Prokurátor Remeta: Trvám na tom, že toto nie je vojna v polícii
Rastislav Remeta má na starosti vyšetrovanie v silových zložkách.
Policajný prezident Peter Kovařík prerušil zásah jednotky zo Sobraniec tesne predtým, ako sa podarilo zadržať ďalšieho obvineného. Aj o tom, prečo šlo podľa neho o neštandardný krok a o začatí trestného stíhania voči šéfovi polície hovorí v rozhovore pre SME bratislavský krajský prokurátor RASTISLAV REMETA
Vyšetrujete podozrenia z manipulácie svedkov a ovplyvňovania vyšetrovania. Čo hovoríte na verziu, že má ísť o komplot policajtov, prokurátorov a sudcov proti strane Smer?
K veci, ktorá je pod dozorom Krajskej prokuratúry v Bratislave, je možné uviesť len toľko, že trestné stíhanie bolo začaté na základe viacerých podnetov, z ktorých vyplývalo podozrenie z možného ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov.
Na základe týchto vážnych skutočností bolo potrebné začať trestné stíhanie. Je nešťastné, ak sa vyšetrovanie v tejto trestnej veci spája s akoukoľvek náladou buď politického smeru, respektíve iných nálad, názorov alebo aj komentovania tzv. online vyšetrovania, teda únikov výpovedí.
Rastislav Remeta
- je krajským prokurátorom v Bratislave
- je predsedom Etickej komisie prokuratúry
- v roku 2020 kandidoval na funkciu generálneho prokurátora
- je bývalým prokurátorom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici
Zvonku to môže vyzerať tak, ako keby NAKA a inšpekcia mali úplne opačné verzie rovnakých udalostí. Príkladom je razia voči NAKA, kde odobrali šesť spisov, medzi nimi aj ten, ktorý sa týka bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, viaceré boli živé. Vy tvrdíte, že vyšetrovateľka si spisy vyžiadala, no NAKA ju ignorovala.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic naznačuje, že ide o zavádzanie. Inšpekcia podľa neho požiadala vyšetrovateľov pracovnej skupiny Očistec v marci len o kópiu jednej trestnej veci. Ako to teda bolo?
Celý priebeh zaisťovacích úkonov, týkajúcich sa buď originálov, alebo overených kópií vyšetrovacích spisov, som preskúmal ako nadriadený dozorového prokurátora. O celom výsledku preskúmania bola informovaná Generálna prokuratúra. Nebolo konštatované žiadne pochybenie zo strany dozorového prokurátora.
Dožiadanie ste teda fyzicky videli?
V priebehu marca a mája roku 2021 vyšetrovateľ úradu inšpekčnej služby žiadal príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry o poskytnutie vyšetrovacích spisov. Nebolo mu vyhovené, preto musel prikročiť k odňatiu a vydaniu veci, v jednom prípade dokonca k prehliadke iných priestorov a pozemkov.
Prečo teda špeciálny prokurátor Daniel Lipšic tvrdí, že k dožiadaniam neprišlo? K vyjadreniu vedúceho inej organizačnej zložky sa vyjadrovať nebudem. Táto okolnosť bola preskúmaná. Jej závery sú v dozorovom spise a rovnako boli predložené nadriadenej generálnej prokuratúre. Viacerí ľudia interpretujú, že ide o komplot nielen vyšetrovateľov, ale aj prokurátorov zo špeciálnej prokuratúry.
Smeruje vyšetrovanie aj na špeciálnu prokuratúru? Alebo vyšetrujete len dvoch vyšetrovateľov, na ktorých padá podozrenie? Obvinenie bolo vznesené voči trom civilným osobám. Podotýkam, že predmetom zaistenia, pri ktorom bol dosiaľ zaistený jeden obvinený, nemali byť prokurátori ani policajti. Až po tom, čo budú spomínané osoby vypočuté, je možné stanoviť ďalší procesný postup. V súčasnosti sú predmetom trestného stíhania tri civilné osoby obvinené z možného ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov.
V rámci zásahu inšpekcie, počas ktorej ušli dvaja svedkovia a Csaba Dömötör bol zadržaný, chcete trestne stíhať zmarenie akcie policajným prezidentom. Na ďalší deň sa udiala akcia, pri ktorej zastavili tri civilné ozbrojené autá auto policajtov z NAKA. Nemohla touto akciou inšpekcia zastrašovať vyšetrovateľov?
