Snaha vybudovať centralizovanú, unipolárnu svetovládu skončila! vmietol do tvárí v Davose elitám Putin

K. Schwab: pán prezident!

Vitajte v davoskom týždni. Rusko je významnou svetovou veľmocou s dlhoročnou tradíciou účasti na Svetovom ekonomickom fóre.

V tomto historickom okamihu sa svetu otvára nové okno možností, ako sa posunúť z konfrontačnej éry do doby spolupráce. Možnosť počuť Váš hlas, hlas Prezidenta Ruskej Federácie, je veľmi dôležité, najmä v čase, keď existuje mnoho variantov rozporov, rôznych prístupov, je potrebný konštruktívny, úprimný dialóg pre riešenie našich spoločných problémov, pre odchod z éry polarity a izolácie.

Včera ste telefonicky hovoril s prezidentom Bidenom a dohodli ste sa na predĺžení zmluvy o strategických útočných zbraniach, čo je veľmi pozitívne historické znamenie.

COVID-19 ukázal, že sme všetci zraniteľní a vzájomne závislí. A rovnako, ako ostatné krajiny sa Rusko rozhodne neobišlo bez vplyvu tejto pandémie. A samozrejme sa otvárajú nové možnosti medzinárodnej spolupráce, čo nás všetkých zaujíma.

Pán prezident, so záujmom si vypočujeme váš názor, názor na Rusko, pohľad na súčasnú situáciu, situáciu v 21.storočí. Čo je podľa vás potrebné urobiť, aby ľudia žili v mieri a prosperite? Pán prezident, svet čaká na vaše vystúpenie.

V. Putin: Vážený pán Schvab, milý Klaus! Vážení kolegovia!

V Davose som bol mnohokrát na akciách, ktoré pán Schwab usporadúva, už od 90tych rokov. Práve si Klaus spomenul, že sme sa stretli v roku 1992. Keď som pracoval v Petrohrade opakovane som sa zúčastnil tohto reprezentačného fóra. Rád by som vám poďakoval za to, že dnes existuje možnosť vyjadriť svoj názor odbornej komunite, ktorá sa na tomto medzinárodne uznávanom mieste zhromažďuje vďaka úsiliu pána Shwaba.

V prvom rade by som vás, dámy a páni, rád privítal na Svetovom ekonomickom fóre.

Je potešujúce, že aj napriek pandémii, napriek všetkým obmedzeniam, fórum stále pokračuje vo svojej práci. Aj keď v online podobe, ale stále funguje a umožňuje, aby si účastníci v priebehu otvorenej a slobodnej diskusie vymenili svoje hodnotenia a predpovede, čo čiastočne kompenzuje nedostatok priamej komunikácie vodcov štátov, predstaviteľov svetového obchodu a verejného publika, ktorý sa nahromadil v uplynulých mesiacoch. To všetko je dôležité teraz, keď máme toľko zložitých otázok, ktoré vyžadujú odpoveď.

Súčasné fórum je prvé na začiatku tretieho desaťročia 21. storočia a väčšina tém na ňom je samozrejme venovaná hlbokým zmenám, ktoré sa na planéte dejú.

Je naozaj ťažké nevšimnúť si zásadných transformácií v globálnej ekonomike, politike, spoločenskom živote, technológiách. Pandémia koronavírusu, o ktorej sa Klaus práve zmienil a ktorá sa stala vážnou výzvou pre celé ľudstvo, len podnietila, urýchlila štrukturálne zmeny, pre ktoré boli predpoklady už dávno vytvorené. Pandémia zhoršila problémy a nerovnováhy skôr nahromadené vo svete. Existujú všetky dôvody domnievať sa, že existujú riziká ďalšieho nárastu rozporov. A takéto trendy sa môžu prejaviť prakticky vo všetkých sférach.

V histórii samozrejme neexistujú žiadne priame paralely. Ale niektorí odborníci-rešpektujem ich názor, prirovnávajú súčasnú situáciu k 30. rokom minulého storočia. S takou situáciou je možné súhlasiť alebo nesúhlasiť. Ale v mnohých parametroch, v rozsahu a komplexnom, systémovom charaktere výziev, potenciálnych hrozieb sú určité analógie predsa požadované.

