Zaháji rezort zdravotníctva PROGRAMY PREVENCIE PRE OČKOVANÝCH VAKCÍNAMI mRNA? Existuje riešenie…
MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA BY MALO ZAHÁJIŤ
PROGRAMY PREVENCIE PRE OČKOVANÝCH VAKCÍNAMI mRNA
S Dušanom Lukášikom vediem rozhovory na rôzne témy. Len nedávno sa vyjadril úplne jasne, že očkovaným občanom experimentálnymi vakcínami mRNA je potrebné pomôcť. Už v tomto našom rozhovore Dušan naznačil, že má predstavu, čo sa nielen deje s organizmom, pokiaľ vakcína obsahuje vedľajšie účinky, ale hlavne, že si vie predstaviť ako si ľudia vedia pomôcť.
Problém, spojený s pandémiou sa vracia. A vracia sa hneď v dvoch rovinách. Tú prvú predstavujú predbežné informácie od vládneho zmocnenca MUDr. Petra Kotlára. Jeho avizované informácie indikujú, že údaje, ktoré by umožnili zodpovedným úradom vyhlásiť stav pandémie a k nim prijaté protipandemické opatrenia, neexistujú. Tú druhú rovinu predstavuje informácia o výskyte vtáčej chrípky u človeka, ktorý následne zomrel. Ako vnímaš tieto dve informácie?
Mal som možnosť si prečítať predbežné stanovisko pána poslanca Kotlára. Jeho vyjadrenia ale avizujú, že v septembri bude k dispozícii kompletná správa podložená faktami. Pokiaľ to, čo indikuje jeho vyjadrenie bude skutočne podložené overenými faktami, ukáže len, v akej hlbokej kríze je naša spoločnosť. Pokiaľ si spomenieš, hlavný hygienik Švédska vyslovil počudovanie nad chovaním sa štátov EU počas prvej vlny, kedy Švédsko nechalo v podstate imunizovať národ. Je fakt, že aj vo Švédsku hodne ľudí zomrelo v domovoch dôchodcov, čo bola záhada, prečo takto selektívne zomierajú starší ľudia, ale viac menej výlučne v domovoch dôchodcov. K tejto problematike sa ešte vrátim. Ako vieš, protipandemické opatrenia zbavili občanov mnohých základných ľudských práv. Došlo vyslovene k vytvoreniu internačných objektov, došlo k obmedzeniu pohybu občana v mestách, obchodoch, školách, ba dokonca boli ľudia uzatvorení tak, že nemohli prechádzať z okresu do iného okresu. Ak teda pán poslanec Kotlár tvrdí, že na takéto opatrenia neboli overené fakty, potvrdzuje len, že prístup Švédska bol profesionálny v súlade s vedeckými poznatkami primerane zavedenými do praxe. Ak septembrová správa bude obsahovať overené fakty a z nich závery, ktoré avizuje pán Kotlár, nastolí to rad otázok.
Ktoré otázky tohto komplexu vidíš ako podstatné a ktorú by si videl ako najpodstatnejšiu?
Je ich viac a každá má svoju váhu v celom procese. Napríklad uzatvorenie ambulancií obvodných lekárov prvého kontaktu malo pre mnohých ľudí fatálny koniec. Keď sa vrátiš do histórie chrípkových sezón, tak praktickí lekári tieto sezóny normálne zvládali a možno štatistika by ukázala, že dokonca práve obvodní lekári vykazujú najmenšiu chorobnosť ako celok. To vysvetlenie je pomerne jednoduché. Na začiatku chrípkovej sezóny je to lekár, ktorý sa sporadicky stretne s občanom postihnutým chrípkou. Vírusová nálož na lekára je pomerne nízka a tak imunitný systém, trénovaný každú sezónu na vysoký stupeň výkonnosti reaguje primerane a vytvára si v adaptívnej časti imunitného systému protilátky. Ak imunitný systém vírus pozná, mobilizuje obranu v priebehu dňa. Tak ako postupne sa vírus šíri, prichádza viacej pacientov a teda zvyšuje sa postupne vírusová nálož na lekára a jeho imunitný systém sa pomerne rýchlo adaptuje až dosiahne stav, kedy už zvláda akúkoľvek vírusovú nálož. Nie je známe, žeby lekári vo Švédsku mali počas prvej vlny pandémie zvýšenú úmrtnosť. Ak teda vzniknú klinické príznaky a pacient dostane plnohodnotné vyšetrenie a k tomu stanovenie diagnózy a spôsobu liečby včítane liekov, je veľká šanca, že množenie vírusu sa zastaví včas, vírus neprelomí kritickú hodnotu v obrannom mechanizme človeka a po odznení klinických príznakov je človek nielen vyliečený, ale aj imunizovaný, t.j. jeho imunitný systém v adaptívnej časti si vytvoril informácie a ochranné látky pre konkrétny typ vírusu. Súčasťou riešenia ale mala byť aj prevencia.
Napríklad médiá priniesli, že v Kolumbii každý občan dostal v prevencii balíček liekov spolu s návodom na ich použitie. Ich aplikáciou došlo k dosiahnutiu vyššej úrovne obrany organizmu pred vírusom. Nič z toho sa na Slovensku nedialo. Česť lekárom z ambulancií, ktorí ordinovali a nezradili svojich pacientov. Presne títo si zaslúžia špeciálne ocenenie. Všimni si, mnohí lekári ordinovali cez telefón. To, čo si dostal, tak možno radu, že si máš zaobstarať vitamín D, k tomu možno nejaký liek na zníženie teploty a ak teploty a bolesti neustúpia, máš ísť do nemocnice. Žiaľ, značná časť sa z nemocnice už nevrátila. Realita je, že bežne dostupná forma vitamínu D v lekárňach potrebuje niekoľko dní (niektoré správy udávajú rozsah až 10 až 12 dní) na vytvorenie aktívnej formy v organizme v podobe 25-hydroxyvitaminD. Potom je evidentné, že počas týchto dní organizmus mal k dispozícii aktívnu formu vitamínu D len z predchádzajúcich zásob. Calcifediol ako forma vitamínu D metabolizuje do aktívnej formy v priebehu štyroch hodín a predstavuje skutočne účinný prostriedok v čase klinických príznakov choroby. Neviem o tom, žeby bol bežne k dispozícii v lekárňach.
Dnes existuje rozsiahla štúdia vplyvu vitamínu D na riešenie problematiky ochrany organizmu pred vírusmi a sú stanovené experimentálne hladiny vitamínu D v organizme, kedy je minimalizovaná situácia vzniku klinických príznakov spojených s vírusom. Obrázok nižšie hovorí, že riziko infekcie výrazne klesne pri hladine 90 ng/ml 25-hydroxyvitamin D. Rozbory ale ukázali, že na efektívne využitie vitamínu D je potrebné jeho spojenie s vitamínom K2 a magnéziom. Jedným z dôvodov je, aby v celom metabolickom reťazci nedošlo k ukladaniu vápnika do stien ciev a teda ich kalcifikácii, ale aby vápnik bol smerovaný do bunky. Takisto sa zmenil názor na objem dávok. Pokiaľ na pláži na slnku organizmus prijme aj 10 000 jednotiek IU vitamínu D, resp. vytvorí si ich organizmus, je evidentné, že ak ste na dovolenke dva týždne, tak si organizmus vytvára ohromnú zásobu vitamínu D.
Pôvodné dávkovanie 400 IU je v takomto porovnaní len symbolické. Preto niektoré odporučenia boli, aby počas prvých pár dní si občan dávkoval až 50 000 IU denne a potom klesol na 2000 IU. Z odbornej literatúry sú známe terapie chronických chorôb, kde sú používané dávky až na úrovni 200 000 IU denne.
Je evidentné, že ľudia by si mali dať zmerať niekedy v priebehu augusta hladinu vitamínu D, vitamínu K a magnézia a možno aj ďalších parametrov a pokiaľ ju majú nízku, tak začiatkom septembra si hladiny vitamínov D a K zvýšiť na potrebnú hodnotu a tým urobia zásadný krok na riešenie ochrany organizmu pred vírusovým ochorením. Ak pôvodný popis opatrení dokončím, tak pacient po príchode do nemocnice bol v stave, kedy už mal prelomenú kritickú hodnotu, to znamená, že množenie vírusu v organizme bolo rýchlejšie, ako ho bol schopný imunitný systém likvidovať a choroba sa šírila po organizme. Pacienti mali sťažené dýchanie a tak ich lekári pripájali na pľúcnu ventiláciu. Chodili rôzne informácie, ktoré poskytovali dokonca primári týchto oddelení, médiá ukazovali snímky postihnutých pľúc a v zásade sa šíril strach, ktorý ďalej ochromoval spoločnosť. Zvlášť, keď úmrtnosť v nemocniciach bola vysoká, čo potvrdzovali lekári a dnes sú k dispozícii príslušné štatistiky.
Ktorý ďalší problém vidíš ako zásadný?
Riešenie situácie by malo obsahovať tak kritickú analýzu toho, čo sa stalo ako jednu časť ale pokiaľ nebude riešenie vzniknutého problému, tak si spoločnosť nepomôže. Z tej kritickej časti by malo byť zodpovedané, ako konal hlavný hygienik a príslušné zriadené komisie, ako konali ministri zdravotníctva a vláda, ako konal Úrad dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a čo robili vyšetrovatelia a prokuratúra. Malo by byť zodpovedané, či skutočne si plnil ŠUKL svoje úlohy.
Pani ministerka JUDr. Zuzana Dolinková sa ale kriticky vyjadrila na informácie pána poslanca Kotlára. Sú jej výhrady oprávnené?
