Zoskupenie BRICS chce oslabiť vplyv dolára

24. augusta 2023

Napriek faktu, že zoskupenie BRICS chce oslabiť vplyv dolára, tak spoločná mena založená na zlate vraj ešte stále nie je na stole.

Ekonomické zoskupenie BRICS začalo v utorok v Johannesburgu svoj 15. samit. Zoskupenie BRICS združuje Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku. Hlavnými témami rokovaní bude zvýšenie obchodu v lokálnych menách a prijatie nových členských krajín. Šírili sa tiež špekulácie, že BRICS na samite predstavia novú spoločnú digitálnu menu založenú na zlate. O tomto nápade informovali ruské médiá, pričom ho podporili Rusko alebo Brazília. Vyslanec Juhoafrickej republiky však tvrdí, že téma spoločnej meny nateraz nie je na programe dňa.

Na samite sú od 22. do 24. augusta 2023 prítomní zástupcovia členských krajín BRICS, juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, čínsky prezident Si Ťin-pching (aktuálna informácia, že prezident Činy Si Ťin-pching sa ospravedlnil s osobnej účasti?), brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva a indický premiér Naréndra Módí. Ruský prezident Vladimir Putin sa osobne nezúčastnil z dôvodu zatykača vydaného Medzinárodným trestným súdom. V Johannesburgu ho zastupuje minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Každý z lídrov BRICS má počas samitu vystúpiť so svojim prejavom, Putin rečnil na diaľku.
Podľa Juhoafrickej republiky sa na stretnutí zúčastnia rôzni predstavitelia ako pozorovatelia. Sú medzi nimi generálny tajomník OSN Antonio Guterres, indonézsky prezident Joko Widodo a iránsky prezident
Ebráhím Raísí. Očakáva sa tiež účasť viac ako 30 hláv afrických štátov a vlád.
Dokonca francúzsky prezident Emmanuel Macron pred pár týzdňami prejavil záujem o účasť na tomto summite, o čom som informoval v aktuálnom čase.

*1/ Oslabenie vplyvu dolára?*

Rozvíjajúce sa ekonomiky už roky hovoria o ukončení obchodovania v dolároch, ale zatiaľ sa nedohodli, akou menou ho nahradia. Túto takzvanú *dedolarizáciu* v minulosti presadzovalo najmä Rusko, postupne však téma začala nachádzať čoraz väčšiu podporu aj v iných krajinách, napríklad v Brazílii.
Očakáva sa, že členské štátne zoskupenia budú diskutovať o spôsobe, akým by Nová rozvojová banka (NDB), takzvaná banka BRICS, mohla vo zvýšenom objeme zabezpečiť získavanie finančných prostriedkov a poskytovať úvery v miestnych menách. Používanie miestnej meny podľa juhoafrického ministra financií Enocha Godongwana pomôže znížiť riziko vplyvu výkyvov výmenných kurzov.
Dolár posilnil oproti menám rozvojových krajín po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu a americká centrálna banka začala v boji s infláciou zdvíhať úrokové miery. Dlhy v dolároch sa tým pre rozvojové krajiny stali drahšími a menej atraktívnymi.

Spoločná mena založená na zlate zrejme nie je na programe dňa.

Špekuluje sa tiež, že počas samitu budú lídri členských krajín diskutovať o vytvorení spoločnej digitálnej meny založenej na zlate, čo by podľa niektorých odborníkov mohlo ohroziť dominantné postavenie amerického dolára ako štandardnej svetovej meny. O takomto pláne BRICS informovali ruské médiá ešte v júli.
Predstavenie takejto meny by mohlo podľa niektorých odborníkov zdvihnúť cenu zlata na trhu. „Je dôležité si uvedomiť dlhodobú hodnotu zlata ako úložiska bohatstva a zabezpečenia proti inflácii, keď vidíme známky globálneho trendu dedolarizácie a geopolitických zmien, ktoré ovplyvňujú našu ekonomiku,“ píše izraelský denník Jerusalem Post v súvislosti so samitom BRICS.

