SAMOOČISTEC A KULT PROKURATÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
AKO SA PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY SAMOOČISTILA, A POSTAVILA KULT SEBA SAMEJ. ALEBO SNAHA O ZBAVENIE SA ZODPOVEDNOSTI ZA NAJVÄČŠIE ZLOČINY NAŠEJ DOBY – COVIDOVÉ ZLOČINY.
… A teraz si predstavme rozsudky Najvyššieho správneho súdu, odsudzujúce RÓBERTA FICA, RÓBERTA KALIŇÁKA, TIBORA GAŠPARA …, a ďalej si dosaďte, koho chcete, na trest smrti pre záškodníctvo a úklady proti Slovenskej republike. Nemusím vysvetľovať, že je to nemožné. Ale (!) nebola by som si až tak istá. Pretože stačí použiť precedens Generálnej prokuratúry SR, ktorá mi na moju námietku ku „covidovým“ rozhodnutiam hlavného hygienika, že nemal právomoc ich vydávať, a ukladať napr. povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest (a iné), pretože neexistuje v zákone, povedala toto:
Generálna prokuratúra preskúmala zákonnosť postupu úradu verejného zdravotníctva vo veci vydávania opatrení pri ohrození verejného zdravia, pričom zistila porušenie zákona, súvisiace predovšetkým s nedostatkom vecnej pôsobnosti úradu verejného zdravotníctva na vydávanie opatrení po vyhlásení mimoriadnej situácie a po vyhlásení núdzového stavu, ako aj s právnou formou týchto opatrení. S prihliadnutím na aktuálnu situáciu ohľadom šírenia ochorenia COVID-19, považuje prokuratúra zachovanie účinnosti prijatých opatrení úradom verejného zdravotníctva napriek ZISTENÉMU porušeniu zákona nielen vo verejnom záujme, ale prioritne aj za nevyhnutné a opodstatnené.
… a teraz to isté:
Generálna prokuratúra preskúmala zákonnosť postupu Najvyššieho správneho súdu vo veci vydávania rozsudkov o uznaní viny a odsúdení na trest smrti, pričom zistila porušenie zákona, súvisiace predovšetkým s nedostatkom vecnej pôsobnosti správneho súdu na vydávanie rozsudkov v trestných veciach, ako aj s právnou formou týchto rozsudkov. S prihliadnutím na aktuálnu situáciu ohľadom šírenia občianskych nepokojov považuje prokuratúra zachovanie vykonateľnosti prijatých rozsudkov Najvyšším správnym súdom napriek ZISTENÉMU porušeniu zákona nielen vo verejnom záujme, ale prioritne aj za nevyhnutné a opodstatnené.
Viac nižšie…
Tento článok je „predskokanom“ série článkov nazvaných TRILÓGIA – PARALELNÝ JUSTIČNÝ SYSTÉM, ktoré odkrývajú extrémne nezákonnú činnosť najvyšších justičných orgánov, aká tu nebola v našej novodobej histórii.
A nie je to útok Špeciálnej prokuratúry a NAKA na opozičných politikov počas predvolebného boja (aj keď ide o enormné porušenie zákona), ale je to útok Generálnej prokuratúry SR a Ústavného súdu SR do ľudských práv a základných slobôd, a ústavného zriadenia republiky, ktoré založili precedens a „odvahu“ na tieto „politické“ útoky.
Dostali sme sa však do štádia, zúženého na Hamrana, kde neriešime príčinu problému, ale iba jeho symptómy, v ktorých sa bežní občania strácajú, pritom pokiaľ chceme vrátiť pokoj a poriadok, v prvom rade musíme riešiť príčinu, a popri nej symptómy.
Tesne pred vydaním TRILÓGIE som zaznamenala v médiách snahu prokuratúry Slovenskej republiky o jej „očistu“ od covidových zločinov, čo zapadá do kontextu udalostí v TRILÓGII, a nemôžem na to pred jej vydaním, nereagovať.
Takže postupne:
PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY zohrala počas pandémie Covid-19, najväčšom masakre na ľudstve našej doby, kľúčovú úlohu. Postarala sa o to, aby pre účely zavedenia drakonických povinností voči spoločnosti, ktoré navyše nemali oporu v zákone, bol na Slovensku akceptovaný nezákonný stav.
Postarala sa o to, aby nezákonne vydané rozhodnutia hlavného hygienika SR, v ktorých navyše svojvoľne uložil povinnosti, zasahujúce do ľudských práv a základných slobôd, bez toho, aby boli uložené zákonom, boli považované za účinné právne predpisy. Avšak podľa našej Ústavy to nejde.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. To znamená, že štátne orgány môžu vydávať iba také právne akty, na ktoré majú príslušným zákonom zverenú právomoc. Výnimka neexistuje.
Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 Ústavy, povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, a medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Výnimka neexistuje.
Za žiadnej skutkovej ani právnej situácie, nemožno podľa slovenskej ústavy povinnosti ukladať inak, než zákonom a na základe zákona, a iným, než zákonom určeným orgánom, a to postupom, ktorý mu určí zákon. Vždy sa pohybujeme iba na platforme zákona. Pokiaľ právny akt tieto ústavné direktíva (!) nespĺňa, je v rozpore so zákonom.
Právny akt, ktorý je v rozpore so zákonom, objektívne nespĺňa ústavný predpoklad jeho platnosti a účinnosti. Toľko ústava.