Pani ministerka je samozrejme zodpovedná za svoj rezort. Pokiaľ bude správa pána poslanca Kotlára dostatočne podložená faktami, otázka znie, prečo tie isté fakty nevyhodnocuje aj ministerstvo, však má na to ohromný aparát kvalifikovaných ľudí. Navyše, v súvislosti s postupom pána poslanca Kotlára vo vzťahu k WHO, vyšla aj Otvorená výzva vláde SR na rešpektovanie vedeckých poznatkov v oblasti zdravia verejnosti, ktorú podpísali prof. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH, MUDr. Peter Breier, doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH, RNDr. Boris Klempa, DrSc., doc. Mgr. Richard Kollár, PhD.,Mgr. Vladimír Leksa, PhD., doc. MUDr. Peter Sabaka, PhD., doc. RNDr. Tomáš Szemes, PhD.,Mgr. Martin Šuster, PhD.,MUDr. Peter Visolajský, JUDr. Peter Zmeko. Vytiahol som z výzvy to, čo ma zaujalo citujem:
„Takisto to ohrozuje profesionálny výkon mnohých kľúčových povolaní, kde je rešpektovanie faktov a prírodných zákonitostí životne dôležité, kde sa dokonca vyvodzuje osobná zodpovednosť za neprofesionálny výkon. Kto by predsa chcel zamestnať statika, čo namiesto výpočtov použije názory, advokáta, čo namiesto znalosti zákonov má len postoje, alebo pilota s alternatívnym prístupom ku gravitácii? Kto by sa nechal operovať lekárom, podľa ktorého je zbytočné dezinfikovať si ruky pred úkonom?“
Poznáš ma, môj prístup k riešeniu problémov je cez zákony prírody a na základe overených faktov. No a tu je pochybnosť vo vzťahu k riešeniu pandémie, či skutočne boli zohľadnené overené fakty, a či boli zohľadnené zákony prírody. Počas pandémie som sa bavil chvíľu s matematikom Kollárom, ktorý prezentoval svoje výpočty pod známou hlavičkou Dáta bez pátosu. Matematické modely majú jednu vlastnosť – aké vstupné údaje do modelov vložíš, taký výsledok ti vyjde. Upozornil som ho, že vychádza z neoverených údajov. Stačilo sa pozrieť na mapy Slovenska a zistiť, že v najväčších mestách ako Bratislava a Košice je najnižšia koncentrácia nakazených na Slovensku.
Obyčajná logika hovorila, že takýto stav nie je možný, proste koncentrácia ľudí je v týchto mestách najvyššia a prečo by tam nebol aj najvyšší prenos vírusu, však to nedávalo zmysel. Tieto mestá majú rad budov, v ktorých je nútený obeh vzduchu, čo efektívne roznáša vírus a zvyšuje opakovaním vírusovú nálož na organizmus. Testovanie postupne ukázalo, že sa počty pozitívnych testov v januári 2021 plne zhodli s logikou veci. Ak začneš ale na základe takýchto divných dát modelovať budúcnosť, dospeješ k tomu, čo nakoniec sám pán matematik prednášal u pani prezidentky. Rozhodujúcim sloganom, ktorý opakoval po každej vete bolo, nič nevieme. Ale Dáta bez pátosu v podstate šírili neoverené informácie a cez modely významne zvyšovali úroveň strachu v spoločnosti. Nemalo zmysel sa zaoberať siahodlhými komentármi pána Kollára, nech už používal dostatočne odborný slovník, vypovedacia schopnosť jeho záverov bola podľa môjho názoru použiteľná len na vytváranie paniky a ospravedlnenie opatrení.
Ale predsa podpísaní vedeckí pracovníci by mali byť rešpektovaní v ich názore. Alebo sme v situácii, kedy veda skončila?
Problematika je podľa môjho názoru pomerne jednoduchá. Globalizácia a moderné technológie umožňujú, že dnes máme k dispozícii názory a spôsoby riešenia od rôznych špičkových lekárov sveta. Je na každom, či sa skutočne zaujíma o svoje zdravie a teda zvažuje v každom kroku, čo spraví, alebo pasívne odovzdá svoje zdravie zdravotnému systému. U bežného človeka asymetria v informáciách medzi lekárom a pacientom stavia pacienta do role, že lekára vníma len v role, kedy sa môže rozhodnúť, verím lekárovi alebo neverím. Nemá vzdelanie a informácie, ktoré by mu umožňovali racionálne posudzovať navrhovaný postup liečby, či posúdiť správnosť diagnózy. V symbolickom vyjadrení ak je rozhodovanie pacienta z pozície viery, potom logicky lekár má symbolické postavenie Boha. Že sa to prejavuje v praxi, to vidíš temer okamžite, akonáhle si naštuduješ problematiku medecíny do dostatočnej hĺbky.
Asi extrémny prípad takéhoto chovania som zažil dokonca, keď sa lekár dostal do pozície pacienta. Ležal som s ním na izbe. Skúsený lekár v staršom veku si robil eliminačnú diétu a pri zeleri si vyvolal záchvat. Diagnóza stanovila, že to bol žlčníkový kameň a teda že musí byť žlčník vyoperovaný. A tak sa ho pýtam, či skutočne tam má zaseknutý žlčníkový kameň a teda či ho bolí žlčník. Hovoril mi, že už tam počas vyšetrenia nebol, ale že tam musel byť. Už bol bez bolesti alebo mimo záchvat, rolu hral strach z budúceho záchvatu. Keďže zeler obsahuje významne vyššiu hodnotu draslíka a draslík musí byť v organizme v rovnováhe so sodíkom, tak organizmus na zabezpečenie homeostázy bunky má svoje mechanizmy. Jedným z nich je aj sodíkovo – draslíková pumpa, ktorá je navyše energeticky vysokonáročná. Pokiaľ u staršieho človeka došlo k významnej nerovnováhe ako dôsledok jedinej stravy počas dňa, zeleru, jeho nižšia disponibilná energia mohla byť spôsobená spustením týchto sodíkovo draslíkových púmp na úrovni buniek a rýchlo spotrebovaná. Organizmus sa mohol dostať do stavu, kedy nedostatok energie spúšťa proces konzervovania energie v organizme, ktorý začína sťažením dýchania, pokračuje zvracaním a defekáciou. Ak ani to nepomôže, odstavuje veľký mozog a človek upadá do bezvedomia. Ak ale ani tento krok nie je dostatočný, systém zastavuje taktovanie srdca (heart arrest). To sú tie známe náhle zástavy srdca.
Pokúsil som sa pánu lekárovi a zároveň pacientovi vysvetliť, že pokiaľ nemá k dispozícii overený fakt v podobe žlčníkového kameňa, tak vytvorená nerovnováha medzi sodíkom a draslíkom cez výlučný príjem zeleru počas dňa v organizme je ďaleko pravdepodobnejší jav a že možno by mal zvážiť, či je nutná operácia žlčníka, ak záchvat odznel a akútne bolesti nemá. Osobne by som si takúto diagnózu ešte raz overil. Stačilo ale, aby došiel ošetrujúci lekár a pacient celý vďačný pokorne nastúpil na operáciu. Všimni si, lekár so 45 ročnou praxou a možno aj dlhšou v postavení pacienta sa choval vyslovene odovzdane osudu, podľa schémy viery. No a čo potom bežný pacient bez lekárskeho vzdelania? Tento autoritatívny prístup bolo vidno aj u niektorých mediálnych vystúpení našich lekárskych autorít a pokiaľ niektorý vedec, lekár nesúhlasil, napríklad MUDr. Ján Lakota,CSc., zrazu mal problémy.
Ale názory MUDr. Lakotu boli v zhode s názormi lekárov v obore ako je napríklad Geert Vanden Bossche, nositeľ Nobelovej ceny Luc Montagnier a ďalšími. Mal som zaujímavú diskusiu na sociálnej sieti. Diskutujúci bol schopný aj takých uznávaných vedcov v svojom obore ako je Jaak Panksepp, Antonio Damasio či Allana Schora prehlásiť za hoaxerov. Nuž taká debata je zbytočná, nech už je to osoba so vzdelaním lekára. Ego tancovalo do nekonečna. Nastúpili aj fact checkeri. Dnes je z toho v USA škandál, keď došlo k zisteniu, že fact checkeri Facebooku boli platení Pfizerom, t.j. došlo ku konfliktu záujmu. Ale to najdôležitejšie bolo, že fact checkeri odstraňovali názory špičkovo vzdelaných lekárov z najlepších univerzít z priestorov sociálnych sietí.
Nakoniec, publikácia Róberta Kennedyho pod názvom The real Anthony Fauci v priebehu roka od vypuknutia problémov spojených s vakcináciou, sústreďuje v sebe toľko kritického materiálu, že racionálne uvažujúci človek si musí klásť až existenčné otázky. Publikácia je preložená aj do slovenčiny.
Akoby si Ty postupoval na mieste vedcov podpísaných pod výzvu?
Neviem si predstaviť, že by poslanec Kotlár odmietol diskusiu s vedcami, čo podpísali výzvu. V prvom rade by som si vyžiadal k záverom podklady a pokiaľ ešte nie sú k dispozícii, tak sa niet k čomu vyjadrovať, v kľude by som počkal na ich zverejnenie. Otvorená výzva vláde SR navodzuje celý rad otáznikov, zvlášť ak je formulovaná skôr v rovine vytvárajúcej emócie ako v rovine vecných argumentov.
Keď sa ale vrátime k problému spojeného s pandémiou, významnou otázkou bolo, či sa rozhodnúť pre očkovanie experimentálnou vakcínou alebo nie? Ako si Ty uvažoval a ako si prijal rozhodnutie?
Je niekoľko rovín uvažovania. Na systémovej úrovni sa pýtaš, nakoľko je vakcína bezpečná a nakoľko je otestovaná voči vedľajším účinkom. Keďže znalostnú krivku ovládam, tak stačilo zistiť, že štandardný čas vývoja vakcín je 8 až 12 rokov. V aplikovanom výskume a vývoji máme také symbolické vyjadrenie… deväť žien ti za mesiac dieťa neporodí.… a tu zrazu bola k dispozícii vakcína po roku od objavenia sa vírusu. Už len táto skutočnosť mi povedala, že musím byť veľmi opatrný pri rozhodovaní.
