Štefan Harabin: Na čele špeciálnej prokuratúry je zločinec! Tým som povedal všetko

V druhej časti rozhovoru s bývalým šéfom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom sme diskutovali o tom, prečo sa niekedy nechce podriadiť a nasadiť si rúško, čo je podľa neho východiskom z vojny medzi NAKA a UIS a ako sa pozerá na škandál z poľovníckej chaty z právneho hľadiska.

.JUDr. Štefan Harabin bol dlhoročný slovenský sudca Najvyššieho súdu SR (od roku 1991), minister spravodlivosti SR (2006-2003), predseda Najvyššieho súdu SR (1998-2003 a 2009-2014). Neúspešne kandidoval na funkciu prezidenta (2019) ako kresťanský a národný kandidát (3. miesto 307 823 hlasov (14,34 %) a ako volebný líder strany Vlasť nedokázal osloviť toľko voličov (2,93%), aby sa strana v roku 2020 dostala do parlamentu. A dodnes je osobou, ktorá sa často v éteri vyjadruje, ktorá svojimi výrokmi a právnymi výkladmi polarizuje spoločnosť. Preto sme ho oslovili ako majstra práva.

Prvú časť rozhovoru – o právnej situácii na Slovensku, činnosti parlamentu z právneho hľadiska, ale aj o súdnych procesoch väzobne stíhaných nominantov SMERu, si môžete prečítať TU. Stále odmietate nosiť v interiéroch rúško. Mnoho ľudí je preto na Vás nahnevaných. Na druhej strane Vás velebia tí, ktorí s Vami súhlasia. Myslíte si, že by nebolo lepšie sa niekedy podriadiť, aby nevznikali konflikty medzi Vami a strážnymi službami i policajtmi?

Mimoriadne pozitívne ma 28. októbra prekvapila požiadavka RTVS na poskytnutie rozhovoru o „údajnej“ právnej povinnosti občana nosiť rúško. Nemal som ani ten najmenší dôvod to odmietnuť i napriek tomu, že ma slovenská televízia dlhodobo zámerne blokuje, aby sa verejnosť zrejme priebežne nemala možnosť dozvedieť pravdu konfrontačnou prezentáciou protichodných názorov.

Zrejme sa ľady pohli. Aj v RTVS si chvalabohu už uvedomili, že donekonečna nie je možné ohlupovať verejnosť v tom smere, že občan má právnu povinnosť nosiť rúško na podklade Mikasovej vyhlášky dokonca neuverejňovanej ani v Zbierke zákonov, hoci Ústava má konkrétny článok v tejto spojitosti, že obmedziť ľudské práva je možné iba zákonom, nie na základe zákona len Mikasovou vyhláškou.

Na čítanie nespochybniteľného obsahu znenia konkrétneho článku Ústavy (čl. 13 ods. 2: medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom) nesporne nie je potrebný výklad cez nález Ústavného súdu.

Občania sa preto nemusia báť uplatňovať svoje základné ľudské práva a slobody i keď proti nim stojí uniformovaná štátna moc cez chudákov policajtov, lebo v prípade, že policajti realizujú výkon štátnej moci mimo opory v zákone a Ústave, bez najmenších pochybností nepožívajú právnu ochranu cez trestný čin útoku na verejného činiteľa (§§ 323, 324 Trestného zákona), ktorý by ich inak chránil v prípade ich zákonného postupu.

Ako sa pozeráte na to, že poslal policajný prezident Hamran štyroch stále obvinených vyšetrovateľov NAKA naspäť do služby?

Je to človek, ktorý sa týmto výrokom bez najmenších pochybností dostal do polohy politického tajtrlíka. On ani zrejme nevie, čo povedal. Doveďme preto jeho postup do dôsledkov. Analogicky cez jeho rozhodnutie, by mali začať pojednávať všetci sudcovia, proti ktorým boli vznesené obvinenia a neboli ešte právoplatne uznaní za vinných, lebo platí princíp prezumpcie neviny.

Kde vidíte východisko z vojny medzi NAKA a UIS?

V reálnom odpolitizovaní polície a tiež v zlikvidovaní špeciálnej prokuratúry a špecializovaného súdu. To sú nesystémové prvky v trestnej justícii.

Ako sa pozeráte na najnovší škandál z poľovníckej chaty z právneho hľadiska. Ja tvrdím, že akonáhle policajti zistili, že nejde o pytliactvo (samozrejme, ak nebol zámer oklamať sudcu, ktorý to povolil), mali zastaviť nahrávanie a zničiť nahraný materiál a mali o tom okamžite informovať sudcu. A čo s takým sudcom, ktorý vedel, že bude odpočúvaná opozícia?

