Soros si kupuje a podpláca sudcov aj poslancov EÚ a národných vlád.

Vo februári 2020 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil správu o mimovládnych organizáciách a sudcoch ESĽP, ktorá sa stala virálnou, ktorá odhalila, že najmenej 22 z posledných 100 sudcov ESĽP sú bývalými zamestnancami siedmich nadácií a mimovládnych organizácií a že súdili o početné prípady podporované ich vlastnou organizáciou v očividnej situácii konfliktu záujmov. Medzi týmito súkromnými organizáciami vyniká Open Society Georgea Sorosa, pretože dvanásti z jej zamestnancov sa stali sudcami v Štrasburgu a pretože financuje ďalších šesť predmetných mimovládnych organizácií, niekedy vo veľkej miere. Masívna prítomnosť sudcov z tej istej siete ukazuje, že veľké nadácie a súkromné mimovládne organizácie majú vplyv na európsky systém ochrany ľudských práv a spochybňujú jeho nestrannosť.

Správa vyvolala sériu otázok o súdnom konaní a etike ESĽP, aj keď je „nahnevaný“ (podľa Le Monde), sa rozhodol nereagovať verejne, na rozdiel od mnohých politikov a niekoľkých ministrov – najmä bulharského a ruského – ktorí verejne vyjadrili znepokojenie nad situáciou. Dokonca aj Výbor ministrov, najvyšší orgán Rady Európy so 47 veľvyslancami, od ktorého závisí Európsky súd, bol nútený verejne priznať, že správa je pravdivá, čo naznačuje, že ju prehodnotí „do konca roku 2024 vo svetle ďalších skúsenosti, efektívnosť súčasného systému výberu a voľby sudcov Súdu.“ (8. apríla 2021). Krátko nato, 20. apríla 2021, sa Otvorenej spoločnosti po prvý raz nepodarilo dosiahnuť, aby bol jeden zo svojich zamestnancov zvolený za sudcu v Štrasburgu. Paľba, ktorú vyvolala správa ECLJ, bola príliš silná.

Výbor ministrov 26. júla opäť verejne odpovedal na dve parlamentné otázky poukazujúce na nefunkčnosť konania o odvolaní a nemožnosť požiadať o preskúmanie rozhodnutí súdu. Táto odpoveď, podobne ako tá predchádzajúca, poukázala na plnú pozornosť veľvyslancov týmto otázkam a zároveň jasne uviedla, že je len na Dvore audítorov, aby tieto problémy vyriešil. Výbor ministrov tu opäť poskytol východisko, keď odhalil, že Súd sa zaviazal preskúmať svoje pravidlá „vrátane článku 28“, ktorý sa zaoberá práve otázkou konfliktu záujmov. Konečne!

Neprimeranosť článku 28 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora bola v správe ECLJ presne odsúdená, pretože nevyžadovala, aby sudcovia vyhlásili situáciu v konflikte záujmov, a nestanovila formálny postup na odvolanie. Jeho revízia je nevyhnutná a môžeme sa tešiť, že je na ceste, aj keď je dôverná a zdá sa, že nebude dokončená až o niekoľko mesiacov.

V neposlednom rade ESĽP zverejnil 2. septembra novú verziu svojej „Rezolúcie o sudcovskej etike“ prijatú 21. júna 2021. Ide o interný text, ktorý špecifikuje pravidlá súdu a etické povinnosti sudcov. Predchádzajúci text z roku 2008; pri porovnaní s novým textom sa zdá, že revízia je hlboká a čiastočne reaguje na správu ECLJ.

Nový text „zatočí skrutkou“: posilňuje záväzky bezúhonnosti, nezávislosti a nestrannosti sudcov. Rezolúcia v súlade so správou ECLJ teraz zaväzuje sudcov, aby boli nezávislí od akejkoľvek inštitúcie vrátane akéhokoľvek „orgánu“ a „akéhokoľvek súkromného subjektu“, pričom sa odvoláva na mimovládne organizácie a iné nadácie, ako je Open Society. V texte sa dodáva, že „budú sa chrániť pred nenáležitým vplyvom akéhokoľvek druhu, či už vonkajším alebo vnútorným, priamym alebo nepriamym. Zdržia sa akejkoľvek činnosti, prejavu a združovania, odmietnu sa riadiť akýmikoľvek pokynmi a vyhýbajú sa akejkoľvek situácii, ktorá by mohla byť považovaná za zasahovanie do ich súdnej funkcie a nepriaznivé ovplyvnenie dôvery verejnosti v ich nezávislosť.“ Predchádzajúci text bol oveľa stručnejší.

