Spoveď manželky nebohého generála Lučanského
Srdcervúca spoveď Martiny Lučanskej, manželky zosnulého Milana Lučanského: Pri posteli môjho muža mi za chrbtom stálo Mikulcove komando.
Z FB statusu pani Martiny Lučanskej, ktorá prekonala svoje ťažké rozpoloženie a bôľ, zverejnila svoju srdcervúcu spoveď:
„Nemám silu sa vyjadrovať k momentálnej situácii o smrti môjho manžela bez ktorého môj život stratil zmysel a bolesť, ktorú držím v sebe je natoľko ťažká, že len vďaka svojim deťom, ktoré sú mi v tejto chvíli najväčšou oporou dokážem ustáť toto najťažšie obdobie môjho života.
Ale, môj posledný deň s manželom 29.12.2020, deň pred jeho smrťou kedy mi „DOVOLILI“ si k jeho lôžku, som ešte netušila, že to bude ten najhorší a zároveň posledný deň s nim…“KÝM JA SOM MALA ZA CHRBTOM MIKULCOVE KOMANDO pri posteli môjho muža, V NEPRESTRELNÝCH VESTÁCH A SO SAMOPALMI V RUKE, pán minister vnútra R. Mikulec sa zabával na chate v Martine na Martinských holiach, kde je do dnešného dňa. A tak sa pýtam sama seba to naozaj chcem tak veľa, aby niekto tak kompetentný, ako je minister vnútra R. MIKULEC v demokratickej krajine, ktorý zabezpečuje bezpečnosť a poriadok v nej mu bolo naozaj za ťažko, vyvesiť čiernu vlajku nad budovou ministerstva vnútra a vzdať mu tak úctu na počesť jeho pamiatke..???“
aktualizácia:
MARTINA LUČANSKÁ: SVOJHO MANŽELA POZNÁM, NIKDY BY SA K BITKE NEPRIZNAL
Milan sa pobil počas svojho života nespočetne krát. Jeho zásada bola “nikdy nezačať, ale ubrániť sa”. Bol športovec s urastenou postavou a znalosťami bojových umení. Nebol už však v takej kondícii ako pred rokmi a už nebol ani ten istý mladík. Takže, ak sa na neho vrhli štyria s obuškami a kondičkou, nemal šancu. Napriek tomu viem, že jeho povaha a situácia, v ktorej bol, mu nedovolila sa priznať. Po prvé, ublíženie verejnému činiteľovi by mu len uškodilo a po druhé, vedel, že tam vnútri je iný svet. Pravdepodobne by sa pobil opäť.
Medializované informácie o potknutí sa o papuču a zranení oka presne vystihujú, čo by Milan povedal, aby bitku nepriznal.
Ja som ho však videla na smrteľnej posteli. Nesmela som ho odokryť, lebo inak sa mi jeho “po zuby ozbrojení ochrankári” zo ZVJS vyhrážali, že mi viac nedovolia, aby som pri ňom bola. Prečo sa asi tak báli, aby som videla jeho telo?
Jediné, čo som videla, bola jeho hlava a krk. Ten bol mimochodom úplne čistý bez šrámov po údajnom obesení.
Čakáme na výsledky pitvy. Dúfam, že ich dostanem skôr ako médiá.
