Zaseješ vietor, zožneš búrku…
Prastará múdrosť hovorí, že ak rozosievaš vietor, zožneš búrku a podobne je to aj v prípade reportérky Karin K. Sólymos servilne dolujúcej v iných médiách, o ktorej sme sa zmieňovali pred pár dňami a nie sme jediné médium jej záujmu…
Švejkov dotazník alebo ako reportérka Investigatívneho centra Jána Kuciaka a americkej mimovládky Organized Crime and Corruption Project (OCCRP) sídliacej vo Washingtone rozposlala insitné otázky vlasteneckým webom na Slovensku s cieľom dopátrať sa, či sú financované Ruskom
Do redakcií nezávislých vlasteneckých médií dorazil pred pár dňami dotazník od Karin Kőváry Sólymos, ktorý podľa šéfredaktora Zem&Vek Tibora Elitota Rostasa svojim obsahom aj štýlom pripomínal Haškove vtipné poviedky. Odpoveď naň nenechala na seba dlho čakať, a to hneď od dvoch šéfredaktorov.
ŠVEJKOV DOTAZNÍK Z CENTRA JÁNA KUCIAKA
Do redakcie Zem&Vek, podobne ako do iných redakcií nezávislých médií dorazil pred pár dňami dotazník, ktorý svojim obsahom aj štýlom pripomínal Haškove vtipné poviedky, odpovedať sa podujal šéfredaktor Zem&Vek, Tibor Eliot Rostas:
“Dobrý deň pani Karin Kőváry Sólymos
Na odpoveď pre Vás som zvolil verejnú odpoveď v plnom znení, keďže Vy sama uvádzate, že by ste ju prípadne celú alebo čiastočne uverejnili. Poskytujem teda publikovanú a celú odpoveď v kontexte, ktorý nebudete môcť meniť podľa svojej alebo mecenášskej ľubovôle.
Píšete mi ako reportérka z inštitúcie, ktorá má vytvárať zdanie váženej inštitúcie, ktorá je akýmsi garantom vyváženého informačného poľa, no už samotný fakt, že je podporovaná iba jednou stranou – teda Washingtonom, rozhodne v dnešnej dobe nevytvára ani len náznak objektivity. Predstavte si, že napíšem do Denníka N sumár tak nešťastne prízemných otázok ako ste poslali Vy a podčiarknem to názvom nezávislej novinárskej inštitúcie Leva Nikolajeviča Tolstoja zo sídlom v Moskve. Na druhý deň by boli všetky prorežimové médiá plné výsmešných, nenávistných a urážlivých článkov, textov, meme a karikatúr a všetci by si svorne ťukali na čelo. Viete, je to čosi také, ako keď robil Štefan Hríb relácie o tom, aké je pre nás nevyhnutné byť v NATO a sponzorom relácie bolo tlačové oddelenie a oddelenie PR Severoatlanickej aliancie. Toto je tak deviantná myšlienka, že by neprešla ani prípravným kolom našej redakčnej porady a o tom nebude pochybovať žiaden lucídny človek, ergo novinár. Navyše, píšete to ako reportérka z účelne založenej organizácie, kde bol svojho času na čele Árpád Soltész- “človek-nula “, ako ho označil prokurátor Tomáš Honz obhajujúc jeho spoločenskú bezvýznamnosť pri posudzovaní trestného oznámenia, ktoré sa vzťahuje na jeho hanobiace výroky o bielej spodine a čvarge, horšej ako Eritrejci, čo iba natŕča ruku, pri Solteszovom hodnotení Slovákov a Sloveniek. Ten sa pre denník SME nechal počuť, že radi zoberiete peniaze aj od Sorosa…
Za ten čas od roku 2012 ľudia s myslením, aké je koncentrované vo Vašich otázkach vytvorili polarizovanú spoločnosť, kde zaviedli opovrhnutiahodné praktiky, ako kádrováci a štátni prokurátori počas politických procesov v päťdesiatych rokoch. Počas “pandémie” mainstreamové médiá vytvárali ten najodsúdeniahodnejší, brutálny a kolosálny nátlak na slovenskú verejnosť, ktorú viac ako dva roky vďaka “zodpovedným” novinárom traumatizovali a lynčovali až do úplnej bezmocnosti, tých, ktorí sa postavili na odpor označovali politici aj korporátne médiá ako “opice a dezolátov”. Napriek tomu polovica ľudí na Slovensku tomuto mohutnému prívalu lží a totalitnej propagandy odolala a nepodvolila sa mediálnemu terorizmu. Spolu s tým sa ukázalo, že göbbelsovské presviedčanie milión krát opakovaných lží už neúčinkuje a najsilnejší monopol nad ľudským duchom stratil moc, na ktorú sa elity spoliehali. Mediálna pandémia s dennými a hodinovými správami o prírastkoch “obetí” a “nakazených” tak razom skončila novou udalosťou – vojnou na Ukrajine.