Vidíme krízu predchádzajúcich modelov a nástrojov ekonomického rozvoja. Posilnenie sociálneho zväzku: ako na globálnej úrovni, tak v jednotlivých krajinách. Už sme o tom hovorili. Ale to zase dnes spôsobuje ostrú polarizáciu verejných názorov, podnecuje rast populizmu, pravého a ľavého radikalizmu, ďalších extrémov, ku zostreniu a zatvrdnutosti vnútropolitických procesov, vrátane tých vo vedúcich krajinách.

To všetko nevyhnutne ovplyvňuje povahu medzinárodných vzťahov, nepridáva im stabilitu a predvídateľnosť. Dochádza k oslabeniu medzinárodných inštitúcií, množia sa regionálne konflikty, degraduje sa aj systém globálnej bezpečnosti.

Klaus sa teraz zmienil o mojom včerajšom rozhovore s Prezidentom Spojených Štátov a o predlžení zmluvy o obmedzení strategických útočných zbraní. Určite je to krok správnym smerom. Napriek tomu sa rozpory točia, ako rieka, po špirále. Ako je známe, neschopnosť a neochota riešiť podobné problémy sa v podstate v dvadsiatom storočí obrátili v II. sv. vojnu.

Samozrejme, že teraz je taký globálny „horúci“ konflikt, dúfam, v zásade nemožný. Veľmi v to dúfam. Znamenal by koniec civilizácie. Ale opakujem, situácia sa môže vyvíjať nepredvídateľne a neriadene. Ak sa však neurobí nič, aby sa to nestalo. Existuje šanca sa stretnúť vo svetovom vývoji, hrozným bojom všetkých proti všetkým, so snahou umožniť delikátny rozpor cez hľadanie „vnútorných“ a „vonkajších“ nepriateľov, s ničením nielen takých tradičných hodnôt (nám v Rusku drahých), ako je rodina, ale aj základných slobôd vrátane práva voľby a nedotknuteľnosť súkromia.

Podotýkam, že sociálna a hodnotová kríza sa už prejavuje negatívnymi demografickými následkami, kvôli ktorým ľudstvo riskuje stratiť celé civilizačné a kultúrne kontinenty.

Našou spoločnou zodpovednosťou dnes je vyhnúť sa takejto perspektíve, ktorá vyzerá ako ponurá antiutópia, zabezpečiť vývoj na iné, pozitívne, harmonické a tvorivé trajektórie.

A v tomto ohľade sa viac zameriam na tie kľúčové výzvy, ktoré podľa môjho názoru stoja pred svetovou komunitou.

Prvá z nich je socioekonomická.

Áno, ak budeme súdiť podľa štatistík, aj napriek hlbokej kríze v rokoch 2008 a 2020, obdobie posledných štyridsiatich rokov možno označiť za úspešné alebo dokonca za nadštandardné pre svetovú ekonomiku. Od roku 1980 sa globálny HDP na paritu kúpnej sily v reálnom vyjadrení na obyvateľa zdvojnásobil. To je určite pozitívny ukazovateľ.

Globalizácia a domáci rast viedli k silnému vzostupu v rozvojových krajinách, čo umožnilo viac než miliarde ľudí dostať sa z chudoby. Takže, ak budete mať úroveň príjmov 5,5 dolára na osobu a deň (podľa parity kúpnej sily), potom Svetová banka odhaduje, že v Číne, napríklad, len počet ľudí s nižšími príjmami sa znížil z 1,1 miliardy v roku 1990 na menej ako 300 miliónov v posledných rokoch. To je určite úspech Číny. A v Rusku od 64 miliónov ľudí v roku 1999 do asi 5 miliónov v súčasnosti. A považujeme to aj za posun vpred v našej krajine po správnej línii.

A čo sa stalo v živote ostatných ľudí? Za posledných 30 rokov v rade vyspelých krajín príjmy viac ako polovice občanov v reálnom vyjadrení stagnovali, nerástli. Ale náklady na školstvo, zdravotníctvo sa zvýšili. A viete, v akej veľkosti? Trojnásobne.