Tou druhou systémovou záležitosťou sú informované súhlasy, kde podpisom riziko na seba preberal pacient. Všimni si ten paradox, pacient sa mal rozhodovať a prevziať na seba zodpovednosť a nie študovaný lekár s praxou. Na jednej strane naši vedci volajú vo výzve, že pri rozhodovaní je potrebné rešpektovať fakty a zákony prírody a na druhej strane bez mihnutia oka žiadajú, aby nevzdelaný pacient vedel aspoň toľko, aby za pár minút poučenia prevzal zodpovednosť. Dokonca pri experimentálnej vakcíne. Keď náhodou ideš do diskusie s lekárom, tak žiada kontrolované štúdie, ktoré potvrdzujú tvoj názor. Ale v bežnej praxi s touto úžasnou asymetriou v informáciách má pacient prevziať zodpovednosť za aplikáciu navrhnutej liečby či prevencie.
Vezmi si, že očkovanie experimentálnou vakcínou zákony v USA umožňujú iba vtedy, ak nie je k dispozícii na liečbu choroby bežný liek. Čítal som štúdiu, kde vyše 100 lekárov v prevencii užilo ivermektín a počas roka nikto z nich neochorel. Jeden z účinkov ivermektínu je, že prerušuje množenie vírusu. Z Veľkej Británie prišli informácie, že bežný liek pre astmatikov inhalovaný do pľúc v podobe budezonidu (kortikoid) významným spôsobom vytvára ochranu organizmu, zvlášť pľúc, pred vírusom. Podobne je možné očakávať ochranné účinky u kortikoidu flutikazón-propionát, ktorý chráni sliznice nosa. Tým sú ochránené temer všetky sliznice organizmu vystavené prenosu vírusu. V tom marazme nie je jednoduché sa orientovať a ľudia si pomáhali ako vedeli.
Ako si to teda zhodnotil, dať sa očkovať alebo nedať vakcínou mRNA?
Očkovanie samo osebe nie je ani dobré a ani zlé. Závisí to od kontextu vonkajších skutočností, ktoré sa môžu navyše meniť. Tu je rozhodovanie založené na otázke: Je to overené, že vakcína mRNA pomôže a že štatistika vedľajších účinkov spĺňa kritériá bezpečnej vakcíny?
Také informácie neboli k dispozícii. Svoje rozhodnutie som odsunul až do momentu, kedy boli známe riziká spojené s vedľajšími účinkami vakcín. Vedecký svet rozbehol ohromné množstvo výskumných prác, ktoré postupne indikovali problémy. Nakoniec vznikol odborný materiál v podobe metaštúdie viac ako 230 vedeckých prác, ktoré z týchto vedeckých prác vydestilovali esenciu vedľajších účinkov mRNA. Nebyť môjho postupného vzdelávania v rôznych oboroch medecíny od roku 2010, mal by som problém porozumieť týmto odborným výrazom. Už v abstrakte autori uvádzajú nasledovné zistenia:
„Vakcíny mRNA SARS-CoV-2 boli uvedené na trh v reakcii na krízu verejného zdravia spôsobenú Covid-19. Využitie mRNA vakcín v kontexte infekčných chorôb nemá precedens. Mnohé zmeny v mRNA vakcíny skrývajú mRNA pred bunkovou obranou a podporujú dlhší biologický polčas a vysokú produkciu spike proteínu. Imunitná odpoveď na vakcínu je však veľmi odlišná od reakcie na infekciu SARS-CoV-2. V tomto článku uvádzame dôkazy, že očkovanie vyvoláva vážne poškodenie signalizácie interferónu typu I, čo má rôzne nepriaznivé dôsledky na ľudské zdravie. Imunitné bunky, ktoré prijali nanočastice vakcíny, uvoľňujú do obehu veľké množstvo exozómov obsahujúcich spike proteín spolu s kritickými mikroRNA, ktoré indukujú signálnu odpoveď v bunkách príjemcu na vzdialených miestach. Tiež identifikujeme potenciálne hlboké poruchy regulačnej kontroly syntézy proteínov a dohľadu nad rakovinou. Tieto poruchy majú potenciálne kauzálnu súvislosť s neurodegeneratívnym ochorením, myokarditídou, imunitnou trombocytopéniou, Bellovou obrnou, ochorením pečene, zhoršenou adaptívnou imunitou, zhoršenou reakciou na poškodenie DNA a tumorigenézou. Ukážeme dôkazy z databázy VAERS podporujúce našu hypotézu. Veríme, že komplexné hodnotenie rizika/prínosu vakcín mRNA ich spochybňuje ako pozitívnych prispievateľov k verejnému zdraviu.“
Dnes médiá priniesli informáciu, že súd v USA rozhodol, že mRNA vakcíny nespĺňajú kritériá vakcín. Mne pomohli moje systémové vedomosti minimálne oddialiť rozhodnutie a následne po preštudovaní tohto článku (Vrodená imunitná supresia očkovaním mRNA SARS-CoV-2: Úloha G-kvadruplexov, exozómov a mikroRNA) prijať definitívne rozhodnutie o neočkovaní sa vakcínami mRNA.
Čo si vyčítal konkrétne z tohto článku?
Nielen z neho. V médiách sa začali objavovať informácie, že spike proteín sa generuje trvalo a že je schopný sa zabudovať do DNA bunky a tým ju poškodiť, zvlášť samo opravné mechanizmy bunky, akými je autofága a apoptóza. Ak túto poruchu bunky skombinuješ s potlačením vrodenej imunity, tak si zabezpečil dva doplňujúce sa mechanizmy zrýchľujúce starnutie organizmu. Vezmi si, že máme 35 miliárd buniek. Každý deň niekoľko sto tisíc buniek náhodne prejde do stavu porušeného metabolizmu, čo nie je nič inšie ako postupné vytváranie rakovinovej bunky. Ak je autofága schopná nápravy, tak takú bunku opraví. Ak ale proces prekročil kritickú hodnotu, tak bunky prechádzajú do programovanej smrti – apoptózy.
Ak sa z bunky stane rakovinová bunka, tak nastupujú mechanizmy imunitného systému, ktoré samostatnú bunku zničia. Ber to ako taký laický popis neskutočne zložitých biochemických procesov. No ale teraz si predstav, že máš potlačené oba mechanizmy opravy naraz. Výsledkom je zrýchlený rozvoj buniek do rakovinového stavu a rýchle prelomenie aj na úrovni klinických príznakov. Zaviedol sa pojem turbo rakovina. Bežnými prostriedkami chemoterapie a rádioterapie už lekár nie je schopný spomaliť proces rozvoja rakoviny. To, čo vedci konštatujú je, že je nebývalý rozvoj neurodegeneratívnych chorôb. Na syndróm náhleho zastavenia srdca (heart arrest) zomiera celé spektrum ľudí od mladých po vekovo starších. Čo je ale alarmujúce je, že zomierajú mladí vrcholoví športovci ale aj piloti počas letu. Sú to všetko fyzicky zdatní ľudia, navyše pod lekárskou kontrolou. A predsa lekár nie je schopný odhaliť problém existenčného rozmeru.
Ako sa dá táto problematika interpretovať a hlavne, je možné jej predchádzať?
Ak si sledoval vývoj na športovom poli počas pandémie, tak Novak Djokovič obetoval aj významné turnaje, ktoré si vyžadovali povinné očkovanie. To, čo sa podľa všetkého stalo Petrovi Saganovi, pokiaľ médiá neklamú je nasledovné. Peter prekonal chorobu a v zásade bol imunizovaný, jeho imunitný systém po prekonaní choroby musel byť v perfektnom stave. Následne si ale regulácia vyžiadala povinné očkovanie. Osobne som obdivoval Petra, že keď videl, že ide na doraz, jednoducho povedané cyklisticky, „zvesil nohy“. Operácia jeho srdca len potvrdila, že je vysoká pravdepodobnosť, že mu vakcína vytvorila trvalú záťaž, čo spôsobuje zníženú toleranciu na stres v jeho prípade fyzického typu a teda zníženie výkonnosti. Cyklistika má jednu zvláštnosť, sedíte dlhé hodiny na bicykli a proste meditujete, vnímate svoje telo a organizmus a vylaďujete svoj okamžitý výkon. To nemajú dynamické športy ako je hokej, basketbal či futbal, ani mnohé atletické disciplíny včítane behov na krátke a stredné trate.
Ak športovec detailne nevníma svoj organizmus a snaží sa dosiahnuť pôvodné výkony, pridaná záťaž z vakcíny môže vyčerpať disponibilnú energiu a odstaviť taktovanie srdca. Kým nie sú k dispozícii klinické príznaky, na bunkovej úrovni síce prebieha proces, ale je okrem výkonnosti prakticky nedetekovateľný. To je zákernosť týchto mechanizmov vedľajších účinkov vakcín mRNA, pričom ako klinický príznak sa prejavia formou bežnej choroby. Peter po vakcinácii už nikdy nedosiahol svoje predchádzajúce výkony… v tomto kontexte je to smutné. Športovec alebo organizmus pod vyššou fyzickou záťažou, ako sú letci, môže dosiahnuť kritickú hodnotu a vyčerpá disponibilnú energiu. Čo je nebezpečné je, ak je v organizme prítomná latentná trauma, ktorú je možné vyvolať aj zvýšenou fyzickou námahou. V traume je totiž organizmus v stave, kedy dochádza k výrazne zvýšenej spotrebe energie, čo by vysvetľovalo, že náhla smrť športovca nepredchádza jednotlivé fázy, ako ich popísal Stephen Porges, ale akoby bola priamo aktivovaná fáza zastavenia taktovania srdca. Ak dnes vieme, že centrum nevedomých procesov reaguje s 12 až 20 ms na zmenu stavu, potom takéto vysvetlenie má primeranú logiku. Sú to extrémne výkony športovcov a ich prekročenia kritickej hodnoty, ktoré umožňujú zviditeľniť procesy, ktoré u bežného občana bežia veľmi dlho a nemusia byť lekárom pochopené v súvislostiach.
Toto sú skôr vysvetlenia vo všeobecnejšej rovine. Vieš to podložiť aj z hlbších vrstiev organizmu?