Od roku 2013 pozývame ľudí, ktorí majú diametrálne iný pohľad na svet do verejných diskusií, aby mohli váhou svojich faktov a dôvodením presvedčiť širokú verejnosť o tom, že sú profesionáli, že naše argumentácie stoja na vode, alebo že sme nespôsobilí písať a analyzovať všetky materiály, ktoré od mája 2013 publikujeme s veľkým záujmom nielen slovenskej odbornej aj laickej verejnosti. Dôkazom vašej nespôsobilosti viesť takýto vecný, odborný a erudovaný dialóg bola vaša obľúbená mantra: “nebudeme legitimizovať”. My sme ale legitímne médium zapísané ministerstvom kultúry presne tak, ako Denník N, týždenník týždeň a podobne.
V roku 2017 sa naskytla výnimočná príležitosť ukázať silu vašich faktov a vašu spôsobilosť vecne argumentovať na Medzinárodnej mediálnej konferencii, ktorú organizovala Fakulta mediálnej komunikácie v Smoleniciach. Pozvaní šéfredaktori alebo ich zástupcovia z RTVS, SME, Markízy, či Nového času však náhle zrušili svoju účasť na tomto podujatí, keď sa dozvedeli, že som prijal pozvanie na túto diskusiu, lebo: “nebudú legitimizovať.” Neskôr tento typ ľudí vyvíjal maximálny nátlak na doc. Danu Petranovú, ako organizátorku konferencie, aby z nej vylúčila mňa. Keďže trvala na svojom principiálnom stanovisku, že vyjadriť a diskutovať má právo každá z pozvaných strán, bola onedlho z fakulty vylúčená.
Začali ste prenasledovať VÚC ako zriaďovateľov verejných knižníc pod nátlakom, aby rušili všetky besedy Zem&Vek s čitateľmi, zorganizovali sme ich na rozdiel od korporátnych médií viac ako 80 po celom Slovensku. A zákazy sa opäť niesli v duchu múdreho hesla: “Nebudeme legitimizovať”. Neskôr tento typ “kádrovákov” zaradil, aby sa pod obrovským nátlakom museli časopisy Z&V stiahnuť zo všetkých obchodných reťazcov, počínajúc Billou. Vtedy ešte Kaufland aj Tesco vydali verejné stanovisko, že cenzorské zásahy do slobodného výberu z ponuky ich tovarov sú neprípustné, “neviditeľná ruka slobodného trhu” však zatlačila ešte viac, a naše tituly s nadpriemerným predajom museli byt stiahnuté všade.
Ani to však nestačilo, rozbehli ste hon na čarodejnice a potrebovali dosiahnuť, aby Z&V, kde píšu erudovaní a mimoriadne rozhľadení odborníci, profesori, docenti a pedagógovia z univerzít, bolo súdne zakázané. Chceli to dosiahnuť tým, že vydavateľa Z&V odsúdia kvôli publikovaniu kritických výrokov Štúrovcov a národných dejateľov za šírenie extrémizmu a výrobu a distribúciu extrémistických materiálov. Takéto obvinenie však súdy zamietli, expresis verbis uviedli: “Tibor Eliot Rostas nie je extrémista a nerozširuje žiaden extrémistický materiál.” Málokto si to uvedomuje, ale tento zámer odsúdiť ma nevyšiel a súd s týmto zámerom ste prehrali, hoci udelená pokuta za neochotu dištancovať sa od výrokov národných buditeľov vstúpila do platnosti a bola uhradená – vďaka Asociácii nezávislých médií a Fondu Sofian na podporu slobodného myslenia, ktorý má v našej spoločnosti dlhodobú podporu, za čo všetkým podporovateľom aj touto cestou úprimne a zo srdca ďakujem.
