Vakcína AstraZeneca má úzke väzby na eugenické hnutie

Nacistické uskutočňovanie eugeniky

Eugenika vo svojej prekrútenej podstate zaznamenala najväčší rozmach v nacistickom Nemecku, v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Jeden z prvých zákonov, ktorý nacisti po prevzatí moci v roku 1933 schválili, bol zákon, ktorý umožnil vynútenú sterilizáciu ľudí s duševnými a/alebo fyzickými poruchami. Založili špeciálnu jednotku s názvom Združenie pre blahobyt a inštitucionálnu starostlivosť alebo Program T-4. V Programe T4 ošetrovateľky, lekári a psychiatri vykonali „milosrdné zabíjanie“ 70 000 mužov, žien a detí po celom Nemecku. Program nakoniec kvôli protestom kléru zastavili.

Jeden z dôsledkov pokrivenej eugenickej filozofie boli nacistické tábory smrti, kde „vedci“, ako napríklad Josef Mengele vykonávali nehumánne experimenty na ľuďoch. Nacisti zakladali centrá, kde presviedčali zdravé, rasovo čisté, árijské, mladé ženy, aby prispeli k budúcnosti rasy, čo najväčším počtom detí.

Po druhej svetovej vojne popularita eugeniky masívne poklesla. Kým obe vakcíny proti covidu-19, ktoré sú aktuálne dostupné v USA, sú založené na úplne novej mRNA technológii – v podstate sú to experimentálne génové terapie, nie skutočné vakcíny – vakcína Oxford-AstraZeneca je trochu iná. Využíva vektor v podobe šimpanzieho adenovírusu, ktorý je geneticky upravený tak, aby vykazoval expresiu spike proteínu vírusu SARS-CoV-2.

Vo videu (ktorá je súčasťou pôvodného článku na stránkach dr. Mercola) hovorí James Corbett z The Corbett Reportu s Whitney Webb, autorkou a badatelkou, ktorá sa venuje problematike spravodajských služieb, Big Tech®, dohľadu nad občanmi a občianskych práv. Rozoberajú okrem iného niektoré základné rozdiely medzi týmito vakcínami.

Potom sa ponára do podivných prepojení medzi Oxfordskou univerzitou, spoločnosťou AstraZeneca a britským eugenické hnutím. To je téma, ktorú Whitney Webbová detailne rozpracovala vo svojej investigatívnej správe „Developers of Oxford-AstraZeneca Vaccine Tied to UK Eugenics Movement2“, ktorú napísala spolu s Jeremym Loffredom a kde sa nachádza podstatne viac informácií ako v interview či v tomto článku.

Mýtus o vakcíne, ktorá neprináša zisk
Webbová upozorňuje, že jedným z dôvodov, prečo sa AstraZeneca odporúča v rozvojových krajinách, je skutočnosť, že nepotrebuje chladiť na tak nízke teploty ako mRNA vakcíny, teda je logistika jej dopravy podstatne ľahšia. Z tohto dôvodu uzatvorila Očkovacia aliancia GAVI s koncernom AstraZeneca partnerstvo, ktorého cieľom je zásobiť vakcínou rozvojový svet vrátane Afriky 3 a Egypta 4.

AstraZeneca síce sľúbila, že nebude na svojej vakcíne zarábať, ale tento sľub má dočasnú platnosť, čo si väčšina médií necháva pre seba. Platnosť sľubu nezarábania na vakcíne vyprší, akonáhle pandémia skončí a zdá sa, že tento dátum určí sama AstraZeneca. Podľa interného obežníka spoločnosti, získaného novinármi z Financial Times5, by to mohlo byť už 1. júla 2021.

Ako Webbová vysvetľuje, patenty a príjmy z licencií k vakcíne AstraZeneca má v držbe súkromná spoločnosť Vaccitech, k ktorej investorom náleží BRAAVOS (kapitálová investičná spoločnosť založená jedným z vedúcich pracovníkov Deustche Bank), Google Ventures, Wellcome Trust, čínska pobočka Sequoia Capital, čínska farmaceutická spoločnosť Fosun Pharma a britská vláda.

