Pri šálke čaju Popradský s kežmarskou volejbalistkou Tatianou Dragošekovou
Už koncom sezóny Tatiana Dragošeková, kežmarská volejbalist-ka avizovala, aby budúcu sezónu s ňou v tíme nerátali, pretože končí s volejbalovou hráčskou kariérou. Letná príprava pre kežmarské volejbalistky začala 27. júla bez Tatiany. Zatiaľ len preto, že je na dovolenke. .„Zatiaľ nemám ešte žiadne vyjadrenie ani od prezidenta klubu a tak sa moje stretnutie s ním posúva na iný termín. Šport mi nebude chýbať, pretože ho mám dosť každý deň. Venujem sa svojmu synovi Šimonkovi a naplno si to užívam. Verím, že sa mi podarí dostať k práci s deťmi, určite by som ich chcela športovo podchytiť, viesť ich nie priamo volejbalovo, ale všestranným smerom. Pretože si uvedomujem, aký je pohyb v živote dieťaťa dôležitý a ako je dnes podceňovaný a zaznávaný,“ povedala Tatiana, jedna s najviac bodujúcich hráčok slovenskej ext-raligy za poslené tri roky. Tréningy, desať rokov trikrát do týždňa, zanechali stopu na jej zdraví a cíti, že potrebuje zvoľniť tempo.
Pre reprezentačný výber chýbala Tani dostatočná výška, čo ale kompenzovala smečom, ktorý je pre ňu typický. Vzhľadom na svoju výšku dosiahla výskok rovnaký ako dvojmetrová hráčka a jej mužský štýl hry bodoval vo všetkých zápasoch. Po päťročnej materskej dovolenke sa už nechce vrátiť na palubovku.
Športu sa venuje od malička a až do svojich 10 rokov nevedela, že bude najlepšia volejbalistka regiónu. Prešla rôznymi športovými disciplínami a až neskôr sa vyprofilovala a zabodovala vo volejbale.
S volejbalom začala v 1992 roku v kežmarskej prípravke. Postupovala cez žiačky, juniorky, kadetky a po ukončení strednej školy sa dostala do širšieho výberu Žiliny, kde sa aj uchytila. V tom čase začala študovať na stavebnej fakulte, ale cítila, že tento odbor nie je to pravé orechové. Po roku prestúpila na Univerzitu Mateja Bela do Banskej Bystrice, kde začala na pedagogickej fakulte študovať telesnú výchovu a etiku. Po šesťročnom volejbalovom pôsobení v Žiline sa dostala na hosťovanie do Doprastavu v Bratislave. V roku 2006 ukončila vysokoškolské štúdium a pracovné príležitosti ju zaviedli do Košíc, za ktoré hrala tri roky. Vďaka všestrannej príprave prišli aj zdravotné problémy neskôr, ako u iných hráčok, pretože kariéra volejbalistiek je veľmi krátka. Vo vrcholovom športe problémy najmä s ramenami a kolenami prídu veľmi skoro. Neustále zaťažovanie kĺbov spôsobuje ich rýchlejšie opotrebovanie. Ako sama hovorí nikdy nehrala volejbal pre finančnú odmenu. Vždy ju to bavilo a jej hráčske a tímové cítenie bolo na prvom mieste. Hrala vždy naplno a svoju tímovú prácu odvádzala na 150 percent. Mrzí ju, že niektoré podstatne mladšie hráčky nevkladajú do hry to, čo sa od nich očakáva a na čo majú.
Na otázku, čo jej volejbal vzal a čo dal, odpovedala: „Prišla som o partie a aktivity mladých ľudí, ktoré patria k dospievaniu a študentskému, bezstarostnému životu. Večerné zábavy, kiná a všetko čo k tomu patrí išlo mimo mňa.
Ale neľutujem. U mňa bol na prvom mieste volejbal. Spánok, tréning, životospráva, to bol môj každodenný rituál, čo sa samozrejme podpísalo na zdravotnom stave. Kolená, spadnutá klemba, úraz bedrového kĺbu a teraz prichádzajú dôsledky, ktoré sa budú zhoršovať,“ s úsmevom bilancovala Tatiana. „A čo mi to dal? Šport mi dal veľkú silu. Naučil ma sebadisciplíne a pokore. Vďaka športu sa človek stane sebestačný, scestovaný a nemá problém prispôsobiť sa akýmkoľvek životným situáciám.“
Keďže vyštudovala pedagogický smer, momentálne hľadá voľné miesto učiteľky. Pracuje ako kultúrna mazažérka v Mestskom kultúrnom stredisku v Kežmarku. „Je to niečo nové a aj táto práca ma baví, ale športu sa venujem od malička a mám k nemu vzťah. Aj preto by som chcela veľmi pracovať s deťmi, odovzdať im svoje športové skúsenosti. Táto práca mi otvorila iné dve a verím, že aj práca učiteľky raz príde,“ s úsmevom dodala Tatiana Dragošeková, dlhoročná extraligová volejbalistka. (pks)
Zanechajte nám komentár