Ukrajina sa členom NATO nestane

V litovskom Vilniuse skončil v stredu ostro sledovaný summit NATO a jeho výsledkom je veľké prekvapenie. Summit potvrdil slová českého prezidenta Petra Pavla, že u západných podporovateľov Ukrajiny dochádza k únave z vojny a ústretovosť ku kyjevskej vláde narazila na svoj strop a viac už západné krajiny Kyjevu neponúknu. Nie preto, že by nemohli, ale preto, že už nechcú. Nie je na to totiž dôvod. Všetky ciele kolektívneho západu v pláne na izoláciu Ruska boli splnené, ale nenaplnili svoje očakávania.

Už som v minulosti niekoľkokrát analyzoval ciele kolektívneho západu na Ukrajine a varoval som, že ukrajinská vláda fatálne zamenila príčinu s dôsledkom v motiváciách západu, prečo Ukrajine pomáha, resp. pomáhal. V Kyjeve to vzbudilo úplne falošnú predstavu, že západ tak veľmi pomáha Ukrajine preto, že ju miluje a chce ju integrovať do svojich štruktúr medzi seba.

Ide samozrejme o chorobný a deluzorný stav mysle ukrajinských politikov, ktorí až doteraz zamieňali vehementnú západnú podporu Ukrajine za lásku k Ukrajine ak jej hodnotám. Naletieť na túto deluzornú predstavu je pritom veľmi jednoduché a v minulosti na to doplatili vládcovia iných krajín svojimi životmi. Keď v 80. rokoch minulého storočia došlo k vypuknutiu vojny medzi Irakom a Iránom, tak americká administratíva začala financovať a vyzbrojovať irackú armádu Saddáma Husseina.

A to natoľko veľa a natoľko štedro, že si to Saddám zle vysvetlil, považoval to za priateľstvo USA proti šiitskému Iránu a v roku 1990  zaútočil na Kuvajt v domnení, že sa pohodlne stane tzv. 19. irackou provinciou. V tomto sa ale Saddám prepočítal, pretože ťažobné polia v Kuvajte nepatrili kuvajtskej vláde, ako sa neskôr ukázalo v dokumentoch amerického Kongresu, ale ťažobné práva boli prenajaté ťažobným spoločnostiam s vlastníckymi štruktúrami v britských a amerických bankách, teda v holdingových zväzkoch dcérok British Petrol (BP) a Shell.

Ukrajina bola podporovaná západom nie kvôli láske k Ukrajine, ale kvôli plánu na zničenie Putinovej vlády

Obsadenie Kuvajtu a ropných polí tak bolo obsadenie majetkov Londýnskych a New Yorských kancelárii. Odveta bola strašná. Invázia americkej armády s celým NATO, umiestnenie Saddáma Husseina na zoznam „mŕtvych živých“ a  nakoniec sa stal Irak cieľom americkej operácie „7 krajín do 5 rokov “ s cieľom deštrukcie 7 moslimských štátov ako pilierov islamského sveta. Operácia bola vykonaná na ochranu záujmov sionistického Izraela.  Deštrukcia Iraku, Sýrie, Libanonu, Líbye, Somálska, Sudán a nakoniec Iránu mala zaistiť finálne riešenie bezpečnosti Sion-Izraele a jeho petrodolárovej mocenskej páky nad touto fosílnou planétou.

Plán bol nakoniec realizovaný v oveľa dlhšom časovom horizonte ako 5 rokov a vďaka zásahu Ruska sa proces v Sýrii a neskôr vďaka Wagner Group ani v Sudáne a v Líbyi úplne nepodaril. Čiastkové výsledky deštrukcie národných konaní boli dosiahnuté, ale nepodarilo sa dosadenie bábkových pre-amerických a pre-izraelských vlád. Americká moc je úderným kladivom sionistického Izraela, ale pozor. Hlava tejto nadnárodnej hydry nesídli v Izraeli, ale v Londýne!