To znamená, že milióny ľudí aj v bohatých krajinách prestali vidieť vyhliadky na zvýšenie svojich príjmov. Súčasne čelia problémom, ako udržať zdravie sebe a svojim rodičom, ako zabezpečiť kvalitné vzdelanie deťom.

Hromadia sa aj obrovské masy ľudí, ktorí sa v skutočnosti ocitnú bez nároku na honorár. Tak, podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce v roku 2019 21% alebo 267 miliónov mladých ľudí vo svete sa nikde neučili a nikde nepracovali. A dokonca aj medzi pracujúcimi (tu je zaujímavý údaj), žije 30% s príjmom pod 3,2 dolára na deň v parite kúpnej sily.

Takéto deformácie v globálnom sociálno-ekonomickom vývoji boli priamym dôsledkom politiky, ktorá sa uskutočňovala v 80. rokoch minulého storočia a ktorá bola často vulgárne a dogmaticky vykonávaná. Základom tejto politiky bol takzvaný „Washingtonský konsenzus“. S nepísanými pravidlami, kedy prioritou je rast ekonomiky založenej na súkromnom dlhu v deregulácii a nízkych daniach pre bohatých a korporácie.

Pritom post krízová obnova nie je ľahká. Ak by pred 20-30 rokmi mohol byť problém vyriešený stimulačnou makroekonomickou politikou (tak sa to robí, mimochodom, stále), dnes sa takéto mechanizmy už v skutočnosti vyčerpali, nefungujú. Ich zdroj je prakticky vyčerpaný. To nie sú moje tvrdenia (to nie je z mojej hlavy).

Podľa odhadov MMF sa tak úroveň celkového dlhu verejného a súkromného sektora priblížila hranici 200 percent globálneho HDP. A v jednotlivých ekonomikách prekročil 300 percent národného HDP. Pritom vo vyspelých krajinách sú úrokové sadzby všade prakticky na nule. A v kľúčových rozvojových krajinách – na historicky minimálnej úrovni.

To všetko robí stimuláciu ekonomiky tradičnými nástrojmi prostredníctvom navršovania súkromných pôžičiek v podstate nemožné. Takzvané kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré iba zvyšuje, nafúkne „bublinu“ hodnoty finančných aktív, čo vedie k ďalšiemu vrstveniu v spoločnosti. A rastúca priepasť medzi „skutočnou“ a „virtuálnou“ ekonomikou (mimochodom povedané, mi to veľmi často hovoria zástupcovia reálnej ekonomiky z mnohých krajín sveta, a myslím, že účastníci businessu z dnešného stretnutia so mnou tiež budú súhlasiť) predstavuje skutočnú hrozbu a nebezpečné, nepredvídateľné otrasy.

Tento proces však prináša aj nové štrukturálne zmeny, predovšetkým na trhu práce. Bez efektívnych opatrení štátu teda hrozí, že mnoho ľudí zostane bez práce. A často sa jedná o takzvanú strednú triedu. A tá je základom každej modernej spoločnosti.

A v tejto súvislosti o druhej zásadnej výzve nadchádzajúce dekády-spoločensko-politické. Rastúce ekonomické problémy a nerovnosti. Rozpolťuje to spoločnosť, vytvára sociálne, rasovú, národnostnú neznášanlivosť, a taký stres prepukne na povrch aj v krajinách so, zdalo by sa, dobre zavedenými občianskymi a demokratickými inštitúciami, určenými na uhladzovanie, hasenie podobných javov a excesov.

Systémové sociálno-ekonomické problémy vyvolávajú takú verejnú nespokojnosť, že to vyžaduje osobitnú pozornosť, vyžaduje, aby v podstate tieto problémy boli riešené. Nebezpečná ilúzia, že sa dajú, ako sa hovorí, ignorovať, preskočiť, zahnať niekam do kúta, je plná vážnych dôsledkov. V takom prípade bude spoločnosť stále rozdelená politicky aj spoločensky. Pretože pre ľudí dôvod byť nespokojný sú v skutočnosti v nejakej špekulatívnej náuke o veciach a reálnych problémoch, ktoré sa týkajú každého, akékoľvek názory, vrátane politických, naozaj nie je dodržované právo človeka. Alebo ako si myslia, že sa dodržiava. Ale skutočné problémy vytvárajú nespokojnosť.