Dnes už aj lekári konštatujú, že temer 90% príčin návštevy lekára je stres. Preto pochopenie fungovania stresu a jeho energetická bilancia predstavuje kľúč k mnohým problémom v organizme a navyše, umožňuje analyzovať problém na systémovej úrovni. Monumentálne dielo Finka a kol. Encyklopédia stresu a ďalšie rozsiahle publikácie zahŕňajúce endokrinológiu celkom asi desať obsiahlych kníh, poskytuje asi predstavu. o akú zložitú problematiku sa asi jedná.
Cez to všetko je možné aspoň stručne priblížiť o čo ide v tejto problematike. Organizmus si vytvára svoju energiu a to primárne v mitochondriách buniek a sekundárne časť využiteľnej energie je vytvárané mikrobiómom pri spracovaní vlákniny. Táto energia sa rozkladá na dve časti. V zdravom organizme približne jedna tretina energie je spotrebovaná na úrovni buniek a zbytok je k dispozícii pre organizmus. Najvyššiu tvorbu energie dosahuje organizmus človeka približne vo veku 30 rokov. Podľa typu života následne zdravý organizmus ročne stráca 1 až 3% energie. Keďže homeostáza bunky má prednosť v hierarchii riadenia organizmu, u zdravého človeka sa znižuje postupne z energie, ktorá je disponibilná pre organizmus. Disponibilná energia ale určuje aj toleranciu organizmu na stres.
Toleranciu voči stresu a jeho rôznym zdrojom, včítane psychických podnetov, je možné zvyšovať, ak je stresový podnet v intenzite, ktorá spadá do intervalu, nazývaného hormézou. Vtedy organizmus stres toleruje a systém sa v spätnej väzbe vracia do rovnováhy, bez toho, aby organizmus musel zabezpečovať riešenie trvalej záťaže vzniknutej pod vplyvom stresu. Vhodným zvyšovaním stresovej záťaže je možné postupne rozširovať toleranciu voči stresu príslušnej osoby v podstate učením. Ak stresový impulz prekročí hranicu tolerancie, či už intenzitou, trvaním, alebo opakovaním podnetu, spôsobí trvalé zvýšenú aktiváciu sympatickej časti autonómneho nervového systému (ANS) a nedostatočnú aktivitu parasympatika. Tento stav je možné riešiť primeraným zásahom a opätovne dosiahnuť pôvodnú toleranciu voči stresu.
Bez cieleného zásahu nie je možné zbaviť sa tohto problému a teda zbaviť sa zníženia tolerancie voči stresu. Ak ale ide o vytvorenie stavu, kedy je potrebná dodatočná energia spotrebovaná na bunkovej úrovni, hovoríme o trvalej alostatickej záťaži, ktorej dôsledok je zníženie tolerancie na stres. Z hľadiska mechanizmov vedľajších účinkov vakcín je možné konštatovať, že pokiaľ sú v organizme prítomné, potom vytvárajú trvalú alostatickú záťaž. Ak sa ale spike proteín generuje v organizme trvale, spôsobuje zvyšovanie trvalej alostatickej záťaže a teda znižovaniu tolerancie na stres.
Felittiho rozsiahlych vyše sto štúdií ukázalo, že choroby, ktoré sa rozvíjajú po štyridsiatke, sú s temer 70%tným výskytom v populácii spojené s negatívnymi zážitkami dieťaťa do dvoch rokov. Allan Schore ukázal, že detská kolika je len vonkajším prejavom traumy, ktorú dieťa zažíva, ak matka nie je schopná nadviazať nevedomú komunikáciu s dieťaťom na emocionálnej úrovni a napomáhať mu pri nácviku regulácie základných afektívnych inštinktov. Štatistika hovorí, že približne 25% populácie prechádza rôznou formou týchto stavov, ktoré sú následne fixované v podobe latentnej traumy. Dieťa postupne rastie a zvyšuje si toleranciu na stres a tak táto trauma zostáva v latentnej polohe. Ak sa ale tolerancia na stres zníži, pri extrémnej záťaži môže byť aktivovaný stav traumy. Počas traumy dochádza k trvalej aktivácii tak sympatika ako aj parasympatika. Skúste si predstaviť, že máte zaradenú rýchlosť na aute, jednou nohou brzdíte tak, že auto stojí a druhou nohou stláčate plynový pedál na podlahu. Ako dlho vydrží auto? Ak si športovec vyvolá preťažením stav traumy, jeho energia je temer okamžite odčerpaná a systém na zachovanie energie, ktorý je uložený v mozgovom kmeni jednoducho odstaví taktovanie srdca.
Tento systém bol vyvinutý v dobe plazov a plazom dobre slúži. Krokodíl sa ponorí aj na 15 až 20 minút pod vodu, prestane dýchať, odstaví tlkot srdca a zníži spotrebu energie. Po chvíli sa vynorí a normálne obnoví tak dýchanie ako aj tlkot srdca. U človeka je spustenie tohto systému fatálne. Ak pod infarktom myokardu rozumieme poškodenie srdca kvôli prerušeniu zásobovania srdca krvou, nech už príčina je akákoľvek (heart attack), tento systém náhleho zastavenia taktovania srdca má úplne iný mechanizmus a aj preto dostal v angličtine samostatné pomenovanie heart arrest. Podľa Stephena Porgesa a jeho Polyvagálnej teórie, náš parasympatikus pozostáva z dvoch vetiev, staršej určenej primárne na reguláciu fyziologických procesov a mladšej, určenej pre reguláciu sociálneho prostredia.
Peter Levine popisuje ilustratívne celý systém na biologickej úrovni nasledovne. Ak predátor dobehne korisť, napríklad antilopu a tá už nemá možnosť uniknúť a nie je vyzbrojená na boj, tak nastupuje primitívna reakcia zamrznutie. Vtedy korisť simuluje smrť, t.j. je plne aktívna vývojovo staršia časť parasympatika, ktorý tlmí fyziologické procesy. Zároveň zviera sleduje, či predátor stratí pozornosť a poskytne mu šancu na útek. Vedy musí mať pripravenú energiu na únik a teda sympatikus je aktivovaný na maximálnu možnú hodnotu. Ak predátor stratí pozornosť, obeť vyskočí a snaží sa prekvapiť predátora často vystrašením aj zvukovo a uniká do bezpečia. Pre vedcov bolo zaujímavé zistiť, že ak si zviera zachránilo život, tak po krátkom čase sa zrazu začalo správať priam nekontrolovane, skákalo, vytriasalo sa až nakoniec došlo k upokojeniu. Došlo k zisteniu, že zviera sa zbavuje týmito pohybmi takzvaných bioenergetických blokov, ktoré sa nastavujú počas traumy.
Človek má bioenergetické bloky zapísané v procedurálnej časti nevedomej pamäti, ktorá nastavuje aj hormonálny systém a je ale previazaná s emočnou pamäťou. Človek ako novorodenec sa nemá ako zbaviť týchto blokov. Dokonca ani väčšie dieťa v našich podmienkach ho nemal kto naučiť mechanizmu zbavovania sa bioenergetických blokov. Ešte dodnes prevláda v spoločnosti averzia voči jóge ako efektívneho nástroja na riešenie tohto problému.
V podobe zápisu v procedurálnej pamäti sú tieto bloky trvale uložené spolu s príslušným komplexom zapísaným v emočnej pamäti. DeYoung ukazuje, že ústrednou emóciou tohto komplexu je emócia ľútosti a sebaľútosti. Jung nazval emocionálnu reprezentáciu traumy komplexom hrdinu (AR ) s tým, že je to energeticky najsilnejší komplex, ktorý človek v sebe má. Človek skutočne musí vynaložiť ohromné úsilie, aby sa dostal z tohto stavu. Ak teda vedľajšie účinky vakcíny mRNA zaťažia organizmus na bunkovej úrovni s postupnou stratou disponibilnej energie a teda vytvorí dynamicky sa zväčšujúcu trvalú alostatickú záťaž, tolerancia voči stresu sa znižuje rýchlejšie významným spôsobom v porovnaní s normálnym tempom starnutia organizmu. Kým pri normálnom tempe straty kapacity stresového systému aj po prekročení kritického bodu a vytvorenia sa klinických príznakov majú lekári šancu stav zvrátiť, pozorované tempo rozvoja chorôb po ich klinickej manifestácii je tak vysoké, že lekári majú malú šancu situáciu zvrátiť do stavu bežnej choroby či pacienta vyliečiť. Je to dôsledok toho, že vrodená časť imunitného systému a narušené samo opravné mechanizmy bunky už netlmia rozvoj choroby.
Ako by si charakterizoval stav rýchleho rozvoja chorôb a hlavne v čom vidíš príčinu, že sa šanca na vyliečenie bežnými lekárskymi postupmi významne znižuje? Je šanca riešiť u očkovaných ľudí tento problém, ktorý sa javí ako zásadný?
Dôvodom zrýchleného starnutia organizmu a po objavení sa klinických príznakov choroby jej rýchleho rozvoja, ako je turbo rakovina, je priam vražedná kombinácia potlačenia imunitného systému so spätným zabudovávaním spike proteínu do DNA a tým odstavovania auto opravných funkcií bunky ako sú autofága a apoptóza. Ak navyše bunka prejde do nekrózy a nie je cez procesy autolýzy odstránená z tkanív, zablokuje sa aj proces proliferácie a teda postupne jednotlivé orgány degradujú. Osobne si myslím, že ak štúdia z Dánska tvrdí, že až 70% vakcín mRNA vykazuje kontamináciu vedľajšími účinkami, tak u očkovaných ľudí je to pomerne vysoká pravdepodobnosť, že vedľajšie účinky vakcín budú spôsobovať rozvoj týchto chorôb a smrť.