Neustále toto býva zamieňané, keď sa hovorí o sionistickom Izraeli, tak 99% goyim si pod tým predstavujú štát Izrael. Ale to sú dve úplne odlišné armatúry. Sionistický Izrael má sídlo v Londýnskych kanceláriách a výkon moci tohto fiktívneho štátu prebieha cez centrálne banky drvivej väčšiny krajín sveta. Sionistický Izrael plne kontroluje procesy globálneho riadenia cez petrodolárovú verchušku. Americká armáda je ochrankou tejto verchušky. A ktokoľvek sa dotkne statusu petrodolára a pokúsi sa ho ohroziť, je umiestnený na listinu „mŕtvych živých“ a cieľom je jeho likvidácia.

A tým sa dostávame k odpovedi, prečo kolektívny západ pod touto verchuškou začal podpichovať a od roku 2014 intenzívne vyzbrojovať ukrajinských náckov, ukrajinských antisemitov, ukrajinské banderovské skupiny, prečo začal podporovať tú najväčšiu zberbu, ktorá sa na Ukrajine zrodila z pôdy. Cieľom bolo a cieľom stále je odstránenie Vladimira Putina, ktorého režim a vláda začala skrze organizáciu BRICS ohrozovať nedotknuteľný status petrodolára a jej verchušky v Londýnskych kanceláriách.

Od roku 2014 prebiehala na Ukrajine a v krajinách Strednej Európy mohutná operácia na vybudovanie monštróznej a nedozernej rusofóbie

Ukrajina mala od roku 2014 jediný úkol a tým bola transformácia zeme do Anti-Ruska spoločne s krajinami Strednej Európy, kde tento proces prebehol rovnako, napr. kauza Novičok, kauza Vrbětice a dvaja agenti prezívaní Čuk a Gek, kauza Ricin, kauza odstránenie pomníku maršála Koněva na Prahe 6 s mladým Kolářem na radnici, ktorého otec robil volebného poradcu Petru Pavlovi a nekonečná záplava ďalších protiruských krokov s cieľom zasiať a vyprovokovať v krajinách EU obrovskou nenávisť proti Rusku vo fiktívnych a spravodajskými službami zinscenovaných provokáciách.

Lenže to, čo prebiehalo na mediálnom fronte proti Rusku v EÚ, to sa nedalo v ničom porovnať s tým, čo prebiehalo na Ukrajine.  Tam boli v záujme posilnenia Anti-Ruska obnovené a legalizované pochody nacistov, pochody oslavujúce Banderu a jeho zločiny, do ukrajinskej armády boli začlenené nacistické zástavy Azov a Aidar. Cieľom bolo zasiať do sŕdc vojakov ukrajinskej armády nenávisť k Rusom, a o to sa mala postarať práve integrácia týchto práporov do regulárnej ukrajinskej armády.

A prečo toto všetko kolektívny západ po Ukrajine chcel? Pretože západ vedel, že Rusko to vyprovokuje a vyženie z kasární a dôjde k invázii na Ukrajinu. Ak niečo spoľahlivo ruského medveďa vyláka z brlohu, tak sú to nacistické trámové kríže, ktoré sa zrazu začali na Ukrajine objavovať spoločne s nacistickými výrokmi ukrajinských politikov proti Rusom.

Ukrajina mala od roku 2014 naozaj iba jednu a jedinú úlohu – vyprovokovať Rusko k invázii na Ukrajinu! A to sa nakoniec 24. februára 2022 podarilo.  V tom okamihu kolektívny západ jasal a ihneď začali padať sankcie na Rusko, ale s takou rýchlosťou, až sa tajil dych. Sankcie totiž boli pripravené mnoho rokov dopredu. Mnoho rokov sa na to verchuška v Londýne pripravovala. Rovnako tak aj poskokovia tejto verchušky boli pripravení.

Rusko sa malo po uvalení sankcií ekonomicky zrútiť a oligarchovia mali odstrániť Putina

Fialova vláda hneď druhý deň po invázii bleskurýchlo umlčala v tajomstve so správcom českých domén 8 opozičných a proti-západne naladených webov bez toho, aby k tomu mala nejaký zákon alebo zákonnú oporu, jednoducho to chcelo len odvahu, ako na to margo vyhlásil premiér Fiala. A prečo to šlo tak rýchlo? Pretože to mali dlho dopredu pripravené.

