Prejav prezidenta Vladimíra Putina k začiatku vojenskej operácie na Ukrajine

Vážení občania Ruska! Vážení priatelia!

(1. časť)

Dnes považujem za potrebné sa znovu vrátiť k tragickým udalostiam v Donbase a ku kľúčovým otázkam vlastnej bezpečnosti Ruska. Začnem tým, čo som povedal vo svojom prejave z 21. februára tohto roku. Mám na mysli to, čo nás obzvlášť znepokojuje a čo sú zásadné hrozby, ktoré nezodpovední politici na Západe krok za krokom, rok za rokom, pripravujú pre našu krajinu. Mám na mysli rozširovanie bloku NATO na východ a neustále približovanie jeho vojenskej infraštruktúry k ruským hraniciam.

Je dobre známe, že sa už 30 rokov vytrvalo a trpezlivo snažíme dosiahnuť dohodu s poprednými krajinami NATO o zásadách rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti v Európe. V reakcii na naše návrhy sme sa neustále stretávali buď s cynickým klamaním a lžou, alebo s pokusmi o nátlak a vydieranie, zatiaľ čo Severoatlantická aliancia sa medzitým napriek všetkým našim protestom a obavám neustále rozširuje. Vojnová mašinéria je v pohybe a opakujem, že sa blíži k našim hraniciam. Prečo sa to všetko deje? Prečo má západ tento arogantný postoj a hovorí z pozície vlastnej výlučnosti, neomylnosti a úplnej prípustnosti? Odkiaľ sa berie tento ich bezohľadný a prehliadavý postoj k našim záujmom a úplne legitímnym požiadavkám? Odpoveď je jasná, zrozumiteľná a zrejmá. Sovietsky zväz na konci 80. rokov bol oslabený a potom sa zrútil. Celý priebeh vtedajších udalostí je pre nás dnes poučením; presvedčivo ukázal, že ochromenie moci a vôle je prvým krokom k úplnej degradácii a zabudnutiu. Akonáhle sme na chvíľu stratili sebadôveru, bola narušená rovnováha síl vo svete. To viedlo k tomu, že predchádzajúce zmluvy a dohody už prestali fakticky platiť. Naše presviedčanie a žiadosti nepomohli. To, čo nevyhovuje hegemónovi a svetovým mocenským štruktúram je vyhlásené za archaické, zastarané a nepotrebné. A naopak: všetko, čo sa im zdá výhodné, je prezentované ako nekonečná pravda, ktorá je presadzovaná drsne a hrubo všetkými prostriedkami a za každú cenu. 

To, o čom teraz hovorím, sa netýka len Ruska a nás. Týka sa to celého systému medzinárodných vzťahov a niekedy aj samotných spojencov USA. Po rozpade ZSSR začalo nové faktické prerozdeľovanie sveta a všetky kľúčové zavedené normy medzinárodného práva, ktoré boli prijaté na konci druhej svetovej vojny, začali brániť tým, ktorí sa vyhlásili za víťaza studenej vojny.

V praktickom živote, medzinárodných vzťahoch, v pravidlách regulácie bolo samozrejme potrebné brať do úvahy zmeny vo svetovej situácii a v novej rovnováhe síl. Malo to však byť vykonávané citlivo, profesionálne a trpezlivo s ohľadom na záujmy všetkých krajín, s rešpektom k nim a s pochopením ich zodpovednosti za situáciu vo svete. Ale bohužiaľ prevládol stav eufórie z absolútnej nadradenosti. Bol to akýsi moderný druh absolutizmu, navyše na pozadí nízkej úrovne všeobecnej kultúry a arogancie tých, ktorí pripravovali, prijímali a presadzovali svoje rozhodnutia, ktoré boli jednostranne výhodné len pre nich samotných. Tak sa začala vyvíjať podľa iného scenára.

Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko. Najprv bez akéhokoľvek povolenia Bezpečnostnej rady OSN bola vykonaná krvavá vojenská operácia proti Belehradu s použitím lietadiel a rakiet priamo v srdci Európy. Niekoľko týždňov nepretržitého bombardovania civilných miest, infraštruktúry podporujúce život. Tieto skutočnosti musíme pripomínať, pretože niektorí západní kolegovia na tieto udalosti neradi spomínajú, a keď o nich hovoríme, radšej poukazujú nie na medzinárodné právo, ale na okolnosti, ktoré si pokrytecky vykladajú podľa svojho. Potom prišiel na rad Irak, Líbya a Sýria. Nelegitímne použitie vojenskej sily proti Líbyi a prekrútenie všetkých rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN o líbyjskej otázke viedlo k totálnej deštrukcii štátu, vytvoreniu obrovského ohniska medzinárodného terorizmu a uvrhnutiu krajiny do humanitárnej katastrofy a dlhej občianskej vojny, ktorá stále zúri. Tragédia, ktorá odsúdila na skazu státisíce, milióny ľudí nielen v Líbyi, ale v celom regióne, spôsobila masový exodus zo severnej Afriky a Blízkeho východu do Európy. Podobný osud čakal aj Sýriu. Vojenská akcia západnej koalície na území tejto krajiny bez súhlasu sýrskej vlády a povolenia Bezpečnostnej rady OSN nie je ničím iným ako agresiou, intervenciou…

(2. časť)

Osobitné miesto v seriáli neprípustných akcií z hľadiska medzinárodného práva zaujíma invázia do Iraku, samozrejme aj bez akéhokoľvek právneho podkladu. Za zámienku bola vybraná údajne spoľahlivá informácia, ktorú mali Spojené štáty o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku. Aby to verejne pred celým svetom dokázal, zatriasol americký minister zahraničia akousi tubou s bielym práškom a všetkých uisťoval, že ide o chemickú zbraň, ktorá vraj mala byť vyvinutá v Iraku. Neskôr sa ukázalo, že to bol podvod, obyčajný blaf. V Iraku žiadne chemické zbrane neboli. Neuveriteľné a nepochopiteľné, ale faktom zostáva, že sa klamalo na najvyššej štátnej úrovni a z najvyššej tribúny OSN. Výsledkom tejto operácie boli obrovské straty na ľudských životoch, deštrukcia a neuveriteľný nárast terorizmu.

Všeobecne sa dá povedať, že všade, vo všetkých regiónoch sveta, kam Západ prišiel nastoliť svoj Nový poriadok, zostávajú v dôsledku jeho činnosti krvavé, nehojace sa rany, jazvy medzinárodného terorizmu a extrémizmu. Všetko, čo som uviedol, sú najkrikľavejšie, ale zďaleka nie jediné príklady nedodržiavania medzinárodného práva. Medzi ne patria aj sľuby našej krajiny, že NATO sa nerozšíri ani o piaď na východ. Všetci boli podvedení, alebo ľudovo povedané, boli jednoducho odkopnutí. Áno, často počúvame, že politika je špinavá vec. Možno, ale nie až tak špinavá a nie v takej miere. Takéto podvodné konanie je úplne v rozpore nielen so zásadami medzinárodných vzťahov, ale predovšetkým so všeobecne uznávanými morálnymi a etickými normami. Kde je nejaká spravodlivosť a pravda? Všade len klamstvá a pokrytectvo.

Mimochodom, sami americkí politici, politológovia a novinári píšu a hovoria, že v USA sa v posledných rokoch vytvorila skutočná „ríša klamstva“. Je ťažké s tým nesúhlasiť, bohužiaľ je to tak. USA sú stále veľkou krajinou a mocnosťou, ktorá vytvára systém. Ich satelity sa im pokorne a poslušne podriaďujú, pri každej príležitosti ich nekriticky chvália, ale tiež kopírujú ich správanie a nadšene prijímajú nimi navrhované pravidlá. Preto možno s istotou povedať, že celý takzvaný západný blok, ktorý USA vytvorili na svoj obraz, je rovnakou „ríšou klamstva“.

Pokiaľ ide o našu krajinu, tak po rozpade ZSSR pri vzniknutej nebývalej otvorenosti nového moderného Ruska a jeho ochote poctivo spolupracovať s USA a ďalšími západnými partnermi, v podmienkach fakticky jednostranného odzbrojenia sa nás okamžite pokúsili rozdrviť, vybaviť a nadobro zničiť. Toto sa presne stalo v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia, kedy takzvaný kolektívny Západ aktívne podporoval separatizmus a žoldnierske bandy na juhu Ruska. Aké obete a straty nás to stálo a akými skúškami sme museli prejsť, než sme konečne zlomili chrbát medzinárodnému terorizmu na Kaukaze, si budeme dlho pamätať a nikdy na to nezabudneme!

