Temná história klinických testov vakcíny Gardasil proti HPV (spoiler: nie je „bezpečná a účinná”)

ilustračný obrázok: Raffles Medical Cambodia

O tom, ako skutočne prebiehali klinické testy vakcíny Gardasil proti HPV. Napriek tvrdeniam, že sa jedná o „bezpečnú a účinnú” vakcínu, jej samotné klinické testy ukazujú pravý opak. O tomto by mali vedieť všetci rodičia mladých dcér (a dnes aj synov), ktorí čo i len zvažujú očkovanie proti HPV.

Autor článku: The Midwestern Doctor

Originál článku publikovaný TU : 16. júla 2023

Výňatok z pôvodného článku:

Táto časť obsahuje priame citácie z tejto vynikajúcej knihy so súhlasom jej autora. Bola napísaná v roku 2018 a bohužiaľ predpovedala mnohé z toho, čo nasledovalo o necelé tri roky neskôr. Najdôležitejšou vecou, ​​ktorú treba pochopiť v súvislosti s vakcínou proti ľudskému papilomavírusu (HPV), bolo, že bola navrhnutá ako dojná krava „ prevencia rakoviny krčka maternice“ a zarobila spoločnosti Merck veľa peňazí.

Kniha na dvoch príkladoch prípadových štúdií popisuje skúsenosti dvoch účastníčok klinických testov Gardasilu:

Keď mala osemnásť rokov a bola ešte na strednej škole, dostala Kesia poštou brožúru o zaujímavej klinickej štúdii vakcíny, ktorá by zabránila rakovine krčka maternice. Nevedela, že je možné očkovať proti rakovine. Počula, že najlepšou prevenciou rakoviny je pravidelné absolvovanie Pap testu, pretože väčšinu problémov je možné zachytiť včas a liečiť. V brožúre stálo, že vakcína nemá žiadne vedľajšie účinky, pretože už bola dôkladne testovaná. Stálo na nej: „FUTURE 2 er IKKE et bivirkningsstudie“, čo v preklade znamená „štúdia FUTURE 2 NIE JE štúdiou vedľajších účinkov“ (pôvodný dôraz na „NIE JE“). To vzbudilo jej záujem, najmä preto, že vakcína už bola preukázaná ako bezpečná….

…Pri návšteve [tretieho očkovania] povedala lekárovi, že sa necíti dobre, je často unavená a má bolesti. Spýtala sa, či by nemala očkovanie odložiť. Sestra ju uistila, že to, čo cíti, nemá s vakcínou nič spoločné a že tretiu dávku môže bez problémov dostať. Sestra sa spýtala, či Kesia nemala po druhej dávke nejaké reakcie. Okrem bolestí hlavy, únavy a bolestí svalov z prebiehajúcej choroby si Kesia nedokázala spomenúť na presné detaily z posledného pol roka. Povedala sestre o bolestiach hlavy, ktoré mala štyrikrát alebo päťkrát týždenne a trvali celý deň. Sestra jej povedala, aby si nerobila starosti a že niektoré bolesti hlavy sú normálne.

Vyplnila papiere a pichla Késiu tretiu a poslednú injekciu… Po tejto schôdzke sa Késii prvýkrát zatočila hlava. Bolo jej na zvracanie a ruka ju bolela viac ako inokedy. Počas nasledujúcich týždňov sa však jej zdravotný stav prudko zhoršil.

Išla k svojmu lekárovi, a keď mu povedala, že sa zúčastnila klinickej štúdie novej vakcíny, bol znepokojený. Urobil si do jej spisu poznámku a Kesia videla, ako vedľa nej urobil dva výkričníky. Požiadal ju, aby sa o svojich príznakoch znovu porozprávala s pracovníkmi klinickej štúdie, pretože všetky jej krvné testy boli v poriadku, [bežné krvné testy obvykle nedokážu odhaliť príznaky poškodenia spôsobené vakcínou, čo vedie k tomu, že pacientom je povedané, že sa nič nedeje a že je to všetko v ich hlave].