Zároveň, s poukazom na čl. 72, čl. 120, čl. 123 Ústavy v spojení so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej aj „zákon o tvorbe a vyhlasovaní všeobecne záväzných právnych predpisov“), účinnosť právneho aktu je vymedzená, teda určená, prostredníctvom generálneho (všeobecného), alebo špeciálneho ustanovenia zákona, nie prostredníctvom vôle prokurátora. Takže prokurátor generálnej prokuratúry, ani ústavný sudca, nevie svojim vyhlásením ani rozhodnutím ovplyvniť účinnosť právneho aktu. Toľko ústava v spojení so zákonom.
Pokiaľ budem tu, a v TRILÓGII, hovoriť o opatreniach hlavného hygienika na ochranu verejného zdravia, vydávaných pod názvom „opatrenia“, alebo neskôr „vyhlášky na nariadenie opatrení“, budem sa o nich vyjadrovať ako o právnych aktoch (čo je generálny pojem pre všetky akty, na základe ktorých sa tvorí alebo aplikuje právo), nie o všeobecne záväzných právnych predpisoch (alebo v skratke iba právnych predpisoch), pretože nimi nie sú.
Právny akt, ktorý je vydaný orgánom, ktorý nemá k tomu zákonom danú právomoc, trpí nedostatkom právomoci orgánu, a tým aj nedostatkom formy aktu. Ide o podstatné nedostatky, ktoré majú za následok jeho nulitu. Je to najvyššia forma vady aktu, hovoríme vtedy o paakte. Takýto akt vôbec neexistuje.
Z iného uhla pohľadu práva, právny akt, ktorý nie je tvorený a vyhlásený podľa zákona o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov, nie je už – čo len LOGICKY, všeobecne záväzným právnym predpisom. A tu je základný problém Mikasových aktov, či už nazvaných ako opatrenia, alebo ako „vyhlášky na nariadenie opatrení“. Nejde o všeobecne záväzné právne predpisy, pretože neboli vytvorené a vyhlásené podľa zákona o tvorbe a vyhlasovaní všeobecne záväzných právnych predpisov. Preto nikdy a pre nikoho neboli záväzné.
Ich ďalšie vady, majúce za následok nulitu týchto aktov, sú inou právnou otázkou (poukazovanou v ďalších dieloch TRILÓGIE), avšak základom pre nemožnosť ich aplikácie v praxi, bol nedostatok ich všeobecne j záväznosti.
Na nedostatok všeobecnej záväznosti sme s JUDr. Harabinom spoločne poukazovali už od samého počiatku, čo bolo aj predmetom môjho otvoreného listu predsedovi vlády Igorovi Matovičovi (viď nižšie).
No a práve túto vadu neskôr riešil ústavný súd vo vzťahu už k „vyhláškam“, kde vzhľadom na už dvíhajúcu sa vlnu kritiky na túto okolnosť v spojení s enormnými škodami, ktoré sa týmito aktmi napáchali, bola „štátna požiadavka“ na zhojenie tohto „JUSTIČNÉHO OMYLU“. Inak by spadol celý covidový systém a nastúpila by reťazová zodpovednosť od Mikasa cez príslušníkov polície, prokurátorov, sudcov, až po vrátnika na úrade verejného zdravotníctva.
Viete si predstaviť, že počas šikany a teroru, počas dusenia celého národa, po nespočetných odberoch biologického materiálu takmer celého národa, po pozastavení mi výkonu advokácie z dôvodu spochybňovania týchto aktov, po bitkách, po zatváraní do ciel, po prepúšťaní z práce, zo škôl…, pre odopretie plnenia týchto aktov, po umieraní ľudí doma a v nemocniciach, po odopieraní prístupu k ľudským právam a základným slobodám, to všetko na podklade týchto aktov, teda po tom všetkom aby ústavný súd vyhlásil, „Uuups, Jano Mikas nemohol…“
A tak ústavný súd vydal a Fiačan podpísal, jedno rozhodnutie, ktoré vstúpi do dejín ako najväčšie fiasko ústavného súdu, ktorým ohol právo tak, že hybridný akt, ktorý nemá všeobecnú záväznosť, rafinovaným spôsobom preformátoval na všeobecne záväzný právny predpis, a takto zhojil všetku brutalitu, útoky do ľudských práv a základných slobôd, zneužívanie právomocí verejného činiteľa, škody a všetky krivdy a zločiny, ktoré sa stali. Sám však týmto zaútočil do ľudských práv a základných slobôd a poškodil ústavné zriadenie (3. časť TRILÓGIE). Za toto patrí Fiačan do basy.
Všetko podrobne, a zrozumiteľne aj pre laika, je rozobraté v TRILÓĢII.
