Prečo zobrali Harabinovi notebook a mobil?
Štefan Harabin bol obvinený za schvaľovanie trestného činu agresie Vladimira Putina a za hanobenie Banderovcov! Po výsluchu novinárom zopakoval, že je proti nacizmu a banderizmu, ktorý má na svedomí 14 000 obetí na Donbase za posledných 8 rokov! Máme oficiálnu Harabinovu výpoveď aj znenie obvinenia, kde sa vyšetrovateľ odvoláva na Rímsky status Medzinárodného trestného súdu! Čo je článok 51 Charty OSN o Preventívnej sebaobrane? A prečo Moskva použila tento článok na ospravedlňujúci zásah na Ukrajine?
Na Slovensku sa dnes naozaj dejú neuveriteľné veci, ktoré by si mali všímať predovšetkým aj slovenskí občania, pretože tieto procesy sa môžu čoskoro okopírovať aj do ČR. Národná kriminálna agentúra (NAKA) totiž v pondelok na poludnie vykonala domovú prehliadku v Bratislave v byte bývalého sudcu Najvyššieho súdu Slovenska Štefana Harabina a oznámila mu obvinenie z prečinu schvaľovania trestného činu, konkrétne trestného činu agresie prezidenta Ruskej federácie Vlad trestného činu hanobenia národa, etnika či rasy, teda v tomto prípade Banderovcov ako občanov Ukrajiny. Informáciu ako prvý priniesol server Infovojna.bz [ 1 ] . Oboch trestných činov sa mal Harabin dopustiť tým, že dňa 25. 2. 2022 na Facebooku uverejnil status nasledujúceho znenia:
„Urobil by som presne to isté, čo PUTIN v súvislosti s udalosťami na UKRAJINE. Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocidne od roku 2014 zavraždili 15 tisíc vlastných civilistov. Nie je možné tolerovať používanie sily svetovým ZLOM. Silu musí niekedy rázne použiť aj svetové DOBRO. FICO, vždy k AMERIČANOM servilný, kolosálne klame, keď tvrdí, že PUTIN porušil medzinárodné právo. Zrejme nepozná článok čl. 51 Charty OSN, alebo má zjavnú traumu, že práve on 2. septembra 2014 dal nacistom na Ukrajine reverzný plyn“.
Harabin po prepustení a po výsluchu poskytol Infovojne aj kópiu svojej výpovede na políciu [ 2 ]. Štefan Harabin vyššie uvedený výrok uverejnil v súvislosti s verejne dostupnými informáciami o počtoch obetí z radov obyvateľov oboch separatistických republík na Donbase, ktorých podľa oficiálnych zdrojov OBSE zahynulo za 8 rokov konfliktu takmer 10 000, zatiaľ čo ruské zdroje uvádza číslo ešte o 4 tisíc vyššie.
Štefan Harabin v rozhovore s novinármi dal jasne najavo, že odmieta adorovať dnešný kult neonacizmu, ktorý v nedeľu vyvrcholil dokonca hajlovaním ukrajinskej kapely v priamom prenose festivalu politickej piesne Eurovízie. Ukrajinská rapová kapela po svojom vystúpení hajlovala, ale nebola sama. Hajlovala dokonca aj moderátorka Eurovízie. Video máte na konci tohto článku. Áno, proces nacifikácie Európy je v plnom prúde, projekt Trojmori je urýchlene ukotvovaný a ktokoľvek sa postaví na odpor, pokúsi sa ho zničiť.
VIDEO: Boj Štefana Harabina za pravdu o Donbase
Rusov je dovolené dnes v Európe zabíjať, vraždiť. Naozaj nepreháňam. To, čo sa dialo 8 rokov na Donbase, z toho naozaj ide mráz po chrbte. Hlavne z toho mlčania západných médií o prebiehajúcej genocíde, ktorú tam páchala ukrajinská armáda. Na Donbase z tých 14 000 ľudí zahynulo aj viac ako 800 detí. Všetky tieto obete má na svedomí ukrajinská armáda a predovšetkým ukrajinské delostrelectvo a raketové vojsko, ktoré 8 rokov pravidelne ostreľovalo obytné domy v mestách Luhansk a Doneck. Agresia ukrajinskej armády kulminovala celkom 2x po sebe, v rokoch 2015 a 2017, keď vláda Petra Porošenka vykonala dve veľké vojenské ofenzívy s cieľom pozabíjať povstalcov v oboch separatistických republikách a vyhnať ruskojazyčné etnické obyvateľstvo za hranice do Ruskej federácie.