Kesia sa vrátila do nemocnice na kontrolnú návštevu mesiac po poslednej injekcii. Na základe obáv svojho lekára sa znovu pokúsila hovoriť s personálom klinickej štúdie o svojich príznakoch [bohužiaľ je to často jediný spôsob, ako prinútiť ľudí, aby ju počúvali] a oni ju tentoraz počúvali pozornejšie. Povedala im, že má problém udržať si normálny každodenný život a že niečo také nikdy predtým nezažila. Znovu jej však povedali, že jej príznaky nie sú také, aké by u vakcíny očakávali, a že by mala naďalej navštevovať svojho bežného lekára.
Kesia toto vysvetlenie prijala; konieckoncov oni boli odborníci a ona vedela, že vakcína už bola testovaná na bezpečnosť. Snažila sa na to nemyslieť („NECHCEM, ABY TO BOLA VAKCÍNA“), pretože mala päťdesiatpercentnú šancu, že dostala placebo s fyziologickým roztokom, a nie vôbec vakcínu.

Ako mesiace ubiehali, Kesia bola taká chorá, že myslela len na ďalšiu návštevu lekára. V poslednom ročníku strednej školy zameškala toľko skúšok, že nemohla zmaturovať spolu so svojimi spolužiakmi. Svoje sny a plány musela „odložiť, kým sa nebude cítiť natoľko dobre, aby zvládla deň bez bolesti hlavy a kĺbov a svalov. Bol to každodenný boj vstať z postele, nie to ešte chodiť do školy alebo na univerzitu… Nikdy by ju nenapadlo, že sa mesiace zmenia na roky a roky vo viac ako desať rokov [poznám tiež ľudí, ktorí niečo podobné zažili] .

Keď v roku 2007, rok po tom, čo FDA schválila Gardasil, vyšetrovatelia štúdiu odtajnili, Kesia sa dozvedela, že vakcínu predsa len dostala. Uľavilo sa jej, že štúdia skončila. Keby dostala injekciu s fyziologickým roztokom, bola by dôrazne vyzvaná, aby sa vrátila do nemocnice na tri vakcíny, čo by teraz, keď bola taká chorá, bolo ťažké [to je vynikajúca ukážka sektárskej mentality okolo vakcín, ktorá vidí iba ich prínosy, ale nie ich škodlivosť]. Od pracovníkov klinických štúdií sa už viac nedozvedela, hoci súhlasila, že sa zúčastnia následných štúdií.“

O viac ako rok neskôr, keď sedela so svojím manželom a sledovala online spravodajský kanál, jej to došlo. Počula, ako jedna žena hovorí o tom, že sa nechala očkovať krátko po tom, čo bola vakcína schválená. Keď žena popisovala svoju reakciu na jednotlivé injekcie, Kesiino srdce sa zastavilo. Bolo to, akoby počúvala svoj vlastný príbeh – rovnaká časová os, rovnaké príznaky. V tej chvíli mala Kesia pocit, ako by jej niekto vytrhol tŕň z päty. Po všetkých tých rokoch premýšľania, prečo je taká chorá, tu bola ďalšia žena, ktorá rozprávala úplne rovnaký príbeh.

Nemohla tomu uveriť. Ako sa to mohlo stať, keď vakcína bola „dokázateľne“ bezpečná? Zakaždým, keď o svojich príznakoch povedala sestre z klinickej štúdie, tá ju uistila, že s tým nesúvisí… V tú noc sotva spala.
Druhý deň sa vydala na internet, aby začala hľadať odpovede [hoci Facebook agresívne cenzuruje podporné skupiny na tému farmaceutických poškodení, sú dnes oveľa bežnejšie ako v minulosti a ja som sa z nich veľa naučil]. Kontaktovala dánsku skupinu na podporu obetí očkovania a porozprávala sa so Sarou, ktorá sa nakoniec stala jej drahou priateľkou. Dlho sa rozprávali a Sára to pochopila. Počula to už skôr. Pre Késiu to však bolo prvýkrát, keď si nepripadala ako blázon. Bolo to trinásť rokov života s bolesťou a počúvaním lekárov, ktorí popierali, že by jej stav bol skutočný [to je to, čo počujete stále dookola v tých skôr spomínaných podporných skupinách].

