Samozostavujúca sa nanotechnológia „liquid computing“ existuje už minimálne od roku 2001 … používa sa práve táto technológia vo vakcínach proti covidu? 

Harvard Magazine  vo svojom vydaní z novembra a decembra 2001 zverejnil štúdiu nazvanú „Liquid Computing“, ktorá priniesla vtedy úplne novú technológiu, pomocou ktorej sa nanočastice dokázali samy zostaviť do formy mikropočítača, pritom ale boli „rozpustené“ v kvapaline. 

Je táto technológia tajnou ingredienciou Covid „vakcín“? Všetko nasvedčuje tomu, že zrejme áno. Článok od Ethana Huffa zverejnil web chemicalviolence.com, okrem neho som čerpala priamo z Harvard Magazine, z novembra-decembra 2001. Podotýkam, že Harvard Magazine je mainstreamovým oficiálnym magazínom Harvardskej univerzity (nezávislým zdrojom správ z Harvardu) už od roku 189. nejde o žiadny „konšpiratívny“ či alternatívny spravodajský zdroj.

Túto technológiu nevyvinul nikto iný ako Charles Lieber, ktorý bol

začiatkom roku 2020 na začiatku plandémie koronaviru vo Wu-chane (Covid-19) ešte  spoločne s ďalšími dvoma čínskymi štátnymi príslušníkmi obvinený z napomáhania Čínskej ľudovej republike pri vývoji biologických zbraní a to práve vo Wu-chane.

Lieber bol v decembri 2021 odsúdený za šesť trestných činov súvisiacich s príjmom miliónov dolárov na financovanie výskumu v Číne. Začiatkom februára 2022 síce podal návrh na oslobodenie od obžaloby alebo na nový proces, ale bolo to súdom zamietnuté. Dátum jeho odsúdenia bol naplánovaný na 1. januára 2023.

Pred touto kauzou však Harvard Magazine chválil Liebera za to, že vyvinul niečo, čo bolo pre nás všetkých úplne neznáme a to až do „vakcinácie v rámci operácie Warp Speed“, ale pritom to zjavne existuje už viac ako dve desaťročia. Stručne povedané, vyzerá to, že Lieberova dve desaťročia stará technológia konečne našla svoje využitie (pravdepodobne pod patronátom DARPA) práve vo „vakcínach“ na covid.

 (Súvisiace: Pozrite sa tiež na predchádzajúce správy na Natural News dokazujúce prítomnosť toho, čo sa zdá byť akýmisi samozostavujúcimi sa mikročasticami zvláštnej „nano-chobotnice“ nájdenej vo vnútri injekcií s očkovacou látkou na covid.)

Harvard Magazine vtedy napísal toto:

Predstavte si počítač  umiestnený v banke s kvapalinou, ktorý sa sám zostaví, keď sa táto kvapalina naleje na pracovnú plochu. Znie to ako sci-fi? Hyman, profesor chémie Charles Lieber, to ale robí vo svojom laboratóriu, kde jeho výskumníci už dokázali vytvoriť malé logické obvody a tiež pamäť – teda vlastne dve hlavné súčasti počítača – práve týmto spôsobom. A tieto obvody sú naozaj  malé, majú veľkosť len niekoľkých atómov naprieč.

Lieber a jeho tím chemikov zrejme skutočne dobehli do cieľa v oblasti okolo mikroelektronického priemyslu na báze kremíka, ktorý posledných 35 rokov vyrába tranzistory – teda drobné spínače, ktoré je možné zapínať alebo vypínať – exponenciálne stále menšie, a to zhruba každých 18 rokov. Lieberovi to trvalo iba 24 mesiacov. Emeritný predseda predstavenstva spoločnosti Intel Gordon Moore pozoroval toto zdvojnásobenie výpočtovej kapacity už v roku 1965 a jeho pozorovanie sa potom dokonca kodifikovalo ako „Moorov zákon“. Lieber však hovorí, že „neustále pokračujúce zmenšovanie sa nakoniec stáva problematické z hľadiska toho, ako to dosiahnuť.“ Vedci predpokladajú, že už niekedy medzi rokmi 2012 a 2017 dosiahneme limity našej schopnosti vytvárať kremíkové čipy pomocou štandardných metód výrobných liniek.

Výrobcovia dnes totiž vytvárajú mikroelektronické obvody buď nanášaním kremíka na povrch, alebo jeho leptaním (napríklad kyselinou). Ale rovnako ako kov ktorý zhrdzavie „je trochu drsný,“ hovorí Lieber, tak aj súčasné metódy pri práci s kremíkom zanechávajú drsné povrchy, ktoré v nanometrovom meradle (nanometer je jedna miliardtina metra alebo stotisícina šírky ľudského vlasu), tvoria stále väčšie množstvo drobných drôtikov, ktoré potom tvoria tieto obvody. „V konečnom dôsledku preto nemôžete tieto metódy používať,“ hovorí, „pretože všetky veci budú v malom meradle veľmi nejednotné. Čím menšie budú obvody, tým viac nedokonalostí vo výrobnom procese začne hrať úlohu v ich výkone.“

Lieberova veľmi odlišná filozofia v prístupe k nanotechnológii, ktorý je založený na princípe „zhora nadol“ čo v tomto odvetví znamená, že beriete veľké veci a zmenšujete ich. „Spôsobom, ktorý ale skutočne zmení ich budúcnosť,“ hovorí, „je zvoliť úplne iný prístup: stavať tie veci naopak zdola nahor.“ Dokázal to tým, že začal s tými vôbec najmenšími stavebnými blokmi – drôtmi s priemerom iba tri nanometre, ktoré ale je možné vyrobiť relatívne lacno, v podstate na pracovnom stole so zariadením v hodnote iba niekoľko tisíc dolárov.