Ešte donedávna neustávali mnohé pokusy využiť nás vo svojom záujme, zničiť naše tradičné hodnoty a vnútiť nám pseudohodnoty, ktoré by nás a náš ľud, rozleptali zvnútra. Sú to postoje, ktoré agresívne vnucujú vo svojich krajinách ľuďom a ktoré vedú priamo k ich degradácii a degenerácii, pretože sú proti samotnej ľudskej prirodzenosti. To sa ale nestane. Nikdy s týmto neuspejú. My sme sa napriek tomu všetkému v decembri 2021 znovu pokúsili dosiahnuť dohodu s USA a ich spojencami o zásadách bezpečnosti v Európe a o nešírení jadrových zbraní v NATO. Všetko bolo márne. Postoj USA sa nezmenil. Nepovažovali za potrebné dosiahnuť dohodu s Ruskom v tejto pre nás a ľudstvo kľúčovej otázke. Sledovali len svoje vlastné ciele a neberú ohľad na záujmy naše a záujmy ostatných.

(3. časť)

V situácii, v ktorej sme sa ocitli, samozrejme vyvstala otázka: Čo máme robiť ďalej a čo môžeme očakávať? Z histórie dobre vieme, že Sovietsky zväz v roku 1940 a na začiatku roku 1941 robil všetko pre to, aby zabránil alebo aspoň oddialil vypuknutie vojny. K tomu patrí aj snaha doslova do poslednej chvíle neprovokovať potenciálneho agresora, nevykonávať alebo odkladať najnutnejšie a samozrejmé kroky k príprave na odrazenie nevyhnutného útoku. A kroky, ktoré boli nakoniec prijaté, boli katastrofálne oneskorené. V dôsledku toho nebola krajina plne pripravená na inváziu nacistického Nemecka, ktoré 22. júna 1941 napadlo našu vlasť bez vyhlásenia vojny. Nepriateľ bol zastavený a potom rozdrvený, ale za cenu obrovských strát na ľudských životoch. Snaha zavďačiť sa agresorovi v predvečer Veľkej vlasteneckej vojny bola chybou, ktorá náš národ prišla veľmi draho. V prvých mesiacoch bojov sme stratili rozsiahle strategicky dôležité územia a milióny ľudí. Druhýkrát už takú chybu neurobíme, nemáme na ňu právo.

Tí, ktorí sa tu usilujú o svetovládu, nás, Rusko, verejne, beztrestne a to zdôrazňujem, bez akéhokoľvek zdôvodnenia vyhlasujú za svojho nepriateľa. Dnes majú skutočne veľké finančné, vedecké, technologické a vojenské možnosti. Sme si toho vedomí a objektívne musíme vyhodnocovať hrozby, ktoré sa na našu adresu v oblasti ekonomiky neustále objavujú, rovnako ako našu schopnosť tomuto drzému a permanentnému vydieraniu odolávať. Opakujem, že všetko hodnotíme pragmaticky a bez ilúzií, veľmi realisticky. Vo vojenskej oblasti je dnes súčasné Rusko aj po rozpade ZSSR a strate veľkej časti svojho potenciálu jednou z najsilnejších jadrových mocností na svete a navyše má prioritu v rade najmodernejších zbraní. Preto by nemalo byť pochýb o tom, že priamy útok na našu krajinu by viedol k porážke a hrozivým následkom pre prípadného agresora. Technológie, vrátane tých obranných, sa však rýchlo mení. Vedenie v tejto oblasti sa menilo a bude postupne meniť, ale vojenský rozvoj na území priliehajúcich k našim hraniciam, ak ho pripustíme, zostane tu po ďalšie desaťročie, možno navždy a bude pre Rusko predstavovať stále väčšiu a úplne neprijateľnú hrozbu.

NATO sa neustále rozširuje na východ a vzniknutá situácia je pre našu krajinu z roka na rok horšia a nebezpečnejšia. Vedenie NATO navyše v posledných dňoch výslovne začalo hovoriť o nutnosti urýchliť a presadiť postup aliančnej infraštruktúry smerom k ruským hraniciam. Inými slovami zvolili konfrontačný postoj. Už nemôžeme iba pasívne sledovať, čo sa deje. Bolo by to od nás úplne nezodpovedné.

