Vladimír Putin odtajnil archívy ZSSR o Mníchovskej zrade a o úlohe Poľska…
Vladimír Putin odtajnil archívy ZSSR o Mníchovskej zrade a o úlohe Poľska pri rozbití Československa!
Zatiaľ čo sa blížilo 75. výročie víťazstva Sovietskeho zväzu na fašistickým Nemeckom, pokusy o prepisovanie histórie 2. svetovej vojny sú stále viac drzejšie, nakoniec to údajne bola vina ZSSR a že v Európe začala vojna.
Počas tlačovej konferencie VV Putina táto téma bola nadhodená. Prezident oznámil, že sa chystá veľký článok na túto tému, pracuje s materiálmi z archívu a oboznámil s tým aj kolegov.
Nebudeme chodiť okolo horúcej kaše…
Výsledky 1. svetovej vojny:
V r. 1919 bola podpísaná Zmluva s Versailles za podmienok: „Ekonomické klauzuly zmluvy boli zhubné a smiešne do takej miery, že ich činili úplne nezmyselnými“ napísal W. Churchill
Nemecko malo zaplatiť astronomickú sumu 269 miliárd zlatých mariek v tej dobe. Je to ekvivalent približne 100 000 Ton zlata. Posledné reparácie vo výške 70 miliónov EUR boli splatené len prednedávnom, teda 3. októbra 2010. A tzv. duch Versailles sformoval rastúci nástroj pre radikálne a revanšistické nálady. A to hlavne v Nemecku. Nemci sa necítili porazení, ale ponížení.
Veľká časť Európy po 1. sv. vojne sa stala buď fašistickou, alebo pro-fašistickou, alebo totalitnou. Taliansko, Španielsko, Poľsko, Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko, Juhoslávia, Pobaltské štáty. Zoznam nie je ani zďaleka úplný, bol to dôsledok vojny.
Svet podľa Versailles spôsobil bezpočet konfliktov a napätia. Medzi ne patria hranice nových štátov v Európe, ktoré boli vytýčene náhodne medzi víťazmi v ich domnienkach, že sa jedná o poslednú vojnu. Každý z nich a cítil byť garantom mieru a každý robil všetko preto, aby oslabil ostatných.
V tom čase celkom malý štát, Spojené štáty americké, mali tiež o tom svoju predstavu, ako by Európa mala vyzerať. Woodrow Wilson pricestoval do Versailles s hrubou knihou odporúčaní od amerických rozviedok a takmer každý štvorcový km na mape mal poznámky, ktorý štát by mal kde vzniknúť, ktorý zmiznúť, rozšíriť sa, presunúť sa inam. Veľká sústredenosť bola na Rusko. Ako rozdeliť, vybrať, aké časti západnej Rusi by sa mali stáť nezávislými. Oddeliť teritórium Ukrajiny od Ruska. Arménsku a Gruzínsku poskytnúť trvalú nezávislosť.
Bola to desať ročná nahrávka vytvorená v knihovni amerického Kongresu, a neskôr bola požiadavka Rusov, detailnejšie nafotiť tieto historické dokumenty, dostali odpoveď, že také dokumenty neexistujú.
Príliš mnoho zemí sa stále snaží držať v svoje tajomstvá. Správa Jozefa Lipského, poľského veľvyslanca v Nemecku ministrovi zahraničia Poľska Jozefovi Beckovi 20. septembra 1938. Hitler navrhol pre začiatok deportovať Židov z európskych krajín do Afriky, na čo poľský veľvyslanec odpovedal: „Pokiaľ to bude schválené, postavíme Hitlerovi vo Varšave prekrásny monument.“
Jozef Beck sa často a ochotne stretával s Hitlerom a a nacistickými pohlavármi.
A. Hitler: „Za všetkých okolností bude Nemecko mať záujem na ochrane silného nacionálneho Poľska, bez ohľadu na situáciu v Rusku. Nech už je to boľševické, cárske alebo akékoľvek iné Rusko.“ Bola to Hlitlerová návnada, akou zadržiaval európskych politikov: „Ja bojujem proti boľševizmu!“ A takmer všetci si uvedomovali, že sa chystá boj proti Rusku stoj čo stoj. Jediným európskym štátom, ktorý skutočne bojoval proti fašizmu pred r. 1939 bol ZSSR. V Španielsku. Titul hrdina ZSSR bol udelený v tejto vojne 59 ľuďom a zdokumentoval to kameraman Roman Karmen, ktorý prešiel celé Španielsko a vďaka nemu môžeme vidieť fakty, ktoré sa udiali do roku 1945.