Lieber vyrába stavebné kamene pomocou katalyzátora, ktorý podporuje rast nanodrôtikov iba jedným smerom. Kľúčovou charakteristikou procesu, ktorý vyvinul, je to, že umožňuje pripraviť nanodrôtiky prakticky akýchkoľvek „vlastností“ (t.j. so špecifickými vodivými vlastnosťami). Miešanie a zladenie rôznych vlastností potom môže viesť k rôznym typom zariadení. Zariadenia sú vyrobené rovnako jednoduchým spôsobom: alkoholový roztok so špecifickou vlastnosťou nanovlákna sa naleje drážkovaným kanálom v polymérovom bloku, aby sa tým vytvoril rad paralelných drôtov. Ďalšiu sadu drôtov je možné položiť kolmo k prvému jednoducho otočením prístroja o 90 stupňov. Jeho laboratórium už dokázalo vyrobiť tranzistor s priemerom iba 10 atómov.

Potenciálna aplikácia v mikroelektronike je zrejmá: malá veľkosť týchto stavebných blokov umožňuje dosiahnutie vyššej hustoty tranzistorov, čo by mohlo viesť, aspoň v princípe, k oveľa integrovanejším a hlavne aj výkonnejším počítačom. Za 10 alebo 20 rokov teda už možno nebude potreba pevných diskov, pretože polovodičové pamäte by mohli uložiť rovnako toľko dát. Nanodrôtové počítače budúcnosti sa budú úplne líšiť od tých, ktoré používame dnes, pretože budú vyžadovať nové druhy počítačovej architektúry a softvéru. Nakoniec tou najúžasnejšou vecou na nanotechnológiách nie je ten samotný výkon, ktorý by takýto počítač mohol poskytnúť, hovorí Lieber, ale skôr skutočnosť, že „získate zásadne nové vlastnosti, ktoré si pri práci s konvenčnými materiálmi ani nedokážete predstaviť, keď ich iba zmenšujete.“

Napríklad pri veľmi malých objektoch je pomer plochy povrchu k vnútornému objemu oveľa väčší. „Veci, ktoré sa dejú na povrchu, preto môžu ovplyvniť celú štruktúru,“ hovorí Lieber. Aj keď to môže elektrotechnik považovať za problém, je to naopak vlastnosť, ktorú je možné s výhodou využiť. „Normálne by molekula, ktorá sa viaže na povrch tranzistora, nemala žiadny veľký účinok,“ vysvetľuje, „ale predstavte si, že proteín s elektrickým nábojom sa dostane k niečomu takému veľmi malému, kde je jeho povrch veľkou zložkou. Toto nabité telo sa naštartuje a biologicky alebo chemicky prepne tranzistor. V podstate tak môžete elektricky detekovať, kedy tam máte proteín, nukleovú kyselinu alebo čokoľvek iné.“ To, čo ste práve vytvorili, je senzor.

Lieber preto teraz pracuje na „proof of concept“ pre National Cancer Institute, ktorý bude pracovať na využití nanovláknových senzorov na včasnú detekciu rakoviny prostaty. V zásade by ste si mohli navrhnúť čip o veľkosti jeden centimeter štvorcový, ktorý by dokázal detekovať miliardu vecí súčasne, dokonca aj jednotlivé variácie v DNA jednotlivca. A jeden jeho vysokoškolský študent posúva túto myšlienku ešte ďalej v syntetickej biológii a pracuje už na vytvorení biologického výpočtového rozhrania.

Ďalšou neobvyklou vlastnosťou týchto Lieberových nanodrôtikov je ich tzv. balistická vodivosť – to znamená, že keď do takého systému zavediete elektrón, tak prejde vodičom bez straty energie. Táto vlastnosť by mohla pomôcť znížiť zahrievanie, ku ktorému dochádza, keď elektróny prúdia normálnymi drôtmi – čo je vážny problém vo vysoko integrovanej elektronike. Jeden z Lieberových postgraduálnych študentov skombinoval nanodrôtiky na vytvorenie svetelných zdrojov a detektorov. To by umožnilo vznik optického obvodu – „svetlo je vždy oveľa rýchlejšie ako elektróny,“ hovorí Lieber – ktorý je možné integrovať do počítača na báze nanodrôtov. „Kto vie?“ hovorí. „To môže byť spôsob, ako umožniť vznik nového konceptu kvantových počítačov.“

V klasických počítačoch musia byť tranzistory alebo bity buď zapnuté alebo vypnuté, teda nastavené na jedničku alebo na nulu. Ale v kvantovom počítači sú bity súčasne jedna aj nula. Tomu sa hovorí superpozícia. Svetlo prejavuje túto vlastnosť v tom zmysle, že je zároveň vlnou aj časticou: je vlnou alebo druhom superpozície, kým nie je detekované; a v tej chvíli sa z neho stane častica, jediný fotón na jednom mieste. Superpozícia teoreticky umožňuje kvantovým počítačom riešiť zložité algoritmy (ako sú tie používané v kryptografii), ktoré by konvenčný počítač vôbec nemohol zvládnuť. Možno dozrel čas na nové motto: Mysli v malom. Ale naozaj v malom.