Ďalšie rozširovanie infraštruktúry Severoatlantickej aliancie, začaté prostredníctvom vojenského rozvoja na území Ukrajiny, je pre nás úplne neprijateľné. Problém však neväzí v samotnej organizácii NATO, pretože tá je iba nástrojom zahraničnej politiky USA. Problém je v tom, že bezprostredne na území susediacom s naším štátom a podotýkam, na našom vlastnom historickom území, sa začal vytvárať „protiruský“ štát, ktorý je plne pod kontrolou zvonku a je intenzívne osídľovaný ozbrojenými silami krajín NATO a vyzbrojovaný najmodernejšími zbraňami. Pre USA a ich spojencov ide o tzv. politiku zadržiavania Ruska. Pre našu krajinu je táto „politika“ otázkou života a smrti a otázka našej historickej budúcnosti ako národa. A to bez akéhokoľvek preháňania. Taká je realita. Je to skutočné ohrozenie nielen našich záujmov, ale aj samotnej existencie nášho ľudu, štátu a jeho suverenity. To je tá červená línia, o ktorej sa tak dlho opakovane hovorí. Prekročili ju…

(4. časť)

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť situáciu na Donbase. Vidíme, že sily, ktoré v roku 2014 vykonali na Ukrajine štátny prevrat, chopili sa moci a udržali si ju pomocou dekoratívnych volebných procedúr, definitívne odmietli riešiť konflikt mierovou cestou. Osem rokov, nekonečne dlhých osem rokov, sme robili všetko pre to, aby sa situácia vyriešila mierovou, politickou cestou. Všetko bolo márne.

Ako som povedal vo svojom predchádzajúcom prejave, na to, čo sa tam dialo, sa ďalej nešlo pozerať bez súcitu k tým ľuďom. Už sa to jednoducho nedalo vydržať. Bolo nutné okamžite zastaviť túto nočnú moru – genocídu miliónov ľudí, ktorí tam žijú a ktorí dúfajú len v Rusko, ktorí dúfajú len v nás aj vo mňa. Práve tieto kruté pocity a bolesť ľudí boli hlavnou motiváciou pre naše rozhodnutie uznať ľudové republiky Donbasu.

Je tiež dôležité zdôrazniť, že popredné krajiny NATO v záujme dosiahnutia svojich cieľov stále podporujú na Ukrajine extrémnych nacionalistov a neonacistov, ktorí nikdy neodpustia obyvateľom Krymu a Sevastopolu ich slobodnú voľbu zjednotiť sa s Ruskom. Samozrejme, že prinesú na Krym rovnako ako na Donbas vojnu, aby mohli zabíjať miestnych ľudí, rovnako ako kedysi zabíjali bezbranné obyvateľstvo trestné bandy ukrajinských nacionalistov, Hitlerových kolaborantov za Veľkej vlasteneckej vojny. Otvorene sa dokonca hlásia aj k svojim nárokom na celý rad ďalších ruských území.

Celý vývoj udalostí a analýza prichádzajúcich informácií jasne ukazuje, že stret medzi Ruskom a týmito silami je nevyhnutný. Bola to len otázka času, pretože sa neustále pripravujú a čakajú na vhodný okamih úderu. Teraz tiež tvrdia, že vlastnia jadrové zbrane. Túto konfrontáciu nedopustíme. Ako som už povedal, Rusko prijalo novú geopolitickú realitu po rozpade ZSSR. Rešpektujeme a budeme rešpektovať všetky novo vzniknuté krajiny v postsovietskom priestore. Rešpektujeme a budeme rešpektovať ich zvrchovanosť a príkladom toho je pomoc, ktorú sme poskytli Kazachstanu, ktorý čelil tragickým udalostiam a výzvam, ktoré ohrozovali jeho štátnosť a celistvosť. Rusko sa však nemôže cítiť bezpečne, nemôže sa rozvíjať a nemôže vôbec v budúcnosti existovať, keď sa na území dnešnej Ukrajiny organizuje a prichádza neustála hrozba.

Dovoľte mi pripomenúť, že v rokoch 2000-2005 sme vojensky bojovali proti teroristom na Kaukaze, bránili sme tak celistvosť nášho štátu a udržali sme Rusko nedotknuté. V roku 2014 sme podporili obyvateľov Krymu a Sevastopoľa. V roku 2015 sme pomocou našich ozbrojených síl postavili spoľahlivú bariéru prenikania teroristov zo Sýrie do Ruska. Nemali sme inú možnosť, ako sa brániť. To isté sa deje aj teraz. Vám a mne nezostal už iný spôsob obrany Ruska a nášho ľudu ako ten, ktorý sme dnes museli použiť. Okolnosti, ktoré nastali, vyžadovali, aby sme konali rozhodne a okamžite a tiež preto, že Donbaské ľudové republiky požiadali Rusko o pomoc. V tejto súvislosti sme konali v súlade s článkom 51 časti 7 Charty Organizácie Spojených národov a so súhlasom Rady federácie Ruska. V rámci plnenia zmlúv o priateľstve a vzájomnej pomoci s Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou, ratifikovaných Federálnym zhromaždením 22. februára tohto roku sme prijali rozhodnutie o začatí tejto vojenskej operácie. Jej cieľom je chrániť ľudí, ktorí sú už osem rokov vystavení zneužívaniu a genocíde zo strany kyjevského režimu. Za týmto účelom budeme usilovať o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny a postavíme pred súd tých, ktorí sa dopustili početných krvavých zločinov proti civilnému obyvateľstvu, vrátane občanov Ruskej federácie…

