Podnet Harabina na § 363 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výroku o Putinovi

JUDr. Štefan HRABABIN: prostredníctvom svojho advokáta sa dožaduje u generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku o zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní. Podáva podnet na Generálnu prokuratúru vo vzťahu k výroku o Putinovi.

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA

JUDr. JÁN FOLTÁN

zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, číslo osvedčenia: 0558             
Sídlo AK: SNP 708, 924 01 Galanta (031/701 07 99; 0905 269 614 *judr.foltan@centrum.sk

Galanta,  27. 9. 2022

Generálny prokurátor

Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky

Štúrova ul. 2, 812 85 Bratislava 1

         Návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa PZ Národnej kriminálnej agentúry prezídia PZ, odbor Bratislava, 1. oddelenie vyšetrovania, zo 16. 5. 2022, sp. zn. ČVS: PPZ-107/NKA-BA1-2022 v spojení s uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 7. 9. 2022, sp. zn. VII/2 Gv 53/22/1000-36.

Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, odbor Bratislava, 1. oddelenie vyšetrovania zo 16. 5. 2022, ČVS: PPZ-107/NKA-BA1-2022 (ďalej len „uznesenie“) bolo obvinenému JUDr. Štefanovi Harabinovi, podľa § 206 Tr. por. vznesené obvinenie za prečin schvaľovania trestného činu v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa §§ 338 ods. 1 a 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

            Proti tomuto uzneseniu podal obvinený 16. 5. 2022 priamo do zápisnice o výsluchu sťažnosť, ktorú podaniami z 31. 5. 2022 a 1. 6. 2022 podrobne odôvodnil. Uvedená sťažnosť bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 7. 9. 2022, sp. zn. VII/2 Gv 53/22/1000-36, zamietnutá ako nedôvodná.

Podľa Tr. por.

§ 363

ods.1) generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

ods.2) ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb alebo skutkov.

ods.3) generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 364 ods. 1

          návrh na postup podľa § 363 ods. 1 môžu podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

a) obvinený vo svoj prospech,

b) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

V zmysle § 206 ods. 1 Tr. zák. ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia.

Vznesenie obvinenia je najdôležitejším procesným úkonom v začiatočnej fáze prípravného konania. Práve preto na rozdiel od začatia trestného stíhania sa vyžaduje pri vznesení obvinenia záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, ktorá sa musí dostatočne odôvodniť. Tomuto záveru musia predchádzať presvedčivejšie zistenia než tie, ktoré postačovali na začatie trestného stíhania.

Vznesením obvinenia sa napĺňa aj ustanovenie čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a jedna zo základných zásad trestného konania podľa § 2 ods. 1 Tr. por., z ktorých vyplýva, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Preukázanie dostatočne odôvodneného záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba, predpokladá zistenie takých presvedčivých dôkazov, ktoré umožnia dostatočne odôvodniť skutkový a právny záver na tento postup.

V danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie uznesenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por., t. j. na vznesenie obvinenia.

           Ako obvinený zo spáchania prečinu schvaľovania trestného činu v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa §§ 338 ods. 1 a 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. týmto prostredníctvom obhajcu podávam podľa ustanovenia § 364 ods. 1 písm. a) Tr. por. generálnemu prokurátorovi návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní a to z nasledujúcich dôvodov.

                                                           Odôvodnenie.                                  

                                                                       A.

         V 28 stranovom odôvodnení  zamietajúceho uznesenia, ktorým správoplatnil vznesenie obvinenia sa dozorujúci prokurátor nezaoberal zjavnými nezákonnosťami, ktoré boli konkrétne vytýkané písomne odôvodnenou sťažnosťou 31 mája 2022 a 1. júna 2022. V intenciách zákonných povinnosti uložených dozorujúcemu prokurátorovi Trestným poriadkom, prokurátor, argumentačno-analytickým spôsobom po právnej stránke nereagoval ani na jedinú z tam detailne faktograficky poukázaných nezákonnosti, ktoré predchádzali vzneseniu obvinenia.

          Vzhľadom na absenciu konkrétnej právnej reakcie prokurátora v zamietajúcom uznesení opieram predmetný návrh na rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 Tr. por. o právnu argumentáciu, ktorú som do spisu sprítomnil v sťažnosti 31. 5. 2022:             „JUDr. Tomáš Honz ÚŠP  v úradnom zázname prokurátor z 15. 4. 2022 sp. zn. VII Gv53/22/1000-4, uviedol: „V trestnej veci pre trestný čin – prečin schvaľovanie trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák., kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci uznesením podľa § 199 ods. 1 Tr. por. z 27. 2. 2022 vydaným vyšetrovateľom MV SR, NAKA, odbor Bratislava,ČVS:PPZ-4/NKA-BA2-SV-2022, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v predmetnom uznesení, ktorá trestná vec bola odstúpená z dôvodu vecnej príslušnosti okresným prokurátorom OP Bratislava II 08.04.2022,sp. zn. 3Pv 79/22/1103-14, že skutok bude v ďalšom konaní právne posudzovať ako spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Urobil tak bez akejkoľvek zmeny či špecifikácie skutkových okolností, pričom zo skutku v uznesení o začatí trestného stíhania z 27. 2. 2022 ani len náznakom nevyplýva, že by mohol byť posudzovaný i ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák..