Je náhoda, že pri každom úniku z trestných spisov figuruje Lipšic?

Nahrávky, na ktoré dal sudca súhlas zrejme iba preto, lebo ho oklamali, že ide o sledovanie pytliactva, neobsahujú nič trestnoprávne a ich ďalšie použitie je nelegálne a mali byť zničené potom, čo sa ukázalo, že s pytliactvom nemajú súvis. Miesto toho boli zverejnené v médiách blízkych Lipšicovi a sám Lipšic stihol ešte pred ich zverejnením vopred nahrať rozhovor v HN k tejto téme.

Je to typická hra Lipšica. Rovnako postupoval v kauze Kočnera, kde bola slabá dôkazná situácia a tak cez jeho mediálne stádo pravidelne unikali účelovo selektované prepisy, ktoré mali verejnosť presvedčiť o vine obvinených a tiež vytvoriť tlak na sudcov, aby sa náhodou neopovážili rozhodnúť inak ako sa píše v novinách, čiže v súlade s verejnou mienkou, ktorú spolu s prestitútmi vytvorili.

Toto robil Lipšic už dávno v minulosti. Stačí si spomenúť na kauzu Sadiki, keď priniesol do parlamentu falošne vyrobený prepis neexistujúceho rozhovoru medzi mnou a Sadikim, ktorého práve najvyšší súd pod mojim šéfovaním odsúdil na 22 rokov väzenia. Lipšic potom využil Kočnerovho kumpána Trnku, v tom čase na čele generálnej prokuratúry, ktorý mu pre média potvrdil pravosť jeho kompilátu s prepisom, ku ktorému vôbec neexistoval odposluchový spis, nemal spisové číslo, dátum, či pečiatku a podpis vyšetrovateľa a sudcu ktorý odposluch schválil.

Dnes sa všetky tieto veci obracajú proti nim samým. Fašistická špeciálna prokuratúra na čele s Lipšicom, ktorého toľkokrát zachránili, ich stíha aj nezákonnými spôsobmi a pomáha im v tom Kaliňákov juristút Kliment . Majú šťastie, že inšpekcia už medzitým nie je pod ministrom vnútra, lebo ak by bola, tak by žiadnu organizovanú skupinu Čurillovcov nikdy neodhalila.

Bol to tiež Kaliňák, ktorý zachránil Lipšica po dopravnej nehode, keď mal dostať nepodmienečný trest. Cez Čižnára totiž zrušili metodický pokyn pre prokurátorov, že pri smrteľných dopravných nehodách musia prokurátori povinne navrhovať nepodmienečné tresty. Tak sa stalo, že Lipšic unikol s podmienkou.

Kaliňák vždy riešil len svoje sebecké záujmy a nezaujímali ho, aké následky to bude mať do budúcna pre ľudí, pre spoločnosť a štát. Dnes to dobehlo nie len jeho, ale rozložilo právny štát, ktorému svojim konaním výraznou mierou dopomohol. Hovorím to aj v súvislosti so zverejnenými nahrávkami, kde dvaja advokáti konštatujú, že Kaliňák sa tvári, že obvinený Gašpar mu je ako brat, no pritom sleduje len to, aby bol on v bezpečí. Vyjadrenia Gašparovho syna na adresu Kaliňáka hovoria sami za seba. Spamätať by sa však mal už aj samotný Fico a uvedomiť si, kto ho do tejto asistencie rozkladu právneho štátu priviedol.

Bol to totiž opäť Kaliňák, ktorý ho nahovoril, aby Smer navrhol retroaktívne zrušenie amnestií a Fico hoc docent trestného práva znovu uveril, že si tým kúpia pokoj od sorošovcov. Nekúpili si nič a prišli o všetko, len preto lebo Kaliňák rozmýšľal iba v horizonte prítomnosti, aby odklonil problémy dnes s totálne negatívnymi následkami. Pre právny štát si ťažkú hlavu vtedy nerobil.

V spojitosti s Lipšicom treba znovu pripomenúť, že dostal bezpečnostnú previerku v rekordne krátkom čase po podvodnom konaní ministra Krajniaka a Konečného (NBÚ), hoci bolo zjavné, že je hlavným podozrivým z únikov informácií zo spisov, nehovoriac, že je i vo výkone podmienečného trestu.

