Proti Putinovi nestojí nikto silný, len duchom prázdne postavy z minulosti – baletka Macron, pošahaný Johnson, alebo kôpka nešťastia Scholz a Biden
Pred niekoľkými dňami Rusko uznalo republiky v hraniciach Doneckej a Luhanskej oblasti. Pre niekoho prekvapenie a šok, pre iného dávno očakávaná udalosť. Šokom pre všetkých ale pravdepodobne bolo, keď vo štvrtok, 24. februára oznámil prezident Vladimir Putin, o štvrtej ráno v živom televíznom vysielaní, že dal súhlas na špeciálnu vojenskú operáciu na Donbase. Potom sa však ukázalo, že Rusko vedie útok na celom území Ukrajiny s cieľom zneškodniť vojenské objekty a letiská. Ukrajina vyhlásila vojnový stav, a prezident vyzval Putina, aby vojnu zastavil. Nie je to tak dávno, kedy by sa o niečom podobnom v Európe nikomu ani nesnívalo. Napriek tomu, prišlo to všetko ako blesk z čistého neba? Alebo je to dlho plánovaná operácia, ktorú mali západné krajiny predvídať? Mohli tomu západné krajiny zabrániť? Zastaví Rusko západné sankcie, alebo ich bude ignorovať rovnako ako tie predchádzajúce? Aká reakcia na tento krok Ruska by bola najlepšia? A predovšetkým, čo môžeme čakať ďalej? Kde sa ruská armáda zastaví? O tom všetkom sa dnes budem rozprávať s kolegom novinárom a spisovateľom, komentátorom Jefimom Fištejnom.
Martina: Keď ste, Jefim, ráno zistil, dnes ráno – pretože natáčame 24. februára – že Rusko zaútočilo na Ukrajinu, boli ste v šoku, alebo ste len tak pokrčili ramenami a povedali si, že sa naplnili vaše osobné predpoklady?
Jefim Fištejn: Tak ja som tak trošku v šoku bol, pretože moje predpoklady nič nezvestovali ohľadom skorého termínu vpádu. To, že vpád skôr alebo neskôr bude, o tom som pochybnosti nemal. Ostatne, bolo by divné mať pochybnosti, keď Putin všetko úplne otvoreným textom povedal. Povedal od A do Z, čo sú ciele jeho vojenských, vtedy ešte príprav. Jednoducho od A do Z – on povedal celkom jasne, že zmyslom operácie nie je len podrobenie si a odtrhnutie od Ukrajiny Doneckú a Luhanskú oblasť, ale teraz to buď vymenovávať v tom poradí, ako to povedal Putin: najskôr pripojenie dvoch tretín týchto oblastí, ktoré sú zatiaľ ešte pod kontrolou ukrajinskej armády. Hovorím zatiaľ, to bolo do dnešného rána, neviem, či v túto sekundu ešte sú pod kontrolou ukrajinskej armády. Pretože tam sa vedú tvrdé boje. Ďalej povedal, že nie je potrebné zabúdať na to, že Ukrajina obsadila to, čomu Putin hovorí Novorusko. V poslednej dobe, posledných asi tak štyri päť rokov, Rusi nepoužívali toto slovo, to nikdy nebola jedna súvislá administratívna oblasť, ale tak sa zemepisne, asi tak, ako my voláme Moravu, Sliezsko, sa volalo osem ukrajinských gubernií pozdĺž hraníc Ukrajiny, ktoré zahŕňajú celé pobrežie Čierneho mora. To znamená, Putin spomenul toto Novorusko, teraz údajne obsadené Ukrajinou, ako konkrétny cieľ svojho ďalšieho postupu. A v neposlednom rade jednoznačne povedal, že žiadny ukrajinský štát de facto neexistuje. Pretože on nemôže hovoriť štát tomu, čo je v podstate kolóniou Západu. Nemá samostatnosť z jeho hľadiska, a reči o ukrajinskej nezávislosti sú smiešne. Prečo? No, pretože ukrajinský národ neexistuje. Existuje v mysli, v hlave Vladimíra Putina, len ako akási etnická prahmota, ktorá hovorí dialektom ruštiny. Nič z toho pravdou nie je a môžeme sa k tomu postupne dostať. Ale ciele, ciele Putin označil úplne jasne. Otázka bola, kedy dôjde k postupnému realizovaniu, uskutočneniu týchto cieľov.
Putin zistil, že má pred sebou mimoriadne slabého protivníka, ktorý je ochotný mu žrať z ruky
Martina: A vy ste povedali, že ste bol prekvapený tou rýchlosťou, s akou zaútočili. Ale o tom, že zaútočia, ste nepochybovali. Rozumiete stratégiu Západu, ktorá ohlasovala už šestnásteho, že majú istotu, že zaútočia, a začínalo to trošku pripomínať takú tú Márquezovu Kroniku ohlásenej smrti? Čo si myslíte o tomto postoji Západu?