Takže,
na môj otvorený list Igorovi Matovičovi, zo dňa 25.9.2020, daný na vedomie všetkým orgánom verejnej moci, vo veci opatrení hlavného hygienika na ochranu verejného zdravia, a námietku ich nedostatku všeobecnej záväznosti, a ich nulitu (nedostatok právomoci hlavného hygienika vydávať všeobecne záväzné predpisy počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu, nedostatok ich právnej formy a nedostatok právneho základu, t. j. povinností, ktoré v nich ukladal, a ktoré sú uložené zákonom), som od JUDr. Eleny Černej, prokurátorky Generálnej prokuratúry SR, dostala túto odpoveď, formou upovedomenia:
JUDr. ELENA ČERNÁ, prokurátorka Generálnej prokuratúry SR, 2.10.2020
Generálna prokuratúra preskúmala zákonnosť
postupu úradu verejného zdravotníctva
vo veci vydávania opatrení pri ohrození verejného zdravia,
pričom
zistila porušenie zákona,
súvisiace predovšetkým
s nedostatkom vecnej pôsobnosti úradu verejného zdravotníctva
na vydávanie opatrení
po vyhlásení mimoriadnej situácie a po vyhlásení núdzového stavu,
ako aj
s právnou formou týchto opatrení.
S prihliadnutím
na aktuálnu situáciu ohľadom šírenia ochorenia COVID-19
považuje prokuratúra
zachovanie účinnosti
prijatých opatrení
úradom verejného zdravotníctva
n a p r i e k
ZISTENÉMU
porušeniu zákona
nielen vo verejnom záujme,
ale prioritne aj za
nevyhnutné a opodstatnené
Prokurátorka generálnej prokuratúry tak povedala, že …áno, právne akty hlavného hygienika, vydávané v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu sú nezákonné, dokonca s takými podstatnými vadami, že sú nulitné, ale pre „naše účely“ je potrebné im zachovať účinnosť. A v tom momente sa v právnom Vesmíre prestala Zem otáčať!
Tu iba doplním, čo je uvedené vyššie, že nedostatok právomoci orgánu, nedostatok právnej formy aktu (ako aj absolútny omyl v osobe adresáta, nedovolenosť trestného plnenia a pod., čo bližšie rozvádzam v TRILÓGII, pretože majú význam k určitým, pre „covidovú vec“ významným, rozhodnutiam súdov) sú také podstatné vady, ktoré spôsobujú nulitu, kedy o akte už vôbec nie je možné hovoriť. Nulitná činnosť sa za autoritatívnu správnu činnosť nepovažuje, a nikto nie je povinný ju rešpektovať. V prípade nulity aktu nie je vôbec možné uvažovať o prezumpcii správnosti aktu (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18.5.2016 sp. zn. I. ÚS 323/2016, Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.12.2018 sp. zn. 8Sžr 52/2016).
Prokurátorka nedala však odpoveď na samotnú otázku nedostatku všeobecnej záväznosti týchto aktov, vybavila iba otázku nedostatku ich vydávania hlavným hygienikom počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu (čo nemá vplyv na všeobecnú záväznosť aktu), pričom však povedala vyššie uvedenú skutočnosť, ktorá ovplyvnila postup všetkých orgánov verejnej moci, ktoré tieto akty začali považovať za účinné. Bez toho, aby boli vôbec riešili ich účinnosť vo vzťahu k všeobecnej záväznosti, t. j. k „všeobecnej účinnosti“.
Právne je podstatné, že prokurátorka svojim vyhlásením podlomila ústavné zriadenie založené na právnom štáte podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy, keď povedala, že Pre verejný záujem je možné vybočiť z Ústavy a ohnúť právo.
Od momentu vyslovenia citovaného stanoviska prokurátorky generálnej prokuratúry, tak nemáme už iba „našich ľudí“ ale aj „naše účely“ – čo je ešte horšie! Lebo od tohto momentu sú do problému zatiahnutí všetci. Voči všetkým sú podľa pokynu Generálnej prokuratúry SR nezákonné akty štátu účinné, a na ich dodržiavanie sú nasadené silové zložky, pod jej dohľadom.
Zrodil sa precedens
rešpektovania
nezákonného stavu,
s tým,
že všetci vieme, že stav je nezákonný,
a pod obuškami policajtov si vravíme,
Orwel ako vymaľovaný…
Generálna prokuratúra však povedala v tomto stanovisku ešte viac, z čoho ma ako právnika, uvedomujúceho si „kreativitu“ psychopatov, majúcich v rukách štátne pečiatky, osobitne mrazí. Povedala, že s prihliadnutím na aktuálnu situáciu, v danom prípade ohľadom šírenia ochorenia COVID-19, možno, dokonca je povinnosť považovať nezákonný akt za účinný, teda je povinnosť ohnúť právo, ústavu a zákony. Z pohľadu práva povedala, že verejný záujem je okolnosť, pre ktorú sa orgány verejnej moci môžu a musia odkloniť od ústavy a zákona, a teda pre verejný záujem môžu a musia ohýbať právo. Uvedené je zvrátené non plus ultra.
Verejný záujem nie je vôbec okolnosť, na ktorú prihliadajú (môžu prihliadať) orgány verejnej moci, teda ktorú môžu používať pre vybočenie z ústavy a zákona, ale okolnosť, na ktorú prihliada ústava a cez ňu zákony.
Iba ústava dáva možnosť, a to iba zákonu, aby za určitých okolností – verejného záujmu, upravil niektoré medze základných práv a slobôd. Verejný záujem je inštrument, na ktorý prihliada parlament pri tvorbe zákonov, nie (!) prokuratúra, nie (!) ústavný súd, ani nie (!) iný štátny úrad v ich rozhodovacej činnosti, ak chcú porušiť, alebo obísť zákon.
