorom stojí ústredie OSN, darovala rodina Rockefellerovcov. Spolu s Rothschildovcami stáli tiež za Ligou národov – neúspešným predchodcom OSN (https://cz24.news/ 6. 2. 2022). Systém OSN sa v priebehu rokov stal nástrojom americkej hegemónie. László Kövér, predseda maďarského parlamentu od roku 2010 označil OSN: ako obyčajnú „kryciu spoločnosť“ bez akejkoľvek váhy, ktorá sa používa len na propagandistické účely (https://cz24.news/, 28.11.2023).

3) ZÁVER – AKO Z TOHO VON – NARATÍV

a) Treba si uvedomiť, že myšlienky bez hnutia sú bezmocné a hnutie bez myšlienok je bezcieľne. Teda ľudský faktor – uvedomelé obyvateľstvo je kľúčový aktér.

b) No pôsobí tu sociologická konštanta – rozdelenie IQ medzi populáciou. Inteligencia je dedičná záležitosť, kto ju nezíska dedením, nezíska ju ani absolvovaním univerzity. Profesor Weiss vyvinul model dedičnosti inteligencie. Stupeň všeobecnej inteligencie závisí od autosomálnej recesívnej alleoly M1. Ak sa vyskytuje v homozygotnej forme (M1M1), potom jedinec je vysokointeligentný (priemerné IQ130) a patrí k cca 5 % populácie. Ak táto alleola chýba a vyskytuje sa genotyp (M2M2), potom jedinec patrí do dvoch tretín obyvateľstva s podpriemernou inteligenciou (IQ okolo 94). Ak má niekto heterozygot (M1M2), bude patriť do strednej skupiny s IQ cca 112, kam patrí štvrtina obyvateľstva (Weiss in Brandt 2002).

c) Už začiatkom 20. storočia jeden z najvzdelanejších Slovákov, absolvent univerzít v Lipsku a Sorbony Dr. Ján Lajčiak skonštatoval, že veľkí duchovia na Slovensku živnú pôdu nemajú (Lajčiak 1920).

A za sto rokov sa stav nezmenil, aj keď v posledných 30 rokoch sa objavilo veľa hodnoverných objektivizujúcich kníh. No priemerný človek je duševne lenivý, nemá záujem čítať knihy. Na tento jav možno použiť názov knihy Blahoslava Hečku – Nehádžte perly sviniam (B. Hečko 2005).

d) Za kľúčové a najdôležitejšie považujem tri oblasti, ktorých vyriešenie navráti spoločnosť na humánnu a civilizovanú trajektóriu vývoja a vyrieši aj ďalšie zlyhávania spoločnosti:

i) MENTÁLNA DEKOLONIZÁCIA

Sme mentálne kolonizovaní manipuláciou nášho vedomia ako školským systémom, tak aj médiami, nemáme vybudované kritické myslenie ani architektúru súvislostí.

Nepoznáme pravdivú históriu, nepoznáme hybné anticivilizačné sily, ovládajúce spoločnosť – dedičných degenerátov (Mutínsky 1992; Klimov 2024).

Sme indoktrinovaní – INDOKTRINÁCIA, to je vlastne vpečatenie do podvedomia v tom štádiu vývoja mozgu, keď ešte mozog nie je schopný sebareflexie.

Indoktrinovaný mozog – najdiabolskejšia vec, aká bola kedy vykonaná!

Preto je nutná mentálna dekolonizácia s vybudovaním architektúry súvislostí, pretože manipuláciou nášho vedomia od pravdy a morálky vykastrovanými manipulátormi vedomia – indoktrinačným školským systémom, médiami, zradnou sociálne nevyškolenou humanitnou inteligenciou i politikármi podľa západných mustrov sme nevedomí. Kto ovláda minulosť, formuje budúcnosť.

Treba sa učiť systematike myslenia, exaktnosti vyjadrenia i schopnosti identifikovať princíp diskutovaného problému.

Odborným a morálnym kompasom je svedomie, ktoré je orientačným bodom posudzovania, čo je dobré a čo zlé.

Definíciu svedomia vytvoril medzi prvými veľký inšpirátor európskeho myslenia Sokrates, nazval ho daimonion. Išlo o vnútorný hlas božského pôvodu, ktorý pomáha človeku pri hľadaní dobra. Radí, čomu sa má človek vyhnúť. Varuje ho pred nemravným a nesprávnym konaním. Svedomie zabezpečuje, aby bol človek schopný rozhodnúť sa v súlade so svojím vedomím, ktoré je súborom vedomostí, hodnôt, pocitov, citov, svedomia a vôle. Problém kompetencie tiež súvisí s genetikou človeka, s genotypom inteligencie – inteligenčného koeficientu, čo je dedičné (Weiss 2000).