Jefim Fištejn: Tu sa dotýkame v podstate jadra podstaty. Pretože Putinovo odhodlanie vykonať to, čo ho trápilo po celú tú dobu, a síce obnoviť viac-menej územne bývalý Sovietsky zväz pod rôznymi zámienkami, tak toto odhodlanie nadobudlo konkrétne rysy po tom, čo Putin zistil, že má pred sebou mimoriadne slabého protivníka. Mimoriadne slabého protivníka, ktorý je ochotný, ako sa tak pekne po slovensky hovorí, mu žrať z ruky. Žrať dezinformácie z ruky. To, že americká rozviedka a iné rozviedky doslova v posledných rokoch sa živili odpadmi z peňazokazeckej dielne Ljubljanky, KGB, to bolo očividné. To bolo aj v prípade vnútropolitických bojov v Spojených štátoch, dávno odhalených, ako hybridná vojna Ruska. To bolo aj v týchto prípadoch.
A keď som videl, že Rusi zaútočia vtedy a vtedy, pretože už velitelia nariadili vojakom namazať čižmy masťou, a že to svedčí o tom, že už pôjdu do tých močiarov a tak ďalej, tak to pôsobilo komicky. Je jasné, že Rusko vodilo západné rozviedky za nos. V stanovení tých termínov. A nakoniec, aký bol zmysel toho vodenia za nos? No to, že nakoniec keď Rusi zaútočili v Donbase, alebo Putin oznámil, že cieľom operácie je obnovenie ruskej nadvlády nad východom Ukrajiny, tak to bolo nakoniec pri všetkých tých upozorneniach, to bolo nakoniec prekvapenie pre väčšinu.
A väčšina na Západe práve odtiaľto úder nečakala. Čakala z oblasti rusko-bieloruského pomedzia, alebo na sever od Charkova, pod Voronežom, alebo z juhu z Krymu. Zo všetkých týchto strán samozrejme už dnes idú kolóny živej sily a vojenskej techniky smerom na Ukrajinu. Ale začalo sa to tam, kde to nakoniec v podstate nikto nečakal. Pretože sme nepočuli o tom, že by Západ kedy povedal: „Nie, zmyslom úderu bude najprv Donbas, a zámienkou bude Donbas a Luhansk“.
Ruskí oligarchovia vidia v dobyvačných vojnách svoju budúcnosť určite viac, než v obchode so Západom
Martina: Myslíte si, že Putin tento krok uskutočnil, pretože zistil, že jeho, povedzme, najväčší protivník, teda Amerika, sú natoľko slabí v tejto chvíli a neschopní, že si je istý, že nemôže očakávať žiadnu veľkú odvetu?
Jefim Fištejn: No samozrejme. Zistil to ľahko. Amerika je úplne zamestnaná svojimi vlastnými problémami, pretože ako povedal náčelník generálneho štábu, Mark Milley, armáda tu nie je od toho, aby bojovala. Riešia úplne iné, najmä rodové úlohy a tak ďalej. Takže nie je na to, aby bojovala. Keď sa pozriete na náborovú čiže regrutujúcu reklamu americkej armády, tak zistíte, že oni hovoria budúcim vojakom, vy bojovať nebudete, vy budete meniť pohlavie. To je to hlavné.
Čiže je to až komické, keď to porovnáte s reklamou, napríklad na odvod ruských brancov. Skrátka a dobre, Putin zistil, že má proti sebe veľmi neschopného protivníka. Protivníka, ktorý nepomýšľa ani na možný silový odpor – a o to ide. Čo bola vlastne ponuka Američanov voči Rusku a voči Ukrajine? Jasné a jednoznačné vyhlásenie amerického prezidenta, že ani jeden americký vojak nebude bojovať na území Ukrajiny. Jasnejšie, než toto vyhlásenie nemohlo byť. A pritom kolektívny Západ uvalil blokádu, nie na Rusko, ale na Ukrajinu. Nestiahol svojich diplomatických predstaviteľov z Moskvy, ale stiahol ich z Kyjeva. Najskôr do Ľvova, a potom aj do Poľska. Čím akoby ten priestor ponúkol na obsadenie de facto.
Martina: A rozumiete tomu? Prečo toto urobil?
Jefim Fištejn: Rozumiem tomu, rozumiem tomu. Samozrejme, pretože taká je podstata, naturel momentálneho kolektívneho Západu. Je to kolektív, je to sústava, súštát, ak chcete, keď hovoríme o NATO, ktoré je orientované na porážku, na porážku vo vojne, v akejkoľvek. Veď sme to videli, keď Američania doslova utiekli z Afganistanu, tak mnohí to tam vyhlásili, v podstate, za modernú formu víťazstva. Áno, bezhlavý útek je moderná forma víťazstva. Tak teraz zvíťazíme. Tým, že z konfliktu ujdeme. To je to, čo vykonal kolektívne Západ voči Ukrajine. Blokádou odrezal Ukrajinu od dodávok, možných dodávok zbraní, pretože inak ako vzduchom, pomocou vzdušného mosta to nemožno, a vzdušné spojenie bolo prerušené, de facto, s nemožnosťou ani obchodovať.