V tomto konkrétnom postupe prokurátora jednoznačne ide o subjektívny postoj, právny názor k právnej kvalifikácii dovtedy posudzovaného skutku iba ako prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. V čase vydania tohto úradného záznamu som bol pritom jedinou osobou podozrivou zo spáchania tohto skutku, ktorý podľa vyšetrovateľa napĺňal iba znaky prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák.. Úradný záznam bol vyšetrovateľovi PPZ, NKA doručený 27.04.2022. Aj z tohto dôvodu preto procesne rozhodovať o mojej sťažnosti je oprávnený najbližšie  Honzovi nadriadený prokurátor podľa § 190 ods. 2 písm. a) Tr. por.. Ak o sťažnosti nebude rozhodnuté postupom podľa § 190 ods. 1 Tr. por., je prokurátor ÚŠP povinný predložiť kompletný spis na rozhodnutie najbližšiemu nadriadenému, ktorým, pre notoricky známe nepriateľstvo voči mojej osobe nemôže byť Lipšic.

V tejto spojitosti poukazujem na súčasnú prax Generálnej
prokuratúry SR pri rozhodovaní o návrhoch na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 Tr. por., kde v obdobných prípadoch, rozhodnutia prokurátorov, ktorými zamietli sťažnosti proti uzneseniam o vznesení obvinenia, boli zrušené. Poukazujem aj na Nález II. ÚS 185/2020 k otázke vylúčenia prokurátora z rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa (bod 66 a nasl.).

V uznesení vyšetrovateľa PPZ, NAKA, z 27.02.2022, sp. zn. PPZ-4/NKA-BA2-SV-2022, o začatí trestného stíhania vo veci, je skutok kvalifikovaný ako prečin
schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. V tomto štádiu vyšetrovania skutok neobsahoval následok spôsobený konaním dovtedy neznámeho páchateľa. Po odstúpení trestnej veci okresným prokurátorom OP BA II na ÚŠP, Honz 15.04.2022 vydal „pokyn“, že skutok sa bude ďalej posudzovať aj ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Následne, ale až 16.05.2022, vyšetrovateľ vydal uznesenie o vznesení obvinenia voči mojej osobe pre prečiny schvaľovania trestného činu a hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa §§ 338 ods. 1 a 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Až v tomto uznesení vyšetrovateľ doplnil skutok o formuláciu: „ ….ktorého sa dopustil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin v súvislosti so spáchaním aktu agresie Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorý začal 24.02.2022 a zároveň verejne hanobil ukrajinský národ.“

Takto formulované skutky v jednotlivých štádiách trestného konania spôsobujú nezákonnosť postupu vyšetrovateľa pri vydávaní rozhodnutí, pretože totožnosť skutku je zachovaná aj totožnosťou následku. Následok musí byť vždy totožný, konkrétny. Na začiatku vyšetrovania nebol vyjadrený v skutku následok. Následkom sa rozumie porušenie alebo ohrozenie záujmu/ov, ktoré sú objektom trestného činu. V prípade oboch prečinov ide o rôzne a odlišné následky. Porovnaním skutkov v jednotlivých uzneseniach, absentuje nielenže totožnosť vyjadreného následku, ale aj to, že pre skutok posúdený prokurátorom ÚŠP ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. nebolo začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. a do uznesenia o vznesení obvinenia bol doplnený následok vyjadrený slovami „hanobil ukrajinský národ“.

Rovnako sudca pre prípravné konanie ŠTS po podaní návrhu na vykonanie domovej prehliadky prekvapujúco nepreskúmal uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci. Pri dôslednom jeho preskúmaní by nemohol nezistiť nesporné nezákonnosti v postupe vyšetrovateľa a musel by prijať záver, že skutok nenapĺňa formálne ani materiálne znaky prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. (o tom bude detailná právna analýza v nasledujúcej časti). Sudca pre prípravné konanie ŠTS navyše vydal nezákonný príkaz na domovú prehliadku 10.05.2022, sp. zn. č.p.: 16Ntt-33/2022-602-V-ŠTS-PK, v čase kedy sa viedlo iba trestné stíhanie vo veci prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. a preto zjavne nebol vecne príslušný.

Obe uznesenia, o začatí trestného stíhania vo veci aj o vznesení obvinenia, sú nesporne nezákonne vydané, nulitné. Aby vykazovali znaky zákonnosti museli by byť právne perfektné, čo v tomto konkrétnom prípade absentuje. Právo nemôže byt založené na nepráve, lebo aj tu platí zásada plodov z otráveného stromu.

Už  uvedené bez najmenších pochybnosti je nesporným základom na zrušenie napadnutého uznesenia.

Nad rámec konštatovaného prikladám i právnu argumentáciu dokladajúcu, že keby do vznesenia obvinenia bolo všetko realizované zákonným spôsobom, prečiny schvaľovanie trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. a hanobenie národa rasy a presvedčenia v zmysle § 423 ods. 1 Tr.. zák. som nespáchal, lebo neboli splnené zákonné znaky týchto prečinov.