*2/ Konkurencia dolára.*

Jednou z teórií takéhoto projektu je, že mena BRICS bude založená na zlate, tak to v predstihu oznámila Moskva.
Brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov presadzovali ideu spoločnej meny, ktorá by oslabila prevahu Západu v globálnom finančnom systéme. Prakticky sa táto prevaha ukázala, keď Washington po ruskej invázii na Ukrajinu zmrazil devízové rezervy Moskvy v hodnote 300 miliárd dolárov a odpojil krajinu od medzinárodného platobného systému SWIFT.
Podľa juhoafrickej delegácie však spoločná mena zoskupenia BRICS nie je na programe dňa. „Nikdy sme sa nezhovárali o spoločnej mene BRICS, nie je to na stole,“ uviedol ešte pred mesiacom vyslanec Juhoafrickej republiky pre BRICS Anil Sooklal.

„Čo sme povedali a čo posilňujeme, je obchodovanie v miestnych menách,“ komentoval vyslanec. Podporil však myšlienku oslabenia vplyvu dolára. „BRICS sa začalo ako proces, ktorý sa zrýchlil dôsledkom konfliktu a unilaterálnych sankcií,“ povedal Sooklal. „Dni dolárocentrického sveta sa skončili, taká je skutočnosť. Dnes máme multipolárny globálny obchodný systém,“ dodal.

Rozšírenie zoskupenia

Na samite sa zrejme bude diskutovať aj o možnostiach prijatia ďalších krajín. Podľa Južnej Afriky prejavilo záujem o vstup do BRICS už viac ako 40 krajín. Vedúci predstavitelia sa rozchádzajú v názoroch na rozšírenie bloku o nových členov, vrátane kritérií prijatia. O členstvo sa v súčasnosti usiluje napríklad Saudská Arábia, Irán, Spojené arabské emiráty, Argentína, Indonézia, Egypt a Etiópia.
Rusko dúfa, že sa mu podarí zmierniť čiastočnú diplomatickú izoláciu zo strany „kolektívneho Západu“ v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Záujem o prijatie nových členov má Čína, Rusko, Južná Afrika aj Brazília. India však nie je rozhodnutá a prikláňa sa k „opatrnejšiemu“ procesu rozširovania sa.
Ale na to existujú summity a rokovania. O tom je multipolárnosť v protiklade k hegemonistickemu postoju dolára a nátlaku USA/DSA. Obrusením resp. odstránením takéhoto systému sa koexistencia národov sveta stane spravodlivejšou. Svet na to netrpezlivo čaká!

spracoval: *ЯHR*

BRICS pošle pozvánku na členstvo šiestim krajinám

Hospodárskeho summitu BRICS sa zúčastnil aj ruský prezident Vladimír Putin. Kvôli bezpečnosti iba cez videohovor.

Skupina krajín BRICS na summite v Johannesburgu tento týždeň rozhodla, že pozve šesť krajín, aby sa stali novými členmi bloku. Pozvánku pošle Argentíne, Egyptu, Iránu, Etiópii, Saudskej Arábii a Spojeným arabským emirátom, oznámil vo štvrtok prezident Juhoafrickej republiky Cyril Ramaphosa, o čom informovala agentúra Reuters.

Ramaphosa uviedol, že štáty BRICS sa dohodli na princípoch procesu rozširovania. V prvej fáze sa uvedené krajiny stanú od 1. januára 2024 novými členmi BRICS, kam v súčasnosti patrí Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika.

Prvá vlna rozšírenia môže podľa Reuters pripraviť pôdu na prijatie až desiatok ďalších krajín, ktoré o členstvo prejavili záujem. Deje sa tak v čase, keď geopolitická polarizácia posilňuje snahy Pekingu a Moskvy vytvoriť z tejto skupiny životaschopnú protiváhu Západu.

„Zostaneme otvorení novým kandidátom,“ uviedol na tlačovej konferencii v Johannesburgu brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva.

Debata o rozšírení je hlavnou témou trojdňového summitu v juhoafrickom hlavnom meste, ktorý dnes vstúpil do záverečného dňa. Zatiaľ čo všetky krajiny BRICS verejne vyjadrili rozšíreniu podporu, medzi jednotlivými lídrami panovali rozpory v otázke, ako rýchlo a o koľko členov by sa mal blok rozšíriť, píše taktiež Reuters.