Nakoniec, správy z Portugalska, kde prakticky temer celá populácia je očkovaná vakcínami mRNA, poukazuje na enormný nárast parametru nad úmrtia. Práve tým, že temer celá populácia je preočkovaná, je celá matematická analýza zjednodušená a vedci sa nemusia prieť o to, čo je príčinou, ako v prípade, ak je zaočkovaná len časť populácie a interpretácie štatistickej matematiky sú spochybňované štandardnými nástrojmi propagandy. Podobné štúdie sú už aj z Veľkej Británie. Pozorované sú aj zmenené údaje so snahou zakryť podstatu problému. Zákernosť celého procesu je, že až do objavenia sa klinických príznakov, očkovaný nemá ako zistiť problémy, okrem možno straty časti energie. Na psychologickej úrovni často nastupujú procesy popretia t.j. ľudia buď dúfajú, že patria medzi šťastlivcov, ktorých sa tento problém netýka, alebo si nepripúšťajú svoje zlé rozhodnutie. To potom bráni na úrovni jednotlivca prijať efektívne preventívne opatrenie. V podstate pri súčasnom životnom štýle ani vzdelaní ľudia nemajú čas a priestor na naštudovanie tejto problematiky z jednoduchého dôvodu, vyžaduje si skutočne rozsiahle multidisciplinárne vedomosti a skúsenosti.
Ak som ti dobre porozumel, tou pozitívnou správou je, že existuje riešenie. Na druhej strane hovoríš, že bežný človek nemá ako v čase, ktorý je k dispozícii celý problém naštudovať. Kým sa dostaneme k riešeniu, môžeš aspoň stručne priblížiť rozsah tohto problému?
Ak by som mal charakterizovať samotný problém, tak očkovaný občan vakcínami mRNA čelí osudu s pravdepodobnosťou 70% a viac. Tieto údaje o kontaminácii vakcín mRNA hovorí štúdia z Dánska a podobné číslo 73% nameral aj lekár Peter McCullough v USA.
Ja som sa s osudom tohto typu stretol v roku 2010, kedy mi bola diagnostikovaná strata kapacity pľúc o jednu tretinu na hodnotu 3,7 l (bežný muž má kapacitu v rozmedzí 4,5 až 5 l) spolu s rtg snímkom, ktorý vykázal nekrotizované tkanivá v rozsahu ťažkého fajčiara, hoci som nefajčil. Pôvodná diagnostika sukcesívnej embólie do pľúc sa nepotvrdila a keďže na obštrukčnú chorobu pľúc (OCHP) lekári liek nemali, obdržal som štandardný liečebný postup v SR – s tým sa musíš naučiť žiť. Ďalšou fázou rozvoja tejto choroby je rakovina pľúc. Mal som pár rokov pred sebou. Ako podnikateľ som mal dve možnosti. Snažiť sa získať ďalšie prostriedky a pokúsiť sa u lekárov zabezpečiť si zdravie alebo sa vydať vlastnou cestou.
Keďže aj na stránke WHO svietilo, že na OCHP liek nie je, stál som pred známou voľbou z Biblie: Pôjdem cestou svetskej slávy, majetku a moci, t.j. neprestanem podnikať (pokúšanie Diabla Ježiša na púšti), alebo sa pokloním Svojmu Bohu, čo je odpoveď Ježiša na pokúšanie Diabla. Ak si uvedomíš, že za peniaze si zdravie nekúpiš, moja voľba bola jasná. Investoval som celkovo možno už sto tisíc euro do kvalitnej knižnice špičkových kníh z medecíny, pričom ročne som študoval priemerne 80 niekedy až 100 odborných kníh, minimálne v rokoch 2010 až 2018. Postupne sa mi obraz dával dokopy. Nakoniec som našiel sľubné riešenie. Keď som s ním oboznámil kamarátku lekárku, tak po týždennom posúdení liečby som dostal optimistické stanovisko: „Dá sa to tak vyliečiť, ale zomrieš!“
Predstava, že človek vie vydržať dlhodobé hladovanie na vode, presne podľa popisu sv. Lukáša, je pre študovaného lekára aj s dlhodobou praxou skombinovanou s čínskou medecínou nepredstaviteľné. Keďže som nepoznal nikoho, kto prešiel týmto procesom, zvolil som si pol ročnú prípravu tak v naštudovaní, všetkého čo sa dalo a v príprave organizmu na celý proces dlhodobého hladovania. Aby som to skrátil, absolvoval som v roku 2012 procedúru dlhodobého hladovania. Dnes mám pľúca čisté, zbavené nekrotizovaných tkanív a kapacitu pľúc som si v novembri 2023 nameral na hodnote 6,4 litra. Zaujímavá bola reakcia mojej obvodnej lekárky, keď som sa zjavil v jej ordinácii vychudnutý po 20 dňoch hladovania na vode. Spýtala sa ma rovno, či si myslím, že mám rakovinu. Keď som jej vysvetlil, čo som spravil, dostal som prednášku, ako idem zomrieť.
Na druhý deň prišiel rozbor krvi: „Máte krv akoby ste sa práve narodil“, skonštatovala obvodná lekárka a zmenila názor ohľadom mojej smrti. Ak sa teda vrátim k tvojej otázke rozsahu problému, je to skutočne asi najrozsiahlejší problém, ktorý som riešil v mojom živote a má charakter multidisciplinárny. Síce dominuje medecína a jej jednotlivé časti, ale dosť mi pomáhajú znalosti z fyziky a elektrotechniky a hlavne systémová úroveň fyzikálnych modelov živých systémov, ako je teória chaosu, model komplexného adaptívneho systému, nelineárne systémy a ich princípy a riadenie rizík. Moje štyri knižnice a experimenty rôzneho typu vytvorili podmienky na rozlúsknutie záhady, ktorá bola donedávna len predmetom viery bez toho, aby človek vedel ako Veľký pôst na vode funguje. Ako vidíš, je to ohromne náročný problém na schopnosť jeho analýzy a náročným je aj na jeho pochopenie, zvlášť, ak máš prejsť z klinických príznakov organizmu na jeho bunkovú úroveň a zároveň riešiť aj javy spojené s prežívaním a psychickými procesmi.
Zdá sa, že si sa dostal k podstate tejto našej diskusie a to vysvetlenie podstaty liečebného hladovania. Čím začneš?
Asi je najlepšie začať od Adama. Systémová rovina hovorí, že život môže vzniknúť len na úzkom fázovom rozhraní, medzi fázou chaosu a usporiadanou fázou. V takomto ponímaní, každý živý organizmus vyhovuje systémovému modelu deterministického chaosu. V takomto modeli existuje riadiaca rovina, ktorá generuje rovinu chaosu. Sú dve možnosti. Buď pracuješ v rovine chaosu a teda vidíš chaos, alebo veda postúpila do takej úrovne, že je možné začať chápať riadiacu rovinu a pokúsiť sa zvládnuť liečenie z riadiacej roviny. Viac menej každý lekár sa v problematike orientuje cez dvojito zaslepené štúdie, ktoré majú štatistický charakter a zvažuje prínos príslušného postupu pričom odhaduje riziko. Napríklad kamarát mi hovoril, že od lekárov dostal informáciu, že riziko operácie aneuryzmy srdca môže dosiahnuť až 50%, preto sa rozhodol dožiť bez operácie s vedomím, že srdce bude slabnúť až nakoniec zomrie. Signálom, že pracuješ v riadiacej rovine deterministického chaotického systému je, že proces je reprodukovateľný a nevykazuje okrem mierne individuálnych modifikovaných parametrov významné odchýlky. Ak budeš poctivo študovať dostupnú literatúru, nakoniec zistíš nasledovné.
Miller v päťdesiatych rokoch 20 teho storočia simuloval v laboratóriu podmienky atmosféry pri vzniku Zeme a zistil, že pri simulovaných výbojoch je pomerne vysoká pravdepodobnosť, že z anorganických molekúl sa vytvorí bielkovina. Maturana skúmal vznik bunky, pričom zaviedol pojem autopoetický systém. Pod ním rozumie systém, ktorý sa vie pri energetickom impulze poskladať tak, že vytvorí funkčný systém v prípade života je takou bunka. Všimni si, bunka musí mať v sebe všetky organické funkčné časti, ktoré umožňujú dve základné funkcie. Tou prvou je reprodukcia bunky a tou druhou je vyčlenenie bunky cez jej rozhranie v podobe bunkovej steny z prostredia, v ktorom existuje.
David Sinclaire diskutuje takúto hypotetickú bunku ďalej a hovorí, že bunková stena musí zabezpečiť výmenu molekúl a energie medzi bunkou a prostredím a navyše, bunka musí byť schopná rozoznať, či prostredie v ktorom sa nachádza, podporuje jej reprodukciu, či už reprodukciu vlastných funkčných celkov a ich výmenu alebo reprodukciu bunky ako takej jej rozmnožením, alebo sa nachádza v prostredí, kedy je potrebné nastaviť režim zachovania bunky a opravy jej poškodených častí. Inými slovami už prvá bunka musí mať základnú, možno to nazvať aj primitívnu poznávaciu schopnosť. Sinclaire v svojej publikácii popisuje stručne výskum DNA a jej archaickej časti v podobe génov rodiny Sirtuínov. Vedci zistili, že je to práve týchto sedem génov, ktoré našli v každej živej bunke akéhokoľvek organizmu, ktoré skúmali, či už na úrovni najjednoduchších organizmov alebo organizmov rastlinnej a živočíšnej ríše. Rozsiahly výskum sirtuínov viedol k vzniku publikácie nielen na úrovni vedeckých článkov ale aj na úrovni knihy, kde sú systematizované doterajšie zistenia ohľadom funkcií jednotlivých génov rodiny sirtuínov.
Valter Longo v svojej publikácii The Longevity Diet uvádza, že keď zbavíte prostredie, v ktorom sa bunka nachádza živín, tak do 48 hodín sa zdravá bunka prepne do stavu, ktorý nazval anti age stav, t.j. v tomto stave bunka spustí svoje procesy, ktorými sa uzavrie voči okoliu a nedovolí aby do nej vnikli ani vírusy, ani baktérie. Vedci zistili, že v anti age stave bunku nepoškodí ani chemoterapia a ani rádioterapia určená na liečenie. Navyše, došlo k zisteniu, že samo opravné procesy bunky, akou je autofága sú spúšťané približne po štyroch hodinách od posledného príjmu živín práve enzýmom sirtuín 1. Do stavu anti age sa ale môže dostať len zdravá bunka, ktorá má funkčné všetky základné procesy. Napríklad rakovinová bunka už túto schopnosť nemá. Tam je aj myšlienka, ktorú som aplikoval. Ak prevedieš zdravé bunky do anti age stavu, potom chemoterapia bude selektívne zabíjať a ničiť rakovinové bunky a zdravé bunky zostanú nepoškodené. V takomto prípade je asi jedno, či aplikuješ chemoterapiu alebo nie, dlhodobé odstavenie rakovinovej bunky od energetických zdrojov musí nutne viesť k ich usmrteniu. Chemoterapia alebo rádioterapia môže proces urýchliť, ale nemala by poškodiť organizmus, pokiaľ sú bunky v stave anti – age.