Ukrajinská vláda v tej súvislosti hovorila o tom, že už v januári stratila dvanásť miliárd dolárov kvôli tomu, kvôli úteku kapitálu a nemožnosti riadne obchodovať. Koľko stratí teraz, neviem si predstaviť. Takže ten celý jasot ohľadom toho, že ruskí oligarchovia stratia tu osem a pol miliárd, tridsať miliárd dolárov, sú k ničomu. Ruskí oligarchovia nie sú bohatí iba kvôli svojmu obchodu so Západom. Ruskí oligarchovia dostávajú objednávky priamo od Putina. A tie posledné objednávky, môžem ich vymenovať, to je plynovod Sila Sibíri, ktorý teraz zásobuje Čínu, to sú olympijské hry v Soči, a to je Krymský most, každá objednávka za päťdesiat miliárd dolárov. Takže ruskí oligarchovia vedia, že keby stratili Putina, tak prídu o tento zdroj príjmov. A to, že stratia na Západe tridsať miliárd, tak to oželú.
Novinári jasajú nad tým, akú to tvrdú odpoveď dal Západ na ruskú agresiu, čím dosvedčujú určitý kognitívny úpadok
Martina: Keď teraz tak, Jefim, počúvam, a pretože viem, že vás sa to pochopiteľne dotýka osobne, tak povedzte mi, na koho vlastne, vo svojej podstate, máte väčšiu zlosť? Na Spojené štáty, alebo na Rusko? Na Spojené štáty, že sa chovajú, ako sa chovajú, alebo na Rusko, že sa chová tak, ako sa dalo možno aj očakávať?
Jefim Fištejn: Pretože správanie týchto dvoch kontrahentov, ako sa hovorí, týchto dvoch protivníkov, partnerov, je predvídateľné, tak mám najväčší hnev skôr na vlastných kolegov z európskeho a českého novinárskeho prostredia, ktorí jasajú nad tým, akú to tvrdú odpoveď dal Západ na ruskú agresiu. Jasajú nad tým, čím dosvedčujú určitý kognitívny úpadok, úpadok predstavivosti, a povedal by som intelektuálny rozvrat vo svojich hlavách. Oni jasajú nad tým, aké je to šťastie, že proti Putinovi stojí nezmieriteľný, rozhodný, duchaplný americký prezident. No to je naozaj na smiech.
To je v podstate začiatok procesu, normalizačného procesu, ale už nie komunistického, ale priamo opačného. Avšak rovnako nezmyselného, vo svojej podstate. Normalizovať sa, spievať jednu pieseň zborovo, byť spolu s ostatnými, to je podstata normalizačného procesu. To je psychologická podstata každého normalizačného procesu. A to je to, čo predvádza značná časť kolegov, ktorí nekriticky úplne, bez akýchkoľvek výhrad prijímajú všetko, čo prichádza v rámci hybridnej vojny na strane kolektívneho Západu.
Martina: A to hovoríte o novinároch európskych…?
Jefim Fištejn: Európskych, akýchkoľvek, amerických, ale aj českých. Ale aj českých. Pretože práve od nich počujem ten nesmierny jasot, jasot nad tým, ako mocne odpovedal Západ na Ruskom plánovanú a realizovanú vojnu. Ako mocne, pýtam sa? Putin svoje ultimátum zverejnil v polovici decembra. Šestnásteho, ak sa nemýlim, decembra. Ultimátum, kde jasne označoval svoje podmienky. Čo bolo treba? A ako sa dalo, a ako vlastne reagoval Západ na toto ultimátum? No nijako. Sankcie, o ktorých sa hovorí dnes, počas týchto dvoch mesiacov nezaviedol proti Rusku, ako hovorím, zaviedol blokádu proti Ukrajine. Ale sankcie proti Rusku neboli zavedené. Aj keď prezident Ukrajiny Zelenskyj hovoril nahlas na všetkých platformách, kde mohol, hovoril, keď ste si istí, že vojna začne, tak prečo neuvalíte sankcie? Už teraz. Čakáte, až nás obsadí, a potom budete sankcionovať Rusko?
Martin: Ale aj prezident Ukrajiny často vlastne upokojil západnú rétoriku. Povedal, že situácia nie je taká, ani taká hrozná, prosím, neprovokujte ešte viac.
Jefim Fištejn: No preto, lebo sa sťažoval, že kvôli hystérii, ktorá ovládla hlavné mesto médií, začalo utekať z Ukrajiny. Ukrajina prestala byť atraktívnym štátom pre akúkoľvek investíciu alebo podnikanie. Od nepokojov samozrejme vyvolala paniku a hystériu. Zelenskyj Okrem toho, na rozdiel od mnohých našich vaječných hláv, ktorí tušili, že väčšina informácií a správ, väčšina ľudí zo Západu sú iba vytlačené alebo nastrčené dezinformácie z Ruska.
Martina: A povedzte mi, to už je predtým tak adorovaná, napríklad CIA, natoľko neschopná? Musím to tak povedať.
Jefim Fištejn: Nemám chuť do toho zabŕdať, lebo to nie je dôkaz. Do akej miery teraz CIA, a to je názor amerických novinárov, ak nie presne ten istý tábor ako CIA, FBI a iné zložky, teraz nová zložka, špeciálna zložka, špeciálne, povedal by som špeciálne policajné jednotky, ktoré bojujú proti domácemu terorizmu, ktorý nie je určený pre terorizmus, povedzme, islamský alebo blízkovýchodný. Nie, treba tým myslieť pohyb rodičov, ktorí nie sú spokojní s vyučovaním v školách a pod. Ide o domácich teroristov. Skrátka, tieto organizácie, ktoré podľa litery a ducha zákona mali chrániť USA a stali sa v podstate užívateľom sovietskych dezinformačných kanálov.