Koľko Lieberových prác bolo začlenených do očkovania proti covidu?

Harvard Magazine poukázal na to, že Lieberova práce byla v přímém rozporu s prací jiných vědců v oblasti nanotechnologií. Místo toho, aby použil dosud běžný přístup shora dolů, nebo-li vzal něco velkého a zmenšil to, tak použil Lieber přístup opačný, tedy zdola nahoru, nebo-li vzal naopak něco velmi malého a zvětšil to.

Pomocou drôtov s priemerom iba troch nanometrov bol Lieber schopný vyrobiť „relatívne lacno“, iba pomocou „zariadenia v hodnote niekoľko tisíc dolárov“ plošné spoje nano veľkosti, ktoré sa po ponorení do kvapaliny a následného naliatia na pracovnú plochu sformovali automaticky do počítača.

„Znie vám to ako úplné sci-fi?“ spýtal sa vtedy Harvard Magazine.

Lieber vyvinul nanodrôtovú štruktúru schopnú vytvoriť prakticky akúkoľvek „štruktúru“, čo znamená, že bol už vtedy schopný vyrobiť rôzne samozostavujúce nanovláknové počítače s použitím rôznych kvapalných roztokov.

„Potenciálna aplikácia tejto technológie v mikroelektronike je zrejmá: malá veľkosť týchto stavebných blokov umožňuje vznik vyššej hustoty tranzistorov, čo by mohlo viesť, aspoň teda v princípe, k viac integrovaným a oveľa výkonnejším počítačom,“ vysvetlil Harvard Magazine.

„Za 10 alebo 20 rokov už možno nebudú vôbec potrebné pevné disky, pretože do malej SSD pamäte by sa dalo uložiť rovnako toľko dát.“

Ukázalo sa, že mali vo všetkom pravdu: teraz máme pamäťové jednotky SSD presne podľa predpovede. Máme ale aj tie nové mRNA „vakcíny“, o ktorých sa mnohí nezávislí výskumníci dnes oprávnene domnievajú, že obsahujú práve tieto samo sa zostavujúce nanodrôtiky a mikroskopické počítačové čipy, ktoré vtedy Lieber, alebo niektorý z jeho študentov pravdepodobne pomohol vyvinúť.

Je teda celkom dosť dobre možné, dokonca značne pravdepodobné, že táto Lieberova dvadsať rokov stará nano-technológia je práve to, čo sa používa vo vakcínach pri očkovaní proti Covidu na samo zostavenie sa malých nano počítačov v telách „plne očkovaných“ ľudí? Lieber totiž, ako ste si iste všimli, navyše už v roku 2001 vyhlásil, že vývoj nanotechnológií umožňuje vytvorenie látok „zásadne nových vlastností, ktoré si zatiaľ ani nedokážete predstaviť, keď nakladáte iba s konvenčnými materiálmi pri ich zámernom zmenšovaní“.

Takže to vyzerá, že dieliky globalistického puzzle „total control“ ktorého sú „covidové vakcíny“ neoddeliteľnou súčasťou, nám do seba pekne zapadajú a že sa ďalšie „konšpirácie“ mediálnej alternatívy stávajú krutou realitou našich životov. Že špeciálna vojenská operácia Covid 19 je skutočne pokusom pripojiť celé ľudstvo na wi-fi. Očipovať ho vakcínami a totálne zotročiť. Dať zločineckým a psychopatickým vládam dokonalý ovládač armády poslušných biorobotov vytvorených pomocou vakcíny z vlastných spoluobčanov. 

A zmysel razom dávajú aj podivné a zlovestné slová globalistického superfašistu z WEF Klausa Schwaba o tom, že do roku 2030 to svinstvo v sebe bude mať každý alebo bude mŕtvy. A perfektne sem zapadajú všetky tie Gatesove patenty ohľadom „digitalizácie“ ľudského tela a tiež do toho zapadá tá neuveriteľná rýchlosť s akou mi YouTube vymazalo video o internete tiel.

AUTOR: Jonathan Shaw

ZDROJ :  1/2 a cz24.news

Preklad: Myšpule/myspulesvet.org

Rekapitulácia roka & poďakovanie

V skratke…

V tomto špeciáli ku koncu roka by som rád poďakoval všetkým divákom za podporu projektu Otvor svoju myseľ, a podelil sa o svoje pocity z toho, kam smerujeme.

otevrisvoumysl