Dokument o dánskych dievčatách, ktoré boli poškodené vakcínou proti HPV

V apríli 2016 si konečne sadla s manželom na sledovanie Očkovaných dievčat (dokument z roku 2015 o dánskych dievčatách, ktoré boli poškodené HPV vakcínou, pozn. prekl.). Nebola úplne pripravená na to, že dánske tínedžerky trpia presne tým, čo ona prežívala viac ako desať rokov. Plakala kvôli tomu, čo prežila ona, ale ešte viac kvôli tomu, čo sa deje všetkým ostatným dievčatám po klinických testoch. Ak lekári v čase pokusov popierali akúkoľvek súvislosť medzi jej príznakmi a vakcínou, dávalo zmysel, že ich lekári popierajú aj dnes.

Kľúčovým problémom pri vývoji vakcín je vyvolanie dostatočne silnej protilátkovej odpovede, ktorá by uspokojila regulačné orgány pre lieky (aj keď je veľmi sporné, či protilátková odpoveď poskytuje ochranu, o ktorej sa predpokladá, že ju predstavuje). Jednou z výziev u vakcíny proti HPV bolo, že na dosiahnutie tejto reakcie bolo potrebné oveľa silnejšieho adjuvans. Nie je prekvapením, že toto adjuvans malo tiež významné vedľajšie účinky.

Poznámka: Mám podozrenie, že vysoko toxická a neúčinná konštrukcia vakcíny COVID-19 (zaplavenie organizmu rozmnožujúcimi sa spike proteínmi) bola zvolená z podobného dôvodu, pretože síce nedokázala zabrániť ochoreniu, ale spôsobila, že sa v tele vytvorilo veľké množstvo úzko zameraných protilátok proti spike proteínu vakcíny, (ktorý už dávno vymizol).

Aby tento problém „vyriešila“, prišla spoločnosť Merck s geniálnym riešením, že ich nová adjuvantná látka bude „placebom“ a bezpečnosť vakcíny sa potom bude hodnotiť podľa toho, o koľko je horšia ako „placebo“, a nie podľa toho, čo bolo pozorované u dôveryhodného placeba s fyziologickým roztokom (pozn.: Merck sa neskôr pokúsil vyrobiť vakcínu COVID-19, ktorá bola podobná vakcíne J&J [ale s iným vírusom], ktorej sa musel vzdať, pretože nevyvolala dostatočnú protilátkovú odpoveď, čo slúži na ilustráciu toho, prečo sa toľko pokúsi zaistiť protilátkovú odpoveď ).

Tu je ďalší príklad zo „skutočného života“ z knihy:

Len o pár kilometrov ďalej v Kodani prežívala podobné prebudenie iná mladá žena. Sesilje sa tiež zúčastnila štúdie FUTURE 2 a rovnako ako Kesia, aj ona odvtedy trpela zdravotnými problémami. Obe mladé ženy sa stretli prostredníctvom podpornej skupiny pre obete v júli 2016. Sesiljein príbeh je pozoruhodne podobný príbehu Késie, s jedným podstatným rozdielom: Sesilje dostávala placebo…
…Sesilje po prvej injekcii nezaznamenala žiadne silné reakcie, aj keď bola pomerne bolestivá. Mesiac po očkovaní mala neobvyklú menštruáciu, ale nemyslela si, že by to s tým súviselo. Lekári jej nedali žiadnu brožúru ani formulár na zaznamenanie príznakov. Zmienili sa však, že bude pociťovať reakcie v mieste vpichu a možno aj bolesť hlavy. Krvácanie bola len náhoda, myslela si.
O mesiac neskôr sa Sesilje vrátila do nemocnice na druhú injekciu… [Klinickí lekári] jej povedali, že by mala kvôli menštruácii navštíviť svojho osobného lekára, pretože to s tým nesúvisí. Práve po tejto injekcii si všimla neobvyklé príznaky, nielen silnú menštruáciu. Bolela ju koža, mala bolesti hlavy a cítila sa, ako by mala chrípku. Žalúdok ju naozaj bolel a počas niekoľkých týždňov schudla dvanásť kíl. Išla k svojmu lekárovi, ale ten si s jej príznakmi nevedel rady. Sesilje to nedokázala pochopiť; vždy bola zdravá [to je tiež veľmi častý príbeh] .

Keď sa Sesilje vrátila na tretiu injekciu, pracovníci klinickej štúdie jej znovu povedali, že jej nedávne zdravotné problémy s tým nesúvisia. Mala by naďalej navštevovať svojich vlastných lekárov a riadiť sa ich radami. Uistili ju, že je bezpečné pokračovať.

