Pripomenuli sme si vpád okupačných vojsk
Na Námestí sv. Egídia, pri pamätnej tabuli Jozefa Bonka, sa v piatok konala pietna spomienka, venovaná obetiam okupácie v roku 1968, ktorú zorganizovalo Svetové združenie bývalých čs. politických väzňov (SZČPV). Slovensko a Česko si pripomenulo 47. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktoré sa udialo v noci z 20. na 21. augusta.
Verejnosť v priebehu prvého týždňa po vpáde vojsk vyjadrovala silný odpor voči okupácii a bilancia nesúhlasu bola alarmujúca – 90 mŕtvych, 302 ťažko zranených, 532 ľahko zranených a 172 internovaných, zadržaných a unesených. Popradským námestím okupačné vojská prechádzali 21. augusta o 13. h na tankoch č. 622 a 628. Ľudia v uliciach miest okupačným konvojom kládli odpor a spojenecké vojská, tak ako v iných mestách, aj v Poprade sa snažili streľbou odpor potlačiť. Zasiahnutý do brucha bol mladučký, 19-ročný Jozef Bonk, ktorý zraneniam na mieste podľahol. „Spomienky sa vynárajú každodenne. Dnešný deň je strašný. Už z utorka na stredu išli okolo nás tanky. Všetko to mám v pamäti. Pri prechode tankov som mala strach o deti. Bolo to ešte horšie, keď nám na obed oznámili. čo sa stalo. Neverili sme. Jožko nebol ani doma, ani v Poprade, bol na týždňovej robote v Krajnej Poľane. Ťažko sme sa dostali do Popradu a strašnej správe sme nechceli veriť. Išla som do nemocnice do Spišskej Soboty s mamkou. Nechceli nám ho ukázať, ale trvali sme na tom, lebo sme nemohli uveriť, že je to on. Márnica bola strašná, v tom čase ju opravovali. Ležal iba na nosidlách, mal rozstrihnutý sveter a na bruchu leukoplastom prelepenú ranu. Presvedčili sme sa, že to bol on. Celé roky sme museli mlčať, pretože ho označili za kontrarevolucionára,“ so slzami v očiach smutne spomína sestra Jozefa Bonka Anna Malá, rod. Bonková.
V tom čase si Jozef Bonk kúpil v papiernictve zápalky. Začala streľba a pred streľbou sa chcel ukryť v opravovni písacích strojov, keď ho medzi dverami zachytila guľka a prestrelila mu pečeň. Pani Anna Malá to nepraje zažiť nikomu, pretože sú to spomienky veľmi ťažké a bolestivé.
Pri okupovaní mesta Pop-rad bolo 6 osôb ťažko a 8 ľahko zranených osôb. „V tom čase som bol našťastie v Poľsku. Keby som tam nebol na prázdninách pri babke, možno by som bol medzi obeťami, lebo z mojich spolužiakov, ktorí mali v tom čase 11 – 12 rokov, boli dvaja poranení, Jožo Klein bol postrelený do nohy… Ale dôvod, prečo túto spomienku organizuje Svetové združenie je ten, že pôvodne tu bola rozbitá tabuľa z roku 1968. Tú súdruhovia nechali rozbiť a hodili ju do smetného koša. Pani Malá, sestra nebohého Jozefa Bonka, sa na nás obrátila, aby sme tento pomník obnovili a v roku 2002 sa nám to podarilo. Najprv boli výhrady, že to je veľmi veľké, nepáčil sa im text, vraj je príliš expresívny. I napriek všetkým výhradám sme tam dali aj štatistiku obetí. V tom čase sa hovorilo o 90-tich mŕtvych, dnes už je to vraj 108. Ak to bude hodnoverné, budeme sa ju snažiť aktualizovať,“ spomínal jeden z organizátorov pietnej spomienky František Bednár zo SZČPV.
Pri pamätníku na námestí sa zišli všetci tí, ktorí si prišli uctiť obete tejto smutnej udalosti položením kvetov a vencov. V zastúpení Jeho excelencie veľvyslanca Španielskeho kráľovstva Félixa Valdésa položil veniec k pamätníku Kazimír Krivoš a ďalší, medzi ktorými nechýbali vedúci referátu orálnej histórie Ústavu pamäti národa Mgr. Eduard Stano, ThLic., prvý zástupca primátora mesta Poprad Igor Wzoš, starosta obce Hôrka Ing. Vladimír Boška, za SZČPV František Bednár, poslanec NR SR MUDr. Viliam Novotný, predsedníčka strany Šanca Eva Babitzová, zástupcovia Konfederácie politických väzňov Slovenska, organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, Slovenského zväzu vojenských táborov nútených prác – PTP a zástupcovia občianskeho združenia Pre mesto, predseda Ing. Ondrej Kavka a JUDr. Jozef Hrobák. Z dôvodu pracovných povinností zaslal ďakovný a pozdravný list chargé d’affaires a. i. Veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave Piotr Samerek. K prítomným sa prihovorili Mgr. Eduard Stano, František Bednár, kandidát na predsedu SZBPV Ing. Imrich Body a Eva Babitzová. Pietnu spomienku ukončili hymny Slovenskej a Českej republiky. (pks)
Zanechajte nám komentár