Prečo máte tak, po česky povedané, „spadené“ na Kaliňáka? Ublížil Vám?

Vôbec nie. Hodnotím iba zjavne deštrukčno-negatívne konkrétne kroky Kaliňáka v pozícii ministra vnútra a podpredsedu vlády, o ktorých som otvorene hovoril na vláde, priamo do oči Kaliňákovi. Napokon aj pre nespornú politickú privatizáciu polície Kaliňákom som, ako doposiaľ jediný minister po roku 1989, dobrovoľne sám pred skončením funkčného obdobia z vlády odišiel. Dovolím si tvrdiť, že nebyť negatívneho pôsobenia Kaliňáka vo vláde a v SMER-e Matovičove OĽANO by nevyhralo parlamentné voľby v roku 2021.

Podal som žalobu proti generálnej prokuratúre a súd mi dal právoplatne za pravdu. Ale klamstvo o telefonáte Lipšicove mediálne stádo drzo opakuje dodnes, akurát tvrdenie obohatili o slovíčko „údajný“.2. 9. 2008 bol v parlamente predložený návrh uznesenia, ktorého prijatím sa malo podať trestné oznámenie na Lipšica za falšované listiny z trestných spisov. No bol to práve Kaliňák, ktorý vplýval na Fica, aby ho Smer nepodporil a Lipšica pred vydaním na trestné stíhanie tým zachránili. Kaliňák presvedčil Fica, aby ma podrazil aj pri mojej iniciatíve, keď som chcel zrušiť špeciálny súd a špeciálnu prokuratúru ako fašistické prvky v justícií.

Kaliňák tiež inštruoval juristuta Klimenta (sudca NS SR), na vyrobenie nezákonného rozhodnutia o tom, že policajná inšpekcia pod ministrom vnútra je zákonná. Na oplátku Kaliňák u Čižnára (bývalý Generálny prokurátor SR) presadil Klimentovu manželku za prvého námestníka generálneho prokurátora. Keď som bol ministrom spravodlivosti, zistili sme, že predchodca Lipšic si dal za štátne peniaze urobiť prieskum o svojej osobe za 2,4 milióna korún. Vtedajší prokurátor Šamko vypracoval na Lipšica obžalobu, ktorú cez Čižnára a Trnku zastavil znovu Kaliňák. Prokurátor Šamko vtedy na protest odišiel z prokuratúry.

Ako hodnotíte proces ministerky spravodlivosti Kolíkovej a jej reformu súdnictva?

Ide o deformáciu v smere znefunkčnenia justičného systému a znemožnenie prístupu občanovi, ktorý žije na pokraji chudoby a sociálneho minima, k súdu. Deje sa tak za situácie, že sa v reálnom živote neústavným spôsobom odoberajú ľuďom základné ľudské práva a slobody. Kolíková neoplýva znalosťami a skúsenosťami zo súdneho prostredia a svojimi politickými výrokmi takmer pravidelne hrubo šliape po Ústave. Navyše na čele rezortu spravodlivosti, ktorého kardinálnou povinnosťou je práve realizácia právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí, teda zabezpečenie vymožiteľnosti práva aj voči štátu, ona osobne, úmyselne torpéduje dokonca cez exekučne konania, vyplatenie peňazí tým občanom, ktorí ich vyhrali v spore s ministerstvom spravodlivosti. Úplne na hulváta pácha pritom trestný čin zneužívania verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c ) Tr. zák. (verejný činiteľ nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu), v zmysle ktorého ako ministerka spravodlivosti podľa konkrétnej výšky škody je stíhateľná za skutok vo štvrtom odseku s trestnou sadzbou až na 20 rokov, pokiaľ je spôsobená škoda veľkého rozsahu.

K záveru som si nechal otázku na vedenie špeciálnej a aj generálnej prokuratúry v osobách šéfov Lipšica a Žilinku. Ako hodnotíte tieto dve zložky?

Na čele špeciálnej prokuratúry je zločinec. Tým som povedal všetko. V právnom štáte v justičnom systéme nemajú miesto mimoriadne súdy ani prokuratúry, pretože sú to nesporne fašistické inštitúcie.

Myslíte si, že Slovensko niekedy konečne navštívi naozaj skutočná a nefalšovaná spravodlivosť?

Som o tom pevne presvedčený, že sa tak stane. České spevácke duo, Helena Vondráčková a Jiři Korn, v známej pesničke úspešne naspievali refrén: „každá trampota má svou mez a vždycky důvod je žít dál“.

Ďakujem za rozhovor.

cz.sputnik