USA šíria lži o zbraniach hromadného ničenia

USA oprášili lži o ZHN (zbrane hromadného ničenia), tentoraz namierené proti Rusku. (US Dusts Off WMD Lies, This Time Aimed at Russia.)

USA opäť mávajú obvineniami proti svojim protivníkom z prípravy na použitie „chemických zbraní“. Tentoraz je obvineným Rusko počas prebiehajúcich vojenských operácií na Ukrajine.
Guardian vo svojom článku „Jasné znamenie“ Putin zvažuje použitie chemických zbraní na Ukrajine, hovorí Biden, tvrdí:

Falošné obvinenie Ruska, že Ukrajina má biologické a chemické zbrane, je „jasným znakom“, že zúfalý Vladimír Putin zvažuje ich použitie sám, povedal Joe Biden.

Americký prezident povedal, že „Putin ide hlavou proti múru a teraz hovorí o nových falošných vlajkách, ktoré zavádza, vrátane tvrdení, že my Američania máme v Európe biologické aj chemické zbrane – jednoducho to nie je pravda. Garantujem vám,“ povedal Biden v pondelok na podujatí.
V článku by sa tiež mohlo tvrdiť: „Tiež naznačujú, že Ukrajina má biologické a chemické zbrane. To je jasné znamenie, že zvažuje použitie oboch. V minulosti už použil chemické zbrane a mali by sme si dávať pozor na to, čo príde.“
Putin „vie, že jednotný front NATO bude mať vážne následky,“ povedal bez toho, aby špecifikoval, aké kroky aliancia podnikne. Americký prezident Joe Biden však nevysvetlil, „ako“ ruský prezident Vladimír Putin šiel hlavou „proti múru“, ani nevysvetlil, prečo by Rusko použilo chemické zbrane, ak by si bolo vedomé aj toho, že „to bude mať vážne následky“.

Najnovšie tvrdenia prezidenta Bidena spadajú do už zavedeného vzoru zahraničnej politiky USA s použitím nepravdivých tvrdení o „zbraniach hromadného ničenia“ (ZHN) na vytvorenie zámienky pre inak neopodstatnené a neobhájiteľné činy vojenskej agresie.

Túto taktiku už použili pred inváziou do Iraku v roku 2003 pod vedením USA. Tvrdenia, že Irak mal zbrane hromadného ničenia, boli neskôr odhalené ako zámerná lož s cieľom predať verejnosti to, čo bola inak agresívna vojna zameraná na zmenu režimu.

Prezident Putin vtedy spochybnil tvrdenia USA. BBC v článku z roku 2002 s názvom „Pochybnosti prezidenta Putina o Iraku“ poznamenala: Pán Putin zostáva nepresvedčený. Stále nevidí potrebu nového uznesenia. A dnes odmietol Blairov spis s dôkazmi proti Saddámovi ako propagandu.
Putin povedal, že Rusko nemá k dispozícii žiadne dôveryhodné údaje, ktoré by mohli podporovať existenciu jadrových zbraní alebo akýchkoľvek zbraní hromadného ničenia v Iraku.
Od svojich partnerov takéto informácie zatiaľ nedostal.
A do roku 2004 Guardian vo svojom článku „V Iraku neboli žiadne zbrane hromadného ničenia“ informoval: 1625 inšpektorov OSN a USA strávilo dva roky prehľadávaním 1700 lokalít za cenu viac ako 1 miliardy dolárov. Vyniesli rozsudok. Saddám Husajn zničil svoje posledné zbrane hromadného ničenia pred viac ako desiatimi rokmi a jeho kapacita na výrobu nových sa v čase invázie do Iraku roky zmenšovala, uvádza sa v komplexnej zverejnenej správe USA.
V roku 2012, keď sa vojna o zmenu režimu v susednej Sýrii, podporovaná USA, zastavil. USA opäť začali obviňovať protivníkov z používania ZHN – a konkrétnejšie „chemických zbraní“. Útoky boli jasne zinscenované militantmi podporovanými USA, často práve v predvečer veľkého víťazstva sýrskych síl, a boli vykonané špecificky, aby slúžili ako zámienka pre priamu vojenskú intervenciu USA.
Do roku 2014, prostredníctvom kombinácie citovania „chemických zbraní“ a šírenia takzvaného „Islamského štátu“ (ISIS), USA nakoniec napadli a okupovali východnú Sýriu. Do roku 2015 Rusko tiež zasiahlo, ale na pozvanie sýrskej vlády, čím dalo mat pokusom USA zopakovať svoju vojnu o zmenu režimu predpovedanú ZHN v doslova úplne najbližšom štáte na mape, ktorý sa nachádza oproti Iraku.