Aké ďalšie výhody našli vedci pri skúmaní organizmu v prepnutých bunkách do stavu anti – age?
Všimni si. Od prvej bunky, ktorá vznikla, je možné hypoteticky povedať, že genetický kód obsahuje gény, ktoré riadia tento proces zachovania a obnovy buniek. Je evidentné, že v evolučnom vývoji bunky a organizmov boli tieto programy vždy optimalizované pre konkrétny organizmus tak, aby bola spustená logická postupnosť jednotlivých fáz a došlo ku generálnej očiste konkrétneho organizmu. Ak zohľadníš, že dlhodobé hladovanie je ľudstvu známe už viac ako 3000 rokov a zároveň bežali rôzne výskumy na úrovni organizmov zvierat ale aj človeka, je namieste asi konštatovať, že tento proces ozdravenia a zachovania organizmu máme zabudovaný v našej DNA ako program.
Pre človeka je potrebné pochopiť, ako je možné tento program uložený v DNA cielene spustiť, stimulovať a riadiť tak, aby nedošlo ku konfliktu medzi nevedomými procesmi a vedomím, t.j. aby proces prebehol nerušene. Nakoniec, konštatovanie mojej obvodnej lekárky, že mám krv, akoby som sa narodil hovorí presne o generálnom resete organizmu.
Bruce Lipton v svojich prácach sa zaoberá rozsiahlo s epigenetickým nastavením génov. Podobne David Sinclaire chápe, že naše DNA predstavuje digitálnu časť riadiaceho systému, ktorá interaguje s analógovou spojitou funkciou, ktorá rozhoduje o aktivácii a deaktivácii našich génov a teda je to epigenetické nastavenie našich génov, ktoré určuje ich expresiu. No a to je závislé od kvality vnútro bunečného priestoru. Ak má bunka zachovalé všetky funkčné časti, tak ak autofága už nie je schopná udržať bunku vo funkčnom stave, spustia sa procesy apoptózy, čo je programovaná smrť bunky, v ktorej sa bunka rozdelí na svoje funkčné časti, poškodená vnútro bunečná tekutina spolu s metabolitmi sú odstránené a funkčné časti bunky sú následne použité v procese proliferácie na vytvorenie novej zdravej bunky. To je za predpokladu, že bunka neprechádza do nekrotizovaného stavu, kedy zostáva na svojej pozícii a bráni následnej tvorbe novej bunky. Takto je možné chápať aj OCHP a rozvoj nekrotizovaných tkanív.
Ak ale v procese obnovy sú tieto nekrotizované tkanivá odstránené, uvoľnia sa pozície a program v procese proliferácie doplní bunky a teda pľúca majú šancu obnoviť svoju kapacitu, čo som nameral. Je to proces, ktorý MUDr. Partyková nazýva autolýza, ktorý nastupuje, akonáhle organizmus prejde do stavu acidózy, čo je posun pH organizmu do kyslejšieho stavu. Ako vidíš, je to ohromne zložitý proces a to ešte nehovoríme o procesoch spojených s odstraňovaním komplexov, ktorý zahŕňa tak biologickú časť ako aj psychologickú a emočnú rovinu. Z Biblie je to známy proces Ukrižovania, čo symbolicky vyjadruje len skutočnosť, že náš organizmus je vybavený systémom, ktorý umožňuje halucinovať bolesť, oddeliť ju od vnímania na úrovni vedomia a takýto stav zapísať do procedurálnej a emočnej pamäte. Ak je takýto stav v podobe komplexu spätne aktivovaný, na úrovni procedurálnej pamäti dochádza k disregulácií hormonálneho systému a na úrovni emočnej zas k skresleniu reality. Je zaujímavé, že aktiváciu komplexov je možné docieliť tak cez emočnú ako aj procedurálnu pamäť.
No a práve tieto komplexy sú zdrojom chorôb po štyridsiatke, tak ako to zistil team vedený Felittim v rozsiahlych viac ako sto štúdiách. Keď sa človek zbavuje týchto komplexov, viac alebo menej ich musí nanovo aktivovať a odstrániť halucináciu, to znamená, musí sa zoznámiť s pôvodnou bolesťou a prežiť ju. V dospelom veku už určite ináč vyhodnocuje situáciu a závisí od intenzity týchto komplexov, ako ich človek preciťuje. V psychologickej rovine som nenašiel lepšie priblíženie tohto procesu ako ho popísal v svojom rozsiahlom diele C.G. Jung. Na umeleckej úrovni túto tému spracoval Dante Alighieri v Božskej komédii. Nie nadarmo prvú časť nazval Inferno – peklo.
Na úrovni neurobiológie v pomerne náročných publikáciách procesy halucinácie popisuje Antonio Damasio. Ako zdroj našich primárnych informácií Damasio definuje pocity, z ktorých si organizmus a následne príslušné štruktúry mozgu vytvárajú zápisy do emočnej a procedurálnej pamäti a ktoré následne používajú pre svoj rozhodovací proces, v situáciách, podobných tým, ktoré už prežil. Opakovaním situácie (tréning) sa vytvorí v pamäti vzor, alebo ak chceš celý komplex.
V prípade komplexov, ktoré halucinujú realitu pre vedomie, Jung hovorí, že ich zbavenie predstavuje bolestivý proces pre človeka. V symbolickom vyjadrení Biblie je to presne tŕňová koruna Ježiša na hlave. V rovine odbornej pri preťažení organizmu dochádza k možnému extrému, to znamená k čiastočnému alebo úplnému rozpadu laterality mozgu. Vtedy je buď čiastočne alebo úplne znefunkčnená racionálna časť uvažovania, ktorá vstupuje do rozhodovacieho procesu človeka a takýto človek sa dostáva skôr do stavu, kedy už len reaguje na vonkajší podnet. Jung v svojej Červenej knihe hovorí o reálnom pekle, ktorý zažíva človek v tomto stave. Aj preto hovorí, že počas Ukrižovania Boh rozhoduje o udelení milosti a o aktivácii procesov Vzkriesenia. Dnes máme už možnosť nielen chápať tieto procesy na úrovni parametrov organizmu, ale dokonca máme nástroje, ako vedieť dopredu povedať, na základe objektívne zmeraných parametrov, akú šancu má človek, že takýto proces zvládne. Ak zohľadníš vyjadrenie C.G.Junga, tak sa jedná o reálnu debatu s Bohom, ktorého máme v sebe a ktorý riadi náš organizmus.
To, čo hovoríš, znie zaujímavo ale dosť zložito. Ako by si aspoň stručne zosumarizoval možnosti takéhoto prístupu k zdraviu?
Valter Longo v svojej publikácii uvádza, čo sa deje počas prvých päť dní od nastúpenia hladovania na vode a keď tieto informácie doplníš dostaneš napr. od MUDr. Partykovej a z ďalšej odbornej literatúry, dostávaš nasledovný obraz o procesoch krátkodobého hladovania:
- Do štyroch hodín od odstavenia buniek od zdrojov, dochádza k spusteniu autofágy ako základného mechanizmu auto opravnej funkcie bunky
- Zhruba do štyroch hodín imunitný systém začne produkovať enzým ribonukleázu, ktorý je schopný katalyzovať degradáciu RNA na menšie zložky a predstavuje prvú obranu proti RNA vírusom, štiepia ich a tým ich ničia.
- V intervale 12 až 48 hodín bunky začnú produkovať hormón cholecystokinín, ktorý potláča fyziologický pocit hladu
- Do 48 hodín sa bunky prepnú do anti age stavu
- Do 48 hodín od zahájenia hladovania organizmus sa dostáva do stavu metabolickej flexibility, t.j. je schopný popri energie čerpanej so sacharidového cyklu čerpať energiu aj spaľovaním tukov, ketóny sa dostanú do optimálneho stavu. Pokračovaním hladovania je glukóza vyčerpaná a organizmus už čerpá energiu len v režime spaľovania tukov, objem ketónov v krvi prudko narastie.
- Energiu, ktorú má organizmus k dispozícii ako prvú, je v podobe cholesterolu uložený v 100 000 km ciev – cholesterol je postupne spotrebovávaný a krvné riečište sa očisťuje od plakov a dostáva do pôvodného stavu prietoky krvi. Je to úžasná prevencia pred infarktmi a mŕtvicou.
- Do päť dní sa revitalizujú kmeňové bunky
- Do päť dní sa revitalizuje imunitný systém
- V priebehu piatich dní sa spotrebuje tuk v pečeni a regeneruje sa pečeň
- Organizmus prejde do acidózy a spustí procesy autolýzy – začnú sa rozpúšťať pufre a nekrotizované tkanivá, spúšťa sa proces komplexnej očisty organizmu.
Tieto procesy je potrebné na začiatku procesu doplniť o vyčistenie zažívacieho traktu podobne ako pred kolonoskopiou. Následne, po siedmich dňoch je nutné kvalifikovane naštartovanie nového mikrobiómu. Tým organizmus dostáva zásadný impulz na obnovu zdravia, ak zohľadníš, že v mikrobióme je cca 80% imunitného systému. Nech už máš vakcíny s vedľajšími účinkami v sebe alebo nie, princíp rizika hovorí, že ak si bol očkovaný vakcínami typu mRNA, mal by si realizovať tento typ preventívnej liečby.
Aktuálny rozhovor k téme na Slobodnom vysielači z 10.7.2024 v poradni psychológa Jozefa Čuhu… hosť: Dušan Lukášik TU
Spomínal si, že si využil tieto poznatky pri vlastnom riešení, keď si bol infikovaný covidom. Ako by si popísal tento spôsob liečenia?