Ten typ ľudí, ktorí sa prejavuje aj formuláciou Vami zaslaných otázok, si nevie predstaviť existenciu bez podpory fondov a nadácií, do ktorých pritekajú milióny eur za podkopávanie našej štátnosti, suverenity a práva na národné sebaurčenie. Preto sa snažíte už celé roky presvedčiť verejnosť, že aj my, tak ako vy, sme platení “zvonka”. Pre vás je nepredstaviteľné, že v našom národe existuje autentická sila, ktorá podporuje pluralitu názorov a slobodu slova. Vo vašom fungovaní je to postavené na financovaní z prostredia mimovládnych organizácií, kam pritekajú peniaze z gigantických podvodov, tak, ako to je v prípade medzinárodného zločinca so zákazom vstupu na územia mnohým krajín, Georgea Sorosa a jeho nadácií. U nás je to už 10 rokov postavené na transparentnej podpore čitateľov a najmä predplatiteľov, bez ktorých by sme časopis Zem&Vek, zbavený tradičného reklamného balastu, vydávať nedokázali. Chápem, že v prostredí postavenom na takto korumpovanom novinárskom prostredí kontrolovanom cudzími spravodajskými službami je pre vás náš model nepredstaviteľný a preto už desať rokov hľadáte záhadných donorov, ktorí nás financujú. Márne.
Prejdime teda k Vašim konkrétnym otázkam, o ktorých podstate a štýle si už urobí úsudok každý sám. Predchádza im tento delikátny a “presvedčivý” úvod:
“Som reportérkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka a neziskovej spravodajskej organizácie Organized Crime and Corruption Project (OCCRP) so sídlom vo Washingtone.
Píšem vám, pretože OCCRP/ICJK momentálne spolupracuje s ďalšími médiami na skúmaní dezinformačného mediálneho prostredia. Skúmame množstvo webových stránok s obsahom klasifikovaným ako proruské naratívy a/alebo dezinformácie. Projekt je založený na dolovaní dát, obsahovej analýze a rôznych analytických softvéroch a databázach.
Ako zodpovední novinári konajúci vo verejnom záujme by sme Vám radi poskytli možnosť reagovať na naše zistenia. Vyjadrite sa, prosím, k našim otázkam nižšie.
* Uverejňuje vaša webová stránka dezinformácie alebo všeobecne neoverené informácie? Ak áno, prečo? Aký je váš komentár k tomuto zisteniu?
* Spolupracujete s inými európskymi a/alebo ruskými médiami prostredníctvom zdieľania obsahu alebo technických riešení?
* Dostávate nejaké finančné prostriedky alebo podporu od ruských štátnych subjektov alebo ruských subjektov vo všeobecnosti?”
Nuž teda odpovede na Vaše otázky som z časti vyjadril vyššie, no doplním.
* Uverejňuje vaša webová stránka dezinformácie alebo všeobecne neoverené informácie? Ak áno, prečo? Aký je váš komentár k tomuto zisteniu?
Naša webová stránka uverejňuje overené informácie, ak máte “zistenie”, že tomu tak nie je, uveďte ho. V našej “novinárskej obci” sa rozmohlo tvrdenie opierajúce sa o potrebu overovania minimálne z dvoch zdrojov. To by bolo v poriadku, problém nastáva, že správy šíria predovšetkým dve súkromné spravodajské agentúry (Associated Press a Thomson/Reuters), ktoré distribuujú správy do viac ako 6000 tlačových médií v Európe, vrátane tých našich, ktoré ich mechanicky reprodukujú. V prípade mediálneho monopolu je opieranie sa o dva zdroje publikujúce predovšetkým zahraničné spravodajstvo ako cez “kopirák”, jemne povedané, scestné. Vychádzame z mnohých zahraničných zdrojov, v drvivej väčšine zo západnej hemisféry a pod každou takouto správou majú čitatelia aj odkaz na zdroje. Navyše, my dnes už žijeme v úplne inej dobe ako pred tridsiatimi rokmi a ľudia nie sú odkázaní iba na informačné monopoly a “dva zdroje” – oni sami sú už vďaka technológiám spôsobilí prinášať obrazové aj zvukové záznamy bezprostredne, teda bez cenzorského molocha, ktorí správy zatajuje, prekrúca alebo falšuje. Takéto správy sa z pochopiteľných dôvodov neobjavujú v korporátnej prorežimovej propagande, a ľudia tak majú možnosť na vlastné oči a uši rozpoznať kolosálnu mieru manipulácie, zavádzania a lží. Je to teda podivné, keď stúpa miera ich opodstatnenej nedôvery voči takto simulovaným správam? Celkom pochopiteľne stále viac narastá vplyv nezávislých médií prinášajúcich informácie a správy, ktoré už nie sú podobne ako za čias normalizácie prorežimovým monopolom defraudované.