V odpovedi na Ribbentropov dotaz, či by sa Poliaci vzdali ambicióznych požiadaviek maršala Pilsudského na Ukrajinu, Beck povedal: „Poliaci už boli v Kyjeve. A podobné zámery iste existujú i dnes.“ (1920) Pilsudský je stelesnením myšlienky rozšírenia Poľska od jedného mora k druhému. Hitler vždy dával najavo zvláštny vzťah k nemu. Na jeho pohrebe v 1935 bol v prvom rade, dnes o tom nie je nikde zmienky, i keď o tom bolo natočených kilometre filmového pásu na tomto pohrebe.
Pilsudského srdce bolo pochované pod mohutnou doskou z granitu a nikto sa hrobu nedotkol ani za čias sovietskych a ani teraz. Niekto vypustil informáciu, že niekto chcel rozbiť Pilsudského granitovú náhrobnú dosku, za to čo všetko robil a premenovať Vilnius na Vilno a vrátiť ho Poľsku. No Nie, všetko je v poriadku, Poliaci prinášajú kvety a Litovci nemajú námietky.
Pakt Hitler-Pilsudský bol prvou zmluvou medzi európskym štátom a nacistickým Nemeckom. Pakt Molotov-Ribbentrop bol poslednou zmluvou.
Medzi nimi boli rady zemí, ministrov, rozhovorov a tajností:
- Nemecko-poľský pakt o neútočení, tzv. pakt Hitler-Pilsudský (podpísaný 1934)
- Anglicko-nemecká námorná dohoda (1935), V. Británia poskytla Hitlerovi možnosť mať vlastné námorníctvo, čo mu bolo v podstate zakázané, lebo prinajmenšom minimalizované na základe výsledku 1.sv. vojny
- Anglo-nemecká deklarácia podpísaná Chamberlainom a Hitlerom (30.9.1938) z iniciatívy Chamberlaina, v nej bolo uvedené, čo bolo podpísané v Mníchovskom protokole, rovnako ako v Anglo-nemeckej námornej zmluve, čo to symbolizovalo, alď….čiže základ právneho rámca medzi dvoma krajinami pokračoval.
- Francúzsko-nemecká deklarácia podpísaná (6. 12. 1938) v Paríži ministrami zahraničia Francúzska a Nemecka, Bonnetom a Ribbentropom
- Dohoda podpísaná v Berlíne (22.3.1939) min. zahr. Litvy a Ribbentropom bola o tom, že región Klaipeda bude pripojený k Nemeckej Ríši.
- Dohoda o neútočení medzi Nemeckom a Lotyšskom (7. 6. 1939)
- Dohoda medzi Sovietským zväzom a Nemeckom bola poslednou z tých, ktoré boli podpísané ostatnými európskymi krajinami, ktoré mali záujem na udržanie mieru v Európe.
Chcem preto pripomenúť, že ZSSR súhlasil s podpisom dokumentu, až potom, čo boli vyčerpané všetky možnosti a všetky návrhy Sovietského zväzu boli zamietnuté, návrhy na vytvorené jednotného systému bezpečnosti, anti-fašistickej koalície v Európe. Všetko do seba konzistentne zapadá.
Francúzsky premiér v rozhovore s poľským veľvyslancom Lukasievichem v predvečer Mníchovskej zrady: „Nielenže nemôžeme počítať s poľskou pomocou. Nie sme si istí, či Poľsko nezaútočí na Československo z tylu.“ Spýtal sa: „Čo keď Poliaci vpustia sovietske vojská?“ Lukasievich mu odpovedal, že nie. Daladier sa potom spýtal: „Čo keď vpustia sovietske lietadlá?“ Lukasievich mu odpovedal, že by na ne začali strieľať.
Poľsko nedovolilo Francúzsku, svojmu spojencovi, aby chránilo svojho spojenca, Československo od vyrabovania a sľúbilo, že bude strieľať na Rusov, pokiaľ sa pokúsia Československu pomôcť.
Diplomaticky povedané, Poľsko jednalo agresívne a sebavedome. Prečo ale? Zápis Jednania Hitlera s poľským ministrom zahraničia Józefom Beckom (5. 1. 1939). Vodca hovorí priamo: „Nebolo to také jednoduché získať súhlas Francie a Veľkej Británie v Mníchove na začlenenie poľských a maďarských požiadaviek na Československo do zmluvy.“ Takže Hitler pracoval v záujme predstaviteľov týchto krajín.