Do roku 2018, napriek pochybným a jasne politicky motivovaným „vyšetrovaniam“, ktoré vykonala Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW), by dokonca aj oni pripustili, že protivládnym militantom v Sýrii bolo potvrdené, že vykonali v aspoň niektoré z chemických útokov pridelených sýrskej vláde, uviedla agentúra Reuters .
Iné prípady, ktoré OPCW obvinila sýrsku vládu, sa týkali stránok, ku ktorým OPCW nikdy nevstúpila ani ich priamo nevyšetrila, vrátane incidentu v Khan Sheikhoun z roku 2017. Ich závery boli vyvodené skúmaním „dôkazov“, ktoré im poskytli tie isté kruhy militantov, o ktorých sami priznávajú, že vykonali chemické útoky inde.
Ako bolo vtedy vysvetlené a dnes to zopakovali aj mainstreamoví západní analytici v súvislosti s nedávnymi tvrdeniami, že Rusko sa pripravuje na použitie „chemických zbraní“, chemické zbrane sú extrémne neúčinné a v skutočnosti sú oveľa menej účinné ako bežné konvenčné zbrane.

V nezávislom článku Roberta Fiska z roku 2013 s názvom „Možno bojujú za Sýriu, nie za Asada. Môžu tiež vyhrávať,“ povedal sýrsky spravodajský dôstojník na otázku, či použili chemické zbrane: Prečo by sme mali používať chemické zbrane, keď naše lietadlá Mig a ich bomby spôsobujú nekonečne väčšiu skazu?
Ďaleko od nepodloženého tvrdenia náhodného sýrskeho spravodajského dôstojníka, účinnosť chemických zbraní alebo ich nedostatok je predmetom serióznych štúdií už od vzniku takýchto zbraní.

Štúdia americkej námornej pechoty z roku 1990 o iránsko-irackej vojne z roku 1990 v časti „Dodatok B – Chemikálie“ by podrobne vysvetlila: Chemické zbrane vyžadujú pre optimálnu účinnosť celkom špecifické poveternostné a geografické podmienky. Vzhľadom na relatívnu vytrvalosť všetkých agentov zamestnaných počas tejto vojny, existovalo len krátke okno pracovných príležitostí, či už denných alebo sezónnych, kedy bolo možné agentov využiť.

Správa pokračovala (zvýraznenie pridané): Nie sme si istí relatívnou účinnosťou nervových látok, pretože tie, ktoré boli použité, sú svojou povahou oveľa menej perzistentné. Na získanie vražedných koncentrácií týchto látok sú najlepšie útoky pred úsvitom, ktoré sa uskutočňujú v oblastiach, kde je pravdepodobné, že ranný vánok odfúkne z priateľských pozícií. Chemické zbrane majú nízky pomer zabíjania. Rovnako ako v prvej svetovej vojne, počas ktorej bol pomer úmrtí a zranených chemikáliami 2 až 3 percentá, zdá sa, že toto číslo sa potvrdilo aj v tejto vojne, hoci spoľahlivé údaje o obetiach je veľmi ťažké získať.

Považujeme za pozoruhodné, že úmrtnosť by sa mala udržať na takej nízkej úrovni aj po zavedení nervových látok. Ak sú tieto sadzby správne, ako aj môžu byť, to ďalej posilňuje pozíciu, že chemické zbrane nesmieme považovať za „jadrovú zbraň chudobného človeka“. Aj keď takéto zbrane majú veľký psychologický potenciál, nie sú zabijakmi ani ničiteľmi v takom rozsahu ako jadrové alebo biologické zbrane.
Inými slovami, chemické zbrane vyžadujú veľmi špecifické podmienky, aby boli účinné, vyžadujú si vysoké koncentrácie, aby mali akýkoľvek dopad na bojisko, a stále zaostávajú za takým množstvom smrti a deštrukcie, aké sú schopné konvenčné zbrane spôsobiť – fakt, že od napísania správy v roku 1990 sa stala ešte pálčivejšou.

Presne riadená munícia, efektívnejšia neriadená munícia a systémy používané na ich dodávanie sa vyvinuli míľovými krokmi. Bez ohľadu na to, aké „inovácie“ si západní tvorcovia politiky predstavujú alebo tvrdia, že boli tajne urobené v oblasti chemických zbraní, ich rozptýlenie a rozptýlenie vo vzduchu je vecou fyziky, ktorá zostala konštantná od 1. svetovej vojny až po iránsko-irackú vojnu v 80-tych rokoch a pretrváva dodnes.