[Po ukončení série v roku 2003 bolo Sesilje povedané, že musí počkať do roku 2007, aby zistila, či dostala placebo s fyziologickým roztokom alebo vakcínu. Jej príznaky pretrvávali, ale žiadny lekár nedokázal zistiť prečo. Objavila sa u nej alergia na dezodorant a rôzne kožné krémy. Navštívila dermatológa, ktorý jej povedal, aby zmenila značku, čo nepomohlo. V rámci štúdia lekárskeho výskumu sa Sesilje pohybovala v blízkosti zdravotníkov, ale nikto jej nedokázal vysvetliť, prečo je jej tak zle. Rovnako ako Kesia sa s tým naučila vyrovnať [a v nasledujúcich rokoch trpela výraznými príznakmi, najmä potom, čo na ňu bol vyvíjaný nátlak a dostala skutočnú vakcínu]… …
V roku 2015 sa všetko zmenilo. Na internete sa dočítala, že pri klinických štúdiách Gardasilu bol ako kontrolná látka použitý hliníkový roztok, nie fyziologický roztok, ako jej bolo povedané. Sesilje pracovala v klinickom výskume, takže vedela, že to nemalo byť prípustné. Bola si istá, že jej bolo povedané, že kontrolným roztokom je fyziologický roztok – bolo to dokonca vytlačené v brožúre, ktorú pred rokmi dostala.

Bola odhodlaná to preskúmať, aj keby len preto, aby dokázala, že informácie na internete sú mylné. Očakávala, že sa potvrdí, že placebo je „saltvand“ – dánsky „soľný roztok“. Namiesto toho zistila, že v skupine s placebom žiadny fyziologický roztok nebol. To, čo sa dočítala na internete, bolo správne: kontrolná látka obsahovala hliník. Srdce sa jej zovrelo. Vedela, čo to znamená: pretože aj vakcína obsahovala rovnaký roztok ako kontrolná látka, [dostala] celkom šesť injekcií obsahujúcich hliník, tri ako „placebo“ a neskôr tri ako vakcína.

Otrasné skúsenosti týchto dvoch žien sú tiež veľmi poučné na pochopenie toho, ako sa regulačné orgány k tomuto pochybeniu stavajú:

V protokole sa uvádza, že hlavným cieľom klinickej štúdie je testovanie bezpečnosti. Napriek tomu spoločnosť Merck v brožúre, ktorú potenciálni dobrovoľníci dostali, uisťovala, že kontrolnou látkou je fyziologický roztok a že FUTURE 2 nie je „skúškou vedľajších účinkov“, pretože vakcína už bola preukázaná ako bezpečná [ako všetky vakcíny sú „bezpečné“]. Bolo to dôvodom, prečo ich vedľajšie účinky neboli brané vážne, pretože ani administrátori štúdie nevedeli, čo presne účastníkom vstrekujú? Lekári nezhromaždili od lekárov Késie a Sesilje žiadnu lekársku dokumentáciu a nezaznamenali žiadne podrobnosti, ktoré by vysvetlili, prečo si mysleli, že príznaky spolu nesúvisia. Dôvodom, prečo sa Kesia a Sesilje cítili bezpečne, keď sa do štúdie prihlásili, bolo to, že [im bolo povedané], že Gardasil je preukázateľne bezpečná vakcína.

Protokol uvádza, že 10 % účastníkov dostalo „očkovací preukaz“, ktorý zaznamenáva nežiaduce účinky v prvých pätnástich dňoch po každom očkovaní [čo je príliš malé obdobie na to, aby bolo možné zachytiť väčšinu reakcií], ale iba v USA. Prečo dánske dievčatá nedostali hlásenie o očkovaní? Mali oveľa viac otázok.

Spoločnosť Merck vágne definovala „bezpečnosť“ ako „všeobecne dobre znášané“ tri dávky Gardasilu. Nie sme schopní zistiť, ako spoločnosť Merck pri analýze údajov posúdila, či bol Gardasil „všeobecne dobre znášaný“ [to ilustruje, prečo je tak dôležité venovať pozornosť presným formuláciám, ktoré farmaceutické spoločnosti používajú; tu niečo naznačili bez toho, aby sa k naznačenému stanovisku skutočne zaviazali].