A to vidíme na príklade dnešných sankcií, takzvaných. Povážte, tie najtvrdšie sankcie, o ktorých prezident Biden hovoril ako o pekelných, doslova o pekelných, smerovali zatiaľ – neviem, čo bude zajtra – proti investovaniu v doneckej a lúhanskej oblasti. Koľko už bolo asi tak investícií, ak nepočítam investície Bidenovho syna Huntera? Ktorý tam skutočne v rôznych ukrajinských oblastiach rôzne investoval a ťažil z toho. Ale kto iný z Ameriky tak intenzívne investoval? Čo tam posielali?
Američania si sami robia žarty, že tam možno poslali krmivo pre psov alebo mačky. A teraz nemôžu, čo je tragédia pre Doneck a Luhansk. Skrátka tie sankcie, ktoré trestajú skôr Ukrajinu, ako Rusko. Mimochodom, tieto sankcie boli zavedené proti Rusku a osobné sankcie proti Putinovým kolegom sa Putina netýkali. Nebolo to na zoznamoch. Samotného Putina, toho darebáka, darebáka dnešného globálneho sveta, sa žiadne sankcie nedotkli. To naznačuje, že máme čo do činenia s nejakým druhom idiocie, slaboduchosti, zo strany kolektívneho Západu.
Putin nechce meniť zemepis. Iba dosiahne to, že Ukrajina bude znova kolóniou Ruska.
Martina: Americký prezident Biden, to už ste tiež spomínal, vlastne povedal, že americkí vojaci nebudú zasahovať na Ukrajine, nebudú bojovať na Ukrajine, Severoatlantická aliancia, tá nešetrí silnými slovami, ale vlastne zjavne tiež nechystá nič podniknúť. Myslíte si, že predsa len ten štvrtkový útok toto ich odhodlanie zmení?
Jefim Fištejn: Nemyslím si. Nikoho v štruktúrach NATO nenapadá ani dnes, že by mohli podniknúť čokoľvek silnejšie ako sankcie. Hovorí sa neustále o sankciách, ekonomických. A ako som povedal a Putin to aj dnes vo svojom prejave v Pokoji Ruska označil jasne, že my, my aj keď budeme jesť len zemiaky, ale my to prežijeme, povedal Putin. Neviem, je to pravda, nie je to pravda?
Opakujem tu len jeho postoj, postoj, ktorý, ako hovorím, kozmických zločincov nášho sveta. A práve preto, že nestojí proti mocnému, sa pozriete na plejádu západných štátnikov, čo to vlastne je, baletný tanečník Macron, ktorý bude tancovať v rytme, aby odcestoval do Moskvy a porozprával sa s Putinom? Alebo pošahaný Johnson? Alebo Scholz, táto bieda? Alebo Biden? Všetko sú to prázdne postavy z minulosti. Svet potrebuje obnoviť túto garnitúru, tieto súbory prežívajúcich politikov svojej doby. A kým sa tak nestane a bude to možné len vnútorným tlakom, vnútorným chápaním skutočného obyvateľstva Západu, medzičasom stále uzavretého v jeho začarovaných kruhoch.
No veď to počujeme dnes, Putin mimochodom, aby bolo jasno, aby to český a slovenský poslucháč vedel, jeden zo smerov ruskej ofenzívy vedie smerom z Bieloruska, z bieloruského Brestu, na Volyň. Takže Putin je odhodlaný obsadiť celú Ukrajinu, nie Donbas alebo Luhansk, ale celú Ukrajinu. Odrezať ju. Pretože Volyň, to už je západná čiara oddeľujúca teoretický Západ od Ruska, alebo od novej ruskej ríše, a som presvedčený, že ďalší postup je už označený. To znamená, že zajtra alebo pozajtra sa na Ukrajinu vráti kriminálnik Janukovyč, ktorý znova bude uznaný Moskvou. Zriadi tam z rôznych proruských živlov nový ukrajinský štát, ktorý, a to už je tiež oznámené Putinom, ktorý doslova v ďalších dňoch uzavrie výlučnú zmluvu s Ruskom, zmluvu o vzájomnej obrane, a vstúpi do toho spolku, ktorému Rusi hovoria OKDB (Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, anglická skratka CSTO). To je obranný mechanizmus pozostávajúci z piatich štátov stredoázijských, Arménska, Bielorusko a Rusko, a do toho spolku nepochybne Janukovyč, alebo ktokoľvek tam bude dosadený, vstúpi. Čiže Rusko dostane formálne, takzvane legálny dôvod k tomu obsadiť Ukrajinu znova. Putin nechce meniť zemepis. On nechá Ukrajinu v tej podobe. Iba dosiahne to, že to bude znova kolónia Ruska. Samozrejme.
Martina: A dá sa teda očakávať, že sa svojim spôsobom naplní taká tá anekdota, ktorá sa začala v Česku rozprávať, že americký prezident Biden je pripravený bojovať na Ukrajine do posledného Ukrajinca? To znamená, že si myslíte, že v tom zostanú sami?
