Vojnoví veteráni UVV SR si pripomenuli na bratislavskom Slavíne 76. výročie oslobodenia Slovenska od fašizmu
Šokujúce odhalenia z anglických archívov o príprave napadnutia ZSSR v 1945 roku. Dozviete sa súvislosti o 1. a 2. svetovej vojne a pripravovanej 3. sv. vojne, ktoré realizovali anglosaské štáty k napadnutiu Ruska – ZSSR.
Oplatí sa vypočuť.
My Slovania sme vyhrali vojnu s Hitlerom 9. mája
O Churchillovom zákernom pláne, s podporou nemeckých fašistických vojsk zaútočiť nie na Hitlera, ale na pozície ČA sa v Moskve dozvedeli včas a stalinský generálny štáb prijal vhodné opatrenia. Žukov preskupil vojská a priatelia spojenci doplánovali. V Británii bola vtedy dedičkou trónu dnešná Alžbeta II.
Rozpútanie 3. svetovej vojny s krycím názvom „NEMYSLITEĽNÉ“
Operácia „Nemysliteľné“, 1. časť
Plán napadnutia spojencov na ZSSR v roku 1945
Máme tu opäť „slávne májové dni“ a propaganda oslavujúce hrdinstvo spojeneckých vojsk našich západných „partňórov“ beží na plný plyn. Nebude teda od veci pripomenúť si, čo pred niekoľkými málo rokmi vyplávalo z čiastočne odtajnených britských archívov.
Udalosti a fakty opísané v tomto článku sa zdajú neuveriteľné a nemysliteľné. Je naozaj ťažké im uveriť, pretože normálny človek nepochopí zradu toho, koho považoval za spojenca a priateľa. A napriek tomu to tak bolo.
Táto informácia bola dlho uchovávaná v tajnosti a na svetlo sveta prišla až v posledných rokoch. Ide o plán prekvapivého útoku na ZSSR hneď v lete roku 1945, plán vypracovaný spojenci, ktorého uskutočnenie bolo zastavené fakticky až v poslednej chvíli.
Tretia svetová vojna mala začať 1. júla 1945 prekvapivým útokom spojených síl Anglosasov na sovietske vojská … Zatiaľ o tom ešte málokto vie, rovnako tak i to, akým spôsobom Stalin dokázal prekaziť plán „pravdepodobných spojencov“, prečo bolo nutné urýchlene dobiť Berlín, proti komu britskí inštruktori v apríli 1945 cvičili nerozpustené nemeckej divízie, ktoré sa nechali dobrovoľne zajať, prečo boli s neľudskú krutosťou zničené Drážďany vo februári toho istého roku a koho v skutočnosti tým chceli Anglosasi vydesiť.Podľa oficiálnych modelov histórie neskorého ZSSR skutočné príčiny toho všetkého neboli v školách vysvetľované, vtedy bol v kurze „boj za mier“, vo vyšších vrstvách dozrievalo „nové myslenie“ a legenda o „čestných spojencoch – USA a Veľkej Británii“ bola všeobecne propagovaná. Dokonca aj dokumentov bolo vtedy publikované len pár – a tento bol utajovaný z celej rady príčin. Až v poslednej dobe začali Angličania čiastočne sprístupňovať archívy tohto obdobia, pretože tu už nie je Sovietsky zväz, ktorého sa obávali.