(5. časť)

Naše plány nepočítajú s okupáciou ukrajinských území. Nemáme v úmysle nikomu nič vnucovať násilím. Zároveň v poslednej dobe na Západe stále častejšie počujeme, že dokumenty podpísané sovietskym totalitným režimom, ktoré zakotvujú výsledky druhej svetovej vojny, by sa už nemali ďalej uplatňovať. Aká je na to naša odpoveď? Výsledok druhej svetovej vojny je posvätný, rovnako ako obete, ktoré naši ľudia priniesli na oltár víťazstva nad nacizmom. To však nie je v rozpore s vysokými hodnotami ľudských práv a slobôd, ktoré vychádzajú z reality povojnových desaťročí a tiež to ani neprekračuje právo národov na sebaurčenie, ktoré je zakotvené v článku 1 Charty OSN. Dovoľte mi pripomenúť, že pri vzniku ZSSR a ani po druhej svetovej vojne sa nikto nepýtal ľudí žijúcich na územiach, ktoré tvoria dnešnú Ukrajinu, ako chcú usporiadať svoj život. Naša politika je založená na slobode, na slobode voľby pre každého, aby mohol rozhodovať o svojej budúcnosti a budúcnosti svojich detí. Veríme, že je to veľmi dôležité pre všetky národy žijúce na území dnešnej Ukrajiny a pre všetkých, ktorí chcú toto právo slobodnej voľby uplatniť.

V tejto súvislosti sa obraciam aj na občanov Ukrajiny. V roku 2014 malo Rusko povinnosť chrániť obyvateľov Krymu a Sevastopolu pred tými, ktorých vy sami nazývate „nacistami“. Obyvatelia Krymu a Sevastopoľa sa rozhodli pre svoju historickú vlasť, pre Rusko, a my sme ich podporili. Nemohli sme inak. Súčasné udalosti nie sú o porušovaní záujmov Ukrajiny a ukrajinského ľudu. Ide o ochranu samotného Ruska pred tými, ktorí si vzali Ukrajinu ako rukojemníkov a snažia sa ju využiť proti našej krajine a jej ľudu. Naše akcie sú logickou sebaobranou proti hrozbám, ktoré nám hrozia, a zabraňujú oveľa väčšiemu nešťastiu, než aké sa deje dnes. Akokoľvek je to ťažké, tak vás žiadam, aby ste to pochopili, a vyzývam vás na spoluprácu, aby sme mohli čo najskôr obrátiť túto tragickú stránku a postupovať spoločne vpred a nedovoliť nikomu zasahovať manipulatívne do našich vzťahov, ale budovať ich samostatne, aby boli vytvorené nevyhnutné podmienky na prekonanie všetkých problémov a napriek štátnym hraniciam to umožnilo vytvoriť spolupracujúci útvar. Verím v budúcnosť.

Teraz sa obraciam na vojakov ozbrojených síl Ukrajiny.

Vaši otcovia, dedovia a pradedovia nebojovali proti nacistom a nebránili našu spoločnú vlasť preto, aby sa dnešní neonacisti mohli chopiť moci na Ukrajine. Prisahali ste vernosť ukrajinskému ľudu, a nie protiľudovej junte, ktorá Ukrajinu teraz okráda a šikanuje ukrajinský ľud. Nevykonávajte jeho príkazy. Vyzývam vás, aby ste okamžite zložili zbrane a vrátili sa domov. Dovoľte mi, aby som to ešte viac upresnil: všetci príslušníci ukrajinskej armády, ktorí splnia túto požiadavku, budú môcť bez prekážok opustiť vojnovú zónu a vrátiť sa k svojim rodinám. Ešte raz zdôrazňujem: všetku zodpovednosť za prípadné krviprelievanie bude mať na svedomí režim vládnuci na území Ukrajiny.