            Podľa Charty Organizácie spojených národov

čl. 39 Bezpečnostná rada určí, či ide o ohrozenie mieru, porušenie mieru alebo o útočný čin a odporučí, alebo rozhodne, aké opatrenia sa majú robiť podľa článkov 41 a 42, aby bol zachovaný medzinárodný mier a bezpečnosť.

čl. 51 Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Opatrenia urobené členmi organizácie pri vykonávaní tohto práva sebaobrany sa oznámia ihneď Bezpečnostnej rade a nijako sa nedotýkajú touto Chartou určenej právomoci a zodpovednosti Bezpečnostnej rady podnikať v každom okamihu také akcie, aké považuje za potrebné na udržanie a obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

čl. 103 Ak by došlo k stretu záväzkov Organizácie Spojených národov podľa tejto Charty s ich záväzkami podľa akejkoľvek inej medzinárodnej dohody, majú prednosť záväzky podľa tejto Charty.

Kochlic ma obvinil nesporne účelovo, za názor z ideologických dôvodov. Použitie medzinárodného práva v odôvodnení obviňujúceho uznesenia vyšetrovateľom je neodborné a očividne politicky motivované. Ustanovenia Rímskeho štatútu medzinárodného trestného tribunálu (ďalej „RŠMTS“) sa môžu aplikovať výlučne iba a len po predchádzajúcom rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN o tom, či ide o niektorý zo skutkov uvedených v čl. 39 Charty OSN.

Vyšetrovateľ sa síce odvoláva na Chartu OSN, ale úmyselne všetky jej ustanovenia nevykladá vo vzájomnej systematickej súvislosti. Ním použitý čl. 51 je súčasťou Charty OSN v kapitole až pod názvom „Kapitola VII, Akcie v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov“. Táto kapitola sa nie náhodou začína čl. 39, ktorý stanovuje, že jedine Bezpečnostná rada určí, či ide o ohrozenie mieru, porušenie mieru alebo o útočný čin a …… .

Bezpečnostná rada OSN v danom prípade doteraz neoznačila špeciálnu vojenskú operáciu Ruskej federácie (ďalej „RF“) na Ukrajine za ohrozenie mieru, porušenie mieru alebo za útočný čin. Následné použitie čl. 51 Charty OSN, ako odôvodnenie obvinenia vyšetrovateľom z prečinu schvaľovania trestného činu spáchaného Putinom, je preto zjavne Kochlicovou svojvoľnou nezákonnosťou, lebo to nie je možné ani v zmysle medzinárodného práva, ale a ani podľa práva Slovenskej republiky. RF pritom oficiálne informovala Bezpečnostnú radu OSN o začatí špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

V zmysle článku 103 Charty OSN majú jej ustanovenia záväznú a definitívnu prednosť pred akýmikoľvek inými ustanoveniami iných zmlúv, ktoré vznikli v čase po prijatí Charty OSN.

Odvolávanie sa vyšetrovateľa na RŠMTS a jeho dodatok, nemá právnu relevanciu a prednosť pred čl. 39 a 103 Charty OSN, práve z tohto dôvodu. Ustanovenia „RŠMTS bez predchádzajúceho rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN o tom, či ide o nejaký „akt agresie“, sú právne nepoužiteľné.

Už z týchto hore vyjadrených dôvodov je nesporné, že schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. som sa nemohol dopustiť.

Iba nad rámec uvádzam, že kvalifikácia prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. v danej veci neprichádza do úvahy, lebo objektívna stránka tohto prečinu musí zahŕňať konanie spočívajúce v schvaľovaní tzn. ospravedlňovaní – odôvodňovaní, vysvetľovaní nejakého konania alebo nekonania s cieľom dosiahnuť a vzbudiť u iných osôb presvedčenie, že dané konanie alebo nekonanie je správne, zákonné, resp. bolo nevyhnutné, potrebné, náležité. I keď vyšetrovateľ skonštatoval, že v tomto prípade som mal schvaľovať trestný čin tým, že som 25.02.2022 v čase o 15.20 hod. zverejnil a sprístupnil prostredníctvom počítačovej siete status na sociálnu sieť (viď skutok tak, ako je opísaný v uznesení o vznesení obvinenia), toto moje konanie nenapĺňa po objektívnej stránke jeden zo zákonných znakov tohto trestného činu, nakoľko v posudzovanej veci ide o môj názor prejavený verejne. Výrokom som absolútne neporušil princípy zakotvené v slobode prejavu. Ide o moje politicko–historické názory verejne prezentované s prvkami poukazovania na úmyselne zamlčiavanú realitu.