Podľa mne dostupných informácií, najmä o priebehu tohto zákroku, je zrejmé, že zásahová jednotka disponovala informáciou o možnom mieste, na ktorom by sa mohla nachádzať jedna z osôb, ktoré boli na úteku. Preto došlo k zastaveniu a prehľadaniu auta. Bol o tom spísaný záznam, podľa mojich informácií bolo aj podané trestné oznámenie príslušníkmi NAKA a bude predmetom samostatného konania. Keby ich chceli zastrašiť, vyzeralo by to takto? Podľa mne dostupných informácií priebeh, ktorý bol zaznamenaný, neznamenal zastrašovanie. Išlo o klasické zastavenie motorového vozidla. Po tom, čo si vymenili svoje služobné čísla, sa pokračovalo v ďalšej služobnej akcii. Bude to predmetom samotného preskúmania, je ťažké vyjadriť sa k tomu.
Môže to navonok vyzerať neštandardne, ale zásahová jednotka, pokiaľ disponuje informáciou, musí konať. Nebolo rozumné v tomto kontexte, aby policajný prezident takúto akciu, ktorá môže zastrašovať elitný vyšetrovací tím, zastavil? Bolo začaté trestné stíhanie vo veci marenia spravodlivosti a zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s prerušením zásahu, pri ktorom malo dôjsť k zadržaniu troch obvinených osôb. Samotný priebeh zásahu Petra Kovaříka do akcie vzbudzuje viaceré pochybnosti a je viac ako neštandardný.
Po tom, čo bol v ranných hodinách zadržaný prvý z obvinených, došlo zhruba o 15 minút k pokynu policajného prezidenta, aby bola okamžite zastavená policajná akcia a teda zásah smerujúci k zadržaniu osôb. Asi o hodinu a pol bol vydaný opätovný pokyn pokračovať v tomto zásahu. V dôsledku týchto skutočností sú dve osoby na úteku a je po nich vyhlásené pátranie. K nasadeniu zásahovej jednotky z inej časti Slovenska je možné uviesť, že to nie je neštandardná situácia. Vo viacerých prípadoch je obvyklé, že zasahujú jednotky z iných častí Slovenska. Aj vzhľadom na to, aby nedošlo k dekonšpirácii tejto jednotky a aj z hľadiska možných únikov informácií. Išlo o taktické rozhodnutie vyšetrovateľky.
Podotýkam, že všetky interné predpisy pri jej žiadosti o nasadenie jednotky boli zachované, o čom svedčí aj dodatočný pokyn, aby sa v zásahu pokračovalo. Prečo po internete kolovala pár dní pred tým informácia, že sa zásah chystá? To je otázka, ktorá vzbudzuje pozornosť samotného vyšetrovateľa, aj dozorového prokurátora: „Ako je možné, že utajovaná akcia prenikla navonok?“.
Je potrebné v tejto súvislosti rovnako uviesť, že v žiadnom prípade nemalo byť zadržaných 14 osôb, ako sa táto informácia objavila v médiách. Treba sa zamyslieť nad otázkou, v koho prospech takáto informácia mala byť. Sú tam nejasnosti, že vyšetrovateľka dostala povolenie na akciu až na tretí raz. Policajný prezident hovorí, že podľa neho nemala všetky potrebné oprávnenia a že porušila interné predpisy. Nepodcenila vyšetrovateľka takúto vážnu akciu? Nemala by sa akcia pri citlivých prípadoch pripraviť tak, aby neboli pochybnosti a policajný prezident do nej nezasahoval? Podľa obsahu vyšetrovacieho spisu a úradných záznamov, ktoré predložila konajúca vyšetrovateľka a veliteľ zásahovej jednotky je zrejmé, že vyšetrovateľka postupovala v zmysle interných predpisov platných v čase, keď podala žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky. Je neštandardné, aby bol zastavený prebiehajúci zásah. To, či vznikli pochybnosti o tom, či žiadosť mohol podpísať buď veliteľ, respektíve zástupca alebo riaditeľ úradu inšpekčnej služby, sa obvykle rieši po tom, čo zásah prebehne. Nebol dôvod na to, aby bola vyšetrovateľka z tímu odvolaná.
Ďalšou zaujímavosťou je, že už v deň zásahu bolo iniciované pripomienkové konanie k zmene pokynu riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície vo vzťahu k tomu, ktorá osoba môže nadriadených žiadať o nasadenie zásahovej jednotky. Či to môže byť veliteľ alebo to musí byť zástupca alebo riaditeľ. Vylučujete, že súčasťou zásahu boli aj autá SIS? O tom, či sa na zásahu zúčastnili iné osoby, nemám vedomosť. Z predložených dokladov o priebehu zásahu takáto skutočnosť nevyplýva. Vyšetrovateľka Santusová sa údajne stretávala s SIS nielen pri oficiálnom odovzdávaní informácií. Tieto stretnutie nevedela vysvetliť, mala ísť potom na detektor lži. Neviete, či detektorom lži prešla? Nemám informáciu o tom, či sa mu podrobila a aký je jeho výsledok. Pokiaľ bola vyšetrovateľka úradu inšpekčnej služby v kontakte so SIS a týkalo sa to procesných úkonov, ktoré vyplývali zo samotného podnetu, ktorý okrem SIS prišiel aj z iných zdrojov a súviseli so zabezpečením dôkazov do trestného konania, v tom nie je problém.
