Riadená demolácia ekonomiky

Corbettov report – Riadená demolácia ekonomiky: Všetci pociťujeme rastúce ceny potravín, palív, komodít… jednoducho všetkého. Za všetko sa často viní konflikt na Ukrajine a Rusko. Čo za tým skutočne je? Viac v tomto rozbore Jamesa Corbetta.

Originál článku publikovaný TU :

James Corbett : Ak ste si to nevšimli, globálna ekonomika sa práve teraz rúca.

Všetci sme začali pociťovať narušenie dodávateľského reťazca, rastúce ceny energií, ekonomickú neistotu a infláciu – nehovoriac o stagflácii, zmršťovaní a deflácii, ale tento týždeň skutočne zdôraznil rozsah krízy, ktorej čelíme. Zdá sa, že každý deň prináša správy o nejakom novom finančnom požiari s piatimi poplašnými správami.

Dow sa prepadá. Loonie klesá. Japonsko sa rúca. Svetové akcie sa prepadajú. Inflácia v eurozóne prudko rastie. Fed zvyšuje infláciu. Stavebníctvo sa rúca. Kryptomeny sa rúcajú. Štátne dlhopisy sa prepadajú.

A to iba tento týždeň! Ako ste si iste všimli, v posledných mesiacoch sa vo finančnej tlači objavilo mnoho a mnoho podobných správ, ktoré uvádzali podobne chmúrne čísla.

Je však dôležité mať na pamäti, že tieto čísla sú iba čísla. Skutočnou otázkou je, čo tieto čísla skutočne znamenajú.

Dnes si na túto otázku odpovieme tým, že sa pozrieme na príbeh, ktorý sa skrýva za číslami, a zistíme, čo nám tento príbeh hovorí o mrežiach finančného väzenia, ktoré sa okolo nás uzatvárajú.

Trik s dôverou

Ako som už dlho tvrdil, globálny finančný systém (a menový poriadok, na ktorom je tento systém založený) je trik s dôverou v tom najvlastnejšom slova zmysle. V dobe fiat meny to tak bolo vždy – pozri napríklad slovné spojenie „ plná viera a úver“, ktorým americké ministerstvo financií a ďalšie opisujú „zázemie“ dolára, ale v posledných niekoľkých desaťročiach šikanovania centrálnych bánk tomu tak je obzvlášť.

Čo teda znamená, keď sa povie, že finančný systém je trik dôvery?

Aby ste to pochopili, musíte sa vrátiť k zrodu modernej meny v Bretton Woods v New Hampshire v roku 1944. Ako si určite spomínate z môjho podcastového dielu o Bretton Woods 2.0 , Brettonwoodska dohoda vyžadovala, aby signatárske krajiny nadviazali svoje meny na americký dolár, o sebe bol zameniteľný za zlaté zliatky po 35 dolároch za uncu. Myšlienka bola taká, že v povojnovom období budú meny opäť kryté zlatom… prostredníctvom dolára.

Stručne povedané, celý menový poriadok mal byť založený na dôvere sveta v schopnosť vlády USA udržať svoje výdavky na uzde a nezrušiť svoj sľub, že zaplatia svojim veriteľom v zlate, kedykoľvek o to požiadajú. Ale nebojte sa, všetci, strýko Sam dvakrát prisahal, že nebude zneužívať prehnané privilégium, ktoré vyplýva z toho, že je emitentom svetovej rezervnej meny!

Potom prišla studená vojna, kórejská vojna, vietnamská vojna, závody v jadrovom zbrojení, vzostup vojensko-priemyselného komplexu a zrod opatrovateľského štátu „Great Society“ od kolísky po hrob a s tým spojený rast verejného dlhu a záporná platobná bilancia. Niektoré krajiny začali uvažovať o tom, či – iba možno – vláda USA nemá vo svojich trezoroch dostatok zlata na pokrytie všetkých svojich papierových sľubov. Keď však francúzsky prezident Charles de Gaulle vyslal francúzske námorníctvo cez Atlantik, aby zdvorilo požiadalo strýka Sama o konverziu francúzskych dolárových zásob do zlata, prezident Nixon reagoval uzavretím zlatého okna a formálnym ukončením brettonwoodskeho systému.