Táto skutočnosť je tak dobre preukázaná, že sa často zdôvodňuje aj pri inak iracionálnom obviňovaní Ruska z prípravy na použitie chemických zbraní dnes na Ukrajine.

Harvard Gazette v článku z 23. marca 2022 s názvom „Zostávajúce zbrane Ruska sú strašné a mätúce,“ pripúšťa: Z čisto vojenského hľadiska neexistujú žiadne vojenské ciele, ktoré by mohli zničiť jadrové, chemické alebo biologické zbrane, ktoré by Rusko nedokázalo zničiť svojou vzdušnou silou a raketami. Hlavným účelom ich použitia by pravdepodobne bolo pokúsiť sa šokovať Ukrajincov, aby sa vzdali.
Dokonca aj pokus „šokovať Ukrajincov, aby sa vzdali“ by sa dal urobiť efektívnejšie a s oveľa nižšou politickou cenou konvenčnými zbraňami. Článok tiež pripúšťa, že nie je známe nič o tom, aké chemické zbrane, ak vôbec nejaké Rusko vlastní, čo robí tieto obvinenia ešte absurdnejšími.

Keď zvážime všetky tieto informácie, ostanú nám tvrdenia overených sériových klamárov, ktorí majú osvedčené záznamy o klamstve o protivníkoch, ktorí „používajú“ chemické zbrane – chemické zbrane, o ktorých samotní experti Západu pripúšťajú, že sú ďaleko zaostávajúce z hľadiska účinnosti na bojisko v porovnaní s tými najhrubšími konvenčnými zbraňami.
Západ tiež pripúšťa, že „Putin“ vie, „že to bude mať vážne následky“ a použitie chemických zbraní bude jedným z mála spôsobov, ako sa USA a zvyšok NATO môžu pokúsiť ospravedlniť priamu intervenciu na Ukrajine, a tak vykoľajiť ruské ciele.

Doslova neexistuje žiadny dôvod na to, aby Rusko použilo tieto zbrane, aj keby ich malo – keďže Západ neposkytol žiadne dôkazy, že ich má.
V roku 2017 dokonca New York Times vo svojom článku „Rusko ničí chemické zbrane a viní nás, že tak nerobia“, priznal: Ruský prezident Vladimír V. Putin predsedal zničeniu posledných deklarovaných chemických zbraní svojej krajiny, pričom opísal ich likvidáciu ako „historickú udalosť“ a sťažoval sa, že Spojené štáty nedokázali vyčistiť svoj vlastný chemický arzenál.
Zatiaľ čo kritici a skeptici môžu tvrdiť, že Rusko stále môže vlastniť nedeklarované chemické zbrane, treba poznamenať, že samotné USA nedokázali odstrániť svoje vlastné deklarované zásoby.
Putinova hlava nejde „proti múru“, ale hlava Ukrajiny.
Iracionálny príbeh hovorí, že ruský prezident Vladimír Putin sa tak zúfalo snaží vyhrať inak „zaseknutú“ vojenskú operáciu na Ukrajine, že by riskoval použitie chemických zbraní, aby znovu získal dynamiku.

Už sa však zistilo, že takéto zbrane neposkytnú žiadnu dodatočnú výhodu na bojisku, pretože ruské stále veľmi rozsiahle zásoby konvenčných zbraní jej už poskytujú.
V skutočnosti je to samotné ministerstvo obrany USA, ktoré – mesiac po ruských vojenských operáciách – priznalo, že väčšina bojovej sily Ruska pridelená operáciám na Ukrajine zostáva Rusku k dispozícii.

Brífing ministerstva obrany, ktorý sa konal 21. marca 2022, by vo svojom prepise obsahoval odpoveď vysokého predstaviteľa obrany na otázky týkajúce sa bojovej sily Ruska po mesiaci jeho operácií na Ukrajine, pričom by sa odhalilo: Povedal by som, že dnes hodnotíme ruskú bojovú silu tesne pod 90 percentami. A opäť si treba uvedomiť, že áno, strašne veľa míňajú, no od skorej jesene si toho aj strašne veľa vybudovali a majú toho veľa k dispozícii.

Úradník by zopakoval a poznamenal: …ako sme už na jeseň povedali, že pán Putin zariadil represívne zosúladenie spôsobilostí kombinovaných zbraní, ktorých veľkú väčšinu má stále k dispozícii.