Na začiatku apríla 1945 pred samotným koncom vojny Winston Churchill, ministerský predseda ruského „spojenca“ Veľkej Británie, vydal príkaz náčelníkom svojich štábov k vypracovaniu operácie prekvapivého úderu na ZSSR – operáciu „Nemysliteľné“. Plán v rozsahu 29 strán mu bol predložený 22. mája 1945.Podľa tohto plánu mal byť útok na ZSSR vykonaný po vzore Hitlera – nečakaným úderom. 1. júla 1945 štyridsať sedem anglických a amerických divízií bez akéhokoľvek vyhlásenia vojny mali uštedriť drvivú ranu naivným Rusom, ktorí takúto nekonečnú podlosť od svojich spojencov úplne neočakávali. Úder malo podporiť 10 – 12 nemeckých divízií, ktoré „spojencami“ držali nerozpustila v Šlezvicku-Holštajnsku a južnom Dánsku a ktoré denne cvičili britskí inštruktori: pripravovali je k novej vojne so ZSSR. Podľa plánov mala začať vojna zjednotenej západnej civilizácie proti Rusku a následného „krížového ťahanie“ sa mali zúčastniť aj ďalšie krajiny, napríklad Poľsko a po tej Maďarsko … Vojna mala doviesť k úplnému rozbitiu a kapituláciu ZSSR. Konečným cieľom bolo zavŕšiť ju tam, kde to plánoval Hitler v pláne Barabarossa – na hraniciach Archangeľsk-Stalingrad.Anglosasi sa chystali zlomiť Rusmi terorom – totálnym zničením veľkých sovietskych miest: Moskvy, Leningradu, Vladivostoku, Murmansku a ďalších drviacimi údery lietajúcich pevnosťou „. V ohnivých smrští mali zahynúť milióny Rusov, rovnako ako bol zničený Hamburg, Drážďany, Tokio, … To sa chystali urobiť so svojimi „spojencami“. Teda obvyklý obraz: najodpornejšie zrada, krajné podlosť a zvěrská krutosť – to je vizitka západnej civilizácie a zvlášť potom Anglosasov, ktorí zabili najviac ľudí v celej ľudskej histórii.
 |
| Drážďany po bombardovaní technológií „ohnivá smršť“. To isté Anglosasi plánovali urobiť s ruskými mestami. |
Avšak 29. júna 1945, deň pred plánovaným začiatkom novej vojny, Červená armáda nečakane zmenila svoju dislokáciu. To bola rozhodujúca udalosť, ktorá otočila tok histórie, a príkaz k útoku anglosaským vojskám nebol vydaný. Dobytie Berlína, ktorý bol pokladaný za nevymožiteľný, ukázalo silu sovietskej armády a vojenskí experti nepriateľa sa priklonili k rozhodnutiu ZSSR nenapadnúť. V čele Sovietskeho zväzu totiž našťastie stál Stalin.Pritom vojenské námorníctvo Spojeného kráľovstva a Spojených štátov mali vtedy voči ZSSR absolútnu prevahu: v minonoscích 19x, v bojových lodiach a veľkých křižnících 9x, ponorkách – 2x *. A viac ako sto lietadlových lodí s niekoľkými tisíckami jednotiek palubných lietadiel proti nule na strane ZSSR. „Pravdepodobný spojenec“ disponoval 4 vzdušnými armádami ťažkých bombardérov, ktoré mohli kedykoľvek naniesť zničujúce údery. Sovietske letectvo bolo čo sa týka bombardovanie neporovnateľne slabšie.V apríli 1945 medzi spojencami panovala predstava, že ruskí vojaci sú vojnou vyčerpaní a vojenská technika na hranici funkčnosti. Ich vojenskí odborníci však boli nakoniec veľmi prekvapení silou sovietskej armády, ktorú demonštrovala pri dobytí Berlína, ktorý bol nimi považovaný za nevymožiteľný. Niet pochýb o správnosti záveru historika V. Falin, že Stalinovo rozhodnutie o útoku na Berlín na začiatku mája 1945 zabránilo tretej svetovej vojne. To bolo nedávno potvrdené aj odtajněnými dokumenty. V opačnom prípade by bol Berlín vydaný bez boja „spojencom“, a zjednotenej sily celej Európy a Severnej Ameriky by potom udreli na ZSSR.Avšak aj po dobytí Berlína sa plány na zradný útok ďalej rozvíjali v plnej rýchlosti. Zastavené boli až vtedy, keď sa zistilo, že boli prezradené a výpočty stratégov ukázali, že bez nečakaného úderu by ZSSR nemohol byť zničený. Existoval ešte jeden dôležitý dôvod, prečo Američania vzniesli voči Britom námietky: potrebovali totiž ZSSR, aby rozdrvil Kwantungskou armádu na Ďalekom východe, bez čoho by americké víťazstvo nad Japonskom bolo neisté.Stalin nebol schopný zabrániť druhej svetovej vojne, ale podarilo sa mu predísť tej tretej. Situácia bola mimoriadne vážna, ale ZSSR opäť zvíťazil, nepoddal sa.Teraz sa na Západe snaží vysvetľovať plán Churchilla ako „odpoveď“ na „sovietsku hrozbu“, na Stalinove snahy zmocniť sa celej Európy.