Všetci títo investori očakávajú, že im vakcína niekedy v blízkej budúcnosti prinesie zisk a Vaccitech so svojimi akcionármi celkom otvorene hovoria o potenciáli budúcich ziskov. Predpokladá, že vakcína proti covidu bude s najvyššou pravdepodobnosťou každoročne – každý rok prejde aktualizáciou podobne ako vakcína proti sezónnej chrípke.

Webbová vo svojom článku cituje generálneho riaditeľa Vaccitechu, Billa Enrighta, ktorý sľúbil, že investori dostanú  „poriadny kus poplatkov za používanie úspešnej vakcíny a tiež, míľniky ‚platby, až bude oznámené, že pandémia skončila a z očkovania proti covidu sa stane sezónna záležitosť.“ 6

mapovanie hráčov

Vakcínu v skutočnosti (ako objasňuje Webbová) vyvinul Jennerov inštitút pre výskum vakcín, ktorý bol založený roku 1995 ako verejno-privátny partnerský podnik spoločnosti GlaxoSmithKline a britskej vlády.

Po niekoľkých rokoch v ňom prebehla reorganizácia až Jennerov inštitút sa stal partnerom Univerzity v Oxforde a Pirbrigtovho inštitútu (predtým známeho ako Inštitút veterinárneho zdravia). Jennerov inštitút je tiež súčasťou Oxford Vaccine Group.

Vakcína AstraZeneca vznikla aj vďaka americkej finančnej podpore. V roku 2020 dostala spoločnosť AstraZeneca na vakcínu proti covidu-19 miliardu dolárov od amerického úradu pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj (BARDA).

Dr. Anthony Fauci, šéf Národného inštitútu pre liečbu alergií a infekčných ochorení (NIAID), patrí k tým, ktorí propagujú myšlienku, že očkovanie proti covidu-19 bude každoročný počin, čo v budúcnosti umožní spoločnosti Vaccitech a jej investorom generovať slušné zisky.

Medzi subjektmi, ktorým vakcína prinesie zisk, je aj Wellcome Trust, ktorý je rovnako ako ostatní investori Vaccitechu súčasťou  technokratickej globálnej siete . Wellcome je najväčšia charita, ktorá vo Veľkej Británii financuje „inovatívny biomedicínsky výskum“. Založená bola v roku 1936 po smrti sira Henryho Wellcomea, farmaceutického priekopníka a pokrokového priemyselníka.

Správnu radu tvoria bývalí bankári, vysoko postavení manažéri poisťovní a členovia investičnej rady. Sir Henry Wellcome za svojho života založil spoločnosť, z ktorej sa časom stala GlaxoSmithKline, takže Wellcome Trust je vlastne „dobročinná odnož“ GSK.

Adrian Hill a eugenika

Riaditeľom Jennerovho inštitútu je Adrian Hill, ktorý tiež viedol vývoj vakcíny AstraZeneky proti covidu-19. Hill tiež vedie UK Vaccine Network, vládne subjekt, ktorý rozhoduje, kam namieriť finančné zdroje a vakcinačné technológie.

Jedným z Hillových šéfov bol na začiatku jeho kariéry teraz už zosnulý David Weatherall, zakladateľ Weatherallovho inštitútu molekulárnej medicíny, výskumného ústavu na Oxfordskej univerzite. Weatherall Hillovi tiež viedol dizertačnú prácu.

Weatherall bol dlhoročným členom Galtonovho inštitútu – už od doby, kedy sa onen ústav ešte nazýval UK Eugenics Society (Britská eugenická spoločnosť). Členom zostal až do svojej smrti v roku 2018. V roku 2008 mal Hill v Galton prednášku k stému výročiu jeho založenia. Ako Webbová poznamenáva vo svojom článku: 8

„Zrejme najznepokojúcejších z toho všetkého je priame napojenie hlavných tvorcov vakcíny na Wellcome Trust a v prípade Adriana Hilla taktiež na Galtonův inštitút. Oboje sú skupiny s dlhoročnými väzbami na britské eugenické hnutie.

Druhá zo spomínaných spoločností, pomenovaná po, otcovi eugeniky ‚Francis Galton, je premenovaná Britská eugenická spoločnosť, zoskupenie, ktoré sa za viac ako sto rokov svojej existencie neslávne zapísalo do povedomia verejnosti svoju propagáciou rasistickej pseudovedy a snahou, vylepšiť rasový kapitál‘ pomocou redukcie údajne menej hodnotnej populácie.