Obe ofenzívy zlyhali, ale mali za následok tisíce mŕtvych civilistov, v tej dobe stále ukrajinských občanov v mestách na Donbase, ktorí sa previnili dvoma vecami, že v roku 2014 nesúhlasili so štátnym pučom na Majdane v Kyjeve, a že hovorili po rusky, čo je na Ukrajine už tromi zákonmi zakázané, a to v školstve, na úradoch a v obchodnom styku v obchodoch a službách. Rusky pritom na Ukrajine hovorí podľa odhadov 50 až 57% obyvateľstva.
Operácia s krycím názvom “ Apollon “ vypracovaná americkou CIA a ukrajinskou tajnou službou SBU mala podľa ruských novinárov zabezpečiť po dobytí oblastí na východe etnické čistenie od ruskojazyčného obyvateľstva, ktoré by odmietlo utiecť do Ruska. Na základe tejto operácie mal byť celý Donbas „derusifikovaný“ v zmysle vyhladenia či vytlačenia ruského obyvateľstva, kultúry a histórie. Celý priestor mal byť v rámci operácie „Apollon“ ukrajinizovaný a obsadený oddielmi Azov, ktoré by dohliadali na ukrajinskú nacifikáciu oboch oblastí rovnako, ako to prebiehalo 8 rokov v centrále Azovu, v Mariupole.
Rusko použilo na inváziu na Ukrajinu medzinárodný právny rámec článku 51 Charty OSN, ktorý v minulosti použili USA alebo Vietnam
Ruská federácia vykonala inváziu na Ukrajinu podľa názoru Moskvy v súlade s medzinárodným právom, keď Moskva použila rovnaký článok Charty ako použila vláda Billa Clintona v roku 1999 pri bombardovaní Srbska a ten istý článok použili USA aj na inváziu do Iraku v roku 2003. Obe americké agresie prebehli bez mandátov Bezpečnostnej rady OSN a česká i slovenská armáda a obe vlády sa podieľali spoločne s USA na oboch agresiách. V prípade Iraku išlo dokonca o vyslanie českých a slovenských vojakov na okupáciu Iraku.
Obe agresie prebehli na základe článku 51 Charty OSN [ 3 ] , ktorý umožňuje status tzv. preventívnej sebaobrany do doby, než OSN prijme prostriedky a nástroje na dosiahnutie bezpečnosti a mieru na základe mandátov OSN. Laicky preložené do zrozumiteľnej reči ide o článok, ktorý umožňuje vykonať preventívny útok proti inej krajine, a to vtedy, ak je cieľom ochrana životov obyvateľstva. Tento článok v minulosti použili nielen USA, ale napríklad aj Vietnam, ktorého armáda v roku 1979 vtrhla do Kambodže a zvrhla Polpotov režim Červených Khmérov. Táto invázia takisto prebehla bez mandátu BR OSN, a to na základe článku 51 Charty OSN.
Rusko podľa medzinárodného práva postupuje v súlade s Chartou a článkom 51 Charty z toho dôvodu, že na Donbase preukázateľne a dlhodobo, rovnako ako v 70. rokoch v Kambodži, prebieha genocída, ktorá sa na vlastnom ukrajinskom obyvateľstve dopúšťajú ukrajinské vlády, ktoré sú pri moci na Ukrajine od roku 2014.
Dôkazom genocídy sú nielen ľudské obete pozabíjané ukrajinskou armádou, ktorá nerobí rozdiely medzi vojenskými a civilnými cieľmi, ale aj genocída kultúrna a sociálna, čo dokladujú nacistické zákony prijímané v Kyjeve proti ruskojazyčnému obyvateľstvu na Ukrajine, ale aj odstraňovanie a búranie pomníkov ruských autorov v divadlách, zákazy koncertov ruských autorov, zákazy tlače ruských kníh atď.
Pokiaľ rusky hovorí na Ukrajine viac ako polovica obyvateľstva, a pritom režim v Kyjeve prijíma zákony na zákazy ruštiny v školstve, v úradoch a v sektore obchodu a služieb, potom v spojitosti so zabíjaním obyvateľov na Donbase po dobu 8 rokov sa jedná o úplne nepopierateľný zločin genocídy, proti ktorému má Rusko podľa článku 51 Charty OSN právo zasiahnuť, a to aj bez mandátu BR OSN.