Je známe, že ak ťa postihne chrípka, tak ti nechutí jesť. Navyše sa hovorilo, že s liekmi trvá liečenie týždeň a bez liekov sedem dní. No a to bola moja voľba, okamžite pri rozoznaní klinických príznakov siedmeho decembra 2021 som večer zahájil liečebné hladovanie. Teplota mi vystúpila na 38°C, čo je ideálna teplota na ničenie vírusov. Tento stav trval dva dni a bol sprevádzaný bolesťami, v podstate ťa bolí celý človek. V tejto etape imunitný systém po štyroch hodinách od posledného príjmu stravy začne generovať enzým ribonukleázy a tou štiepi a teda ničí vírus. Vírus ale je schopný prenikať do bunky a množiť sa. Po dvoch dňoch teplota klesla na 37°C a bolesti mierne ustúpili. Pripisujem to tomu, že sa bunky prepli do anti–age stavu a tým pádom už vírus nebol schopný prenikať do bunky a teda bolo ukončené jeho množenie cez zdroje organizmu. Po ďalších dvoch dňoch, teda celkove po štyroch dňoch od objavenia sa klinických príznakov, som už mal bežnú teplotu. Vírus ale oslabil organizmus a tak skutočne trvalo sedem dní, kým som sa ako tak pozviechal z postele a ustúpila slabosť. Po dvoch dňoch, keď bolesti trochu ustúpili, bol som sa otestovať a skutočne mi bol potvrdený covid.
V tom čase médiá už prinášali informácie o takzvanom dlhom covide. Neriskoval som a rozhodol som sa prejsť celým cyklom liečebného hladovania. Nakoniec vedci prišli s názorom, že je to náš mikrobióm, ktorý obsahuje ďalších 35 miliárd organizmov a možno aj viacej, v ktorom sa môže replikovať vírus. Keďže počas liečebného hladovania si vyčistíš zažívací systém podobne ako pred kolonoskopiou, vírus nemal k dispozícii mikrobióm a teda sa nemal kde množiť. Liečebné hladovanie som ukončil na vode po 31 dňoch a prešiel som štandardným prechodom na normálnu stravu v priebehu siedmich až desiatich dní. Asi po štyridsiatich dňoch som obdržal negatívny test a teda mal som potvrdené, že môj organizmus je imunizovaný voči vírusu covid19.
Všimni si, po dvoch dňoch sa bunky prepínajú do anti-age stavu a tým končí možnosť, aby sa vírusy množili – výsledkom je pokles teploty o jeden stupeň a postupný ústup bolestí v tele. Princíp rizika ale hovoril, aby som proces podporil ivermektínom, ktorý takisto zabraňuje množeniu vírusu ako jeho všeobecná vlastnosť. Výsledkom je, že mám prirodzeným spôsobom vybudovanú časť adaptívneho imunitného systému, nepoškodenú časť vrodeného imunitného systému a v prípade, že mám dostatočne vysokú hladinu vitamínov D a K a magnézia, môj organizmus je pripravený čeliť ďalším patogénom. Však už ohlásili patogén vtáčej chrípky. Zlé jazyky tvrdia, že typ, ktorý prešiel na človeka, bol vyvinutý v laboratóriách cez metódu Gain Of Function Research – GOFR. Je zrejmé, že ak podobne ako s covid19 dôjde k takej záplave informácií, že sa bežný človek v tom nebude schopný vyznať, tak to len posilní oprávnenú nedôveru voči štátnym orgánom a ich predstaviteľom vo verejnosti. Zvlášť, ak úrady prídu zas s riešením cez očkovanie nejakými experimentálnymi vakcínami vyvinutými v skrátenom čase. Vraj vo Fínsku už začali očkovať.
Objavuje sa rad vedeckých publikácií, ktoré spojujú nadmernú úmrtnosť v jednotlivých štátoch s očkovaním vakcínami mRNA. Sú tu ale aj indikácie, ako je možné vysvetliť vysokú úmrtnosť ľudí na severe Talianska alebo aj napr. v domovoch dôchodcov vo Švédsku počas prvej vlny pandémie. Ako vnímaš tieto súvislosti?
Pre mňa osobne bola záhada, prečo sa vírus s jeho smrteľným prejavom rozšíril hlavne na severe Talianska a nie napríklad v Ríme či Florencii, prečo v Madride a nie v Barcelone či Valencii, prečo v domovoch dôchodcov vo Švédsku a nie v Prahe alebo Londýne a podobne. Predsa tieto turistické destinácie mali ďaleko vyššiu pravdepodobnosť zavlečenia vírusu cez lietadlá, ako domovy dôchodcov, kde bolo možné urobiť primerané opatrenia. Pomerne presvedčivé vysvetlenie sa objavilo nedávno. Všetky tieto lokality, ako je sever Talianska, či domovy dôchodcov, boli na jeseň 2019 očkované proti chrípke. Ak zavedieš predpoklad, že vedľajšie účinky týchto vakcín proti chrípke mali podobné vlastnosti ako vedľajšie účinky vakcín mRNA a došlo k potlačeniu interferónu I a jej celej kaskády, vrodená časť imunitného systému bola odstavená. Ak navyše došlo k nastaveniu adaptívnej časti imunitného systému na vírus chrípky, na iný typ vírusu, akým bol covid 19, už organizmus nemal efektívnu ochranu.
Ak teda vieme, že približne polovica populácie Slovenska je očkovaná a analogicky s Dánskou štúdiou majú vakcíny mRNA 70% tnú pravdepodobnosť vedľajších účinkov, potom je cca 1,8 miliónov ľudí na Slovensku v riziku, ak ich zasiahne taká nálož vírusu nového typu, ktorá vyvolá u nich klinické príznaky. Zákernosť procesu vedľajších účinkov vakcín mRNA je, že pokiaľ prebieha na bunkovej úrovni, človek nič necíti, maximálne pociťuje stratu energie, poprípade sa mu opakovane vyskytne horúčka, možno z preťaženia nevoľnosť. Na úrovni obvodného lekára niet čo testovať a ani detailné vyšetrenia organizmu neodhalia nič – dočasné preťaženie organizmu a nariadený oddych je zvyčajne diagnóza lekára a navrhnutý spôsob liečby. Ale ak zohľadníš vedľajšie účinky vakcín, ich mechanizmus a postupné šírenie sa v organizme, čoho dôsledkom môže byť situácia nadmernej úmrtnosti s výskytom turbo rakoviny, či šíriacim sa neurodegeneratívnych chorôb alebo pneumónie, po objavení sa klinických príznakov už postihnutému nevieš efektívne pomôcť. Dôvodom je, že imunitný systém už nepôsobí ako brzda na šírenie chorôb a lekár už nemá tento čas k dispozícii. Ministerstvo a vláda už mali dávno prijímať opatrenia a riešiť vzniknutý problém. Podľa môjho názoru je možné vzniknutý problém efektívne riešiť v prevencii, po zistení klinických príznakov sa šanca na záchranu očkovaného človeka významne znižuje.
Bežná chrípková, či vírusová sezóna začína v októbri a postupne prechádza vrcholom v januári a februári a ide do útlmu koncom apríla a v máji. Pripisuje sa to okrem iného peľu, kde bielkoviny sa naviažu na cirkulujúci vírus a efektívne ho ničia. Avizovaný vírus vtáčej chrípky v médiách u ľudí môže vyvolať predstavy prežitej pandémie. Myslíš, že skutočne sa máme obávať, že niečo podobné môže znova vypuknúť?
Nie som alarmista. Aj preto je táto naša debata obsiahlejšia a prekračuje svojim rozsahom ale aj obsahom bežný rozhovor. Všimni si, stačila značne zvýšená úmrtnosť na Severe Talianska a vlády zaviedli pandemické opatrenia, hoci v týchto lokalitách situácia zrejme také kritériá nespĺňala. Niekedy začiatkom marca 2020. Bez detailných analýz podaných vakcín proti chrípke na jeseň 2019 máme len hypotézu. Ale princíp riadenia rizík hovorí, že predsa musím konať a preverovať veci. V prvom rade by si mala vláda vyžiadať podklady o vakcínach podaných na Severe Talianska ale aj vo Švédskych domovoch dôchodcov na jeseň 2019 proti chrípke a mať jasno, či mali alebo nemali vedľajšie účinky. Tým je možné postaviť sa k problematike vzniku situácie na Severe Talianska a v niektorých iných lokalitách. Ak by sa táto hypotéza nepotvrdila, bol by som kľudnejší. Na druhej strane narastá počet odborných článkov, ktoré ukazujú, že po podaní vakcín došlo k zvýšenej úmrtnosti zvlášť u očkovaných ľudí, nech už diagnóza klinických príznakov choroby bola akákoľvek. Médiá prinášajú zistenie, že najzaočkovanejší štát sveta, Portugalsko, vykazuje najvyššiu mieru nadmernej úmrtnosti, alarmujúcich 28%. Pritom v Portugalsku sú ľudia nad 12 rokov temer 100 percentne zaočkovaní a teda debata o faktore očkovanosti je nezmyselná, bavíme sa len o očkovaných ľuďoch. Snaha váľať vinu kdesi inde je síce prirodzenou ale asi nezmyselnou interpretáciou faktov.