A teraz ešte niekoľko dôležitých a veľmi dôležitých slov pre tých, ktorí môžu byť v pokušení zvonku zasahovať do týchto prebiehajúcich udalostí. Ktokoľvek sa pokúsi zasiahnuť do našich záležitostí, nieto ešte chcieť ohroziť našu krajinu a náš ľud, musí vedieť, že reakcia Ruska bude okamžitá a povedie k následkom, s ktorými ste sa vo svojej histórii ešte nestretli! Sme pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí. V tejto súvislosti boli prijaté všetky potrebné rozhodnutia. Dúfam, že budem vypočutý…

(6. časť)

Vážení občania Ruska!

Blahobyt, samotná existencia celých štátov a národov, ich úspech i životaschopnosť pramení z mocného koreňového systému ich kultúry a morálnych hodnôt, zo skúseností a tradícií ich predkov a samozrejme priamo závisí od schopnosti rýchlo sa prispôsobovať neustále sa meniacemu životu. Závisí tiež od súdržnosti spoločnosti a jej ochoty spojiť všetky sily, aby mohla ísť vpred. Sila je potrebná vždy, ale táto veličina môže byť rôznej povahy. Politika „ríše klamstva“, o ktorej som hovoril na začiatku svojho prejavu, je založená predovšetkým na hrubej a priamej sile. V takých prípadoch si mocní myslia, že keď majú moc, nepotrebujú inteligenciu. Ale my dobre vieme, že skutočná sila spočíva v spravodlivosti a pravde, ktoré sú teraz na našej strane. A ak je toto všetko pravda, potom je ťažké nesúhlasiť s tým, že sila,

Vážení krajania!

Som si istý, že vojaci a dôstojníci ruských ozbrojených síl, ktorí sú verní svojej krajine, budú plniť svoje povinnosti profesionálne a odvážne. Nepochybujem o tom, že všetky úrovne moci a odborníci zodpovední za stabilitu našej ekonomiky, finančného systému a sociálnej sféry, rovnako ako vedúci predstavitelia našich spoločností a celého ruského biznisu budú pracovať harmonicky a efektívne. Spolieham sa na konsolidovaný, vlastenecký postoj všetkých parlamentných strán a verejných síl. Koniec koncov, tak tomu bolo vždy v histórii, osud Ruska je v schopných rukách nášho mnohonárodnostného ľudu. To znamená, že rozhodnutia, ktoré sme prijali, budú realizované, naše ciele budú dosiahnuté a bezpečnosť našej vlasti tak bude zabezpečená.

Verím vo vašu podporu a v nepremožiteľnú silu, ktorú nám dáva láska k našej vlasti.

VV Putin

Tento prejav uvedený vyššie je síce veľmi dlhý, ale pokúste sa ho prečítať pozorne a pomaly, pretože v ňom objavíte celú ruskú dušu. A môžete ju potom porovnať s dušou českou, slovenskou, jednoducho s akoukoľvek inou.

PRVÝ GÓL podľa zdroja v Bruseli

“Konalo sa mimoriadne stretnutie všetkých šéfov a ich zástupcov najväčších bánk v Európskej únii, kde predstavitelia švajčiarskej UBS BANK vyvolali prirodzený škandál, trpíme stratami kvôli vašim zápasom proti Kremľu s Washingtonom! 

Len za posledné tri dni sme (banka) stratili veľa, máme čistú stratu 70!!!!! sedemdesiat miliárd eur! (korešpondenti v Európe pre takzvané transakcie „plyn-ropa“, sú len dve banky, Deutsche Bank a UBIES BANK! Rusko s nami zastavilo korešpondenčné vzťahy a prešlo pokojne na rubeľ! LME bola taká ohromená cenami niklu, ktoré sa dostali do hlbokého pádu a zatvorili sa!

To isté, všetky transakcie išli cez tieto dve banky, podľa dôverných informácií od agenta magazínu POLITICO bol Kremeľ, napodiv, najväčším väčšinovým akcionárom UBS a okamžite hodil celý balík akcií na mieste na burzu, čím sa akcie prepadli!

!!!Pozor!!!14000!Bodov! konglomerát švajčiarskych bánk predložil podmienky ALEBO ODSTRÁNITE OBMEDZENIA VO FINANČNOM SEKTORE RUSKA ALEBO UPUSTÍME Z DOHODY O OBMEDZENIACH TRANS RUSKO.

Vaše zápasy proti Rusku nás stoja príliš veľa!  A toto je len ZAČIATOK!