V tomto smere pripomínam, že v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zakotvená sloboda slova, resp. sloboda prejavu, ktorá má nezastupiteľný význam pre riadne fungovanie demokratickej spoločnosti v nasledovnom znení: „Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.“ Dohovor v článku 10 ods. 2 určuje, za akých podmienok môže byť výkon slobôd obmedzený alebo sankcionovaný, pričom takéto obmedzenie sa môže vykonať iba na základe zákona, musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, a v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzaniam nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôležitých informácií alebo zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci. Základné princípy posudzovania toho, či je zásah do slobody prejavu „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ v zmysle článku 10 ods. 2 Dohovoru sú vyjadrené v  rozhodnutí ESĽP vo veci Perincek v. Švajčiarsko z roku 2015, v ktorom súd uviedol: „Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti a jednou zo základných podmienok pre jej pokrok a pre sebarealizáciu každého jednotlivca. Nevzťahuje sa iba na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo považované za neškodné alebo je k nim zaujímaný ľahostajný, postoj, ale aj také, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo určitú časť obyvateľstva. Také sú požiadavky pluralizmu, tolerancie a znášanlivosti, bez ktorých nemôže demokratická spoločnosť existovať“. Z tohto citátu vyplýva, že aj expresívny prejav môže byť za istých podmienok chránený. V článku 17 Dohovoru je totiž z pohľadu slobody prejavu dôležité ustanovenie s názvom „Zákaz zneužitia práv“, kedy „Nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než tento Dohovor ustanovuje.“ Na základe tohto článku ESĽP môže pri posudzovaní sporných nenávistných prejavov tento buď vylúčiť spod ochrany dohovoru konštatujúc, že ide o zneužitie slobody prejavu v zmysle menovaného článku 17, alebo posúdiť, či bolo obmedzenie slobody prejavu v súlade s podmienkami stanovenými v článku 10 ods. 2 Dohovoru. Z rozhodnutia ESĽP zo 29.05.2007 vo veci Kern v. Spolková republika Nemecko, kedy namietaný zásah odvolacieho súdu v Šlezvicku- Holštajnsku do slobody prejavu štátneho zamestnanca, ktorý vydal tlačovú správu, kde schvaľoval útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku s textom: „Ako dlho môže človek pokračovať v terorizme proti ľuďom na celom svete, vyvolávať terorizmus, sponzorovať občianske vojny, uplatňovať sankcie voči ľuďom atď. tak ako to Amerika robila po desaťročia za tým účelom, aby ich dostala na kolená v záujme sionistickej oligarchie, aby sa situácia skončila skutkom oslobodenia namiereným proti USA, ktorý už dlho meškal“, nebol neprimeraný, ani založený na nadmernom obmedzení slobody prejavu zamestnanca, vo verejnej správe, nakoľko štátna služba je garantom ústavy a demokracie.

Pri prečine schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. neboli naplnené zákonné znaky aj preto, že jeho subjektívna stránka zahŕňa konanie spočívajúce v tom, že páchateľ vie, že schvaľovaním môže ovplyvniť mienku a názory iných ľudí. Ako som už konštatoval jedná sa o výsostne môj názor, ktorý som nikomu nevnucoval a nikoho nepresviedčal a ani neovplyvňoval. Mojim úmyslom bolo povedať pravdu (a je absurdné, že za to mám byť trestne stíhaný) a nie ovplyvňovať mienku iných ľudí. Aj v tejto spojitosti v posudzovanej kauze absentuje nielen objektívna ale i subjektívna stránka tohto trestného činu. Skutok nenapĺňa znaky tohto trestného činu. Výrokmi som nijakým spôsobom neporušil a ani neohrozil záujem spoločnosti, nepodporoval som názory alebo ideológie, ktorých obsahom je potláčanie základných ľudských práv a slobôd.

            Vyšetrovateľ ma obvinil i z prečinu podľa § 423 ods. 1 Tr. zák. bez skutkového základu. Pritom ani jeden formálny znak tohto prečinu v ním opísaných skutkových okolnostiach nijako nezodpovedá označeniu „nacisti“. Použitá právna kvalifikácia v napadnutom uznesení je preto právne irelevantná. Ak vyšetrovateľ uvádza, že mnou použitý výraz „nacisti“ vo vzťahu k nezákonným predstaviteľom vlády v Kyjeve, ktorí verejne podporujú nacizmus a fašizmus, jeho historických predstaviteľov a symboly, napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty prečinu v zmysle § 423 Tr. zák., potom evidentne vymýšľa a podľa svojho záujmu (či pokynu od niekoho ma za niečo stíhať za každú cenu) účelovo dotvára moje myšlienky, ktoré som nikdy nevyslovil a zároveň  nepozná všetky rozhodujúce fakty z diania na území súčasnej Ukrajiny.

            „Národ“ nerovná sa „nacizmus“, to sú rozdielne pojmy. „Rasa“ nerovná sa „nacizmus“, to sú dva rozdielne pojmy. A nakoniec „presvedčenie“ nerovná sa „nacizmus“.

Národ je historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí vytvorené pôsobením rôznych faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska história, psychika, náboženstvo a podobne, a ktoré má spravidla vôľu tieto spoločné faktory brániť či rozvíjať.

Ľudská rasa je bio-kultúrna klasifikačná jednotka, ktorá prepája biologické znaky (napr. sfarbenie kožného pigmentu) so sociálno-kultúrnymi znakmi (napr. farba pleti ako sociálny konštrukt). Neexistuje jednotná, všeobecne prijímaná odborná definícia rasy ani všeobecne prijímané kritériá, na podklade ktorých by bolo možné ľudské populácie zaradiť do rás. Rasy sa preto chápu ako „nejasné množiny“ a preto si každý odborník vyberá, prikláňa sa alebo preferuje nejakú konkrétnu definíciu. Možno povedať, že rasa je zoskupenie ľudí založené na zdieľaných fyzických alebo sociálnych kvalitách do kategórií, ktoré sú spoločnosťou všeobecne považované za odlišné. Základné rasy, tzv. veľké rasy sú europoidná (synonymá: kaukazská rasa, eurázijská rasa, europoidi, biela rasa), mongoloidná rasa (synonymá: žltohnedá rasa, mongoloidi) a negroidná rasa (synonymá: čierna rasa, ekvatoriálna rasa).