– Martina Lučanská
Každý, kto má záujem o prešetrenie okolností tohto prípadu, má možnosť zapojiť sa do podpísania petície TU
David Púchovský, jeden zbývalých priamych podriadených, a tiež priateľ pána Lučanského zverejnil na na svojom statuse FB:
ZA MILANOM LUČANSKÝM …Keď sa v roku 2018 stal novým prezidentom Milan Lučanský, vedel som, že prichádza človek, ktorý nemá vzťah k sociálnym sieťam a teda modernej komunikácii. Akoby nestačilo, že už aj bez tohto môjho poznatku pôsobil veľmi prísno…Moje obavy z toho, ako budem fungovať ja a celé naše komunikačné oddelenie sa postupom času rozplynuli. Milan pochopil to, čo na Slovensku a obzvlášť v štátnej správe nevedia pochopiť mnohí vrcholoví manažéri – úspech komunikácie záleží od kreatívnej voľnosti komunikačného tímu a komunikačný tím je jednou z najdôležitejších zložiek firmy/inštitúcie. Milan dal nášmu oddeleniu voľné ruky a široké možnosti. Nikdy nezasahoval do našej práce. Vždy si nechal poradiť. Jednoducho chápal, že on síce bol generálom a prezidentom, ale do komunikácie sa nerozumel, a preto nám dal plnú dôveru. Ukážkovým spôsobom ocenil činnosť komunikačného tímu a my sme mu jeho dôveru oplácali 100% robotou, nasadením a nadčasmi. Napokon si našiel vzťah k sociálnym sieťam a sám sa rozhodol založiť si svoju osobnú stránku na Facebooku. Neboli sme radi len preto, že nám vytvoril skvelé pracovné podmienky. Nebolo to nikdy o našom egoizme a pohodlnosti. Boli sme radi aj za to, že vďaka nastavenému režimu sme mohli robiť všetko pre budovanie dobrého mena Policajného zboru. Pri tejto časti ako príklad uvediem nasledovné. Keď som prišiel na policajné prezídium v roku 2017, našiel som komunikačné oddelenie, ktoré bolo trpené, podceňované a nikam sa neposúvalo. Až po nástupe Milana Lučanského sme konečne mohli chodiť zaznamenávať akcie NAKA. A to je len jeden z tisícov príkladov. Milana Lučanského si budem navždy pamätať ako priameho, spravodlivého, skromného a rozumného nadriadeného, ktorého prísnosť vyvažovala láska k svojim najbližším a rad mnohých dobrých a charitatívnych skutkov, ktorými sa nikdy nechcel chváliť. Milan Lučanský mi v pamäti zostane navždy ako policajt, ktorý sa nebál postaviť najťažšej forme zločinu, primitívnej bande na čele s masovým vrahom Mikulášom Černákom. V časoch, keď bolo povolanie policajta najviac rizikové sa Milan zlu postavil čelom, aj za cenu každodenného zohýbania pod svoje auto s otázkou, či práve dnes mu tam gangstri nedali výbušný systém. Vďaka jeho odvahe a odvahe jeho vtedajších kolegov zachránili životy desiatok a možno stoviek ďalších mafiánskych obetí. Keď som pripravoval podklady k jeho prezentácii po uvedení do funkcie prezidenta a snažil som sa ho presvedčiť, aby vyzdvihoval svoje úspechy v boji s mafiou, bol proti, lebo nerád o sebe rozprával. Milan Lučanský sa za krátky čas svojho pôsobenia na čele polície postaral o výraznú pozitívnu zmenu imidžu Policajného zboru. Bol to on, kto rozviazal NAKA ruky. Bol to on, za ktorého pôsobenia sa začali rozpracovávať najväčší korupčníci, z ktorých niektorí boli zadržaní až po jeho odchode. Bol to on, za ktorého pôsobenia na najvyššom poste v polícii boli zadržaní Marián Kočner a ďalšie osoby zapletené do vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Mohol by som pokračovať ďalej, ale zatiaľ o tejto téme nepíšem knihu. Preto si ďalšie konkrétne spomienky na jeho prínos pre políciu nechám ešte pre seba. Záverom tejto časti len budem prízvukovať, že bez Milana Lučanského by Marián Kočner nebol dnes v base. Nebyť mimoriadnych opatrení, ktoré nemôžem špecifikovať, informácie by