Zdá sa, že v rámci usmernení na vykonanie štúdie mali skúšajúci široký priestor na určenie toho, čo sa považuje za nežiaducu príhodu podliehajúcu hláseniu, a spoločnosť Merck nebola povinná preskúmať lekárske záznamy účastníka, a to ani v prípade, že sa u účastníka objavil „závažný zdravotný stav, ktorý spĺňa kritériá pre závažné nežiaduce príhody“, ako je definované v protokole 3.
Na základe skúseností Késie a Sesilje v Dánsku sa zdá, že pracovníci štúdie sa pri každej návšteve pýtali účastníkov, či sa u nich od predchádzajúcej návštevy vyskytli nejaké nežiaduce účinky. Z rozprávania Késie a Sesilje vieme, že táto subjektívna metóda zberu dát bola nedostatočná a spoliehala sa na spomienky účastníka a potenciálne zaujatý pohľad skúšajúcich [nezabudnite, že ako ukázala Brook Jackson, skúšajúca spoločnosti Pfizer neboli ani zaslepení]. V prípade Késie lekári neoznámili nástup jej ochorenia ako potenciálne súvisiace s vakcínou a nepokúsili sa jej obavy ďalej preskúmať [znie vám to povedome?].

Niektorí účastníci štúdie dostali očkovacie kartičky. Tieto karty umožňovali účastníkom jednoducho zaznamenávať údaje o nežiaducich skúsenostiach po každom očkovaní, a to tak závažných, ako aj nezávažných, ako je teplota, reakcia v mieste vpichu a bolesti hlavy. V štúdii FUTURE 2 dostalo karty iba 10 % účastníkov – všetci v USA. Aj v tomto prípade spoločnosť Merck inštruovala týchto účastníkov, aby zaznamenávali informácie iba po dobu 14 dní po každej injekcii. Tieto karty, určené na zachytenie priamych, okamžitých reakcií, nie sú vhodné na zachytenie chronických stavov, ako sú autoimunitné problémy alebo problémy s menštruačným cyklom [čo sú tiež jedny z najčastejších, ale neustále utajovaných vedľajších účinkov mRNA vakcín ]. Na základe dokumentov, ktoré objavil Slate autor Joelving, sa zdá, že pracovníci štúdie zaznamenávali do formulára jednoslovné popisy pre záznam „novej anamnézy“.
V klinických štúdiách Gardasilu sa používala nová metrika „nové zdravotné problémy“ ako spôsob, ako tvrdiť, že závažné zdravotné problémy po očkovaní nesúviseli s vakcínou alebo fauxcebom [falošným placebom] obsahujúcim hliník. Viac ako 50 % všetkých účastníkov klinických štúdií uviedlo „nové zdravotné stavy“, vrátane infekcií, reprodukčných porúch, neurologických syndrómov a autoimunitných ochorení. Úrad FDA nespochybnil tento nový ukazovateľ ani to, či k týmto stavom mohla prispieť samotná vakcína.

Kedy spoločnosť Merck pridala do skúšobného protokolu kategóriu „nový zdravotný stav“? Podľa plánu štúdie Gardasil z roku 2002 nebola súčasťou protokolu štúdie. V odbornom článku z roku 2006, ktorý sa zaoberal prehľadom štúdií s vakcínou Gardasil v časopise New England Journal of Medicine (NEJM), neboli uvedené údaje o „nových zdravotných stavoch“ [podobne v publikácii NEJM z 31. 12. 2020 o bezpečnosti a účinnosti vakcín spoločnosti Pfizer bolo podrobne popísané iba niekoľko drobných nežiaducich účinkov pozorovaných do 7 dní po očkovaní a spomenutá prítomnosť ďalších nežiaducich účinkov bez toho, aby bolo uvedené, o aké ide].
Rovnako vedecká diskusia Európskej agentúry pre lieky (EMA) z roku 2006, ktorá sa konala pred udelením licencie, tento termín nespomína. Prvé miesto, kde nájdeme uvádzané údaje, je v klinickom hodnotení FDA z roku 2006, bezprostredne pred schválením vakcíny. Dokument túto kategóriu nedefinuje a v obsahu ju uvádza ako „novú anamnézu“. Termíny „nová anamnéza“ a „nový zdravotný stav“ používa zameniteľne.
Tabuľky 302 a 303 [ktoré si možno pozrieť v rámci knihy The HPV Vaccine on Trial ] pochované takmer „na konci dokumentu o preskúmaní FDA odhaľujú, že takmer polovica všetkých účastníkov štúdie, bez ohľadu na to, či dostali vakcínu alebo fauxcebo, uviedla „nové zdravotné problémy“.