Presvedčenie je názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú. Nacizmus a fašizmus je však medzinárodne uznaná,  Norimberským súdom odsúdená ideológia, obsahujúca aj rasizmus aj genocídu a vyvražďovanie iných národov. O takéto kruté vyvražďovanie išlo a ide aj v prípade vraždenia a bombardovania civilných obyvateľov ruskej národnosti (v mnohých prípadoch občanov Ukrajiny) žijúcich v Luhanskej a Doneckej republike a v mnohých iných oblastiach Ukrajiny zo strany režimu v Kyjeve.

Nacizmus vznikol spojením koncepcie fašistického štátu (zahrňujúci vodcovský princíp) a rasistických teórií o nadradenosti árijskej rasy a o pokroku cez konflikt medzi vyššou a nižšou rasou, riešený podrobením či likvidáciou nižšej rasy. Nacistická ideológia ďalej čerpá zo socializmu (privlastňuje si prvky kolektivizmu či sociálnej demagógie vyhovujúcej nižším vrstvám), antiboľševizmu (vyhovujúci vyšším vrstvám), nacionalizmu (umožňujúci získať podporu konzervatívnych síl) a antisemitizmu. Filozofická podstata nacizmu obsahuje prvky výrazného iracionalizmu, okultizmu a ezoterizmu.

Nacizmus alebo národný socializmus alebo hitlerizmus (nem. Nationalsozialismus, Nazismus; slovo nacizmus vzniklo skrátením výrazu národný socializmus) je totalitná ideológia oficiálne uplatňovaná diktatúrou v Nemecku v rokoch 1933 – 1945 (tzv. Tretia ríša) prostredníctvom NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei) vedenej Adolfom Hitlerom. Nacistická ideológia kombinuje koncepciu fašizmu a rasizmu, vychádza tiež z krajného nacionalizmu a niektorých prvkov socializmu. Nacizmus je považovaný za krajne pravicovú formu politiky, ale niektorí neoliberálni autori (napr. F. A. Hayek) ho zaraďujú k ľavici, ako radikálne vyústenie socializmu.

Práve citovaný článok 51 Charty OSN dal právo Luhanskej a Doneckej republike požiadať o pomoc kohokoľvek, aj Ruskú federáciu obzvlášť z dôvodu, že v oboch republikách žijú vo veľkom množstve občania RF, ktorí sú legitímnymi držiteľmi pasov RF. RF následne schválila vo svojich príslušných orgánoch moci, vrátane Ruskej štátnej dumy parlamentu) použitie ruských vojsk mimo územia RF. Navyše špeciálna vojenská operácia RF bola definovaná ako oslobodenie od fašistickej propagandy, demilitarizovanie Ukrajiny a tým zastavenie vojenskej hrozby uvedeným republikám a samotnej RF zo strany Ukrajiny. To je v plnom súlade s obsahom článku 51 Charty OSN.

V tejto súvislosti preto zdôrazňujem nespornú časovú postupnosť ukrajinských udalostí, ktoré som mal na mysli, keď som písal facebookový príspevok.

V roku 2014 došlo na Ukrajine, za podpory USA a iných západných štátov k proti ústavnému násilnému štátnemu prevratu (podporil ho osobne i Lipšic účasťou na kyjevskom majdane), ktorému sa vtedajšie oblasti Luhanska, Donecka, mesta Sevastopoľ a samostatnej republiky Krym odmietli podriadiť. Nový vojenský režim v Kyjeve začal preto trestný pochod proti uvedeným oblastiam a republike Krym s cieľom zastrašiť a prinútiť ich obyvateľov k poslušnosti a uznaniu nezákonného prevratu a vlády. Následné kroky prijatia po všeľudovom referende republiky Krym a mesta Sevastopoľ do RF prebehli v plnom súlade s ustanoveniami vtedy platnej Ústavy Ukrajiny a v súlade s medzinárodným právom národov na sebaurčenie. (V inom prípade toto právo potvrdil aj medzinárodný súd v Haagu – v prípade Kosova). Nová vláda v Kyjeve, vrátane prezidentov Petra Porošenka a Vladimíra Zelenského podporovali svojimi verejnými prejavmi otvorenú nenávisť voči ruskej populácii Ukrajiny s priamymi výzvami na ich fyzickú likvidáciu s pomocou neofašistických novo vytvorených a západom financovaných trestných vojenských oddielov (napr. Ajdar, Azov, Pravý sektor). Luhanská a Donecká oblasť sa obe rozhodli v apríli roku 2014 vyhlásiť samostatnosť od Ukrajiny. Po ôsmich rokoch neustáleho bombardovania, najmä civilných cieľov uvedených oblastí zo strany režimu v Kyjeve sa RF rozhodla oficiálne uznať obe republiky ako samostatné štáty. Vzápätí oficiálne požiadali RF o ochranu a pomoc pred útokmi nacistických a fašistických oddielov proti ich vlastným občanom. Vzhľadom na to, že v priebehu spomínaných ôsmich rokov vojny Kyjeva proti vlastným občanom sa teror nacistických oddielov a pravidelnej armády Ukrajiny stupňoval, mnohí občania týchto oblastí v medzičase požiadali o ruské občianstvo alebo sa odsťahovali za prácou do Ruska. Z hľadiska medzinárodného práva má RF právo chrániť vlastných občanov pred vojenskou alebo inou hrozbou kdekoľvek na svete. Rovnako nové, RF oficiálne uznané štátne útvary, Luhanská a Donecká republika, využili právo v súlade s článkom 51 Charty OSN požiadať v prípade vojenských útokov Kyjevského nacistického režimu o ochranu iný štát, celkom prirodzene RF. Vedenie RF, po schválení použitia vlastných vojenských síl mimo územia RF v parlamente (Ruskej štátnej Dume) sa preto rozhodlo prikročiť k špeciálnej vojenskej operácii s cieľom ochrany obyvateľstva a súčasne k odstráneniu hrozby voči samotnej RF formou demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny. RF v súlade s Chartou OSN oficiálne informovala Bezpečnostnú radu OSN o svojej špeciálnej vojenskej operácii na území Ukrajiny.