Zdôrazním ešte jeden zásadný bod. Stále významnejšiu úlohu v živote spoločnosti začali hrať moderné technologické, a predovšetkým digitálne giganty. Teraz sa o tom veľa hovorí, najmä pokiaľ ide o udalosti, ktoré sa v štátoch odohrali v predvolebnej kampani. A to už nie sú len nejaké ekonomické giganty, v jednotlivých oblastiach de facto konkurujú štátom. Ich publikum je počítané miliardami užívateľov, ktorí trávia v rámci týchto ekosystémov podstatnú časť svojho života.

Z pohľadu samotných firiem je ich monopolné postavenie optimálne pre organizáciu technologických a obchodných procesov. Možno áno, ale spoločnosť má otázku: do akej miery taký monopolizmus zodpovedá práve verejným záujmom? Kde je hranica medzi úspešnou globálnou firmou, žiaducich výhod a služieb, konsolidáciou veľkých dát a snahou o hrubo, na vlastnú päsť, riadiť spoločnosť, presúvať legitímne demokratické inštitúcie, v skutočnosti, privlastniť si alebo obmedziť prirodzené právo jednotlivca sám sa rozhodnúť, ako žiť, čo si vybrať, akú pozíciu slobodne vyjadriť? Všetci sme to videli práve v štátoch a všetci chápu, o čom hovorím. Som si istý, že drvivá väčšina ľudí zdieľa tento postoj, vrátane tých, ktorí sa dnes zúčastňujú akcie s nami.

A konečne, treťou výzvou, alebo skôr jasnou hrozbou, ktorej môžeme čeliť v nadchádzajúcom desaťročí, je ďalšie zhoršenie celého komplexu medzinárodných problémov. Koniec koncov, nevyriešené a rastúce vnútorné sociálno-ekonomické problémy môžu viesť k nájdeniu niekoho, na koho sa dá všetko hodiť, obviňovať zo všetkých problémov a presmerovať podráždenie a nespokojnosť svojich občanov. A už to vidíme, máme pocit, že graduje zahraničnopolitická, propagandistická rétorika. Možno očakávať, že sa stanú viac agresívne a charakter praktických aktivít, vrátane tlaku na tie krajiny, ktoré nesúhlasia s rolou poslušných satelitov, budú použité obchodné bariéry, sankcie, obmedzenie finančnej, technologickej, informačnej sféry.

Táto hra bez pravidiel kriticky zvyšuje riziká jednostranného použitia vojenskej sily – to je nebezpečenstvo, použitia sily pod takou alebo inak neprirodzenou zámienkou. To násobí pravdepodobnosť vzniku nových „hotspotov“ na našej planéte. To je všetko, čo nás nemôže obťažovať.

Avšak, Vážení členovia fóra, aj cez tento druh spleti rozporov a výziev, určite nesmieme stratiť pozitívny pohľad na budúcnosť. Je potrebné zachovať záväzok k tvorivej agende. Bolo by naivné ponúkať nejaké univerzálne zázračné recepty na riešenie spomínaných problémov. Ale snažiť sa vypracovať spoločné prístupy, čo najviac zblížiť pozície, označiť zdroje, ktoré vytvárajú globálne napätie, je pre nás všetkých určite nutné.

Znovu chcem zdôrazniť svoju tézu: zásadným dôvodom nestability globálneho vývoja sú do značnej miery nahromadené sociálno-ekonomické problémy. Preto kľúčovou otázkou je dnes – ako budovať logiku akcie, na urýchlenie obnovenia globálnej a národnej ekonomiky, postihnutých následkov priemyslu pandémiou a dosiahnuť to, aby takéto obnovenie bolo presné, udržateľné v dlhodobom horizonte a malo kvalitnú štruktúru, pomáhalo prekonať náklad sociálnej nerovnováhy. Zjavne s ohľadom na už spomínané obmedzenia, makroekonomickej politiky, ďalší vývoj ekonomiky bude vo vyššej miere založený na rozpočtových stimuloch a kľúčovú úlohu budú hrať štátne rozpočty a centrálne banky.