Prečo spoločnosť Merck vyčlenila iba 2,3 % údajov o „novom zdravotnom stave“, najmä keď 49 % účastníkov uviedlo ďalšie nové stavy, ktoré naznačujú najrôznejšie závažné ochorenia, vrátane krvných, lymfatických, srdcových, gastrointestinálnych, imunitných, muskuloskeletálnych (artritída), reprodukčných , neurologických a psychologických, a dokonca aj stavy vyžadujúce operáciu, ako je napríklad operácia slepého čreva? Dokonca aj v prípade údajov o autoimunitných podskupinách zverejnených na príbalovom letáku ich spoločnosť Merck mohla odôvodniť tým, že skupina s Gardasilom a kontrolná skupina mali prakticky rovnaké výsledky. Spoločnosť Merck a FDA zrejme interpretovali tieto podobné údaje ako podporu bezpečnosti, nie ako signál k poplachu.

Napriek vysokému celkovému počtu hlásených nových stavov zverejnila spoločnosť Merck v príbalovom letáku iba malú časť týchto údajov. V tabuľke 9 [uvedenej tiež v rámci HPV Vaccine on Trial] spoločnosť Merck zverejnila, že 2,3 % účastníkov v oboch skupinách hlásilo „nové zdravotné stavy potenciálne svedčiace o systémovej autoimunitnej poruche“, hoci tento pojem nedefinovala.

Spoločnosť Merck v odpovedi z novembra 2014 [na otázku EMA týkajúcu sa ich hlásenia] vysvetlila vzácne stavy, ktoré sa vyskytli u menej ako 1 % účastníkov, ako nemajú žiadny skutočný vzorec, a teda ako nesúvisiace.
Spoločnosť Merck ponúkla vysvetlenie, že v kontrolnej skupine s liekom Gardasil 9 a v kontrolnej skupine s liekom Gardasil bol podobný počet subjektov s ochorením. Všetky tieto stavy však považovali za nesúvisiace s vakcínou.

Pred schválením lieku Gardasil 9 požiadala EMA v roku 2014 spoločnosť Merck o ďalšie údaje o prípadoch akútnej leukémie. V článku Slate z decembra 2017 boli uvedené odkazy na tieto dokumenty. Z piatich prípadov, ktoré spoločnosť Merck uviedla, boli štyri v skupine s Gardasilom, vrátane troch v Kolumbii, a jeden v kontrolnej skupine s Gardasilom. Spoločnosť Merck spochybnila, že by tieto prípady boli dôvodom na obavy, pretože doba do prepuknutia ochorenia bola predĺžená (482 až 1285 dní) vo všetkých prípadoch okrem jedného, ​​kedy bola u účastníka štúdie stanovená diagnóza do mesiaca po tretej dávke.

Agentúra EMA vyjadrila znepokojenie a uviedla, že počet prípadov v štúdiách je vyšší, než by očakávala v bežnej populácii v tomto veku, hoci vek bol v správe redigovaný (pozri vyššie uvedená tabuľka). Požiadala spoločnosť Merck, aby sa bližšie zaoberala jednotlivými prípadmi a zistila, či existuje súvislosť s vakcínou. EMA požiadala spoločnosť Merck, aby predložila analýzu „očakávaného“ a „pozorovaného“ počtu prípadov leukémie u osôb mladších ako 20 rokov. Odpoveď spoločnosti Merck nepoznáme, ale vzhľadom na to, že EMA vakcínu krátko potom schválila, usudzujeme, že EMA bola s odpoveďou spoločnosti Merck spokojná.