Poľsko spoločne s Nemeckom rozorvalo Československo na kusy. Poľskí a nemeckí vojaci sa zbratali a bozkávali priamo za pochodu.
V českej vláde bolo len 5 ľudí, ktorí boli proti pokornej kapitulácii Československa, a medzi nimi bol len jediný, ktorý ponúkol obranný plán so všetkými vojenskými technickými a taktickými predpokladmi. Ruský generál Sergej Wojciechowsky. (bojoval spoločne s Kolčakom a Kappelom proti boľševikom). Československo bolo pre neho rodnou zemou, aj keď až druhou a vynútenou. Neveril Hitlerovým slovám a boju proti boľševizmu. Bol pripravený a odhodlaný bojovať proti fašizmu. Nikto ho nepočúval.
Rozdelenie Československa bolo násilné a cynické. V podstate to bola lúpež. A môžeme preto bez obáv povedať, že to bola Mníchovská zrada, ktorá sa stala bodom zvratu v histórii, po ktorom bola 2. sv. vojna nevyhnutná.
Európski vodcovia sa radujú. Je to sviatok v Európe, na jeho pamiatku bola dokonca vydaná pamätná medaila, na ktorej v jednote boli Mussolini, Hitler, Chamberlain a Daladier. A iba Churchill sa zhrozil: „Čelíme najväčšej tragédii, ktorá zasiahla Veľkú Britániu a Francúzsko.“
V priebehu Norimberského tribunálu s vojnovými zločincami, bola položená otázka, či by Nemecko zaútočilo v r. 1938 na Československo, pokiaľ by západné krajiny podržali Prahu? Poľný maršal Keitel odpovedal: „Nie, neboli sme dostatočne silní z vojenského hľadiska. Cieľom Mníchovskej dohody bolo vytlačiť Rusko z Európy, získať čas a dokončiť vyzbrojovanie Nemecka.“
Európski „priatelia“ nedovolili Československu evakuovať svoj priemysel. Výsledok: Poľsko v 1939 bolo napadnuté tankovými zbormi vybavenými strojmi z podniku Škoda a každý 4. delostrelecký granát bol vyrobený v českých zbrojovkách. Tieto delostrelecké granáty dopadli v Poľsku, potom vo Francúzsku, potom v Leningrade a v Stalingrade.
Vo všeobecnosti sa má zato v poľskej historiografii, že vzťahy s nacistickým Nemeckom sa zhoršili potom, čo Poliaci odmietli požiadavky Berlína na vrátenie Danzigu, pretože Poliaci tam už zakorenili a premenovali na Gdansk po 1. sv. vojne.
Vlády týchto krajín v tom čase, včítane Poľska, hodili svoje národy pod kolesá nemeckej nacistickej mašinérie, pretože podcenili to, čo bolo skutočnou príčinou Hitlerových akcií.
Behom schôdzky vo svojej Ríšskej kacelárii povedal za účasti veliteľov nemeckej armády: (Hitler citát) „Toto nie je o Danzigu. Je to o rozšírení životného priestoru na východ a zaistenie potravinového zásobovania.“
Poľskí maliari plagátov už prestali maľovať zlých boľševikov. Už s nimi nemali problém. Už maľovali Anglicko, keďže dúfali, že Francúzsko a Anglicko im príde na pomoc. Prečo by ale prišli na pomoc, keď neprišli na pomoc Československu? Nebol problém ani so Sovietskym zväzom. Vojaci dostali príkaz neodporovať Rudej armáde, 2. svetová vojna práve začína. Roky krvi a zákopov, plynových komôr, koncentračných táborov, smrti, zúfalstva a hrdinstva. A víťazstvo, ktoré bolo zdieľané po celom svete.
„Budúce generácie uznajú svoj dlh Rudej armáde rovnako tak bezpodmienečne, ako uznávame my dnes, pokiaľ budeme žiť dosť dlho, aby sme boli svedkami týchto nádherných víťazstiev.“ slova W. Churchilla.
Akú pravdu mal v 30tych rokoch a ako pomýlený bol v očiach súčasnej generácie jeho politických dedičov?
Ilja Kanavin, MichailAverenkov, Viktor Prichodko, Oleg Dubnin, Natalia Gubina – Vesti
Zanechajte nám komentár