Iné brífingy ministerstva obrany USA, ktoré sa konali okolo jedného mesiaca, by poukázali na to, že ešte nebol urobený žiadny väčší pokus o posilnenie ruských operácií na Ukrajine, ani sa neuskutočnili žiadne veľké presuny do zásobovacích skladov pripravených pred operáciami, ktoré sa začali koncom februára 2022.

Rusko má k dispozícii prevažnú väčšinu svojej vojenskej sily a pomalý charakter jeho operácií možno ľahko vysvetliť dvoma spôsobmi.
Po prvé, ruské operácie na Ukrajine sa uskutočňujú v takom rozsahu, v akom sa neuskutočnila žiadna iná vojenská operácia v modernej vojne. Ukrajina má takmer dvojnásobok populácie, ktorú mal Irak v roku 2003, keď americké sily vtrhli do krajiny. Ukrajina je tiež približne o 38 % väčšia z hľadiska rozlohy ako Irak.
Po druhé, Ruskom deklarovaný a pozorovaný spôsob pohybu na Ukrajinu a cez Ukrajinu je systematický a metodický. Tak ako Rusko pomáhalo Sýrskej arabskej armáde posledných 7 rokov v Sýrii pri prevzatí veľkých populačných centier, Rusko teraz robí to isté na Ukrajine.
Tento proces zahŕňa obkľúčenie hlavných populačných centier s cieľom odrezať bojovníkov od posíl a dodatočnej munície, zbraní a iných zásob, zriadenie koridorov na evakuáciu civilného obyvateľstva a potom postupné zaberanie územia ozbrojenými militantmi s prerušovanými prímeriami a rokovaniami, aby sa rôzne frakcie vzdali a evakuovali oblasť pred pokračovaním bojov, kým nebude zabezpečené celé centrum obyvateľstva a obnovený poriadok.
Rusko úspešne pomáhalo Sýrii pri prevzatí späť prakticky každého väčšieho osídleného centra v Sýrii s výnimkou Idlibu na severe a sýrskeho územia okupovaného USA východne od rieky Eufrat. Rusko to urobilo oveľa zložitejšími logistickými linkami natiahnutými oveľa ďalej, než aké sa dnes používajú na Ukrajine.

Predstaviť si, že tá istá armáda, ktorá dosiahla také efektívne výsledky v Sýrii, je teraz „zbabraním“ operácií na Ukrajine, je prinajlepšom zbožným prianím. Západní „experti“, ktorí predpovedali, že ruská armáda za posledný mesiac zomrie hladom „do troch dní“, predpovedajú takéto predpovede na taktických nálepkách poskytovaných takmer výlučne prostredníctvom vojnovej propagandy produkovanej ukrajinskou armádou a centrálnou vládou. Tieto predpovede si tiež predstavujú, že akékoľvek skutočné nedostatky v plánovaní a realizácii Ruska zostanú neriešené a naprieč operačným systémom niekoľko dní, týždňov alebo dokonca mesiacov.

Množstvo vojenskej sily, ktorú samotné USA pripúšťajú, že Rusko má stále k dispozícii, spolu s už pozorovateľnou kompetenciou Ruska metodicky dobývať osídlené centrá v Sýrii, spolu so skutočnou povahou chemických zbraní a ich neefektívnosťou na bojisku len ďalej odstraňuje možnosti Ruska použiť chemické zbrane z akéhokoľvek dôvodu na Ukrajine.
Ak sa použijú chemické zbrane, budú to tí, ktorí idú skutočne hlavou proti múru – ukrajinský režim a jeho ozbrojené sily USA-NATO sú obkľúčené v každom väčšom populačnom centre v krajine – s výnimkou Mariupolu a Chersonu, ktoré majú obe už boli zabezpečené.

Čas je na strane Ruska a bez akejkoľvek veľkej západnej vojenskej intervencie uspeje, nech sú jeho skutočné ciele na Ukrajine akékoľvek. Nevyhnutnosť obviňovať Rusko z prípravy na použitie chemických zbraní je prejavom známeho zúfalstva a duplicity, ktorú Západ pravidelne využíva najmä preto, že inak bude Rusko na Ukrajine úspešné.

Brian Berletic, geopolitický výskumník a spisovateľ so sídlom v Bangkoku, najmä pre online magazín „New Eastern Outlook“.

OZ Pán Občan

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN:SK80 7500 0000 0040 1415 4359