Západ uvalil na Rusko v niekoľkých vlnách prakticky úplne všetky mysliteľné sankcie, ktoré viedli k ohrozeniu priemyslu a ekonomiky európskych krajín, ale kritika bola zakázaná. Rusko vykonalo inváziu a ktokoľvek by sa opovážil kroky kritizovať, bol by obvinený z podpory invázie. A bol by zahájený. A zničený. A zlikvidovaný.  Rusko sa malo pod ťarchou sankcií konečne položiť a Vladimír Putin mal padnúť a oligarchovia v Rusku, ktorí ho priviedli k moci v roku 1999, sa ho mali zbaviť. Taký bol plán západu. Lenže… plán nevyšiel! Niečo sa stalo, pretože plán nefunguje.

Rusko sa ekonomicky a hospodársky nepoložilo. Aj keď sa stretáva s čiastkovými dopadmi sankcií, tak tie nemajú vplyv na kvalitu života ľudí v Rusku natoľko, aby to viedlo k nepokojom ak zrúteniu vlády v Kremli. Západ stále analyzuje a hľadá príčinu, prečo plán zlyhal a prečo nefunguje, ale po roku a pol je už zjavné, že ruskú vládu nemožno zvrhnúť uvalením sankcií na ekonomiku krajiny, pretože Rusko má spojencov, ktorí izoláciu Ruska bojkotujú a sabotujú.

Áno, sú to krajiny skupiny BRICS. A nielen ony. Je to väčšina krajín sveta. Sankcie na Rusko totiž uvalilo len 45 krajín sveta z celkom 195 krajín. To je iba 23% krajín sveta, teda ani nie jedna štvrtina!  Vojnu ako takú samozrejme na Ukrajine odsudzuje väčšina krajín sveta, ale ide o odsúdenie vojny ako takej, nie o sankcie na Rusko. A toto treba neustále opakovať.

Koľko krajín sveta uvalilo sankcie na Rusko za inváziu na Ukrajinu?

Prečo sankcie na Rusko uvalilo len 45 krajín zo 195? Pretože sa musíte pozrieť, o aké krajiny ide. S výnimkou Gruzínska, Južnej Kórey a Japonska sú to iba krajiny tzv. Kolektívneho západu. A to sú aké krajiny? Krajina pod egidou sionistického Izraela a jeho kancelárií v Londýne! Petrodolarová verchuška 45 krajín vyrazila do boja za záchranu nástroja na ovládanie sveta, národov a ich centrálnych bánk, teda za záchranu petrodolára!

Lenže, teraz je to iné ako v roku 1990 v Kuvajte. Do Ruska nejde poslať kavalériu americkej armády a NATO. Rusko malo byť porazené sankciami. A tie nefungujú. Naopak, odchod od dolára v tých krajinách, ktoré neuvalili sankcie na Rusko, sa naopak urýchlil. Ukrajina tak splnila svoju úlohu provokujúceho prasaťa, ktoré sa vyhrážalo medveďovi za plotom. Medveď plot rozšliapal a začal úradovať na ukrajinskom záhone s narciskami a nacistkami. A západ teraz nevie, ako medveďa zahnať späť, pretože o to vlastne západu ani nejde. Je mu to jedno. Keď Putinova vláda nepadla, čo sa stane s Ukrajinou, to už nie je podstatné.

A Ukrajina do toho navyše začne žiadať o vstup do NATO v domnení, že keď bude členom, NATO pomôže medveďa vyhnať späť za plot. Lenže, to je posledná vec, o ktorú teraz sklamaný a zarazený západ stojí. Rusko nepadlo a petrodolár je na tom ešte horšie ako predtým. Ak by teraz Ukrajina vstúpila do NATO, veľmi reálne by na kancelárie sionistického Izraela v Londýne mohli začať dopadať vodíkové pozdravy z Ruska. A to nemožno riskovať. Takže nastáva čas pre Petra Pavla, pre vojaka do každého počasia a do každého režimu!