O členstvo v BRICS má podľa údajov juhoafrických úradov záujem zhruba *40* krajín sveta, z ktorých *22* o prijatie formálne požiadalo. Tieto krajiny predstavujú nesúrodú skupinu možných kandidátov, často motivovaných túžbou vyrovnať globálne podmienky a vyvážiť svetový poriadok, podľa nich strániaci rozvinutým krajinám Západu. Z tohoto dôvodu je skupina BRICS tak často vnímaná ako alternatíva (konkurencia) k skupine vyspelých ekonomík G7.

V štátoch BRICS v súčasnosti žije 42 percent obyvateľstva sveta. Celkový HDP zoskupenia tvorí 26% svetovej ekonomiky a krajiny BRICS sa podieľajú z 18% na svetovom obchode.

Možno však konštatovať, že zmyslom BRICS nie je súťažiť s G7 alebo s USA/DSA, ako vo svojom prejave na summite tvrdí brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva.

Zmyslom bloku rozvíjajúcich sa krajín, označovaného ako BRICS, nie je súťažiť s ostatnými skupinami štátov, napríklad so zoskupením vyspelých ekonomík G7, ani s USA/DSA, povedal v utorok brazilský prezident na prebiehajúcom v juhoafrickom Johannesburgu. Poznamenal, že úlohou BRICS je „organizovať“ takzvaný globálny Juh.
„Nechceme protiváhou G7, G20 alebo Spojených štátov,“ povedal Lula, ktorý sa tiež zúčastňuje trojdenného summitu v juhoafrickom Johannesburgu. „Chceme sa len organizovať,“ dodal podľa agentúry Reuters.

Poradca Bieleho domu Jake Sullivan následne povedal, že Washington BRICS nevníma ako geopolitického súpera a krajiny bloku označil za „rozmanitú skupinu s rôznymi názormi na kľúčové témy“.

Ruský prezident Vladimír Putin prehovoril na summite BRICS ľan prostredníctvom telemostu.
Prezifent Lula opäť obhajoval zavedenie spoločnej obchodnej meny pre krajiny BRICS, kam teraz patria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika. Cieľom tohto kroku by podľa neho nebolo „odmietnuť“ americký dolár, ale naopak uľahčiť vzájomný obchod medzi rozvíjajúcimi sa štátmi. Lula ďalej povedal, že podporuje rozšírenie skupiny o ďalšie krajiny, ale s určitými podmienkami, aby „sa nestala babylonskou vežou“. „Chceme, aby BRICS bola multilaterálnou inštitúciou, nie exkluzívnym klubom,“ povedal brazilský líder s tým, že je najmä zastáncom prijatia Argentiny do skupiny.

Najvyšší čínsky diplomat pre Afriku Wu Pcheng v utorok na brífingu povedal, že africké krajiny chcú zmenu v zameraní čínskych projektov na kontinente. Z infraštruktúry na industrializáciu.
O svojich plánoch na priemyselný rozvoj Afriky podľa neho bude Peking hovoriť s africkými predstaviteľmi.

Dedolarizácia nemusí ešte dolár fatálne ohroziť

Väčšina zúčastnených krajín sa spolu podieľa na diskusiách ohľadne dedolarizácie a snahy odviazať sa od dolárovej závislosti. Negatívne dosahy dolárovej závislosti pocítilo predovšetkým Rusko, ktoré dodnes čelí sankciám zo strany USA/DSA. Rovnakého scenáru sa boja aj ostatné ekonomiky. Paradoxne však väčšina týchto krajín v súčasnosti drží v rezervách viac amerických dolárov ako všetkých ostatných mien dohromady. To je aj jeden z dôvodov, prečo proces dedolarizácie resp. zavedenie novej BRICS, ktorý sa bude diať postupne a taktickejšie. Okrem otázky dedolarizácie bola hlavnou témou summitu aj otázky expandovania resp. prijímania nových členov. Čína spomedzi všetkých členských štátov najviac iniciuje prijatie nových členov čo najrýchlejšie. No nie všetky členské štáty majú rovnaký názor. Proti ceste rýchlej expanzie stojí India aj Brazília. Pred expanziou varoval trhový expert Peter Grandich, ktorý sa obáva dramatických dôsledkov špecifických partnerstiev. Spomenul predovšetkým spojenectvo medzi Ruskom a Saudskou Arábiou.