„Existovali v tej dobe v sovietskom vedení plány útoku na pobreží Atlantiku a dobytie britských ostrovov? Na túto otázku treba odpovedať záporne. Potvrdzuje to Sovietskym zväzom 23. júna 1945 prijatý zákon o demobilizáciu armády a námorníctva a ich následné prevedenie do mierového stavu. Demobilizácie začala 5. júla 1945 a bola dokončená v roku 1948. Stavy armády a námorníctva boli znížené z 11 miliónov na menej ako 3 milióny osôb. Zrušený bol Výbor obrany štátu, najvyššie velenie. Počet vojenských okruhov v rokoch 1945 – 1946 sa znížil z 33 na 21. Výrazne sa znížil počet vojsk vo východnom Nemecku, Poľsku a Rumunsku. V septembri 1945 bola sovietske vojská stiahnutá zo severného Nórska, v novembri z Československa, v apríli 1946 z ostrova Bornholm (Dánsko) a v decembri roku 1947 z Bulharska …Vedelo sovietske vedenie o britských vojnových plánoch proti Sovietskemu zväzu? Na túto otázku treba odpovedať kladne … Nepriamo to potvrdzuje aj popredný odborník na históriu sovietskych ozbrojených síl, profesor Edinburghskej univerzity D. Erickson. Podľa neho znalosť Churchillovho plánu pomáha vysvetliť, „prečo sa maršal Žukov náhle rozhodol v júni 1945 preskupiť svoje sily; dostal rozkaz z Moskvy, aby posilnil obranu a detailne študoval rozmiestnenie vojsk západných spojencov. Teraz sú dôvody jasné: je očividné, že o Churchillovho pláne sa v Moskve dozvedeli včas a stalinský generálny štáb prijal primerané opatrenia. „ (Ržeševskij Oleg Alexandrovič, Vojensko-historický výskum ) * údaje boli čerpané z tohto zdroja: http: // www. respublika.info/4440/history/article22384/
Pavol Ľupták: Video, kde je vysvetlené, ako anglosaské banky financovali vyzbrojenie Hitlera:
„Eduard Chmelár: Najagresívnejším štátom na Zemi je USA“
Ideológia o „americkej výnimočnosti“ viedla k rozpínavosti USA a rozpútaniu vojen a prevratov, ktoré si od r. 1945 vyžiadali 30 miliónov zavraždených obetí: detí, žien, starcov, domobrancov a vojakov…
V skutočnosti predstavitelia Wall Street silne financovali nemecké hospodárstvo, fakt, na ktorý sa akoby pozabúda a taktiež holo odhaľuje skutočnosť, že „demokracia“ je pre nich len maskou a v skutočnosti idú tam, kde majú šancu naakumulovať čo najväčšie množstvo kapitálu. Nemecké Kartely Syndikáty Wall Street Suma Allgemeine Elektrizitats National City Co. 35 000 000 $ Gesellschaft (A.E.G.) Vereinigte Stahlwerke Dillon, Read & Co. 70 225 000 $ (United Steelworks)American I. G. National City Co. 30 000 000 $ Chemical (LG. Farben) Syndikáty Wall Street Podiel na nemeckých priemyselných podnikoch na americkom kapitálovom trhu Zisky na nemeckých pôžičkách* Spolu percent Dillon, Read & Co. 241 325 000 2.7 mil. 29.2 Harris, Forbes & Co. 186 500 000 1.4 mil. 22.6 National City Co. 173 000 000 5.0 mil. 20.9 Speyer & Co. 59 500 000 0.6 mil. 7.2 Lee, Higginson & Co. 53 000 000 n. a. 6.4 Guaranty Co. of N.Y. 41 575 000 0.2 mil. 5.0 Kuhn, Loeb & Co. 37 500 000 0.2 mil. 4.5 Equitable Trust Co. 34 000 000 0.3 mil. 4.1 SPOLU 826 400 000 $ 10.4 mil. $ 99.9 Podľa: R. Kuczynski: Banker’s Profits from German Loans. str. 127 I. G. Farben, ako vidíme, boli hlavným výrobcom základných chemikálií používaných inými kombinátmi vyrábajúcimi chemikálie a teda ich ekonomická sila nemôže byť posudzovaná len výrobnou kapacitou pár základných chemikálií. Podobne, Vereinigte Stahlwerke, s kapacitou výroby surového železa väčšou ako všetky ostatné nemecké výrobne surového železa a ocele dohromady, boli schopné uplatňovať omnoho viac