Keď FDA v roku 2006 schválila Gardasil, spoločnosť Merck oznámila 10 úmrtí v skupine s vakcínou a 7 úmrtí v skupine s AAHS z 21 458 účastníkov [čo zodpovedá 8,5 úmrtí na 10 000 a 7,2 úmrtí na 10 údajov CDC z roku 2002 bola priemerná úmrtnosť dievčat a mladých žien v bežnej populácii 4,37 úmrtí na 10 000.
Protokol 019 [pre neskoršiu vakcínu] zaznamenal sedem úmrtí v skupine Gardasil a jedno v skupine AAHS. Miera úmrtia v skupine Gardasil bola viac ako štyrikrát vyššia ako v predchádzajúcich štúdiách u mladších dievčat… Úrad FDA sa opäť uspokojil s tým, že v týchto údajoch nie je žiadny signál a že žiadne z hlásených úmrtí nesúvisí s vakcínou. FDA však po tejto štúdii vakcínu pre staršie ženy neschválil, údajne kvôli nízkej účinnosti.

V protokole 020, ktorý sa týkal výhradne mužov vo veku 16 až 26 rokov, došlo k trinástim úmrtiam zo 4 065 účastníkov štúdie. V tejto štúdii došlo k trom úmrtiam v skupine s Gardasilom a k desiatim úmrtiam v skupine s fauxcebom. Miera úmrtia bola sedemkrát vyššia ako v ostatných fauxcebo skupinách. Vo všetkých ostatných štúdiách úmrtí v skupine fauxcebo nikdy neprevýšila úmrtia v skupine s vakcínou… Úrad FDA opäť nezaznamenal pri preskúmaní údajov žiadne neobvyklé poznámky a prijal tvrdenie spoločnosti Merck, že žiadne úmrtie nebolo spôsobené vakcínou. Na základe týchto údajov FDA vakcínu pre chlapcov a mužov schválila.

Akonáhle spoločnosť Merck pridala tieto oneskorené výsledky klinických štúdií s úmrtím z protokolu 019 a 020 k pôvodnému súboru údajov z roku 2006, miera úmrtia výrazne vzrástla na 13,3 na 10 000 (21 úmrtí z 15 704) v skupine na 10 000 (19 úmrtí z 13 617) v skupine AAHS [„placebo“]… Úrad FDA nezaznamenal žiadnu z týchto mier ako neobvyklú.

Výrobcovia nikdy netestovali vakcíny proti HPV na ľudskú plodnosť. Hoci sa táto vakcína podáva mladistvým na celom svete, výrobcovia v príbalových letákoch priznávajú, že nikdy netestovali účinky vakcíny na plodnosť u ľudí, iba u potkanov. Vidíme podstatné dôkazy o závažných nežiaducich účinkoch na plodnosť, vrátane potratov a predčasného zlyhania vaječníkov u dievčat a mladých žien.

Mohol by som napísať niekoľko článkov o všetkých závažných problémoch, ktoré sa objavili v súvislosti s klinickými testami vakcíny proti HPV, ale z priestorových dôvodov nechám na vás, aby ste si urobili vlastný záver. Podotýkam však, že plný názov knihy znie The HPV Vaccine on Trial: Seeking Justice For A Generation Betrayed.

Dúfam, že moja oboznámenosť s týmito udalosťami a úplné zlyhanie federálnej vlády pri riešení akejkoľvek z nich by malo pomôcť vysvetliť, prečo som bol trochu skeptický k tomu, že klinické štúdie vakcíny proti COVID-19 budú vykonávané poctivo alebo, že ich široko vyhlásené správy o klinických skúškach publikované v poprednom akademickom časopise možno brať za bernú mincu.

Na záver chcem poznamenať, že ak sa zneužívanie nerieši, časom sa zhoršuje. Z tohto dôvodu som očakával, že to, čoho sa dočkáme v prípade vakcíny COVID-19, bude ešte horšie ako to, čo sa stalo s Gardasilom (napr. sa domnievam, že možno povedať, že tentoraz bolo zradených viac generácií), a to napriek tomu, že Merck nebol tým, kto tieto skúšky vykonával (pretože prehral závod o výrobu vakcíny COVID-19).

Dúfam, že vám tento článok priblížil, prečo je také dôležité proti týmto nespravodlivostiam vystupovať (pretože inak nebude trvať dlho a stane sa to aj vám).

Preklad: David Formánek, zdroj: otevrisvoumysl