Toto účelové „vymývanie mozgov“ celej spoločnosti, ktorej drvivá väčšina objektívne nie je znalá „právnej vedy“, že prokuratúra môže pre verejný záujem porušiť, alebo obísť zákon (a potom tak môže aj ústavný súd a iné orgány štátu), je z hľadiska trestného práva úmyselné uvádzanie tretích osôb, na ich škodu, do omylu, a z hľadiska etiky je to podlosť najhrubšieho zrna voči občanom, ktorí ju platia. Aj prokurátorku ČERNÚ.
Generálna prokuratúra sa ako diktátorský arbiter vložila do role Ústavy, a jedným dychom k vydaným opatreniam povedala, že zákon síce nedovoľuje hlavnému hygienikovi predmetné opatrenia vydávať, ale ona – prokuratúra – sa rozhodla, že z dôvodu verejného záujmu sú účinné.
Ako je uvedené vyššie, práve jej (!) snaha, akokoľvek by veľmi chcela určovať účinnosť, je neúčinná (!), pretože účinnosť právnych aktov je vymedzená zákonom, nie samovôľou prokuratúry (ani ústavného súdu, ani iného orgánu).
Prokurátorka išla ešte ďalej, a povedala, že zachovanie účinnosti nezákonnému aktu, nemusí byť výlučne iba pre verejný záujem, ale môže byť aj pre iné, neurčité dôvody, ktoré subjektívne vníma ako nevyhnutné a opodstatnené. Určite bude v budúcnosti aj iný prokurátor, ktorý bude mať iné subjektívne dôvody, pre potrebu zachovania účinnosti inému nezákonnému aktu. Takže o zachovanie účinnosti nezákonným aktom, pre akékoľvek dôvody, je do budúcna vystarané. Hurááá…
Zvrchovanosť generálnej prokuratúry nad ústavou a zákonom je založená, a do budúcna postačí iba poukázať na tento „precedens“.
Generálna prokuratúra SR zneužila svoje postavenie,
a ohla ústavu a právo tak,
že nezákonný právny akt označila,
vo verejnom záujme, ale aj podľa vlastného úsudku,
za účinný.
Účinnosť právneho aktu je však vymedzená ústavou a zákonom,
nie Generálnou prokuratúrou SR,
a na účinnosť právneho aktu nemá verejný záujem,
ani subejktívny pocit prokurátora,
žiaden právny vplyv.
A teraz si predstavme rozsudok správneho súdu, odsudzujúci RÓBERTA FICA, RÓBERTA KALIŇÁKA A TIBORA GAŠPARA, ako triednych nepriateľov, na trest smrti. Nemusím vysvetľovať, že je to nemožné. Ale (!) nebola by som si až tak istá. Pretože stačí použiť precedens generálnej prokuratúry, štátnej autority dohľadu nad zákonnosťou:
Generálna prokuratúra preskúmala zákonnosť postupu Najvyššieho správneho súdu vo veci vydávania rozsudkov o uznaní viny a odsúdení na trest smrti, pričom zistila porušenie zákona, súvisiace predovšetkým s nedostatkom vecnej pôsobnosti správneho súdu na vydávanie rozsudkov v trestných veciach, ako aj s právnou formou týchto rozsudkov. S prihliadnutím na aktuálnu situáciu ohľadom šírenia občianskych nepokojov považuje prokuratúra zachovanie vykonateľnosti prijatých rozsudkov Najvyšším správnym súdom napriek ZISTENÉMU porušeniu zákona nielen vo verejnom záujme, ale prioritne aj za nevyhnutné a opodstatnené.
Dokiaľ sa stanovisko JUDr. Eleny Černej neoznačí v blízkej budúcnosti za protiústavné, a nevyradí z právnej praxe, a prokurátorka sa neuzná za neho vinnou, pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa (a iné), nič sa nezmení, naopak, na základe tohto precedensu niekto odvisne…
Budeme fungovať na právnom základe, že nezákonný stav je účinný, čo je absurdné ad absurdum, a na neho budeme už iba nabaľovať ďalšiu nezákonnosť. Na neprávosti nemožno postaviť zákonnosť, pretože každá nadstavba sa objektívne vymyká zo zákona, a vzniká špirála právnej zmätočnosti. Tak, ako sa to stalo pri „výmene“ „opatrení hlavného hygienika“ za „vyhlášky na nariadenie opatrení“, kde vznikol ďalší právny chaos, rovnako poškodzujúci ľudské práva a slobody, a ústavné zriadenie (2. časť TRILÓGIE).
Uvedeným stanoviskom generálnej prokuratúry boli otvorené dvere svojvôle štátneho úradníka. Pre úradníka však platí v prvom rade Ústava v spojení so zákonom, nie „precedensy“ prokuratúry ani ústavného súdu. V našom právnom systéme platí zvrchovanosť Ústavy, nie rozhodnutí justičných orgánov. Náš systém je zákonný (!) nie precedenčný (!).
Precedenčný systém, t. j. systém rozhodnutí súdov, prípadne správnych úradov, sa používa v krajinách so systémom common law (USA, Veľká Británia). K tomu však majú inú systematiku práva, než je naše. Avšak naše orgány verejnej moci sa „inšpirovali“, a zaviedli „duálny systém“, tak trochu zákona a tak trochu precedensov, dokonca založených na upovedomení prokurátora.
Generálna prokuratúra SR poprela právny štát, a vytvorila duálny systém, kde na jednej strane platili právne akty bez opory zákona, a na druhej strane sa ich porušenie trestalo reštrikčnými nástrojmi zákona.