Petr Pavel tak začal vypúšťať balóniky predznamenávajúce koniec západného angažmánu vo vojne na Ukrajine. Ako bývalý šéf vojenského výboru NATO je dokonalým zvestovateľom týchto informácií. Má dostatočnú vážnosť a nikto si ho nedovolí umlčať ako pro-ruského trolla a Putinovho agenta. Ukrajina má čas do konca roka, aby si odhryzla z územia obsadeného nasraným a rozzúreným ruským medveďom to, čo môže a dokáže, ale potom koniec a šmitec. Summit NATO bol trápnym dejstvom.

NATO neprijme Ukrajinu za člena ani po konci vojny, pretože aliancia bude mať des a hrôzu z ukrajinských revanšistov

Ukrajinu nikto teraz do NATO nechce. Ale medzi riadkami možno vyčítať, že nikto Ukrajinu do NATO nevezme ani po skončení vojny. Prečo? Pretože na Ukrajine po vojne zostane horkosť a tisíce zatrpknutých a protiruských politikov, šovinistov, náckov, fašistov a najmä revanšistov, ktorí sa budú usilovať najprv o vstup do NATO a akonáhle tam Ukrajina bude, tak Kyjev zatiahne NATO do konečného zúčtovania s Ruskom! Tentokrát už vyhráme, pretože sme v NATO…  budú kričať politici v Kyjeve! Hurá na Rusa! Na revanš! …

Lenže verchuška v Londýne toto nepripustí. Vedia veľmi dobre, že Ukrajina aj v čase mieru by skôr či neskôr zatiahla NATO do konečného zúčtovania s Ruskom, čo by viedlo k zničeniu Londýnskych kancelárií a nielen ich. Práve preto sa Ben Wallace ako minister obrany Veľkej Británie obul do Zelenského, že vláda v Londýne nie je Amazon, ktorý plní objednávky Kyjeva, ktoré spíše na papier. Rozčúlilo ho, ako Kyjev kladie na Londýn viac a viac požiadaviek a spisuje ich na papier a odovzdáva ich Londýnu ako objednávky v Amazone. Ukrajina je presne v úlohe Iraku vo vojne s Iránom.

Zatiaľ má podporu západu, ale tá začne čoskoro vyprchávať. Ukrajina úlohu provokačného prasaťa splnila. Otázkou teraz je, čo bude s Ukrajinou? Nikto nevie. Ukrajina sa stáva príťažou pre západ, jednoducho batožinou, ktorú nikto nechce ťahať so sebou pri sťahovaní západu z vojny na Ukrajine. Ukrajina na summite tak dostala priehrštie toho, čo západ nič nestojí. Priehršte sľubov a prísľubov. A vznikla aj komisia NATO – Ukrajina, ktorá bude vydávať svoje tlačové vyhlásenia na zapchanie húb v Kyjeve.

V NATO nie sme, v dohľadnej dobe nebudeme, nevieme ani, kedy budeme, nikto nám nepovedal podmienky, aké mám splniť, ale máme aspoň ubezpečenie, že máme ich podporu… Dmytro Kuleba.  A tak niet divu, že keď bolo vo Vilniuse fotenie, tak Volodymyr Zelenský tam stál sám a osamotený ako kôl v plote, zatiaľ čo ostatní sa v skupinkách družne bavili. Tá fotografia, ktorá dostala podtitul “ Left Alone “ (opustený ) vydá za tisíce slov aj toho najdetailnejšieho analytického článku. Tá fotografia vystihuje presne to, čo zostalo z Ukrajiny. Nechcená záťaž kolektívneho západu na ceste preč z ukrajinskej vojny proti Kremľu a proti Moskovským kanceláriám. Teda proti tým, ktoré majú pre zmenu svoje skutočné sídlo v štáte Izrael, v Jeruzaleme!

-VK-Šéfredaktor AE News

ZDROJ