Jefim Fištejn: No tak už teraz ostali sami. Tá vojna má očividne akosi tendenciu stať sa Blitzkriegom. Rusi urobia všetko preto, aby vojna bola krátkodobá, čo bude znamenať tvrdý boj, pretože Ukrajinci nie sú ten národ, ktorý sa tak ľahko zmieri. To sme videli po 2. svetovej vojne, Ukrajinci vzdorovali päť rokov, zhruba. Ale vyžaduje to obrovské množstvo obetí. Že bude nasledovať vojna roztrúsená, partizánska, to je nepochybné. A že Putin sa nezastaví pred krviprelievaním, to znamená, prinesie masívne ľudské obete na oltár svojej maniackej myšlienke o obnovení Sovietskeho zväzu, to je zrejmé.
Preto hovorím, Putin ciele v podstate označil. Pretože on má tú konečnú víziu. Jeho konečná vízia je pokiaľ možno obnovenie Sovietskeho zväzu v jeho úplnosti. Možno, že obetuje tri baltské republiky. Ale v zásade konečná vízia nám napovedá vždy súslednosť krokov. Rozkrokovanie procesu je jasné.
Zatiaľ čo na západnej strane vidíte nijakú konečnú víziu, čo s Ukrajinou, veď jej nebolo nielenže ponúknuté členstvo, nebola jej poskytnutá ani takzvaná cestovná mapa, to znamená postup približovania sa k NATO s neskorším vstupom. Nebola ponúknutá, bez ohľadu na výzvy. A keď nemáte konečnú víziu, tak neviete, čo podnikať. Vy reagujete, vy nereagujete. Nerobíte odvážne a zmysluplné kroky, Vy iba reagujete. Sankcie, áno, Rusko zase ďalej pôjde, a zase budú sankcie. A čo vo výsledku? A vo výsledku, a to môžem dať ruku do ohňa, že budeme svedkami toho, až Putin obsadí, krvavo obsadí územie Ukrajiny, nastolí tam nový režim, sebe priaznivý, tak povie, veď my vám ponúkame ruku. Poďme konať. Rokovania je to najlepšie.
A na Západe sa určite nájde nejaký politik, či už Macron, Scholz, neviem kto to povedal, vidíte, dobre, len diplomatickými rokovaniami, nie vojnou. Ale to je požehnanie, nič iné. Spätne sa dohodnú na niečom, čo Putin ponúkol alebo navrhol v decembri. A na čo Západ dnes odpoveď nenašiel. Silová odpoveď.
Jednou z možných reakcií Západu by bolo zrušenie Budapeštianskeho memoranda, ktoré pripravilo Ukrajinu o jadrové zbrane
Martina: A, Jefim Fištejn, pomôžte mi, kým pristúpime k tej súslednosti krokov, tak ako to v posledných týždňoch bolo, tak pomôžte mi pochopiť stratégiu Vladimira Putina, pretože vy sa mu venujete skutočne poctivo a dlhodobo, a ja si hovorím, prečo Putin, keď mal tieto zámery, a mal túto konečnú víziu, prečo ju neuskutočnil napríklad pred rokom, alebo dvoma, kedy Amerika bola úplne rovnako slabá, ako je teraz, povedzme? A medzitým akurát vlastne stačili Američania, a ešte niektorí ďalší spojenci, Ukrajinu predsa len lepšie vyzbrojiť?
Jefim Fištejn: Na otázku, prečo sa to nekonalo, ja odpovedať neviem. Pretože ja nie som reprezentant tohto myšlienkového prúdu, ktorý sa chváli tým, že je tak strašne tolerantný, že nikdy nepríde na pomoc a bude tolerovať tú situáciu, bude sa prizerať, bude takzvaným nemým svedkom. Tak ja nie som zástupcom a nemôžem to povedať.
Poviem len to, že tých možností a príležitostí bolo veľa. Každý, kto sledoval dianie v Rusku, chápal, že to všetko sú kroky, ktoré vedú k novej agresivite Ruska, k novému pokusu o prehodnotenie výsledkov druhej svetovej vojny. Tak to Putin poňal. To bolo pre analytika v podstate vidieť. Nie náhodou zakazoval akúkoľvek opozičnú tlač, vytlačil do cudziny, alebo dal do žalára všetku opozíciu, ktorá vyčnievala trochu z toho radu. A pripravil si pole na to, čo dnes vidíme. Žiadne demonštrácie. Jednotlivci, ktorí pôjdu rovnakou cestou, to znamená do väzenia, alebo do cudziny. To urobil Putin s ruskou spoločnosťou. Dnes je úroveň jeho podpory znova niekde na 50 %, aspoň podľa takzvaných nezávislých agentúr, ktoré vykonáva prieskum verejnej mienky. Čiže nedá sa očakávať, že by ruské obyvateľstvo, a zvlášť, pokiaľ bude Putin úspešný, nevyjadrilo podporu. To by musel byť v tom ťažení neúspešný, keby ukrajinská armáda mala čím sa reálne brániť, a cítila za chrbtom skutočnú podporu, nie sankcie proti Donecku a Luhansku, ale skutočnú podporu, to znamená vzdušný most, okamžité nasýtenie Ukrajiny zbraňami. Letálnymi zbraňami, zdôrazňujem, pretože Ukrajina vôbec prvýkrát dostala letálne zbrane, protitankové Javeliny dostala až za prezidenta Trumpa, pretože prezident Obama poslal na Ukrajinu vyradené hotelové prestieradlá, aby vojaci mali čo si ustlať, až pôjdu na bojisku spať. To je na smiech. Takže, niektorí dnes hovoria, ale predsa Biden robí sankcie. Biden dnes schvaľuje sankcie, ktoré sám zrušil. Veď všetky tie sankcie, do slova a do písmena, už boli schválené pri predchádzajúcej administratíve.