Proti tomuto „hybridu“ sa však nedá ubrániť, preto každá obrana voči opatreniam hlavného hygienika bola zmarená. Rozhodovacie orgány vychádzali z „precedensu“ generálnej prokuratúry, že opatrenia sú síce nezákonné, ale účinné, preto nebrali ohľad na inak právne relevantné námietky, voči inak nezákonným opatreniam, pretože ich považovali za účinné, aj keď vedeli, že sú nezákonné, čo v rozhodnutiach ani nepopierali. Choré a zvrátené…!
Z tohto pokriveného právneho stavu potom vychádzali všetky orgány verejnej moci, a z právneho štátu sa stal policajný štát, ktorý vynucoval nezákonné akty s tým, že všetci vedeli, že sú nezákonné. Na všetkých zložkách zavládla šikana, teror a bezprecedentný útok do ľudských práv a základných slobôd, na podklade „precedensu“ generálnej prokuratúry, že nezákonný akt je pre naše účely účinný.
A z tejto zodpovednosti sa dnes chce prokuratúra vyzuť!
Takto sme žili, žijeme, a budeme aj ďalej, a horšie, pokiaľ sa toto extrémne zneužitie právomoci verejných činiteľov a zločiny, ktoré napáchali, nepotrestajú a obete zločinu neodškodnia.
Viac v TRILÓGII.
Čo ma uviedlo teda znova do zvýšenej ostražitosti, je rafinovaný pokus prokuratúry o svoju očistu z týchto zločinov, čo dala do pozornosti prostredníctvom TASR.
PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY sa popri udalostiach na predvolebnej scéne, ohľadne útokov voči politikom a vysokým štátnym funkcionárom, chopila príležitosti, a očistila samú seba od zločinov, ktoré napáchala počas pandémie Covid-19.
Bratislava 18. augusta (TASR): Krajskí prokurátori vyzývajú policajného prezidenta Štefana Hamrana k zdržanlivosti a slušnosti v jeho komunikácii na verejnosti, a žiadajú, aby neznevažoval prokuratúru. Reagovali na Hamranove vyjadrenia počas štvrtkovej (17. 8.) tlačovej konferencie vedenia polície. Podľa nich generálny prokurátor Žilinka rozhoduje v súčasných politických kauzách pod tlakom, z dôvodu vydierania, či z korupčných dôvodov, o. i. v súvislosti s nadužívaním § 363 Trestného zákona, ktorým ruší obvinenia politikov a funkcionárov silových a tajných zložiek (ktorí nepasujú „do krámu“ súčasnej liberálnej úderky).
Krajskí prokurátori tak vyzvali dňa 18.8.2023 policajného prezidenta Hamrana k zdržanlivosti a slušnosti v jeho komunikácii na verejnosti, „pretože svojimi vyjadreniami dehonestoval nielen osobu generálneho prokurátora, ale celý prokurátorský stav, čím znižuje vážnosť a dôveryhodnosť prokuratúry v očiach verejnosti“ .
Vyhlásili, že cit.:
„prokurátori konajú vždy len na základe zákona,
vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti postupu vyšetrovateľa
a policajných orgánov
a vo svojej činnosti využívajú všetky zákonné oprávnenia,
vyplývajúce z Trestného poriadku
za dodržania základných zásad trestného konania“
Podpísaní:
krajský prokurátor v Bratislave Rastislav Remeta
krajský prokurátor v Trnave Ivo Vendel,
krajský prokurátor v Nitre Ivan Mandalov,
krajský prokurátor v Trenčíne Monika Piknová,
krajský prokurátor v Žiline Tomáš Balogh,
krajský prokurátor v Banskej Bystrici Jessy Hassan,
krajský prokurátor v Prešove Pavol Matija,
krajská prokurátorka v Košiciach Judita Gulbišová
Tu vložím najprv úvahu – že nepostrehla som, aby krajskí prokurátori, vyzvali do 18.8.2023, predsedu vlády Igora Matoviča, k zdržanlivosti a slušnosti v jeho komunikácii na verejnosti, keď označil MUDr. Bukovského za blázna, a dehonestoval nielen jeho osobu, ale aj celý lekársky stav.
Nepostrehla som, aby krajskí prokurátori, vyzvali do 18.8.2023, ministra obrany Naďa, k zdržanlivosti a slušnosti v jeho komunikácii na verejnosti, keď označil občanov Slovenska za dezolátov a opice, a dehonestoval nielen človeka, ale aj celý slovenský národ.
Nepostrehla som, aby krajskí prokurátori, vyzvali do 18.8.2023, vedenie Slovenskej advokátskej komory, k zdržanlivosti a slušnosti v jej komunikácii na verejnosti, keď ma cez TASR označila za mimoriadne nebezpečnú advokátku, pred ktorou bolo nevyhnutné ochrániť verejnosť a spotrebiteľov, pozastavením mojej činnosti, bez toho, aby to pred verejným oznámením najprv oznámila mne, a dehonestovala tak nielen moju osobu, ako advokáta, ale aj ako človeka.