Pokiaľ ide o nestrannosť, nový text pridáva výslovný zákaz, že sudcovia „nesmú byť zapojení do prejednávania prípadu, na ktorom majú osobný záujem“, čím sa posilňuje predchádzanie konfliktu záujmov. Sudcovia sa tiež musia zdržať „akejkoľvek činnosti, prejavu a spolčovania, ktoré možno považovať za negatívne ovplyvňujúce dôveru verejnosti v ich nestrannosť“.

Nová rezolúcia Súdneho dvora o súdnej etike ukladá sudcom aj novú povinnosť, aby boli dôslední pri plnení svojich sudcovských povinností, aby obmedzili svoje vonkajšie aktivity a čo je najdôležitejšie, aby obmedzili svoj jazyk tým, že sa zdržia „vyjadrovania sa v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom, ktorý môže narušiť autoritu a povesť súdu alebo vyvolať dôvodné pochybnosti o ich nezávislosti alebo nestrannosti.“ Cieľom súdu je obmedziť kritiku zo strany samotných sudcov; tento nový zákaz nasleduje po knihe, v ktorej bývalý slovinský sudca Boštjan Zupančič po 18 rokoch sedenia v ňom odhaľuje vnútorné fungovanie ESĽP (O Európskom súde pre ľudské práva: Retrospektíva zasvätených osôb (1998 – 2016), Eleven International Publishing, 2019).

Ďalší nový zákaz sa týka prijímania „akýchkoľvek vyznamenaní alebo vyznamenaní počas ich mandátu sudcu súdu“. Toto opatrenie nadväzuje na škandál, ktorý vyvolal spôsob, akým bol súčasný predseda ESĽP počas oficiálnej cesty do Turecka v septembri 2020 „uvedený“, keď prijal čestný doktorát verejnej univerzity, pričom sa nestretol s odporcami a obeťami režimu.

Celkovo sa teda zdá, že škandál správy „Soros-sudcovia“ – ako to nazvali médiá – prináša ovocie, pretože bol opodstatnený. Bolo užitočné otriasť Súdnym dvorom a dokonca na oplátku prijať údery, aby sa dosiahlo zlepšenie jeho vnútorných postupov. Škandál bol nevyhnutný.

Je však potrebné urobiť ešte veľa, keďže Európsky súd stále nepresadzuje všetky pravidlá, ktoré sám predpisuje vnútroštátnym súdom o právach na transparentnosť a spravodlivý proces. Niekoľko konkrétnych odporúčaní zo strany ECLJ a podporovaných významnými právnikmi stále čaká na odpoveď. Zabezpečíme, aby boli na programe dňa. Ako to uznal Európsky súd pre ľudské práva: človek by „mal byť schopný upozorniť verejnosť na potenciálne nedostatky v súdnom systéme; súdnictvo môže mať prospech z konštruktívnej kritiky“. (Morice v. Francúzsko)

Napokon, okrem procedurálnych otázok dúfam, že táto správa – a novšia správa o financovaní expertov Rady pre ľudské práva – prispeje k zvýšeniu povedomia o rastúcom fenoméne utláčania niekoľkých súkromných nadácií a mimovládnych organizácií na medzinárodnej úrovni orgány, ktoré určujú svetovú politiku v oblasti ľudských práv a demokracie. (Článok uverejnený vo francúzštine pre Valeurs Actuelles 26. októbra 2021)

K ovplyvňovaniu verejnej mienky chceli využiť aj profesionálnych novinárov. Píše to vo svojom projekte aj organizácia EUobserver.com propagujúca dianie v Európskej únii. EUobserver.com vybral skúsených lokálnych novinárov, ktorí sa zúčastnili lokálnych kampaní a viedli ich s cieľom podporiť určitý názor v 16 štátoch Európy.

Na ESĽP je podaná žaloba na Slovenskú republiku za porušenie práv detí a občanov Slovenskej republiky, zdroja existujúcu genocídu a vojnové zločiny. Dúfam, že Slováci na ESĽP vyhrajú a naša vláda bude za tieto zločiny súdená.

Jozef Lubčo

Preklad:

Dear Sir, Dear Madam,

In February 2020, the ECLJ published a report, that went viral, about NGOs and the judges of the ECHR, which revealed that at least 22 of the last 100 ECHR judges are former employees of seven foundations and NGOs, and that they have judged on numerous occasions cases supported by their own organisation, in a blatant situation of conflict of interest. Among these private organisations, George Soros‘ Open Society stands out because twelve of its employees have become judges in Strasbourg, and because it funds the other six NGOs in question, sometimes to a very large extent. The massive presence of judges from the same network shows the hold of large foundations and private NGOs on the European human rights protection system and calls into question its impartiality. The report raised a series of questions about judicial procedure and ethics, which were brought to the attention of the bodies of the Council of Europe.