Použitie medzinárodného práva o trestnom čine agresie je zlým výkladom aktu Ruska na Ukrajine v Harabinovom obvinení, upozorňuje právnik
Štefan Harabin bol podľa nášho právnika obvinený čisto účelovo, o čom svedčí aj odkaz žalobcu na bizarný Rímsky status Medzinárodného trestného súdu, ktorý Slovensko v podobe medzinárodnej zmluvy zahrnulo do svojho právneho poriadku v roku 2015. Rímsky status totiž zavádza nový trestný čin tzv. agresie vo zmysle medzinárodnej agresie. Status má 4 body, ktoré opisujú 4 trestné činy, a to: Páchanie genocídy, činov proti ľudskosti, vojnové zločiny a páchanie agresie.
Problém podľa nášho právnika je v tom, že Rímsky status sa odkazuje na medzinárodné právo, nie na právo domáce. Schvaľovanie agresie by sa muselo týkať schvaľovania takej agresie, na ktorú nemožno uplatniť článok 51 Charty OSN. Tá totiž predstavuje výluku z Rímskeho statusu. A právnik k tomu dodáva zaujímavý pohľad, počúvajte dobre nižšie pod obrázkom.
Názor právnika: Aplikovanie článku 51 Charty OSN je problematické v tom, že jeho použitie je medzinárodne ospravedlniteľné prakticky len výhradne k ochrane životov obyvateľstva, ale to až potom, keď dôjde preukázateľne k ich ohrozeniu a k obetiam na životoch vo vyššom ako bežnom počte. Článok Charty neumožňuje v skutočnosti preventívnu obranu per-se, ale iba takú obranu, ktorá vedie k ochrane životov pred preukázateľne už prebiehajúcimi aktmi proti ľudskosti. Vyzerá to, že Rusko muselo čakať celých 8 rokov a počkať, kým Ukrajina prehĺbi svoje zločiny proti vlastnému obyvateľstvu na Donbase, až prehĺbi aj útlak a útlak ruskojazyčného obyvateľstva na úrovni jazykových zákonov, aby bolo možné z pozície Moskvy ospravedlniť v medzinárodnom práve použitie článku 51. Charty OSN v zmysle preventívneho zásahu s cieľom ukončiť vraždenie na Donbase. Toľko názor právnika.
Genocída ruského etnika na Donbase slovenských novinárov úplne nezaujíma
V dôsledku tak nejde o článok Charty, ktorý by poskytoval možnosť invázií na báze preventívnej obrany, ale ide až o nástroj ex-post na zabránenie prehlbovania sa už existujúcej genocídy a už existujúceho útlaku a útlaku. Podľa medzinárodného práva tak Rusko postupuje korektne, v súlade s Chartou OSN a nijako nevybočuje z praktík USA, ktoré bombardovali Srbsko v roku 1999 kvôli “ zabráneniu srbskej armáde v pokračovaní genocídy v Bosne a v Kosove “ alebo v prípade Iraku, kam USA vtrhli kvôli „zabráneniu Saddámovi vo výrobe a šírení zbraní hromadného ničenia” a za 8 rokov americká armáda a okupační spojenci, vrátane českej a slovenskej armády, pozabíjali podľa odhadov na pol milióna Iračanov.
Všimnite si v úvode videa, kde hovorí Štefan Harabin o vraždení obyvateľov Donbasu, ako to novinárov slovenských médií ale vôbec nezaujíma. Iba ich zaujímalo, či Harabin podporuje vojnu Vladimíra Putina. Na Ukrajine však de jure žiadna vojna nie je, pretože Kyjev nevyhlásil Moskve vojnu, a ani Moskva Kyjevu. Na Ukrajine existuje iba vojnový stav, čo je právny stav ohrozenia, ktorý súvisí s napadnutím krajiny, alebo s účasťou krajiny na vojenskom konflikte, ale po právnej stránke to nie je vojna, ale iba bezpečnostný konflikt.