Martina: Trumpovej.
Jefim Fištejn: Áno. Biden ich zrušil ako nesprávne, a teraz ich zavádza ako svoje sankcie. Ale neskoro, by som povedal. Neskoro by som naháňal, ukrajinská armáda nebola dostatočne vyzbrojená letálnymi zbraňami. Dnes im tam dávali nejaké vyradené, alebo menej útočné zbrane, ale to jednoducho nestačí. Nestačí. A vo výsledku je to skutočne vojna do posledného Ukrajinca.
Niekto môže namietnuť, a často to počujem: „Vari navrhuješ, čo môže byť medzi sankciami a jadrovou vojnou?“ Pretože jedna z možných reakcií Západu by bolo potrebné zrušenie budapeštianskeho memoranda z roku 94, ktoré pripravilo Ukrajinu o jadrové zbrane. Tak títo naozaj priatelia Ukrajiny hovoria: „Ale to snáď nechceš, aby Ukrajina mala jadrové zbrane a začala jadrová vojna“. Nie. Prečo sa tí ľudia domnievajú, že Ukrajina je menej zodpovedná ako nejaký Irán, Pakistan, alebo veľa iných krajín, ktoré vládnu jadrovými zbraňami? Doposiaľ po vojne svet bol chránený. Nie slaboduchými rečami, ale bol chránený iba jedným vojenským princípom, ktorému sa hovorí „zaručené vzájomné zničenie“. Tento princíp neumožňoval agresorovi vykonať veľkú agresiu. Ale Ukrajina bola o to pripravená bez toho, aby niekto naplnil svoju časť záväzkov. O Rusku nehovorím. Ale ani ostatní signatári zo Západu nenaplnili svoju časť záväzkov a to brániť, vyslovene brániť celistvosť krajiny. Nie. Teraz pôjdu jednoducho odvolávať sa na to, že čo je lepšie ako diplomacia? Keď Rusko obsadí Ukrajinu, navrhneme zase diplomatické rokovania. Takých možností je nespočetne. Skutočne.
Martina: A zdvihli sme ich? Prepáčte, že vám do toho vstupujem, práve by ma zaujímalo, či bola doba, kedy stálo za to skutočne začať rokovať s Ruskom diplomaticky? A túžiť po nejakom konsenze. Či toho vlastne západní spojenci, Amerika, NATO, či to využili, alebo či vlastne mal pravdu, povedzme ten nemecký admirál nemeckej vojnovej flotily, ktorý sa na bezpečnostnej konferencii, tuším v Indii, vyjadril, že sa stále správame k Rusku ako k partnerovi, s ktorým sa nejedná. Je to tak?
Jefim Fištejn: Najlepšie rokovať s protivníkom – a Rusko je protivníkom Západu – z pozície sily. Rokovania, rokovania, akákoľvek diplomacia musí byť opretá o silu. O jasné vedomie svojej prevahy. O vedomí svojej historickej pravdy, o možnosti spoľahnúť sa na vlastnú silu. Rokovania, ktoré sa vedú z pozície slabosti, to je len spôsob, ako nechať protivníka odhryznúť prst, potom aj ruku a tak ďalej. To je spôsob, ako, jazykovo, ak chcete, legalizovať postup protivníka.
Najskôr uznáme drobnosť, obsadenie Krymu, najskôr uznáme obsadenie Donbasu, a potom pôjde Putin ďalej a ďalej. A potom vyhlásime, predsa on sa zastavil na západnej hranici. A to znamená, že vo výsledku predsa len tá diplomacia sa ukázala, no veď Putin to navrhoval zo začiatku. Stačilo ustúpiť, stačilo povedať, áno, sme slabší, preto nech si vezme, koľko zožerie, ako sa hovorí. Nie. Správna, vedomá si svojej sily, strana, koná práve pri vedomí svojich možností a síl. Nie z pozície slabosti.
Znovu sa vrátim k tým, ktorí hovoria: „Ale to chcete jadrovú vojnu? To chcete naozaj atómovú vojnu?“ Nie. Ona nie je dodnes, nebola sedemdesiat rokov, hoci svet mal jadrové zbrane, a nebola by ani teraz. Ale Ukrajina rozhodne potrebovala cieľovú odpoveď. Alebo pútavú odpoveď. Veď my sme okrem pekelných sankcií nič nepočuli. Tak jedny sankcie nepomohli, tak budú ešte pekelnejšie. No to je predsa nebetyčná hlúposť. Každý duchaplný politik vám ponúkne niekoľko rôznych možností, az nich som pár uviedol. Okamžite urobiť vzdušný most a napchať zbrane na Ukrajinu, okamžite jej ponúknuť cestu do NATO, veď ona je dodnes, opakujem, nemá ani cestovnú mapu, to znamená, neuvažuje sa o prijatí. Ale sú iné, ešte vtipnejšie varianty.