Nepostrehla som, aby Generálna prokuratúra SR, ani krajský prokurátor v Nitre Ivan Mandalov, vo veci trestného konania o správnom delikte (3. časť TRILÓGIE), vyzvali orgány činné v trestnom konaní, aby upustili od tohto konania, pretože právomoc na prejednanie správneho deliktu patrí v našom ústavnom zriadení, danom usporiadaním orgánov a ich fungovaním, iba správnym orgánom, a správny delikt nemožno podľa našich zákonov, Ústavy, a medzinárodného práva, prejednať, a odsúdiť pred orgánmi činnými v trestnom konaní, na trestné plnenie. Viac k tomu 3. časť TRILÓGIE.
Takto, iba v reči solídnych právnych fráz, to povedali krajskí prokurátori na podporu svojho šéfa, Žilinku, teda aj vlastnú podporu, a samoočistili prokuratúru na Slovensku.
To, čo sme robili VČERA, nie je podstatné. Podstatné je to, čo hovoríme DNES.
DNES hovoríme, že sme našli to podstatné, čo je v nás – a to je ETALÓN ZÁKONA. A nikto nás nebude o opaku presviedčať, ani kritizovať, ani nebude na zodpovednosť brať!
Dnes sa tá prokuratúra, ktorá povedala, že právne akty sú nezákonné, ale pre naše účely účinné, ktorá zmarila správnym orgánom konanie o správnom delikte a sama vzala o ňom rozhodovanie do vlastných rúk (3. časť TRILÓGIE), a v súčinnosti so súdmi odsúdila správny delikt na trestné plnenie, a konala tak proti Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a proti ústavnému zriadeniu Slovenskej republiky, táto prokuratúra sa DNES vyhlásila za DOGMU ZÁKONA.
Súhlasím s konaním prokuratúry, ak chráni zákon a práva ohrozených (aj) politikov a vysokých štátnych funkcionárov, ale (!) na Slovensku máme 5 000 000 občanov. Ich práva počas „pandémie Covid-19“ nechránila, ale úmyselným ohnutím práva spáchala zločiny voči ním. Hovorím to s plnou vážnosťou, k čomu mám listinné dôkazy a právne argumenty, ktoré tu (okrajovo, zrozumiteľne pre laika) uvádzam.
Dohovor, Ústava, a zákony nepustia. Mňa určite nie! A prokuratúra to vie…
A za tento obrovský prešľap, aj s medzinárodným dopadom na úrovni ľudských práv a základných slobôd, a na úrovni ústavného zriadenia, stojí využitie policajno-politického škandálu, popri ktorom sa vyhlási za ETALÓN ZÁKONA, a odvedie pozornosť od vlastných zločinov počas pandémie Covid-19.
A potom (aj) krajský prokurátor v Nitre, Ivan Mandalov, v ktorého pôsobnosti prokuratúry, a za súčinnosti jeho prokurátorov, bol v čase 4.5.- 24.5.2023, odsúdený človek pre správny delikt na trest odňatia slobody, DNES s vážnou tvárou a v „čistom“ talári vyhlási, že „prokurátori konajú vždy len na základe zákona, vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti postupu vyšetrovateľa a policajných orgánov a vo svojej činnosti využívajú všetky zákonné oprávnenia, vyplývajúce z Trestného poriadku za dodržania základných zásad trestného konania“.
V skutočnosti, v uvedenom prípade a vo veciach týkajúcich sa pandémie Covid-19, niektorí prokurátori, ako organizovaná skupina s niektorými policajtmi a sudcami, dodnes konajú svojvoľne, kde nezákonné akty, navyše nulitné, deklarujú ako účinné právne predpisy, nevykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti postupu vyšetrovateľa a policajných orgánov, ale po dohode s nimi sabotujú ústavné zriadenie, za účelom prisvojenia si právomocí, ktoré im ústavné zriadenie nedáva, pre účely útoku do ľudských práv a základných slobôd, na podklade nezákonných aktov hlavného hygienika.
Právnych excesov (vybočenie z práva), sa urobilo na začiatku veľmi veľa, a namiesto zosúladenia nezákonného stavu so zákonom, zvolila Generálna prokuratúra, neskôr aj Ústavný súd, cestu zosúladenia zákonov s nezákonným stavom. Nad zákon a ústavu vyhlásili vlastné stanoviská a rozhodnutia, (znova) vybočené z práva a zákona.
Na neprávosti nemožno budovať právo, pretože takto vznikne arbitrárny systém „práva“ silnejšieho jedinca, a tým je štátny úradník. A máme tu policajný štát!
Pri uvedenej podpore krajských prokurátorov generálnemu prokurátorovi, bude ťažké stíhať jednotlivých zodpovedných prokurátorov, v prvom rade Generálnej prokuratúry, ako aj Krajskej prokuratúry v Nitre, a ostatných.
Tu nie som si tiež istá, že nápravu urobí SMER, pretože súčasná pomoc prokuratúry, v prípade ich predvolebného teroru Hamranom, je síce oprávnená, ale je to aj veľký záväzok. Takejto ochrany, aká sa dáva SMERU, sa však nedostalo občanom, keď aj ich (!) polícia naháňala. Naopak, prokuratúra tento teror práveže (!) dozorovala.
Myslím, že SMER bude chcieť covidové krivdy napraviť, ale tak, aby sa nestíhali covidové zločiny, a nedotklo sa to zodpovednosti prokurátorov, sudcov, policajtov, a žiadnych úradníkov. Tým ani žiadnych politikov. Viem si tiež predstaviť aj vyhlásenie amnestie na tieto zločiny.