Aby sa jednalo o vojnu, musela by jedna krajina tej druhej vojnu vyhlásiť, a to zaslaním tzv. diplomatickej demarše o vyhlásení vojny. Práve preto Ruská federácia nehovorí o vojne, ale iba o Špeciálnej vojenskej operácii s cieľom demilitarizácie genocídu páchajúcej ukrajinskej armády, denacifikácii a zmene ukrajinskej ústavy s cieľom záruk a slobôd ruskojazyčného obyvateľstva na iných územiach, než je oblasť Donbasu, teda vo zvyšku Ukrajiny.
Keď článok 51 použijú USA, je to ochrana demokracie a slobody. Keď článok použije Rusko, je to agresia
Táto kauza iba ukazuje, že zabíjať Rusov je dovolené, povolené a žiaduce, ako vlastne koniec-koncov povoľuje aj Facebook, ktorý umožnil publikovať statusy vyžívajúce na zabíjanie Rusov. Preto Rusko, keď po 8 rokoch genocídy ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine pošle do krajiny armádu na ukončenie týchto zverstiev, ktoré na Ukrajine začali v roku 2014 po štátnom prevrate a uchopení moci v Kyjeve banderovcami a neonacistami, tak je to vykresľované ako agresia podľa Rímskeho statusu a nie ako obrana životov podľa článku 51 Charty OSN. Obvinenie Štefana Harabina1 of 21 TU
Keď ale americká armáda vtrhne do Iraku na základe lživého príbehu o zbraniach hromadného ničenia, ktoré tam nikdy neboli, a keď americká armáda spolu s českou, slovenskou a s mnohými ďalšími armádami krajín NATO tam za 8 rokov povraždí pol milióna Iračanov, alebo keď NATO na čele s USA začne na ľudí v Belehrade zhadzovať bomby pod zámienkou, že bombardovaním štátnej televízie alebo budovy čínskeho veľvyslanectva sa zamedzí genocíde na Bosne a na Kosove, tak to už agresia podľa Rímskeho statusu vraj nie je. To už je vraj v poriadku, podľa medzinárodného práva, to už je to správne bombardovanie, to už sú tie správne invázie. Tak určite!
Glorifikácia neonacistov a banderovcov je zločinom zo strany médií aj najvyšších politikov kolektívneho Západu
Keby sa Kyjevu podarilo realizovať po Porošenkovom teoretickom vojnovom víťazstve na Donbase plán Apollon a etnicky tam vyhladiť ruskojazyčné obyvateľstvo, ktoré by nestihlo alebo nechcelo utiecť do Ruska, tak západné médiá by o tom nepriniesli ani jedinú vetu v médiách. Všetko by sa umlčalo, všetci presstituti a prestitútky by dostali zaplatené, aby držali hubu a krok. Ukrajina s tým má skúsenosti.
V roku 1943 jednotky Oslobodeneckej ukrajinskej armády Stepana Banderu (UPA) etnicky vyčistili na Haliči oblasť Volyně. Pozabíjali Poliakov, Čechov a hlavne Židov, ktorí sa tam schovávali. A keď pribíjali na bránu kladivami a klincami zaživa malé deti, tak im do tváričiek kričali to svoje heslo: “ Slava Ukraini! “, čo bola a doteraz je banderovská obdoba nacistického pozdravu Sieg Heil !
Hajlujúca a pološialená poľská moderátorka Eurovízia Ida Nowakowska
Po pribití detí na bránu potom Banderovci nútili ich rodičov kričať nahlas tento pozdrav predtým, než ich zaživa podrezali a deti z tých brán sa na to museli pozerať. Tieto zverstvá boli páchané banderovskými jednotkami UPA ešte aj po vojne mimo územia Ukrajiny, a to paradoxne aj na území Slovenska, keď Banderovci utekali z oblasti Ukrajiny do Rakúska.
A vypočujte si vo videu s Harabínom jeho svedectvo. Priamo pri výsluchu, v miestnosti vyšetrovateľa, bola vraj policajná nástenka so symbolmi extrémistických hnutí, a medzi nimi bolo aj logo bataliónu Azov. To je gól, však? To je jednoducho realita vrcholu absurdnej drámy náhlej ukrajinskej hurá-hystérie v Európe, ktorú by nevymyslel a nespísal ani Václav Havel. Zrazu sú velebení ukrajinskí náckovia. A prečo? Pretože zabíjajú Rusov! Chápete? Presne preto. Nacifikácia Európy je v plnom prúde.
Zanechajte nám komentár