Napojenie Adriana Hilla na Galtonov inštitút by malo byť zdrojom logických obáv najmä s ohľadom na snahy urobiť vakcínu Oxford-AstraZeneca prvou voľbou v rozvojových krajinách, zvlášť v Latinskej Amerike, južnej a juhovýchodnej Ázii a Afrike, čo sú presne tie miesta, pri ktorých minulí členovia Galtonovho inštitútu volali po obmedzení rastu populácie …

Galtonov inštitút sa síce pokúsil dištancovať od svojej minulosti, v ktorej otvorene a verejne propagoval rasovú eugeniku, ale nijako nezabránil tomu, aby sa na jeho vedúce pozície dostali rodinní príslušníci neslávne známych rasistov.

Emeritným profesorom molekulárnej genetiky na Galtonovom inštitúte a jedným z jeho vedúcich pracovníkov nie je nikto iný ako David J. Galton, medzi ktorého diela patrí aj, Eugenika: budúcnosti ľudského života v 21. storočí ‚.

David Galton napísal, že Projekt mapovanie ľudského genómu, ktorý si pôvodne vysníval bývalý president Galtonovho inštitútu Walter Bodmer,, enormne zväčšil priestor pre eugeniku … vďaka vývoju veľmi mocnej technológie určenej na manipuláciu s DNA. ‚

Táto nová, širšia definícia eugeniky ‚by podľa Galtona, zastrešovala metódy regulácie počtu obyvateľstva a tiež metódy, pomocou ktorých možno zvýšiť kvalitu genómu prostredníctvom selektívnej umelej inseminácie, v ktorej by hrala úlohu voľba darcu, génová terapia či genetická manipulácia buniek zárodku‘. Čo sa týka uplatňovania nových metód, má Galtonov inštitút neutrálny postoj k tomu, či ich realizáciu nariadi štát, alebo budú ponechané úplne na osobnej voľbe jednotlivca ‚. „

Hill a Centrum pre ľudskú genetiku

Hill takisto zastáva vysokú pozíciu v Centre pre ľudskú genetiku Wellcome Trustu. Jednou z jeho študentiek bola Sarah Gilbert, ktorá následne vykonávala v Centre funkciu programovej riaditeľky. Gilbertová je tiež spoluzakladateľkou Vaccitechu a spolu s Hillom vedúcou výskumu, ktorý viedol k vzniku vakcíny proti covidu-19.

V Centre pre ľudskú genetiku sa Hill sústredil najmä na „populačnú genetiku a rasy, obzvlášť v Afrike,“ líči Webbová. Oficiálne sa Centrum zaoberá výskumom rasovej genetiky a sklonu k chorobám a neplodnosti. Hillovou špecializáciou je genetika a respiračné ochorenia. Wellcome Trust je akýmsi archivárom eugenickej spoločnosti, teraz Galtonovho inštitútu. Webbová píše: 9

„Priesečníky medzi rasou a génmi sú pre výskum vedený na Centre všeobecne dôležité, Myersova skupina sa potom zaoberá mapovaním genetických vplyvov migrácie.

Centrum tiež financovalo vedeckú prácu, ktorej záver znel, že pokiaľ nebude eugenika uplatňovaná nátlakom, jedná sa o prijateľnú politickú iniciatívu.

Podľa Hillovej stránky na webe Wellcome Trustu, hrajú rasy a genetika dlhú dobu ústrednú úlohu v jeho vedeckom prístupe a jeho skupina sa aktuálne sústredí na rolu genetiky afrických populácií vo vzťahu ku sklonu k nákaze konkrétnymi infekčnými ochoreniami. „

Webbová v interview priznáva, že eugenika vlastne nikdy nevymizla. Jednoducho sa premenovala na prijateľnejšie termíny, ktoré sa točia okolo „zdravia verejnosti“. Z toho vyvstáva niekoľko otázok a hneď tá prvá znie: prečo sú cieľovým trhom proticovidové vakcíny od spoločnosti AstraZeneca, ktorá je tak silno naviazaná na eugenické hnutia, konkrétne rozvojové krajiny?

OZ Pán Občan

veksvetla