A rukojemníkom tejto drámy bol, a ešte stále je, občan SLovenskej republiky.
Preto je po týchto parlamentných voľbách pred nami ešte vážnejšia voľba – a to voľba PREZIDENTA REPUBLIKY. Je iba jeden kandidát, ktorý tieto zločiny nenechá bez trestnej a majetkovej odozvy… Štefan Harabin. Pokiaľ bude mať za sebou celý národ, a postaví sa do čela, situácia sa na Slovensku – v našej vlasti, napraví.
Tu na doplnenie uvediem, že kandidátku na prezidenta ohlásil už bývalý minister zahraničných vecí, diplomat, Ján Kubiš. Samé pekné prívlastky mu dávajú, a ja nepochybujem o jeho odborných kvalitách.
Minulý týždeň som ho prvýkrát postrehla, že mediálne kritizoval postup Hamrana (zrazu je dnes každý demokrat, a keď bili a zatvárali ľudí, tak tu bol len Harabin a ja), a dňa 19.8.2023, prostredníctvom TASR, vo svojom prvom avíze voči verejnosti uviedol, že chce byť občianskym kandidátom, a preto začal zbierať podpisy. Pretože – ako prezident chce prispieť k tomu, aby sa v budúcnosti neopakovali podobné vývoje situácie v krajine ako v tomto týždni... A ja sa pýtam – Covid v tejtokrajine nevadil…? Sledujte prosím detaily, ktoré sú na veciach podstatné. Viac k tomu netreba dodávať.
Život sa nám akosi zúžil do krívd politikov a vysokých štátnych funkcionárov, a covidové zločiny už viacej neexistujú. Všimli ste si..?
A prokuratúra Slovenskej republiky,
ktorá je na čele týchto zločinov,
sa dnes hrdo samoočistila
.
.
.
.
Užitočnú nadprácu tu urobil aj Ján Baránek (majiteľ prieskumnej agentúry Polis, publicista a politický analytik), ktorý vo svojom videu smerom k Hamranovi, vytasil: Varujem vás vy podliaci, neopovážte sa kriminalizovať generálnu prokuratúru, lebo veľmi tvrdo narazíte! A ja sa pýtam… Prečo Hamran (aj keď je to posledný na planéte opíc, ktorý by mal moje ľudské a odborné sympatie, a som na strane akýchkoľvek politikov, pokiaľ ich polícia účelovo, navyše pred voľbami, šikanuje a terorizuje), nemôže kriminalizovať generálnu prokuratúru? V podstate aj to (!) je úlohou policajných orgánov, pretože prokuratúra, teda prokurátori, nie sú imúnni voči zákonu.
Samozrejme, iná je „kriminalizácia“ moja (vaša, a osôb súkromného práva), ako kriminalizácia iným orgánom verejnej moci, navyše tým, ktorý kriminalizovať môže a musí. Ale na základe zákona a spôsobom, ktorý určuje zákon. A tu (!) je problém.
Preto ozvať sa, ako „nedoučený obhajca“, že neopovážte sa kriminalizovať generálnu prokuratúru, je nadpráca a budovanie kultu jej nedotknuteľnosti. Aj pre covidové zločiny. Kult je kult, ten už nepustí. Skoro by sa zdalo, že „obhajca“ pracuje pre generálnu prokuratúru…, a našiel si v tejto policajno-politickej šarvátke svoje, na čom sa tiež zviezol.
No povedzte priatelia (ako hovorí ĽB), nie je milé, takto zrazu obhajovať „zločineckú organizáciu“, ktorá nám zaviedla precedens, že pre „naše účely“ je nezákonný akt účinný? Kde iba na tomto (!) základe, na tomto (!) precedense, sa mohlo a muselo dusiť celé Slovensko, a dali sa zatvárať ľudia za nezákonné konanie, pretože neplnili nezákonné opatrenia, o ktorých sama GP povedala, že sú nezákonné? No nie je úžasné vliezť „niekam“ a stadiaľ zakričať – „neberte nám princeznú“ a „Markízu si nedáme!“
Nie je zlé mať za „kámoša“ GéPe-čku (ak máš možno sám za ušami) a tak trochen s tým aj Smer, keď už teda ide hore. Doteraz som nepočula od J. Baránka zastávať SMER, aj keď bol pred tým jeho sympatizantom, a potom zas nie, a teraz zas… jeden sa z neho nevyzná.
Odkazujem priateľovi Jankovi (možno už ale nie som priateľka, ups…!), že za žiadnych okolností netreba kričať, neopovážte sa kriminalizovať generálnu prokuratúru, pretože každý ju kriminalizovať môže, dokonca niekto aj musí. Ak (!) je k tomu zákonný dôvod, napríklad ten, o ktorom píšem v TRILÓGII.
Pokiaľ Hamran a spol. zneužíva svoju právomoc, znova je tu generálna prokuratúra, a tá nech konanie „skupinky“ vyrieši. Ale vykrikovať z auta „neopovážte sa kriminalizovať generálnu prokuratúru„, je riskantná hra v prospech jej „sebavedomia“.