Od tej chvíle už nikto nemohol predstierať, že menový poriadok nie je nič iné ako trik s dôverou. V systéme plávajúcich výmenných kurzov, ktorý sa vyvinul po zničení Bretton Woods, sa fiat mena meria s fiat menou v domčeku z kariet, ktorý zostáva stáť len preto, že – podobne ako oklamaní poddaní cisára v rozprávke Hansa Christiana Andersena – boli ľudia naučení nepýtať sa, či má cisár Dolár skutočne nejaké šaty.

Niet teda divu, že éra po Bretton Woods sa vyznačuje množstvom stále bezostyšnejších pokusov finančnej elity zarobiť na dôverčivosti verejnosti.

Kissinger sprostredkoval systém petrodolára, vďaka ktorému Saudovia oceňujú ropu v dolároch a tieto doláre perú späť prostredníctvom amerického finančného systému.

V roku 1987 došlo ku krachu na burze v rámci Čierneho pondelka, ktorý viedol k vytvoreniu Plunge Protection Teamu, skupiny vysoko postavených bankárov a vládnych úradníkov, ktorí sa na príkaz oligarchov snažili zmanipulovať akciový trh.

Na začiatku roku 2000 vznikla Greenspanova bublina na trhu s bývaním, ktorá viedla ku globálnej finančnej kríze v roku 2008 a ktorá bola následne prekrytá „oživením bez pracovných miest“ a normalizáciou intervencií centrálnych bánk na trhoch .

A teraz sme na konci najdlhšieho býčieho behu v histórii! (Čo by sa mohlo pokaziť??? ) a po otrokoch sa stále chce, aby uctievali akciový trh a predstierali, že nie je všeobecne známe, že trhy sú zmanipulované, že finančná tlač teraz priznáva, že trhy sú podvod a že centrálne banky tento kolaps zosnovali.

. . . Ale prílev posledných 80 rokov menovej histórie sa obracia. Ľudia sa konečne prebúdzajú a uvedomujú si, že cisár je skutočne nahý, a mnohí konečne spochybňujú svoju dôveru v systém, ktorý vytvorili centrálni bankári.

(Zinscenovaná) kríza dôvery

To, že je celý ekonomický poriadok jednou veľkou hrou na dôveru, neprekvapí ani mojich pravidelných čitateľov, ani nikoho iného, ​​kto sa o tieto záležitosti zaujíma. Prekvapivé je, že sa túto skutočnosť už ani nesnaží skrývať mainstreamová finančná tlač.

Denník Bezos Post svoje spravodajstvo o inflačnej kríze rámuje ako záležitosť verejnosti, ktorá „stráca dôveru“ vo Fed. Známy miliardár a investor Bill Ackman vyzýva k agresívnemu zvyšovaniu sadzieb Fedu, aby sa „obnovila dôvera“ v trhy. Dokonca aj sám predseda Fedu Jerome Powell priznáva, že to, čo bankárov znepokojuje, nie je samotná cenová inflácia, ale viera ľudí v systém, a poznamenáva, že „skutočne zásadnou otázkou“ je „zaistiť, aby verejnosť mala dôveru, že máme nástroje“ k boju s infláciou.

V tejto chvíli už nikto nemôže poprieť, že viera, ktorá tak dlho udržovala globálny ekonomický podvod, slabne. Keď finančný poriadok dával jedlo na stôl ich rodinám, málokto mal tendenciu spochybňovať status quo. Teraz, keď náklady na jedlo na ich stole prudko rastú, mnohým nezostáva nič iné ako tento status quo spochybniť.