Zároveň iba pre úplnosť pripomínam, že už v roku 1991, Pan Ki Mun, vtedajší generálny tajomník OSN, verejne informoval, že nová samostatná Ukrajina po oddelení sa od bývalého Sovietskeho zväzu nemá stále vyznačené a uznané hranice vlastného územia. Formálne a právne je takýto akt nevyhnutný na stanovenie zodpovednosti štátu za vládu nad svojim územím a obyvateľstvom.

Trestanie za názor iba preto, že sa názor momentálne nehodí, resp. nevyhovuje súčasnej politickej reprezentácii, je absurdné a trestnoprávne nemožné (viď i vyššie už citované rozhodnutia ESĽP).

V danej veci som mal spáchať prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Jedným zo zákonných znakov prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je zo strany páchateľa verejné hanobenie niektorého národa.

            Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za úmyselný prečin je bezpečné zistenie aj toho, či konanie obvineného nesie všetky znaky zavinenia v zmysle Trestného zákona.  

Záver o prítomnosti zavinenia v zmysle Trestného zákona, a v akej forme (§ 15 Tr. zák.), je nepochybne záverom právnym. Tento právny záver o subjektívnych znakoch prečinu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach vyšetrovateľa vyplývajúcich z dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych znakoch prečinu.

Skutočnosti duševného (psychického) života významné pre právny záver o tom, či tu je zavinenie a v akej forme, sú predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti napĺňajúce znaky prečinu.

Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkazovému prostriedku, ale na zavinenie a jeho formu treba usudzovať zo všetkých okolnosti, za ktorých mal byť prečin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska.

Vyšetrovateľ v obviňujúcom uznesení v závere skutkovej vety výroku o vine, bez toho, aby sa to nachádzalo v príspevku na Facebooku, iba sám svojvoľne konštatoval, že „….a zároveň verejne hanobil ukrajinský národ.“

Na strane 20, ods. 3, tretia veta, odôvodnenia Kochlic hovorí: „ V prípade obv. JUDr. Štefana Harabina mám za to, že tento si musel byť vedomý toho, že svojimi vyjadreniami o Ukrajincoch ako o nacistoch, hrubo urazil ukrajinský národ“, hoci v mojom príspevku sa nenachádza použitie slovného spojenia, resp. vyjadrenia: „….o Ukrajincoch ako o nacistoch…..“

Následne, potom Kochlic cez vlastnú interpretáciu dotknutého príspevku dospel aj k záhadnému, ale žiadnym dôkazom nedokumentovanému skutkovému zisteniu, „nekonkrétneho hanobiaceho správania ukrajinského národa“ a tiež  o naplnení „subjektívnej stránky prečinu hanobenia národa rasy a presvedčenia“.

Aby interpretácia zavinenia pôsobila aspoň formálne hodnoverne a zapadla do aplikovanej výkladovej konštrukcie, úmyselne a zjavne účelovo ušlo pozornosti vyšetrovateľa, že slovné spojenia: „Zastavenie nacistov….., ,……pacifikovať nacistov…..,     ,….dal nacistom na Ukrajine reverzný plyn.“, ktoré som použil v príspevku na Facebooku, sa vždy a striktne viažu na ďalšiu časť textu, ktorá označuje tých ktorí sú nacisti na Ukrajine, t. j. tých ktorí: „od roku 2014 zavraždili 15 tisíc vlastných civilistov, len pre ich ruskú národnosť….“. A ktorých som považoval a aj stále považujem za nacistov.

Ak, by vyšetrovateľ „vošiel do mojej mysle“ pri koncipovaní príspevku na Facebook, určite by nezistil medzi mojimi myšlienkovými pochodmi, ktoré ma viedli k napísaniu príspevku, prítomnosť „vedomia toho, že svojimi vyjadreniami o Ukrajincoch ako o nacistoch, hrubo urážam ukrajinský národ“.

Skutkové závery vyšetrovateľa sú zjavne arbitrárne (svojvoľné), pretože zo získaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru o tom že som sa prečinu dopustil. Takýto skutkový záver je totiž v extrémnom nesúlade s doteraz vykonanými dôkazmi.