Ján Baránek označil predmetnú tlačovku prezidenta PZ Hamrana, za učebnicový príklad toho, keď sa nekompetentní hlupáci dostanú k moci a sú ňou opojení. A ja dodávam, že áno, ale rovnako je zlé, keď sa ozvú aj užitoční „obhajcovia“, čo je učebnicový príklad toho, keď sa oportunisti dostanú k médiám, a sú nimi opojení. Takže najbližšie treba rovno zakričať – „ŽILINKU si nedáme!“
Kult nedotknuteľnosti štátneho úradu je veľmi nebezpečná vec! A rovnako je nebezpečné, aby sa mu užitoční občania klaňali…
Takto nám „KULT štátneho úradu“ totiž vystrieda „KULT blázna“. A znova a po X-tý krát – z kaluže do blata…
Čo Slovensko potrebuje, to nie sú popletené výkriky z áut, ale vyvedenie národa z tragédie nadvlády štátnych úradov nad občanmi, a zavedenie nadvlády občanov a Ústavy nad štátnymi úradmi.
Slovensko potrebuje správu štátu, na základe Ústavy a zákona,
nie vládu politikov nad občanmi, nad roveň Ústavy a zákona.
A vysporiadať sa zákonným spôsobom so všetkými zločinmi, ktoré verejní činitelia napáchali. Bez ohľadu na to, či je to Žilinka, krajskí prokurátori, Fiačan, alebo iní funkcionári štátu. Lebo inak.., ďalšia dekáda alebo už ďalšia „päťročnica“, budú ďalšie výskumy, alebo iné huncútsva proti našim potomkom! Otázka potom nie je či, ale kedy… A že „precedensy“ k tomu máme „výživné“, to si buďte viac, než istí!
Takže začalo to r ú š k a m i … na základe nezákonných opatrení hlavného hygienika, požehnaných Generálnou prokuratúrou, a vynucovaných aj policajným násilím, pod dohľadom Generálnej prokuratúry.
Vytvorili obraz pandémie… Bez tejto inscenácie by nepokračovalo ďalšie dejstvo. Druhým dejstvom bol odber buniek z tela. Elektronický zber informácií a údajov, a odber DNA. Tretím dejstvom bol výskum samotný. Pichanie experimentálnych látok do tela. Niekto placebo, niekto ostrá dávka. Dnes ľudia rad-radom chorľavejú a umierajú – na „záhadné“ príčiny.
V 40-tých rokoch 20. storočia robili výskumy na ľuďoch v koncentračných táboroch. Čísla vytetované na predlaktí, a takto zozbierané informácie, sa spracúvali pomocou diernych štítkov spoločnosti IBM. O ďalšiu generáciu, v r. 2020-2022, sa pokračovalo vo výskumoch, ale už „v pohodlí domova“. Máme predsa ľudské práva… Čísla v covid-pasoch, a takto zozbierané informácie, sa spracúvali pomocou digitálnych technológií IT spoločností. A umierať na Slovensku, sa už nikto nemusel báť.
„Mali by sme byť krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať„, povedal zreteľne satan s maskou anjela, a ľudia ho vyniesli na najvyšší piedestál! A vôbec ho nepoznali… A jeho želania sa plnia a plnia… Ako aj vrecká tých, ktorí mu tú vetu vložili do úst. Lebo ona nebola brebtom, ale okultickým apelom.
Ako Július Fučík hovorí:
Lidé, bděte!
Pokračovanie v TRILÓGII – PARALENÝ JUSTIČNÝ SYSTÉM NA SLOVENSKU. Pochopíte, čo sa dialo, deje, a čo je potrebné, aby sa udialo…
Tieto všetky veci, a ďalšie – ako stopu našich dejín, ktorú pre naše deti a vnúčatá tvoríme, a ktorú nebude môcť nikto prekresliť, vydám v pripravovanej knihe. Kto máte záujem, pošlite mi prosím, na e-mailovu adresu: info@olpzs.sk, potvrdzujúcu informáciu v tvare predmetu správy: Trilógia – mám záujem. Do textu napíšte prosím aj Vaše telefónne číslo. Budem vás spätne kontaktovať.
*** *** ***
Moja publikačno-právna práca,
ako aj vysielanie na vlnách rádia Slobodný vysielač,
je zameraná pre našu spoločnosť,
aby fungovala na dohodnutých pravidlách,
nie na moci a svojvôli štátnych úradníkov. Akýchkoľvek…
Cieľ je správa štátu občanmi, nie vláda štátu nad občanmi.
Iba s vašou podporou pôjde táto činnosť ďalej,
a na Slovensku zavedieme právny štát,
vrátime mu pokoj a prosperitu,
úctu k žene, k mužovi, a rodine s ich deťmi
Preto vás chcem osobitne požiadať
o (pravidelnú) finančnú podporu na túto činnosť, v rámci vašich možností.
Babka k babce, budú kapce, a právny štát.
Ide do tuhého…
Činnosť môžete podporiť ľubovoľnou čiastkou, ako darom,
na účte môjho Občianskeho združenia
OBČIANSKE ZDRUŽENIE
OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
JUDr. Adriana Krajníková
Kniha, ktorú ste písali VY, vďaka ktorej NIKTO nebude môcť NIKDY povedať, že „to bolo inak“. Jej zakúpením prospejete tiež na činnosť občianskeho združenia.
GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel.
O tom, ako na Slovensku začala totalita „ochrana verejného zdravia“
Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok,
prispejete tým na činnosť nášho OZ – Ochrana ľudských práv a základných slobôd
Zanechajte nám komentár