Zatiaľ čo pre Jeroma Powella alebo iných stredne postavených funkcionárov podvodnej hry táto strata dôvery môže, ale nemusí byť prekvapivá, rozhodne nie je prekvapivá pre ťahúňov za nitky v Banke pre medzinárodné platby – centrálnej banke centrálnych bánk, ktorú Carroll Quigley v knihe Tragédie a nádeje označil za vrchol finančnej kontroly , ktorí pred nevyhnutným výsledkom tohto šialenstva riadeného centrálnymi bankami „varujú“ opakovane už niekoľko rokov.

Bolo by však vrcholom naivity domnievať sa, že ľudia na samom vrchole pyramídy ekonomickej moci môžu predvídať zrútenie tohto systému, a napriek tomu sa naň nijako nepripraviť. V skutočnosti však BIS a ďalšia finančná elita nesedia so založenými rukami a neriešia, čo s touto krízou dôvery robiť. Práve naopak. Skôr ju podnecujú.

Rôzne „zlyhania“, ktorých sme teraz na trhoch svedkami, nie sú obyčajnou náhodou; ide o problémy, ktoré sú buď vytvárané, alebo zhoršované úmyselným konaním.

Inflácia neprichádza z ničoho nič. Je dokonale predvídateľným výsledkom intervencií centrálnych bánk.

Dodávateľský reťazec sa „nerozpadá“ bez konkrétneho dôvodu. Bol uzavretý na základe vládneho nariadenia.

Ceny potravín nerastú preto, že by sa poľnohospodári náhle rozhodli žiadať viac peňazí. Rastú preto, že vlády starostlivo pripravujú podmienky pre potravinovú apokalypsu.

Nie, to, čo zažívame, nie je spontánny ekonomický kolaps, ale riadená demolácia ekonomiky.

Ale prečo? Aký dôvod by mali mocní, ktorí by nemali byť, na to, aby zničili hru na dôveru, ktorú prevádzkovali po väčšinu storočia?

Problém – Reakcia – Riešenie

Že finanční elitári, ktorí tak usilovne pracovali na vybudovaní svetového poriadku, sa potom otočia a prispejú k jeho zničeniu, je prekvapujúce iba vtedy, ak si myslíme, že majú v úmysle navždy zachovať súčasný status quo. To však neurobia. Aby mohli uvoľniť cestu novému ekonomickému svetovému poriadku, musia najprv zničiť ten starý.

Predstavte si, že ste podpísali nájomnú zmluvu na 99 rokov na niektoré špičkové kancelárske veže na dolnom Manhattane. Teraz si predstavte, že tieto veže sú trvalo nedostatočne obsadené a že by bolo treba odstrániť azbest za 200 miliónov dolárov, aby boli uvedené do súladu s predpismi. A konečne si tiež predstavte, že ste si prezieravo zaistili, aby vaše poistenie výslovne zahŕňalo právo prestavať na týchto pozemkoch čokoľvek, čo budete chcieť, v nepravdepodobnom prípade úplného zničenia veží. V takom prípade by ste si jednoducho mohli spočítať, že je vo vašom záujme zničiť veže sami a zvaliť vinu za tento čin na nejakých moslimských strašiakov. Viete, hypoteticky povedané.

Podobne, ak by ste mali moc nad globálnym menovým poriadkom a chceli by ste tento poriadok úplne od základov prebudovať, aby ste vy a vaši kumpáni mali úplnú kontrolu nad každou transakciou, ktorá sa na planéte odohráva, potom možno príde čas, kedy si spočítate, že je vo vašom záujme začať riadenú demoláciu ekonomiky.