Vo vyspelých krajinách a v časti rozvojových, už takéto trendy pozorujeme. Zvyšovanie role štátov v socioekonomickej sfére na národnej úrovni samozrejme vyžaduje väčšiu zodpovednosť, úzku medzištátnu interakciu a v otázkach globálnej agendy. Na rôznych medzinárodných fórach neustále zaznievajú výzvy k inkluzívnemu rastu, k vytváraniu podmienok na dosiahnutie slušnej životnej úrovne každého človeka. Je to všetko v poriadku, v úplne správnom smere sa uvažuje o takejto našej spoločnej práci.

Je úplne jasné, že svet nemôže ísť cestou budovania ekonomiky pracujúcej pre milión ľudí alebo dokonca pre „zlatú miliardu“. Je to len deštruktívny postoj. Takýto model je z definície neudržateľný. Nedávne udalosti vrátane migračnej krízy to opäť potvrdili.

Teraz je dôležité prejsť od spoločného vyhlásenia do práce, vydať skutočné úsilie a zdroje na to, aby bolo dosiahnuté ako zníženie sociálnej nerovnosti vnútri jednotlivých krajín, ako aj postupné približovanie sa úrovni hospodárskeho rozvoja rôznych krajín a regiónov planéty. Potom nebude ani migračnej krízy.

Významy, akcenty takejto politiky, ktorá má zabezpečiť trvalo udržateľný a harmonický rozvoj, sú zrejmé. Čo to je? Jedná sa o vytvorenie nových príležitostí pre každého, podmienky pre rozvoj a realizáciu potenciálu človeka bez ohľadu na to, kde sa narodil a žije.

A tu uvediem štyri kľúčové priority. Ako sa mi javia ako priority. Nič, možno nič, čo by som nepovedal. Avšak vzhľadom na to, že Klaus dovolil vyjadriť svoj postoj k Rusku, tak to určite urobím.

Prvý. Človek musí mať pohodlné prostredie pre život. Jedná sa o bývanie a dostupnú infraštruktúru: dopravné, energetické, komunálne. A samozrejme ekologický blahobyt, na to by sa nikdy nemalo zabúdať.

Druhé. Človek si musí byť istý, že bude mať prácu, ktorá prinesie trvalo rastúci príjem a tým aj slušnú životnú úroveň. Musí mať prístup k efektívnym mechanizmom, učeniu v priebehu celého svojho života, dnes je to nevyhnutne potrebné, čo umožňuje mu rozvíjať a budovať svoju kariéru, a po jeho dokončení, dostať slušný dôchodok a sociálny balíček.

Tretí. Človek si musí byť istý, že dostane kvalitnú a efektívnu zdravotnú pomoc, keď je to nutné a že systém zdravotnej starostlivosti v každom prípade zabezpečuje prístup k modernej službe na úrovni.

Štvrtý. Bez ohľadu na príjem rodiny by deti mali mať možnosť získať slušné vzdelanie a realizovať svoj potenciál. Takýto potenciál má každé dieťa.

Jedine tak bude možné zaručiť čo najefektívnejšie vývoj modernej ekonomiky. Ekonomiky, kde ľudia nie sú prostriedkom, ale cieľom. A iba tie krajiny, ktoré budú môcť dosiahnuť pokrok po značených štyroch smeroch (nie sú vyčerpávajúce, povedal som iba na to hlavné), ale iba tie krajiny, ktoré budú môcť dosiahnuť pokrok aspoň v týchto štyroch oblastiach, zaistí si stabilný a komplexný rozvoj.

Práve tieto prístupy sú základom stratégie, ktorú realizuje aj moja krajina, Rusko. Naše priority sú postavené okolo človeka, jeho rodiny, zameraná na demografický vývoj a úspory ľudí, na zvyšovanie blahobytu ľudí, chrániť ich zdravie. Snažíme sa vytvoriť podmienky na dôstojnú a efektívnu prácu a úspešné podnikanie, zabezpečiť digitálnu transformáciu ako základ technologického spôsobu budúcnosti celej krajiny, nie úzkej skupiny firiem.