V Nemecku bola analýza publikovaná v odbornom článku pod názvom Rozdielny nárast nadmernej úmrtnosti v nemeckých spolkových štátoch počas pandémie COVID-19, publikovaná vo februári 2024. Výsledky:
Nadmerná úmrtnosť sa v jednotlivých federálnych štátoch v každom roku pandémie výrazne líšila. Takmer vo všetkých štátoch bola nadmerná úmrtnosť malá v prvom roku pandémie, zvýšila sa v druhom roku a ešte viac v treťom roku pandémie. Nárast sa výrazne líšil aj v jednotlivých spolkových krajinách. Pokiaľ ide o kovariancie so skúmanými stavovo špecifickými veličinami, sú viditeľné dva korelačné vzorce. V prvých dvoch rokoch pandémie, ale nie v treťom, existovala silná korelácia medzi nadmernou úmrtnosťou a počtom hlásených úmrtí na COVID, čo naznačuje, že rozdiely v nadmernej úmrtnosti pozorované skôr počas pandémie sú spôsobené rozdielmi v úrovniach kontaktu s COVID-19. To však nemôže vysvetliť nárast nadmernej úmrtnosti v druhom a treťom roku pandémie, pretože počet úmrtí na COVID-19 klesol namiesto nárastu takmer vo všetkých federálnych štátoch. Čo sa týka nárastu nadmernej úmrtnosti, pozorujeme čoraz silnejšiu pozitívnu koreláciu s mierou zaočkovanosti federálneho štátu, ktorá v treťom roku pandémie dosahuje hodnotu r = 0,85, čo naznačuje, že nadmerná úmrtnosť sa zvyšovala tým silnejšie, čím vyššia je miera zaočkovanosti bola vo federálnom štáte. Analýza mŕtvo narodených detí ukázala presne rovnaký vzorec. Nebol pozorovaný žiadny iný systematický korelačný vzor.
Závery: Nadmerná úmrtnosť počas pandémie sa medzi federálnymi štátmi výrazne líšila, čo je zistenie, ktoré si vyžaduje vysvetlenie. Zatiaľ čo pozitívna korelácia nadmernej úmrtnosti s infekciami COVID-19 a úmrtiami vo fáze pandémie bez očkovania naznačuje vysvetlenie prostredníctvom rôznych úrovní expozície COVID-19, COVID-19 nedokáže vysvetliť zvýšenie nadmernej úmrtnosti po začatí očkovania. Už druhý a tretí pandemický rok sa pozoruje významná pozitívna korelácia medzi nárastom nadmernej úmrtnosti a očkovaním proti COVID-19, čo je skutočnosť, ktorá si vyžaduje ďalšie skúmanie možných negatívnych účinkov očkovania proti COVID-19.
Podobný odborný článok pod názvom A Critical Analysis of All-Cause Deaths during COVID-19 Vaccination in an Italian Province autorov Alessandria a kol. popisuje situáciu v Taliansku s jasným záverom: Musíme pripustiť, že očkovanie spôsobuje zvýšenie rizika smrti…
Objavili sa ale aj rôzne protokoly preventívnej liečby. Ako vyzerajú a čo si o nich myslíš?
Lekársky svet sa skutočne pustil do problematiky riešenia nielen problému covid, ale aj problému vedľajších účinkov vakcín a problému plošnej imunizácie.
Zvlášť Geert Vanden Bossche popri článkoch vydal publikáciu, kde vysvetľuje riziko plošnej vakcinácie proti vírusu covid 19 a možné dôsledky v podobe úniku vírusu. Na druhej strane existujú protokoly založené na prírodnej báze Natokinázy, bromelainínu a kurkumínu, ktoré majú šancu v horizonte 3 až 12 mesiacov potlačiť vedľajšie účinky, pričom autori doplňujú tento protokol aj o takzvaný prerušovaný pôst, kde je doporučené existovať v režime, kedy 8 hodín môžeš prijímať stravu a 16 hodín v kuse si bez stravy, prijímaš len vodu. Vtedy samo opravné funkcie bunky akými je autofága bežia v kuse cca 12 hodín.
V podstate je to modifikovaný ramadán. Je dôležité zmeniť stravu tak, aby si vylúčil rýchle cukry, ktoré sú zdrojom voľných radikálov a pri ich rozvážení vytvárajú základ asi každej choroby.
Dušan, jedno z tvojich vyjadrení je, že ak môžeš pomôcť ľuďom pri stretnutí s ich OSUDOM v podobe chronickej choroby včítane rakoviny, pokladáš to za luxusný život. Ako viem, pomohol si minimálne dvom ľuďom z rakoviny, sám si si vyriešil obštrukčnú chorobu pľúc, pomáhaš pri liečbe diabetu či neuropatie. Ako takáto liečba prebieha?
V prvom rade je nutné si uvedomiť, že ja neliečim. Lieči sa dotyčný pacient sám. Mojou úlohou je vysvetliť,
- ako sa taký liečebný prog-ram v organizme spúšťa,
- ako sa stimuluje
- ako sa monitoruje tak, aby nedošlo vedomím pacienta k zablokovaniu nevedomých liečebných procesov, riadených kom-bináciou DNA a epige-netiky.
Práve intenzívne sa meniaca epigenetika počas hladovania vytvára dynamickú aktiváciu a deaktiváciu riadiacich génov.
Zmena epigenetiky, ako spojitej funkcie s nekonečným počtom stavov, spôsobuje zapínanie a vypínanie konkrétnych génov v závislosti od aktuálneho stavu a tým je riadený celý proces.
Navyše, človek sa stretáva s novými pocitmi a keby ich nemal správne interpretované, tak by mohol cez vedomie zablokovať tento postup liečenia prebiehajúci ako nevedomý proces a poškodiť si organizmus ako dôsledok strachu. Na druhej strane je to asi najintenzívnejší typ meditácie, kedy je človek sám so sebou a v podstate ak to poviem v symbolickom jazyku viery, po desiatom dni nastáva symbolická debata s Bohom. Nastáva stav, pričom v intervale desať až dvadsať dní dochádza k rozpúšťaniu bioenergetických blokov zapísaných v procedurálnej pamäti a deaktivácia komplexov v emočnej pamäti – z hlavy je snímaná tŕňová koruna. Človek nanovo zažíva negatívne zážitky dieťaťa ale interpretuje ich už ako dospelý človek a teda sú deaktivované. Tam je odpoveď, prečo zaniká dizbalancia na úrovni hormonálneho systému. Jung hovorí, že v procese ukrižovania je to Boh, čo rozhoduje o udelení milosti človeku. Nameraný nárast svalovej hmoty medzi 20tym a 30tym dňom indikuje, že sa orgány dopĺňajú do optimálneho stavu. Napríklad u mojich pľúc z hodnoty 3,7 litra v roku 2010 na hodnotu 4,5 l po absolvovaní a po tréningu pľúc až 6,4 litra.
V zásade možno vnímať, že rozpustenie komplexov predlžuje život v rozmedzí 20 až 30 rokov, čo sa ukázalo u ľudí, čo prešli peklom koncentračných táborov a paradoxne sa dožili vysokého veku. Nakoniec aj mýtus o sv. Jánovi, ktorý jediný zostal pri kríži utrpenia hovorí, že ako jediný z apoštolov sa dožil vysokého veku, niektoré zdroje hovoria až o 120 rokoch. Čo je dôležité je, že ľudia, čo prekonali rakovinu boli paralelne liečení štandardnými metódami liečby rakoviny lekármi a teda boli pod ich dohľadmi. Ale zaznamenali také výsledky liečby, ktoré sa vymykajú štandardu. Na základe opakovaných analytických rozborov je možné tvrdiť, že sú vyliečení, nech už to znie akokoľvek podivne. Dnes dokončujeme u ďalšieho pacienta liečbu rakoviny kože, prvé rozbory sú skutočne sľubné. Osobne verím, že po 21 dňoch na čistej vode a ďalších 10 dní na zeleninových šťavách je malá šanca, aby rakovinové bunky vyživované glukózou mali šancu prežiť. To je ale celý cyklus liečebného hladovania.
Opakovane zisťujem, že biochémia po prekonaní liečebného hladovania je v stave blízkom po narodení človeka, čo signalizuje, že sa epigenetické nastavenie génov vrátilo do zdravého stavu. Vtedy sa posúva metabolický vek na hranicu o 15 rokov nižšiu akým je chronologický vek. V NASA dosiahli v kozme špeciálnou stravou a fyzickým pohybom 9 rokov. Voda dosahuje 15 rokov. Na obrázku sú moje údaje.
Možno by si čitatelia mohli vypočuť pána Janka Slivinského, ako on sám prežíval svoje stretnutie s Osudom nazvaným rakovina a ako problém riešil – Slobodný vysielač „Okno do duše“
Filozofia vyše tritisíc rokov skúmala, či podstata človeka je dobro alebo zlo. Až Blaise Pascal prišiel s tvrdením, že jediné, čo je prítomné v človeku, je rozpor.
Dnes vieme, že je to rozpor medzi nevedomými a vedomými procesmi.
Keby si bol očkovaný vakcínou mRNA, čo by si urobil?
V podstate sme to už popísali.
Najprv by som absolvoval sedem dňové hladovanie na vode a hlavne by som si vyčistil zažívací systém, kde je 80% imunitného systému. Po siedmich dňoch by som si naštartoval nový mikrobióm, čo trvá dnes cca 7 až 10 dní. Tým by som docielil revitalizáciu kmeňových a imunitných buniek, zregeneroval pečeň a vyčistil krvné riečište od cholesterolu. Možno ešte pred tým by som aspoň mesiac existoval v režime prerušovaného pôstu, kedy neprijímaš stravu 16 hodín v kuse – popri liečebnom účinku spustenej autofágy účelom je nácvik pocitov. No a po absolvovaní siedmich dní na vode by som ostal aspoň tri mesiace v režime prerušovaného pôstu a doplnil by som si natokinázu, bromelain a kurkumu ako doplnky stravy. A doplnil by som hladinu vitamínu D, K a magnézia a samozrejme štandardné vitamíny ako antioxidanty, či vitamíny radu B.
Je zrejmé, že máme nad čím rozmýšľať. Tvoj názor je, že je možné vysvetliť náhle úmrtia športovcov priamo počas športového výkonu, že je možné pochopiť mechanizmy vedúce k rozvoju turbo rakoviny ale hlavne, že je možné prijať efektívne preventívne opatrenia a zbaviť sa vedľajších účinkov vakcín mRNA. Nájdeme na to odvahu a budeme sa starať o svoje zdravie? To je už na rozhodnutí každého človeka. Ďakujem ti za rozhovor.
S ING. DUŠANOM LUKÁŠIKOM CSC., HONORS.SK SA ZHOVÁRALA JANKA HRIŇÁKOVÁ
Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359
Zanechajte nám komentár