Aj keď je pravdepodobné, že blok BRICS sa rozšíri o ďalších členov, krajiny budú najbližšie roky tak či tak od amerického dolára do vysokej miery ešte stále závislé. Dokonca ani proces dedolarizácie z dlhodobého hľadiska nemusí znamenať, že pozícia amerického dolára ako globálnej rezervnej meny bude ohrozená. Ale expert varuje pred expanziou skupiny BRICS, ktorá istotne bude mať zásadný vplyv na americkú ekonomiku.
Aj Rusko oficiálne potvrdilo, že žiadna nová mena BRICS zatiaľ nevznikne, hoci samotné bolo najaktívnejším iniciátorom tohoto projektu.

Nová studená frontová línia!

Summit BRICS je na konci. Čo prináša? Čo čakať?
V obdobiach, ktoré sú pred nami to bude úplne naopak. Na „Západe“ to nebude najslávnejšie. Pretože nositeľom ekonomického pokroku budú krajiny BRICS.
Môžeme predpokladať, že za okolnosti zotrvačného geopolitického správania sa sveta, predovšetkým USA/DSA, vznikne akási obdoba „studenej vojny“.
Ta skutočná dejinám studená vojna medzi Západom a sovietskym blokom odznela v 90. rokoch. Netrvalo to ani 20 rokov a svet sa znova začal viditeľne polarizovať! Len dnes bude deliaca čiara vedená trochu inak. A my si budeme musieť pre niekoľko ďalších desaťročí zvyknúť na úplne nové geopolitické a z toho plynúce aj odlišné ekonomické usporiadanie. Končiaci summit štátov BRICS to ukázal úplne jasne. V čom že bude spočívať to nové ekonomické usporiadanie? Nuž v tom, že v čase studenej vojny na Západe bolo „akože“ dobre a na Východe biedne. Teda čo sa týka materiálneho vyjadrenia. V budúcich obdobiach sa garde otočí. A bude to naopak. Šachové figúrky, ktorými sa bude ťahať na geopolitickej a geoekonomickej šachovnici sa vymenia. Ti čo mali biele figurky budú mať čierne a obrátene. Nositeľom ekonomického pokroku budú krajiny BRICS. Kto teda dnes uvažuje o globálnejších investíciách, prípadne o presídlení časti či všetkých svojich aktivít do zahraničia, mal by toto mať na pamäti A zariadiť sa.

Môžeme s kľudom poznamenať, že doterajšie „prekliatie“ vzdelanostných rozdielov a kradnutie „mozgov“ (a nielen ich – veda, edukácia, kultúra, šport…atď.) jedným smerom sa postupne prepolarizuje.

Ale poďme sa na vec pozrieť podrobnejšie. Predtým úspešný Západ sa začal utápať v bahne silnejúcich štátnych intervencií, ktoré ničia efektivitu ekonomík a spôsobujú ich zaostávanie. Pritom ale stále na Západe trvá historicky daný pocit ekonomickej nadradenosti, ktorý ústi napríklad v nerozumné zahrávanie sa s clami a ďalšími bariérami voči rozvíjajúcim sa krajinám, tie ale však majú minimálny dopad na tieto krajiny a naopak viac „bumerangovito“ postihujú práve Západ. Mimochodom, analogicky protiruské sankcie mali tvrdší ekonomický dopad na Európu ako na samotné Rusko. Západ sa tak kvôli stále silnejúcej tlači peňazí a silnejúcim zásahom štátov do ekonomík stále viac dusí v ekonomických problémoch, ktoré nielenže majú klesajúcu tendenciu, ale budú kulminovať, a teda tie najhoršie scenáre sú ešte len pred nami.