The ECHR, although „angry“ (according to Le Monde), decided not to respond publicly, unlike many politicians and several ministers – notably Bulgarian and Russian – who publicly expressed concern about the situation. Even the Committee of Ministers, the Council of Europe’s supreme body of 47 ambassadors, of which the European Court depends, was forced to admit publicly that the report was true, indicating that it would reassess „by the end of 2024, in light of further experience, the effectiveness of the current system for the selection and election of the Court’s judges.“ (8 April 2021). Shortly afterwards, on 20 April 2021, the Open Society failed for the first time to get one of its employees elected as a judge in Strasbourg. The barrage, caused by the ECLJ report, was too strong.

On 26 July, the Committee of Ministers once again publicly responded to two parliamentary questions pointing out the dysfunctional nature of the procedure for recusal and the impossibility of requesting a review of the Court’s decisions. This reply, like the previous one, showed the full attention of the ambassadors to these issues, while making it clear that it is only up to the Court to solve these problems. Here again, the Committee of Ministers provided a way out by revealing that the Court had undertaken to review its Rules „including Article 28“ which deals precisely with the issue of conflicts of interest. Finally!

The inadequacy of Article 28 of the Rules of Court was precisely denounced in the ECLJ report because it did not require judges to declare their conflict of interest situations and did not provide for a formal procedure for recusal. Its revision is necessary, and we can rejoice that it be on its way, even if it is in a confidential manner and will not, it seems, be completed for several months.

Last but not least, the ECHR published on 2 September a new version of its „Resolution on Judicial Ethics“ adopted on 21 June 2021. This is an internal text which specifies the Rules of Court and the ethical obligations of judges. The previous text dated from 2008; comparing it with the new text, it appears that the revision is profound and partially responds to the ECLJ report.

The new text „turns the screw:“ it reinforces the obligations of integrity, independence and impartiality of judges. Echoing the ECLJ report, the resolution now obliges judges to be independent from any institution, including any „body“ and „any private entity,“ referring to NGOs and other foundations such as the Open Society. The text adds that „They shall keep themselves free from undue influence of any kind, whether external or internal, direct or indirect. They shall refrain from any activity, expression and association, refuse to follow any instruction, and avoid any situation that may be considered to interfere with their judicial function and to affect adversely public confidence in their independence.“ The previous text was much more succinct.

On impartiality, the new text adds the explicit prohibition that judges „shall not be involved in dealing with a case in which they have a personal interest,“ thus strengthening the prevention of conflicts of interest. Judges must also refrain from „any activity, expression and association that may be considered to affect adversely public confidence in their impartiality.“

The Court’s new Judicial Ethics Resolution also places a new obligation on judges to be diligent in their judicial duties, to limit their outside activities, and most significantly, to curb their language, by refraining „from expressing themselves, in whatever form and medium, in a manner which may undermine the authority and reputation of the Court or give rise to reasonable doubt as to their independence or impartiality.“ The aim for the Court is to limit its criticism by the judges themselves; this new ban follows the book in which former Slovenian judge Boštjan Zupančič reveals the inner workings of the ECHR, after having sat there for 18 years (On the European Court of Human Rights: An Insider’s Retrospective (1998–2016), Eleven International Publishing, 2019).

Another new prohibition concerns the acceptance of „any decorations or honours during their mandate as a Judge of the Court“. This measure follows the scandal caused by the way the current President of the ECHR was „had“ during an official trip to Turkey in September 2020, accepting an honorary doctorate from the public university, while failing to meet with opponents and victims of the regime.

Thus, overall, it appears that the scandal of the ‚Soros-Judges‘ report – as the media called it – is bearing fruit, because it was justified. It was useful to shake up the Court, and even to take blows in return, to achieve an improvement in its internal procedures. The scandal was necessary.

However, much remains to be done, as the European Court still does not enforce all the rules it itself prescribes to national courts on transparency and fair trial rights. Several specific recommendations made by the ECLJ and supported by eminent lawyers are still awaiting a response. We will ensure that these are on the agenda. As the ECHR recognized it : one „should be able to draw the public’s attention to potential shortcomings in the justice system; the judiciary may benefit from constructive criticism.“ (Morice v. France)

Finally, beyond procedural issues, I hope that this report – and the more recent one on The Financing of Experts of the Human Rights Council – will contribute to raising awareness of the growing phenomenon of the stranglehold of a few private foundations and NGOs on the international bodies that set the world policy on human rights and democracy.

(Article published in French for Valeurs Actuelles on October 26, 2021)

Zdroj: eclj