Ďalšie otázky budú predmetom samostatného trestného konania, keďže pochybnosti, ktoré sa týkali samotnej vyšetrovateľky, teda možnej zaujatosti, nezákonnosti a objektívnosti, je oprávnený riešiť dozorový prokurátor v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní a nie jej nadriadený. Určitým spôsobom by takto mohlo dôjsť k tomu, že vyšetrovatelia, ktorí konajú vo veci, sú vymenení za iných vyšetrovateľov. Pritom na to nebol žiaden zákonný dôvod. “Doterajšie poznatky, ktoré mi dozorový prokurátor predložil ako svojmu nadriadenému, neodôvodňovali takýto postup. Bolo by vhodné, aby sa vyšetrovateľka vrátila do konania.„
PROKURÁTOR REMETA O ODVOLANÍ VYŠETROVATEĽKY INŠPEKCIE SANTUSOVEJ
Je podozrenie, že pani Santusová má nadštandardne blízky vzťah s bývalým zástupcom šéfa inšpekcie Róbertom Zaplatílkom. Zároveň sa stretnutia so SIS môžu javiť tak, že tajná služba môže robiť všetko v prospech svojho bývalého riaditeľa Vladimíra Pčolinského, ktorý je momentálne vo väzbe. Nie je lepšie, ak tím bude viesť niekto bez podozrení či väzieb a verejnosť bude mať istotu, že nedochádza k ovplyvňovaniu a že pani Santusová si nevybavuje účty za svojho priateľa? Aj táto skutočnosť bola predmetom preskúmania vyšetrovacieho spisu. Ako ma informoval dozorový prokurátor, nezistil u konajúcej vyšetrovateľky – vzhľadom na pomer k osobe, ktorej sa úkon týka – pochybnosť o zaujatosti. Navyše, spomínaná osoba nevystupuje v predmetnom konaní ako svedok, ani ako podozrivá osoba. Nebol teda žiaden zákonný dôvod na to, aby vyšetrovateľka bola z veci vylúčená.
Je potrebné tiež uviesť, že je takmer obvyklé, že v priebehu trestného konania sú vyšetrovatelia “bombardovaní” rôznymi podnetmi osôb, ktoré s vecou úplne nesúvisia. Vo väčšine prípadov to nemá za následok, aby bol konajúci vyšetrovateľ z veci vylúčený. Aj keby mala väzbu na zástupcu šéfa inšpekcie, myslíte si, že to nie je dostatočný dôvod na jej výmenu? V tejto konkrétnej veci nevznikla pochybnosť o zaujatosti. Navyše, na väčšine úkonov sa zúčastnil prokurátor. Ak by nadobudol dojem, že vyšetrovateľka smeruje vyšetrovanie zaujato a neobjektívne, má právo do úkonu zasiahnuť. Prokurátor má právo aj požiadať o to, aby bola vec konajúcej vyšetrovateľke odňatá a pridelená inému prokurátorovi. Preto ide o oprávnenie dozorového prokurátora a nie nadriadeného s personálnou právomocou. Mohlo ísť pri odvolaní pani Santusovej o politický zásah do vyšetrovania? Zatiaľ je možné hodnotiť tento krok ako vysoko neštandardný.
Doterajšie poznatky, ktoré mi dozorový prokurátor predložil ako svojmu nadriadenému, neodôvodňovali takýto postup. Bolo by vhodné, aby sa vyšetrovateľka vrátila do konania. Mala by sa vrátiť, aj keď neprešla detektorom lži? Nemám informáciu, či sa mu podrobila a aký je výsledok. Detektor lži len pre samotné trestné konanie nie je dôkazom. Z hľadiska policajného zboru je využívaný v rámci personálnych otázok. Osobne som zažil trestnú vec, kde osoba pri určitej formulácii otázok prešla, pri určitej formulácii otázok detektorom neprešla. Nechcem sa vyjadrovať k personálnym otázkam v rámci policajného zboru, respektíve podmienkach, ktoré musia spĺňať jeho príslušníci. Trváte na tom, že nejde o vojnu v polícii? Áno, to sú príliš silné slová. Je prirodzené, že vyšetrovateľ aj dozorový prokurátor sledujú účel trestného konania, teda aby bola trestná činnosť náležite zistená a aby bola aj správne právne posúdená. Ak dôjde ku kolízii záujmov, respektíve k prekrývaniu vecí alebo k tomu, že spolu vzájomne súvisia, tak môže dôjsť k odlišným právnym názorom. Ale v žiadnom prípade by som nehovoril o vojne.
ZUZANA KOVAČIČ HANZELOVÁ, BARBORA PAĽOVČÍKOVÁ
Zanechajte nám komentár