Na tieto úlohy sa hodlá zamerať úsilie štátu, podniku, občianskej spoločnosti, vytvoriť v najbližších rokoch stimulačnú rozpočtovú politiku.

Pre dosiahnutie našich národných cieľov rozvoja máme otvorené pre najširšiu medzinárodnú spoluprácu a veríme, že spolupráca na globálny sociálno-ekonomický program by pozitívne ovplyvnila aj celkovú atmosféru vo svetových záležitostiach. Previazanosť pri riešení naliehavých súčasných problémov, by pridalo aj vzájomnej dôvere, ktorá je teraz obzvlášť dôležitá, a to platí najviac.

Je zrejmé, že éra spojená so snahou vybudovať centralizovanú, unipolárnu svetovládu, táto éra skončila. Vlastne ani nezačala. Bol urobený len pokus v tomto smere. Ale aj to už je preč. Podobný monopol bol jednoducho vo svojej podstate v rozpore s kultúrnou, historickou multikulturou našej civilizácie.

Realita je taká, že sa vo svete utvárali naozaj rôzne vývojové centrá, so svojimi osobitými modelmi, politickými systémami, verejnými inštitúciami. A dnes je nesmierne dôležité vytvoriť mechanizmy, ako zosúladiť ich záujmy, aby sa rozmanitosť, prirodzená súťaž vývojových pólov neotočila s anarchiou, radom dlhotrvajúcich konfliktov.

Preto, súčasne, musíme venovať budovaním a rozvojom všeobecných inštitútov, na ktorých leží osobitná zodpovednosť za stabilitu a bezpečnosť vo svete, za tvorbu pravidiel správania sa v globálnej ekonomike, v obchode.

Už niekoľkokrát som poznamenal, že mnohé z týchto inštitúcií dnes zažívajú ďaleko lepšie časy. Stále o tom hovoríme na rôznych summitoch. Tieto inštitúcie vznikali samozrejme v inej ére, to je pochopiteľné. A reagovať na dnešné výzvy im môže byť objektívne aj ťažké. Ale, chcel by som zdôrazniť, to nie je dôvod, prečo sa ich vzdať, v podstate nič neponúka na oplátku. Najmä preto, že tieto štruktúry majú jedinečnú pracovnú skúsenosť a veľký, v mnohých ohľadoch nerealizovaný potenciál. A musí byť istotne úhľadne prispôsobený modernej realite. Ale je ešte skoro ho vyhodiť na smetisko dejín. Je potrebné s ním pracovať, používať ho.

Spolu s tým je samozrejme dôležité používať nové, ďalšie formáty interakcie. Hovorím tu o tomto fenoméne ako o multilaterálnom. Samozrejme, môže byť tiež chápaný rôznymi spôsobmi, vlastným spôsobom. Alebo ako presadzovanie svojich záujmov, dávať podobu legitimity jednostranným konaním, keď ostatným nezostáva než súhlasne prikyvovať. Buď ide o skutočné zjednotenie snahy suverénnych štátov riešiť konkrétne problémy k celkovému prospechu. Reč v tomto prípade môže byť aj o regulácii regionálnych konfliktov a o vytváraní technologických aliancií a mnohých ďalších destinácií, vrátane vytvorenia cezhraničných dopravných, energetických koridorov a tak ďalej, a tak podobne.

Súčasne samozrejme existujú problémy, ktoré sa týkajú všetkých štátov bez výnimky. Príkladom je spolupráca v oblasti vyšetrenia Koronavirové infekcie a boja proti nej. V poslednej dobe sa objavilo niekoľko odrôd, ako je známe, tejto nebezpečnej choroby. A svetové spoločenstvo musí vytvoriť podmienky na spoluprácu vedcov, odborníkov, aby pochopilo, prečo a ako prebieha napríklad mutácie koronavírusy, čím sa rôzne kmene líšia. A samozrejme, že je potrebné koordinovať úsilie celého sveta, k čomu vyzýva Generálny tajomník OSN, k čomu sme sa správali na summite „dvadsiatky“ nie je to tak dávno, sa musia spojiť a koordinovať úsilie celého sveta v boji proti šíreniu choroby a zvyšovanie dostupnosti toľko potrebnej teraz vakcín od коронавируса. Je potrebné poskytnúť pomoc tým štátom, ktoré potrebujú podporu, vrátane tých afrických. Mám na mysli zvýšenie objemu testovanie a vykonávanie očkovania. Vidíme, že masové očkovanie je dnes dostupné predovšetkým občanom vyspelých krajín. Kým stovky miliónov ľudí na planéte sú zbavené dokonca nádeje na podobnú ochranu. V praxi by takáto nerovnosť mohla znamenať všeobecnú hrozbu, pretože, a to je dobre známe, mnohokrát už bolo povedané, že epidémia bude utiahnutá, budú pretrvávať jej nekontrolovateľná ohniská. Nemá žiadne hranice.