Zo zásady spravodlivého trestného konania vyplýva potreba vopred neprikladať osobitný význam konkrétnemu dôkazovému prostriedku, ale na zavinenie a jeho formu treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska. 

Základnou požiadavkou spravodlivého procesu vyplývajúcou z prezumpcie neviny je, aby vina obvineného bola preukázaná, pokiaľ ide o každý znak prečinu (aj „znak verejne hanobí ukrajinský národ“) bez rozumných pochybností, či mimo rozumnú pochybnosť. Za rozumnú pochybnosť je potom považovaná taká pochybnosť, ktorá by spôsobila, že vyšetrovateľ po starostlivom, objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých dôkazov, by bol tak nerozhodný, že by nemohol povedať, že získal ustálené presvedčenie o vine páchateľa. Je to taká pochybnosť, ktorá by u rozumnej osoby zapríčinila, že by zaváhala alebo zastavila sa pri vybavovaní dôležitejšej životnej udalosti. Samozrejme nemôže ísť len o imaginárnu pochybnosť, ani pochybnosť založenú iba na rozmare alebo určitej nálade, či na domnienke alebo dohade.

Naplnenie znaku skutkovej podstaty prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. „konkrétne slovo hanobiaceho správania ukrajinského národa“ v danej veci nie je preukázané ani jediným priamym či nepriamym dôkazom.

Zo zásady spravodlivého trestného konania vyplýva potreba, aby
odôvodnenie výroku uznesenia o vine zo spáchania skutku naplňujúceho prečin zodpovedalo požiadavke preukázania zákonných znakov prečinu mimo rozumných pochybnosti. Ak v odôvodnení výroku uznesenia o vine vo vzťahu k niektorému zo zákonných znakov prečinu absentuje preskúmateľnosť, potom je takéto rozhodnutie z hľadiska spravodlivého trestného konania neudržateľné. Zo zásady spravodlivého procesu fair trial vyplýva, aby uznesenie bolo a aj sa javilo ako spravodlivé, musí byť koherentné a presvedčivé.

Nie je možné jednoducho prijať predstavu, že by ktorýkoľvek orgán činný v trestnom konaní, vrátane súdu mohol vedieť, čo si autor myslel, čo sledoval alebo, čo chcel dosiahnuť počas vyslovenia určitých výrokov, názorov resp. slovných spojení.

Napokon ani z obsahu samotného slovného spojenia „Zastavenie nacistov….., ,……pacifikovať nacistov…..,   ,….dal nacistom na Ukrajine reverzný plyn.“, ktoré som použil v príspevku na Facebooku a ktoré sa vždy a striktne viažu na ďalšiu časť textu označujúcu tých, ktorí sú nacisti na Ukrajine, t. j. tých ktorí: „od roku 2014 zavraždili 15 tisíc vlastných civilistov, len pre ich ruskú národnosť….“ a ktorých som považoval a aj stále považujem za nacistov, logicky, objektívne, ale ani reálne nevyplýva spoľahlivý záver o tom, že by som verejne hanobil ukrajinský národ.

Naopak práve z vykonaných dôkazov bolo už teraz bez najmenších pochybnosti preukázané, že moja snaha a motivácia smerovala poukázať vždy iba a len na tých ktorí: „od roku 2014 zavraždili 15 tisíc vlastných civilistov, len pre ich ruskú národnosť….“. A ktorých som považoval a aj stále považujem za nacistov.

Nezávislosť rozhodovania vyšetrovateľa sa uskutočňuje v ústavnom a zákonom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Súčasťou práva na riadny  proces je povinnosť vyšetrovateľa presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bol zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi úvahami na strane druhej.

Argumentácia vyšetrovateľa obsiahnutá v odôvodnení nesmie byť nekoherentná, nekonzistentná. Musí dbať na celkovú presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí a závery ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne spravodlivé a presvedčivé.

Z doterajších dôkazov sa nedá ani pri najväčšej snahe vyvodiť spoľahlivý záver o tom, „že by som verejne hanobil ukrajinský národ.“ Nie je prítomný, čo i len jediný priamy dôkaz smerujúci k preukázaniu motívu a zavinenia ako základných postulátov subjektívnej stránky prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Vyšetrovateľ vychádzal iba z vlastného výkladu obsahu príspevku na Facebooku, ktorý navyše sám slovne dopĺňal tým, čo som na adresu ukrajinského národa nikdy nepovedal. Za tejto dôkaznej situácie oprel svoje závery o naplnení formálneho znaku prečinu hanobenie národa, rasy a presvedčenia „verejne hanobil ukrajinský národ“ a subjektívnej stránky prečinu hanobenie národa, rasy a presvedčenia iba na predpoklade, domnienke, resp. na interpretačnej špekulácii svojvoľne skutkovo doplnenej.

            Akceptácia o naplnení znaku prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia „verejne hanobil ukrajinský národ“ a subjektívnej stránky prečinu hanobenie národa, rasy a presvedčenia na základe predpokladu, domnienky vyznievajúcej absolútne v môj neprospech, je právne neprijateľná, nielen vzhľadom na možnosť jej vyvrátiteľnosti ale i v trestnom práve vylúčenej možnosti výkladu pochybnosti v neprospech obvineného (obligatórna aplikácia zásady „indubio pro reo.).