Keďže nie som súčasťou tejto finančnej elity, nemôžem samozrejme s istotou povedať, či toto rozhodnutie bolo urobené. Neviem, koľko času nám zostáva, než sa súčasné usporiadanie zrúti úplne, alebo či riadená demolácia ekonomiky už vôbec začala. Koniec koncov, ešte v čase pádu Lehmanovej banky v roku 2008 som si len ťažko dokázal predstaviť, že centrálni bankári budú môcť ešte niekoľko rokov kopať do krajiny pomocou kvantitatívneho uvoľňovania, záporných úrokových sadzieb a ďalších priehľadných finančných šarlatánstiev. Je iste možné, že podvodníci, ktorí túto podvodnú hru prevádzkujú už toľko desaťročí, majú v rukáve ešte niekoľko trikov, ako udržať zombie ekonomiku ešte nejaký čas krívať.

Viem však, že takmer každá centrálna banka na svete sa teraz aktívne usiluje o zavedenie digitálnej meny centrálnej banky (CBDC), pretože som o tom písal už minulý mesiac. Viem, že do konca desaťročia – ak nie oveľa skôr – budeme svedkami toho, ako jedna krajina za druhou prijíma a vnucuje svojim občanom maloobchodné CBDC s cieľom sledovať každú transakciu v ekonomike v reálnom čase. A napokon viem, že je nepravdepodobné, že by verejnosť prijala úplne nový menový nástroj, pokiaľ na to nebude nejaký pádny dôvod, napríklad hyperinflačná kríza starého menového nástroja.

Keď si všetky tieto skutočnosti spojíme dohromady, je zrejmé, že finančný poriadok, ktorý sme poznali celý život, čaká skaza a jeho dni sú spočítané. Domnievam sa, že práve vo svetle týchto poznatkov by sme mali interpretovať súčasnú hospodársku krízu.

Je dôležité pochopiť, ako do seba jednotlivé dieliky širšej politickej / geopolitickej / sociálnej / finančnej skladačky zapadajú a ako všetky udalosti posledných dvoch rokov tieto dieliky spájajú. Zavedenie biologickej bezpečnosti vyžaduje očkovacie pasy. Očkovacie pasy zavádzajú digitálnu identitu. Digitálna identita poskytuje infraštruktúru pre CBDC. CBDC poskytujú mechanizmus na presadzovanie systému sociálnych kreditov (a/alebo systému uhlíkových kreditov). Považovať tieto udalosti za oddelené udalosti, ktoré sa odohrávajú náhodne a zhodou okolností, znamená prehliadnuť celú podstatu. Demolácia ekonomiky je iba zámienkou pre realizáciu ďalšej fázy programu, rovnako ako bol COVID-19 zámienkou pre túto fázu programu.

Stručne povedané, totálny ekonomický útok na slobodné národy sveta, ktorý práve prebieha, je len ďalším bojiskom vo všeobjímajúcej vojne piatej generácie, ktorú vedieme proti globálnym elitárom.

A ako som poznamenal vo svojom nedávnom Sprievodcovi vojnou piatej generácie, naša schopnosť brániť sa tomuto útoku (nieto ešte vyhrať bitku) závisí od toho, či vôbec vieme, že sme vo vojne. Musíme byť schopní vyložiť karty na stôl našim priateľom a rodine čo najjasnejšie: Ekonomika je ničená zámerne. Robia to tí samí podvodníci, ktorí vytvorili práve ten systém, ktorý je ničený. A deje sa to preto, aby sa upevnila úplná kontrola nad ekonomikou, až po našu schopnosť nakupovať a predávať.

V podstate stojíme na základni globálnej ekonomiky a sledujeme, ako vo vežiach-dvojčatách globálneho finančného systému vybuchujú výbušniny. Buď tu môžeme stáť a fascinovane sledovať pyrotechniku ​​výbuchov, alebo sa môžeme stiahnuť, preskupiť a podniknúť nevyhnutné kroky k zníženiu našej závislosti na tomto rúcacom sa systéme a rozšíriť a posilniť protiekonomiku, ktorá bude naším jediným záchranným lanom, pretože mreže nového ekonomického väzenia sa okolo nás zatvárajú.

Nech už je to akokoľvek, rozhodnite sa rýchlo. Na rozmyslenie zostáva málo času.

Preklad: David Formánek