vplyvu na železo a oceľ vyrábajúce kartely, ako by ich kapacita výroby surového železa predpokladala. Medzi výrobkami, ktoré priniesli I. G. Farben a Vereinigte Stahlwerke ku spoločnej spolupráci bol asfalt a chemický nitrogén, obidva výrobky prvoradej dôležitosti pre výrobu výbušnín. A tak, za tohto systému spoločnej spolupráce a vzájomnej závislosti tieto dva kartely, I. G. Farben a Vereinigte Stahlwerke produkovali 95 % nemeckých výbušnín v rokoch 1937 – 1938, teda v predvečer druhej svetovej vojny. Táto produkcia bola výsledkom kapacity vybudovanej americkými pôžičkami a do určitého stupňa americkou technológiou. Navyše, americká pomoc, presnejšie pomoc amerických finančných elít, nemeckému vojnovému úsiliu zasahovala aj do iných odvetví. Dvaja najväčší výrobcovia tankov v Hitlerovom Nemecku boli Opel, pobočka úplne vlastnená General Motors (kontrolovaná firmou J. P. Morgan), a Ford A.G, pobočka Ford Motor Company v Detroite. Nacisti poskytli daňové úľavy Opelu v roku 1936, aby umožnili General Motors rozšíriť svoje výrobné priestory. General Motors, samozrejme, cítiac sa zaviazaní, znovu investovali svoje zisky do nemeckého priemyslu. Čo dnes málokto vie, Henry Ford bol vyznamenaný za služby Nemecku – v apríli 1938 dostal „Veľký kríž nemeckého orla“, ako inak, za značného pobúrenia amerických sionistov. Bola to zároveň oslava Fordových 75-tych narodenín. Alcoa a Dow Chemical taktiež blízko spolupracovali s nacistickým priemyslom mnohými transfermi americkej technológie. Bendix Aviation, v ktorej J. P. Morgan kontroloval firmu General Motors, dodala Siemens & Halske A. G. v Nemecku dokumentáciu automatického pilota a letecké prístroje. Ešte v roku 1940, počas tzv. „čudnej vojny“, Bendix Aviation dodal Robertovi Boschovi (známa firma Bosch) kompletnú technickú dokumentáciu pre lietadlá a štartéry pre dieselové motory, za ktoré Bendix dostal finančné odmeny. V krátkosti – americké podniky spojené s Morgan-Rockefellerovými medzinárodnými investičnými bankármi – nie však veľká časť nezávislých amerických priemyselníkov – bola intímne spojená s nacistickým priemyslom. Je dôležité tiež poznamenať, že General Motors, Ford, General Electric, DuPont a pár amerických podnikov hlboko zainteresovaných vo vývoji nacistického Nemecka boli – okrem Ford Motor Company – kontrolované elitou Wall Streetu – firmou J. P. Morgan, Rockefeller Chase Bank a s trochu menším dosahom Warburg Manhattan Bankou. Ešte pre celkovú predstavu čitateľov, ťažko uveriteľná štatistika: 350 miliárd dolárov je odhadovaná suma, ktorú Spojené Štáty Americké vynaložili medzi rokom 1939 a 1946 na svoje vlastné ozbrojené sily a vojnový materiál poslaný svojim spojencom. (Encyclopadia Britannica, Zväzok. 23, str. 793R) Podľa jedného historika bola cena druhej svetovej vojny pre všetky národy 4 trilióny dolárov a celkové množstvo mŕtvych dosiahlo 40 miliónov. (M. B. Hoyle: A World in Flames. str. 323-24). Dúfam, že tento výklad umožní čitateľom utvoriť si aspoň nejakú predstavu o nesmiernych ziskoch týchto zločincov, pre ktorých ľudské životy neznamenajú absolútne nič. Najmä uvedomiť si skutočnosť, že hoci sa medzinárodní bankári snažia tváriť ako demokrati a obhajcovia ľudských práv, nerobí im problém ani spolupracovať s nedemokratickými štátmi, alebo dokonca priamo financovať vojnu, ak z toho majú to, čo je v kapitalizme najdôležitejšie: finančný zisk.
https://www.facebook.com/harabinstefan/videos/1045067566026394
OZ Pán Občan
Zanechajte nám komentár