Ľudí, ktorí hovoria, že predsa medzi jadrovou vojnou a sankciami nie je nič, tak jednoducho tým deklarujú vlastnú duchaprázdnosť. Z takýchto možných ciest, alebo možných odpovedí by som mohol a vedel uviesť celý rad. Jedna je tiež biela. Nechcete prijať Ukrajinu do NATO, pretože nezodpovedá? Sú iné varianty. Ako napríklad nedávno Poľsko a Litva, dva významné štáty, a členi NATO, ponúkli Ukrajine spoluprácu. Prečo, a teraz strieľam od boku, prečo sa nezamyslieť – odvážny politik by to urobil, duchaprázdny politik nikdy – treba nad tým, vytvoriť niečo ako trojštát. Alebo súštátie. Alebo trojštáty, kde Poľsko a Litva už sú členmi NATO, a Ukrajina, keby vstúpila do nového štátneho útvaru, tak by bola automaticky členom NATO. Pretože by to nebol iný štát, ale pridružené územie poľsko-litovskej federácie.
Martina: Asi by sa ale aj tak nenechal Rus týmto spôsobom obalamutiť.
Jefim Fištejn: Rus, to je jedno. Západ musí konať, opakujem, pri vedomí svojej sily. Samozrejme, že hocikto môže niečo namietnuť, spochybniť. Ale o to nejde. Ja to neuvádzam ako jedinú možnosť. Ako jednu z možností. Ale treba zapnúť rozum. A nie svoju kognitívnu vyhasnutosť. Svoju vyčerpanosť, úplne. A tvrdiť, že „no predsa, my jadrovú vojnu nechceme“. Nie, nechceme. Potrebujeme nástroje, ktoré dokážu Putina priviesť k tomu, aby vytriezvel. On potreboval dostať studenú sprchu. A namiesto toho dostal v podstate ponuky. Čo iné je, keď Spojené Štáty ponúkajú prezidentovi Zelenskému, že by najlepšie urobil, keby utiekol. Utiekol so svojou vládou, že mu poskytnú podmienky, ale musia opustiť Ukrajinu. No, čo to je, keď nie pozvánka na obsadenie? Čo to je, keď sťahujú svojich diplomatov do Ľvova, a potom aj do Poľska, keď nie pozvánka na obsadenie? Veď oni tých diplomatov nestiahli z Moskvy, ale z Kyjeva. A v Moskve sú naďalej.
Martina: A viete, čo ale nie som vlastne schopná pochopiť, keď budem hovoriť rečou čísel, pretože vy ste hovorili, že s Ruskom treba síce vyjednávať, treba viesť aj diplomatické rokovania, či som to správne pochopila, ale z pozície sily? Nie z pozície slabosti. A keď sa pozriem na tie čísla, tak Amerika na zbrojenie vydáva nejakých tých sedemsto osemdesiat miliárd dolárov a Rusko sedemdesiat miliárd dolárov. Tak predsa, tam je tá sila jasne daná. Tak mi povedzte, čím to, že ani táto jednoduchá aritmetika vlastne nefunguje?
Jefim Fištejn: Jednoduchú aritmetiku by som nechal pre základnú školu a počiatočné triedy. Tak to nefunguje. Amerika oveľa viac vydáva na platy zamestnancov ministerstva obrany a iné výplaty. Na housingy, na ubytovanie. To sú neporovnateľné čísla.
Martina: A aj napriek tomu sú tie čísla nesúmeriteľné.
Jefim Fištejn: Aj napriek tomu, koreň zla je v mentalite. V tom, že ruská armáda je zacielená na vojnu. A americká armáda, ako som hovoril, na to, že vojaci môžu nalepovať dlhé nechty na prsty, a riasy a tak ďalej, to je zmysel armády. To je úplne zlé zacielenie, zlá, by som povedal, psychológia obyvateľstva, ktorá nebola nikdy vlastná Amerike, tam bola psychológia vojenského machizmu, predstava v tom, že tí kovboji sú motivovaní a tak ďalej. Dnes tá predstava prudko berie za svoje. Prudko mizne. Pretože ponúka armáde namiesto toho uvedomelosť. Má sa na mysli uvedomelosť v zmysle pokrokárstva, a všetkých tých iných bludov. Takže to je neporovnateľné. Sedemdesiat miliárd ruských výdavkov prídu vo výsledku na viac, pretože tá armáda je inak motivovaná, než je súčasná americká armáda. A nie je to vina Putina. Opakujem, Putin bude víťaziť dovtedy, kým sa mu postaví rovnocenná sila. Rovnocenná sila, ktorá vidí hodnoty v sebe, je perfektne motivovaná a odhodlaná, verí sebe. Spomeňte si, mimochodom, že nad ruskými diktátormi, ale aj inými diktátormi, nevíťazili títo uvedomelí politici.