Posledným varovaním, že ten avizovaný a logický „náraz“ sa možno zase o niečo priblížil, bolo pondelkové rozhodnutie ratingovej agentúry S&P Global znížiť úverové ratingy a zhoršiť výhľad niekoľkých amerických bánk. S&P varovala, že slabšia ziskovosť pravdepodobne „otestuje úverovú silu sektora“. Ako tomu rozumieť? Tak, že prudký nárast amerických úrokových sadzieb zhoršuje likviditu mnohých amerických bánk. Vysoké výnosy v konkurenčných úložkách peňazí, napríklad v dlhopisoch, vedú firmy aj domácnosti k výberom vkladov, a teda na presun peňazí do týchto alternatívnych úložiek. Len za posledných päť štvrťrokov došlo k prepadu neúročených vkladov v amerických bankách o 23 %. Bankám potom v systéme frakčných rezerv chýbajú peniaze a snažia sa ich získať tak, že predávajú nakúpené cenné papiere akebo pokračujú v nebezpečnej emisií nových peňazí. Lenže pozor, ceny cenných papierov padajú, čo je priamy dôsledok, takže dokonca aj týmto spôsobom banky zoženú menej peňazí, než majú potrebu. A následne každý ďalší výber vkladov je potom viac a viac na hrane. Je to dôsledok finančnej a monetarnej politiky a bankám jednoducho chýbajú likvidné prostriedky na ich vyplácanie.

Ak Amerika zápasí o stav svojich bánk (a centrálna banka FED nepochopiteľne robí, ako by ten fakt nevidela, a ako by ten problém ani neexistoval), potom Európa zase bojuje o stav svojho priemyslu (a prípadne aj bánk). Predovšetkým podnikateľská nálada v eurozóne sa neustále a celkom svižným tempom zhoršuje. Súhrnný index PMI prepadol v auguste na 47 bodov, najslabšiu úroveň od novembra 2020, kedy sme však boli uprostred lockdownov. Hlavnou brzdou európskej ekonomiky zostáva predovšetkým spracovateľský priemysel, pričom spolupôsobí aj ten faktor, že ľudia nechcú míňať, keďže cítia vysokú mieru neistoty. V takom rozpoložení stačí malá iskra, aby situácia eskalovala a aby sa súdržnosť medzi európskymi krajinami úplne rozpadla!

Au contraire súdržnosť medzi krajinami zoskupenia BRICS stále silnie. Majú totiž spoločný cieľ. Vyradiť Západ a najmä dolár z dominantnej role v zahraničnom obchode.

S tým súvisí aj exoandna politika, keď lídri krajín BRICS sa na summite v Johannesburgu tento týždeň rozhodli pozvať do zoskupenia šesť ďalších štátov: *Irán, Saudskú Arábiu, Argentínu, Egypt, Etiópiu a Spojené arabské emiráty*. Pritom o členstvo v BRICS má podľa juhoafrických úradov údajne záujem zhruba 40 krajín sveta, 22 z nich už o prijatie formálne požiadalo. Blok teda silnie. A toto posilňovanie bude rásť, keďže má spoločný cieľ: Prejsť v zahraničnom obchode na inú zúčtovaciu jednotku ako dolár.

Pravdaže aj krajiny BRICS majú svoje problémy, napríklad Čína aktuálne má ohromné problémy s realitným sektorom. Kurz čínskeho juana i ruského rubľa prudko klesá, čo je pomerne ťažko vysvetlitelné. Ale tie sa nezdajú také hlboké ako existujúce nerovnováhy v USA/DSA a Európy. Súčasne BRICS neustále sa pohráva s myšlienkou, vytvoriť spoločnú zúčtovaciu menu krytú zlatom, aj keď teraz na summite v Johannesburgu to nebolo témou. Časovy horizont uskutočnenia takejto „myšlienky“ však ťažko overiť. Teda nakoľko sa jedná o reálne plány a nakoľko ide len o marketing a taktiku je ťažko potvrdiť či vyvrátiť. Každopádne, ak by sa BRICS podarilo tomuto plánu čo i len priblížiť, mohlo by to ekonomický rozmach ešte výraznejšie akcelerovať!

25. augusta 2023 spracoval: *ЯHR*

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359