Pre infekcie a pandémie neexistujú žiadne hranice. Musíme sa teda poučiť zo súčasnej situácie, navrhnúť opatrenia, ktoré majú zvýšiť efektivitu systému sledovania výskytu podobných ochorení vo svete, vývoj podobných situácií.

Ďalším dôležitým smerom, kde je nutná koordinácia našej práce, v podstate koordinácia práce celého svetového spoločenstva, je ochrana klímy a prírody našej planéty. Nič nové tu tiež nepoviem.

Iba spoločne môžeme dosiahnuť pokrok v riešení týchto najväčších problémov, ako je globálne otepľovanie, zníženie lesného fondu, strata biodiverzity, nárast objemu odpadu, znečistenia oceánu povrchom a tak ďalej, nájsť optimálnu rovnováhu medzi záujmami ekonomického rozvoja a úspory životného prostredia pre súčasné a budúce generácie.

Vážení členovia fóra! Vážení priatelia!

Všetci vieme, že konkurencia, rivalita medzi krajinami vo svetových dejinách sa nezastavila, nezastavila a nikdy neprestala. A rozpory, konflikt záujmov je vlastne tiež prirodzená vec pre tak zložitý organizmus, ako je ľudská civilizácia. Vo zlomových okamihoch to však nezabránilo, ale naopak viedlo k zjednoteniu úsilia na najdôležitejších, skutočne osudových smeroch. A to je podľa mňa práve také obdobie.

Je veľmi dôležité poctivo vyhodnotiť situáciu, zamerať sa nie na imaginárny, ale na skutočné globálne problémy, na odstránenie nerovnováhy kritické pre celé svetové spoločenstvo. A potom, iste, môžeme uspieť, dôstojne reagovať na výzvy tretej dekády 21. storočia.

Skončil by som v tomto predstavení a chcel by som vám poďakovať za trpezlivosť a pozornosť.

Ďakujem moc.

Vážení priatelia, dámy a páni!

Viete, je tu veľmi široké pole pre spoluprácu. Takéto multilaterálne prístupy skutočne fungujú. Prax ukazuje, že fungujú. Pripomínam, že v rámci, napríklad, Астанинского formáte Rusko, Turecko a Irán veľa robia pre stabilizáciu situácie v Sýrii a teraz pomáha regulácii v tejto krajine politický dialóg. Samozrejme spolu s ďalšími krajinami. Robíme to spoločne. A všeobecne bez úspechu, chcem to zdôrazniť.

Ruskom boli vykonané, napríklad, aktívne sprostredkovateľské úsilia, aby zastavili ozbrojený konflikt v oblasti enklávy náhorného Karabachu, v ktorej sú zapojené nám blízke národy a štáty – Azerbajdžan a Arménsko. Pritom sme sa snažili dodržiavať kľúčové dohody, ktoré sa dosiahli v Minskej skupine OBSE, najmä medzi jej spolupredsedami-Ruskom, USA a Francúzskom. Tiež veľmi dobrý príklad spolupráce.

Ako je známe, v novembri bolo podpísané trojstranné vyhlásenie Ruska, Azerbajdžanu a Arménska. A dôležité je, že je z veľkej časti dôsledne realizované. Podarilo sa zastaviť krviprelievanie. To je najdôležitejšie. Podarilo sa zastaviť krviprelievanie, dosiahnuť úplné prímerie a začať stabilizačný proces.