Čo zmôže ľudský faktor, ukazujú najnovšie prípady úspešných prevratov na  Islande, v Gruzínsku i v iných štátoch.

ii) ZMENIŤ POLITICKÝ SYSTÉM, pretože súčasný preferovaný systém s maskou „demokracie“ spôsobuje chaos v spoločnosti s limitom jej prechodu do nacizmu ako vo Weimarskej republike Nemecka, či fašizmu ako za vlády premiérov Matoviča, Hegera či Čaputovej Odora na Slovensku, i inde, čoho evidenciou je porušovanie základných ľudských práv v období koronašialenstva;  

Treba vytvoriť nový systém a nepokúšať sa prevziať súčasný systém „demokracie“, ktorý zabezpečuje migráciu nekompetentných ľudí smerom  nahor. Jedinou cestou, ako zachrániť našu planétu a civilizáciu, predstavuje znovuzrodenia histórie, jednotného vedenia – vedomostí, odmietnutie všetkých projektov, ktoré sú v rozpore so zákonmi prírody.

V Európe treba oživiť osvietenstvo (Campbell 2023, s. 145). Je potreba charizmatického vodcu, ktorému záleží na národe a štáte.

Treba politický systém, v ktorom sa činná kompetencia a meritokracia stanú prirodzenými riadiacimi princípmi výberu ľudí do riadiacich funkcií.

Pojem činná kompetencia je terra incognita nielen v slovníkoch, ale aj v kruhoch inteligencie a v celej spoločnosti (Dudáš 209; Dudáš 2023).

Činná kompetencia (ČK) je jedinečná kombinácia skutočného vzdelania, odbornej morálky, humánnej morálky a skúseností i určitých zručností a spôsobilostí, ktoré sú mimoriadne dôležité pre výkon konkrétneho povolania či úlohy.

iii) ZMENA ÚSTAVY

Ústava je základný zákon štátu. Ústavodarca je ľud, teda najvyššia inštitúcia a parlament je len ústavozákonodarca.

Bola ústava daná na referendum? Nie, v mene „demokracie“ porušenie „demokracie“ – jasná schizofrénia, najmä právnych eunuchov ako absolventov právnych učilíšť v najvyšších funkciách v politike a justícii (Dubovský 2023).

Súčasná ústava je koloniálna ústava na koristenie a mocenské ovládanie Slovenska Západnou civilizáciou a povoľujúca pôsobenie antihumánnych a anticivilizačných síl na Slovensku (Dudáš 2024).  

Celá ústava je prešpikovaná ideológiou  nedefinovanej „demokracie“. Ústava pripúšťa v čl. 12 slobodu akejkoľvek viere, náboženstvu, ideológii, politickému i inému hnutiu – pri absencii požiadaviek civilizovanosti a humánnosti – teda pripúšťa slobodu aj silám, ktoré sú nedemokratické, antihumánne, totalitné, svetovládne, otvorene či skryte vražedné a anticivilizačné. Tým ústava pôsobí anticivilizačne (Dubovský 2023).

Schizofrénnosť ústavy a subústavnej legislatívy, ktorá v „demokracii“ je zárukou a zdrojom nielen chaosu a rozvratu v spoločnosti, ale aj vytvorenia diktátorských režimov.

Peniaze ako politický činiteľ ovplyvňuje právo, ale žiadny text ústavy nepozná peniaze ako politického činiteľa (Spengler 2017), čo je zásadný civilizačný nedostatok. Ani Ústava SR nepozná peniaze ako politický faktor, ktorý je určujúci pre politické rozhodovanie v „demokracii“ minimálne od 18. storočia.

Subústavná legislatíva – z desiatich atribútov právneho štátu je porušených päť atribútov, teda polovica a to tých najpodstatnejších a navyše viacnásobne (Dudáš 2011).

Trestný zákon po jeho zmene z dielne apostatických (odpadlých od kresťanstva) KDH a SDKU v roku 2003 obsahuje sedem gumových zákonov – teda s nedefinovanými pojmami ako : Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd ;Prechovávanie extrémistických materiálov; Hanobenie národa, rasy a presvedčenia; Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti; Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu  – na spôsob stredovekého gumového pojmu „rúhanie sa v chazarsko-marranos-katolíckej inkvizícii a používa sa proti odhaľovateľom antihumánnych a anticivilizačných síl – chazarských klanov s dvojitou morálkou (Dudáš 2024).

Zákonodarná, výkonná a súdna moc bez kontroly fungujú ako „cap v záhrade“, preto pre civilizovaný vývoj spoločnosti je nevyhnutná kontrolná moc na kontrolu nielen súdnej, ale aj zákonodarnej a výkonnej moci (Dudáš 2024).

Na margo:

Profesor Bača: úžasné zhrnutie múdrosti sveta v kocke. Bratislava, 12.2.2025.

Autor: Doc. Ing. Ján Dudáš, DrSc.

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359