Churchill nebol liberál. Reagan nebol pokrokár. A Thatcherová tiež nebola zelená. To boli všetko ľudia, ktorí stáli na svojich hodnotách, západných hodnotách, ktoré dnes sú mimoriadne oslabené. Preto je Putin pevný vo svojich postojoch. A tomu zodpovedalo všetko, aj tie kroky, aj to konanie, strašne inak sa jedná, keď ste si istý v kramflekoch, alebo keď ste ochotný prijať v podstate, v rámci takej všeobecnej bohuľubnej tolerancie, ste ochotní prijať logiku protivníka. S protivníkom sa jednoducho jedná inak, a protivník v tomto zmysle, pokiaľ je agresívny, nie je hoden tolerancie. Je hoden iba silového postoja. Silového postoja. Tak to bolo v minulosti. Preto to víťazilo. Treba si spomenúť na príbeh Chamberlaina a Churchilla. Churchill ešte než vstúpil do funkcie britského premiéra, tak povedal v parlamente ešte pod Chamberlainom: „Mali ste voľbu medzi hanbou a vojnou. Zvolili ste hanbu a budete mať vojnu.“ Tak to je, a to sú pravdy, ktoré v čase nestrácajú svoju aktualitu.
Dnes budeme šťastní, ak Čína nezneužije okamih a nezaútočí na Tchaj-wan
Martina: Vy ste veľmi pekne pomenovali tú mentalitu, a povedali ste, že Rusko je protivník. A povedzte mi, neurobila západná diplomacia chybu v tom, že nejednala s Ruskom ako s protivníkom, ako s rovnocenným protivníkom, ale ako s nepriateľom?
Jefim Fištejn: Ach, tak ja som si nevšimol, že by Západ jednal ako s nepriateľom. Naopak bol mnohokrát používaný pojem partner. Teraz sa dotýkame ďalšej matérie, ktorá je nesmierne závažná. A to, že svojím správaním západnej štruktúry v podstate vytvorili partnerstvo medzi Ruskom a Čínou. Partnerstvo nesmierne nebezpečné, ktorého sa snažili vyvarovať všetci predchádzajúci americkí prezidenti, počnúc Nixonom, a počnúc jeho štátnym tajomníkom, čiže ministrom zahraničia Kissingerom, ktorý chcel tieto dve krajiny od seba oddeliť nejakým spôsobom.
Martina: A podarilo sa mu to.
Jefim Fištejn: Podarilo sa mu to, nepochybne. Jednoducho to spojenectvo nebolo vtedy možné. A vychádzali samozrejme z tých rozporov. ktoré tam objektívne boli. Dnes budeme šťastní, pokiaľ Čína nezneužije okamih a nezaútočí na Taiwan. Aj to je na programe dňa. Že Čína vidí celkovú slabinu a slabosť a môže zaútočiť na Tchaj-wan tiež. Čím by Západ prišiel o poslednú hrádzu, dá sa povedať, proti rozpínavosti týchto diktatúr. A vytvára sa vo vzdialenejšom pozadí, vytvára sa aj možný trojuholník Rusko-Čína-Irán, a tak ďalej. To všetko je dôsledok nekoncepčnej politiky kolektívneho Západu voči týmto diktatúram. Pretože on nemá koncepciu. A prečo nemá koncepciu? Pretože nemá vízie. No, kto chce, môže povedať: „Ale, ako to, že nie? Veď Západ má jasnú víziu, ako budeme žiť ďalej!“
No má? Tak nech mi povie niekto, aká je tá vízia. A vízia, mimochodom, dáva možnosti vymyslieť si kroky, vymyslieť si pútavé, ostrovtipné odpovede na všetky hrozby a nebezpečenstvá. Bohužiaľ zatiaľ vidíme iba reagovanie. A to ešte plytké. Ovčie reagovanie, ktoré skončí nejakou ďalšou Jaltskou konferenciou. Nepochybne. V ktorej Západ prijme ponuku Putina na rozdelenie sveta. Pretože okrem tejto ponuky Putin nič iné Západu ponúknuť nemôže, a Západ nemá víziu, ktorá by stála proti tomu, a ktorú by Západ mohol použiť ako dôvod silovej politiky voči Rusku. Bez silovej politiky voči Rusku, a zvlášť dnešnému Rusku, ktoré bude nesené na vlne úspechu z toho Blitzkriegu, pokiaľ Ukrajinci neurobia zázrak, skutočne, tak tá vojna dopadne ako Blitzkrieg.
Na tej vlne Rusko bude ešte agresívnejšie, než bolo predtým. Ešte agresívnejšie. Bude pomýšľať, mimochodom, na ďalší postup, pretože Rusko aj tu bolo vo svojich agresívnych víziách poctivé. Putin povedal, že neuznáva príslušnosť k NATO tých území, ktoré v ňom neboli do roku 97. To povedal jasne. Takže na takú hrozbu treba reagovať. Týka sa to nás bezprostredne. Každý naivný, ktorý si myslí, že Rusi budú na Volyni, v susedstve so Slovenskom, a ich vplyv nebude siahať k nám, akýkoľvek vplyv, piata kolóna, tlač, nezmyselné rusofilské predstavy, to všetko bude účinkovať. To všetko bude zaangažované. A to je tá myšlienka Ruska, ktorá vedie až k nebezpečenstvu pre našu existenciu.
VŠETKY PRÍSPEVKY S JEFIM FIŠTEJN
Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN:SK80 7500 0000 0040 1415 4359
Zanechajte nám komentár