Teraz pred medzinárodným spoločenstvom a nepochybne, pred krajinami, zúčastnenými v riešení krízy, má za úlohu pomôcť postihnutým metro v riešení humanitárnych problémov spojených s návratom utečencov, s obnovou zničenej infraštruktúry, ochranou a obnovou pamiatok, histórie, náboženstva a kultúry.

Alebo iný príklad. Zdôrazňujem úlohu Ruska, Saudskej Arábie a Spojených štátov amerických, rady ďalších krajín pri stabilizácii svetového energetického trhu. Tento formát sa stal produktívnym príkladom interakcie štátov.

Súčasne samozrejme existujú problémy, ktoré sa týkajú všetkých štátov bez výnimky. Príkladom je spolupráca v oblasti vyšetrenia Koronavírovej infekcie a boja proti nej. V poslednej dobe sa objavilo niekoľko odrôd, ako je známe, tejto nebezpečnej choroby. A svetové spoločenstvo musí vytvoriť podmienky na spoluprácu vedcov, odborníkov, aby pochopilo, prečo a ako prebiehajú napríklad mutácie koronavírusov, čím sa rôzne kmene líšia. A samozrejme, že je potrebné koordinovať úsilie celého sveta, k čomu vyzýva Generálny tajomník OSN, k čomu sme sa zachovali na summite „dvadsiatky“ nie je to tak dávno, sa musia spojiť a koordinovať úsilie celého sveta v boji proti šíreniu choroby a zvyšovanie dostupnosti toľko teraz potrebnej vakcíny proti covidu. Je potrebné poskytnúť pomoc tým štátom, ktoré potrebujú podporu, vrátane tých afrických. Mám na mysli zvýšenie objemu testovania a vykonávania očkovania. Vidíme, že masové očkovanie je dnes dostupné predovšetkým občanom vyspelých krajín. Kým stovky miliónov ľudí na planéte sú zbavení nádeje na podobnú ochranu. V praxi by takáto nerovnosť mohla znamenať všeobecnú hrozbu, pretože a to je dobre známe, mnohokrát už bolo povedané, že epidémia bude potlačená, budú pretrvávať jej nekontrolovateľné ohniská. Nemá žiadne hranice.

Pre infekcie a pandémie neexistujú žiadne hranice. Musíme sa teda poučiť zo súčasnej situácie, navrhnúť opatrenia, ktoré majú zvýšiť efektivitu systému sledovania výskytu podobných ochorení vo svete, vývoj podobných situácií.

Ďalším dôležitým smerom, kde je nutná koordinácia našej práce, v podstate koordinácia práce celého svetového spoločenstva, je ochrana klímy a prírody našej planéty. Nič nové tu tiež nehovorím.

Iba spoločne môžeme dosiahnuť pokrok v riešení týchto najväčších problémov, ako je globálne otepľovanie, zníženie lesného fondu, strata biodiverzity, nárast objemu odpadu, znečistenia oceánu povrchom a tak ďalej, nájsť optimálnu rovnováhu medzi záujmami ekonomického rozvoja a úspory životného prostredia pre súčasné a budúce generácie.

Vážení členovia fóra! Vážení priatelia!

Všetci vieme, že konkurencia, rivalita medzi krajinami vo svetových dejinách sa nezastavila, nezastaví a nikdy neprestane. A rozpory, konflikt záujmov sú vlastne tiež prirodzená vec pre tak zložitý organizmus, ako je ľudská civilizácia. V zlomových okamihoch to však nezabránilo, ale naopak viedlo k zjednoteniu úsilia na najdôležitejších, skutočne osudových smeroch. A toto je podľa mňa práve také obdobie.

Je veľmi dôležité poctivo vyhodnotiť situáciu, zamerať sa nie na imaginárne, ale na skutočné globálne problémy, na odstránenie nerovnováhy kritickej pre celé svetové spoločenstvo. A potom, iste, môžeme uspieť, dôstojne reagovať na výzvy tretej dekády 21. storočia.

Skončil by som v tomto predstavení a chcel by som vám poďakovať za trpezlivosť a pozornosť.

Ďakujem pekne.

K. Schwab: Pekne ďakujem, pán prezident.

prebraté: AC24.cz

HraJ

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359