* Spolupracujete s inými európskymi a/alebo ruskými médiami prostredníctvom zdieľania obsahu alebo technických riešení?
Aké technické riešenia máte na mysli? Napríklad odpočúvacie systémy ako Echelon, ktorými USA odpočúvajú čelných európskych politikov, ktorých nazývajú cynicky “spojenci”? Alebo riešenia v podobe spravodajských agentov CIA alebo MI6 rozmiestnených priamo v redakciách veľkých médií, kde dozerajú na “správne umiestnenie obsahu” tak, ako o tom písal aj Udo Ulfkotte z Frankurter Allgemeine Zeitung? Nemáme a nikdy sme nemali dohodu o spolupráci s inými médiami, ani tými ruskými, ako sa nam snažíte v otázke podsunúť. V roku 2016 sme založili Asociáciu nezávislých médií, kde bolo našou ambíciou koordinovať našu činnosť. Ak existujú dôveryhodné správy a zdroje zo západu, východu, severu či juhu, takéto správy sa celkom opodstatnene dostávajú do našej pozornosti bez toho, aby nám niekto na rozdiel od korporátnej propagandy určoval, čo smieme a čo nesmieme publikovať. A toto je, pani Sólymos, ten najpodstatnejší rozdiel medzi našim poslaním slobodného myslenia a informovania a toho vášho prístupu korporátnej propagandy mainstreamu, kde je povolené písať len to, čo je vopred dohodnuté. Možno keby ste sa dostali hlbšie, natrafili by ste aj na reč niekdajšieho šéfredaktora The New York Times, Johna Swintona, ktorý to, o čom píšem potvrdzoval už pred viac ako 150-timi rokmi.
* Dostávate nejaké finančné prostriedky alebo podporu od ruských štátnych subjektov alebo ruských subjektov vo všeobecnosti?
Tak a toto je ten pomyselný zlatý klinec, týmto ste korunovali klasické, bezduché a primitívne “naratívy” a “mýty” (obľúbené termíny korporátu, ktoré nekriticky a bezducho nadužívate, a tiež ako cez kopirák). O tom, že nie sme na rozdiel od drvivej väčšiny mainstreamu podporovaní ani platení žiadnym subjektom ani zo Slovenska, ani zo žiadnej inej krajiny sa už toho popísalo veľa. Už desať rokov sa Zem&Vek snažíte namočiť do špiny podplácania, korupcie a peňazí spoza našich hraníc, pričom v tejto stoke sa vy, mainstreamoví lokaji topíte až po uši. Je to až groteskné, ako sa z vlastných hriechov voči čistej a bezúhonnej žurnalistike bez darov, peňazí, grantov a výhod snažíte vyviniť tým, že sa pokúšate vlastné zahanbujúce postavenie premietať na nás. Ale to sa vám už desať rokov nedarí. O akej investigatíve je teda reč? Máte na svojej strane vedenie polície, ministerstiev, SIS, finančného úradu, finančnej polície a ďalších, no i napriek tomu ste za celý čas neboli schopní priniesť jeden jediný dôkaz, ktorý by naše vydavateľstvo mohol usvedčiť z toho, čo je vašou dennou praxou už desaťročia- teda z prijímania finančných prostriedkov zo zahraničia či domácich finančných skupín, ktoré vás stvorili a používajú vo svoj prospech ako užitočných… (podmet si doplňte podľa Vašich dotazníkových kvalít).
Celkom na záver: Vaše otázky ako aj celá správa je hmatateľným dôkazom o debilizácii spoločnosti, kde novinári nie sú žiadnymi strážnymi psami “demokracie” ale iba zbabelými prisluhovačmi domácich a zahraničných kartelov vydávajúcich sa za nositeľov jedinej pravdy. História bude vami pohŕdať tak, ako dnes všetci, ktorí si vidia ďalej, ako na špičku nosa. Pravda je dcérou času, pani Karin Kőváry Sólymos.”
S pozdravom
Mgr.art. Tibor Eliot Rostas
publicista, spisovateľ a vydavateľ Zem&Vek 
PRAVDA VÍŤAZÍ
Zanechajte nám komentár