sa ku Kočnerovi dostali skôr a ušiel by. Milan Lučanský nebol iba skvelým nadriadeným, ale aj priateľom. Aj keď si so mnou nikdy nepotykal, myslím si, že sme mali dôverný a kamarátsky vzťah. Vnímal som ho ako skúseného človeka, na ktorého som sa mohol vždy obrátiť s akoukoľvek otázkou či problémom. Pre naše oddelenie mal vždy dvere otvorené. Nikdy nebol nedostupným top manažérom. Ako na priateľa si na Milana budem spomínať aj v súvislosti s jedným dňom, ku ktorému sa viaže fotografia tohto statusu. V čase, keď už nemal osobného šoféra, išli sme pozrieť policajtov nasadených mimoriadne na hranici s Českou republikou vo dvojici. Po ceste sme sa zastavili aj v chovnej stanici MV SR, kde sa rodia a chovajú šteniatka. Strávili sme spolu niekoľko hodín, ktorých súčasťou bol aj dôverný rozhovor, ktorý môžu mať iba dvaja priatelia. Milan mi pred návratom povedal, že veľa ľudí si nemôže povedať, že im osobného šoféra robil policajný prezident, tak som tento moment hneď zaznamenal…Tých spoločných zážitkov bolo napokon viacero. Oficiálne prijatia, policajné dni, porady, príjemné stretnutie s vedením českej polície na Morave… Nedá mi nespomenúť večierok pred Dňom polície v roku 2019 v Žiline. Priznávam, že som mal čo-to vypité, keď sa pri mne pristavil Milan a začal mi niečo hovoriť. Nepamätám si presne jeho slová, ale nezabudol som na pocit, ktorý som mal – veľké zadosťučinenie, že policajný prezident pochválil moju prácu a prínos pre Policajný zbor. V čase, ktorý žijeme a ktorý je plný nenávisti bolo jeho uznanie pre mňa balzamom na dušu.Naposledy sme spolu boli 31.8.2020, keď som mal česť zaznamenávať jeho posledný deň vo funkcii, z čoho vzniklo celkom milé video. Všetky tie scény a momenty mám pred očami…Samozrejme, že som prostredníctvom médií sledoval udalosti nasledujúcich mesiacov až do dnešného dňa. O prípade v rámci akcie Judáš nemám žiadne vedomosti. Ako mnohí priatelia, aj nepriatelia Milana Lučanského som bol jeho obvinením šokovaný, vraviac si, že to predsa nemôže byť pravda. Aj keď trestné konanie sa po smrti obvinenej osoby pozastaví, verím, že vyšetrovanie ďalších osôb spravodlivo preukáže, či by sa Milan Lučanský dožil oslobodzujúceho alebo odsudzujúceho rozsudku. Taktiež budem veriť v spravodlivé vyšetrenie udalostí z posledných hodín s cieľom vylúčenia pravdivosti možných dezinformácií. Nerozumiem, ako sa to mohlo stať. Veď mal silnú povahu… a možno to bola len maska pred tým, čo skrýval vo vnútri…Keď sme sa s Milanom lúčili na záver jeho posledného dňa v polícii, tak nášmu tímu povedal, že zajtra príde nový prezident a my na starého psa zabudneme. Nie, pán Lučanský, my na vás nikdy nezabudneme. Za seba môžem povedať, že sa nikdy nezaradím medzi tých aktívnych či bývalých policajtov a štátnych zamestnancov, ktorí sa Vám vtierali, keď ste boli vo funkcii a po vašom odchode sa začali tváriť, že vás nikdy nepoznali. Takýchto hrdinov bez chrbtovej kosti je veľmi veľa. Milan, dovolím si po prvý a poslednýkrát Ti tykať. Ďakujem Ti veľmi pekne za tvoju dôveru, za podmienky, aké si vytvoril pre náš komunikačný tím, za tvoje priateľstvo, za tvoju dôveru, za to, že si nám dal pocit dôležitosti, ktorý by mal byť prirodzenou súčasťou pôsobenia tlačového oddelenia. Ďakujem – ja nikdy na Teba nezabudnem. Odpočívaj v pokoji a dávaj na nás pozor. Som presvedčený, že ty sa nestratíš ani v nebi a už sa tam začínaš venovať tomu, čo si robil najradšej – akejkoľvek manuálnej práci a pod sebou máš rad zamestnancov. Tvojej rodine, hlavne manželke, dcérke, dvom synom a mame vyjadrujem úprimnú sústrasť. (FB)
HraJ
Zanechajte nám komentár