            Navyše prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1
písm. a) Tr. zák., som nemohol spáchať v objektívnej rovine ani teoreticky. Objektívna stránka tohto trestného činu musí zahŕňať konanie spočívajúce v hanobení, čo je hrubé znevažovanie urážlivými výrokmi alebo iným urážlivým konaním. Urážlivosť prejavu vyplýva buď z obsahu, alebo zo spôsobu tohto prejavu, alebo z okolností, za ktorých bol prejav urobený. I keď vyšetrovateľ svojvoľne konštatoval, že v danej veci som „mal hanobiť ukrajinský národ“ tým, že som 25.02.2022 v čase o 15.20 hod. zverejnil a sprístupnil prostredníctvom počítačovej siete facebookový príspevok (viď skutok tak ako je popísaný v uznesení o vznesení obvinenia), ani takéto konanie, i keby som bol jeho autorom, nenapĺňa po objektívnej stránke jeden zo zákonných znakov tohto trestného činu, keďže by som explicitne len konštatoval objektívne už existujúci fakt.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov obsiahnutá v Tr. por. zaväzuje OČTK postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú
dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Postup OČTK bol bez najmenších pochybnosti v rozpore s touto zásadou vyjadrenou v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., a v tomto prípade nesporne u vyšetrovateľa Kochlica, ale aj prokurátora Honza preukazuje i existenciu zaujatosti voči mojej osobe, čo som prezentoval tiež podaním námietok zaujatosti voči konajúcim OČTK. Vyjadrené očividne preukazuje, že pred uznesením o vznesení obvinenia v prípravnom konaní, bol sprítomnený zjavne nezákonný postup a nezákonné rozhodnutia OČTK. Právo nemôže byt založené na nepráve, lebo aj tu platí zásada plodov z otráveného stromu.

           Z následne uvedených skutočností rezultuje záver, že Sorosove kvarteto Kochlic, Honz, Lipšic a Pikna svojvoľne manipulovali okolnosti prípadu tak, aby umelo a nezákonne dostali vec do vecnej príslušnosti NAKA, Špeciálnej prokuratúry a ŠTS a za tým účelom sa neostýchali vyprodukovať, okrem zjavnej zaujatosti voči mojej osobe, založenej na zúrivej nenávisti, aj nespočetné množstvo nezákonnosti   detailne dole právne analyzovaných.

           Vyšetrovateľ NAKA 27. februára 2022 pod sp. zn. ČVS:PPZ-107/NKA-BAI-2022 začal trestné stíhanie vo veci pre prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. (až neskôr Kochlic 16.05.2022 rozšíril kvalifikáciu skutku aj o trestný čin hanobenia národa rasy a presvedčenia v zmysle § 423 ods. 1 Tr. zák.) za skutok týkajúci sa môjho príspevku z 25. februára 2022 viažuceho sa na udalosti prebiehajúce na Ukrajine uverejneného na www.facebook.com pod užívateľským menom „Štefan Harabin“.

Kochlic bol v minulosti finančne korumpovaný Georgom Sorosom americkým finančným podvodníkom, ktorý je trestne stíhaný vo viacerých štátoch za finančné machinácie. Korupčná závislosť na Sorosovi je bez najmenších pochybností nesporná už z toho, že dvakrát dostal štipendium od Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti  (Výročné správy NOS za roky 2003, 2004).

Obsah skutku, na podklade ktorého Kochlic začal trestné stíhanie vo veci mohol naformulovať iba po preštudovaní mojich príspevkov www.facebook.com pod užívateľským menom „Štefan Harabin“ od roku 2016, v ktorých som najmenej 100 krát v rôznych súvislostiach Georga Sorosa označil za kriminálno–korupčného podvodníka.

            Nepochybne Kochlic vedel, že ja (u neho zjavne podozrivá osoba) mám mimoriadne negatívny vzťah k jeho finančnému tútorovi, od ktorého bral korupčne peniaze s tým, že to splatí rozhodovacím procesom v budúcnosti cez zastávanú funkciu v štátnom aparáte.

Navyše Kochlic je spolužiak môjho syna Branislava, s ktorým mal osobné ostré konflikty ešte počas štúdia práve kvôli finančnému podvodníkovi Sorosovi, ktoré prerástli do nenávistného nepriateľstva.

Už na základe týchto okolnosti bol Kochlic povinný sám v danej trestnej veci vzniesť námietku zaujatosti podľa § 31 ods. 1 Tr. por. pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka minimálne v intenciách teórie zdania. (Námietka zaujatosti bola voči mjr. Mgr. Martinovi Kochlicovi podaná 20.05.2022 vyšetrovateľovi mailom a v ten istý deň poštou adresovaná na Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Odbor Bratislava, 1. oddelenie vyšetrovania, Pribinova 2, Bratislava k sp. zn.: ČVS: PPZ-107/NKA-BA1-2022).

Svoju zaujatosť umocňoval ďalšími nezákonnými úkonmi, keď dal podnet na podanie návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku na zaistenie počítačov, notebookov, tabletov, mobilných telefónov a iných elektronických technických prostriedkov slúžiacich na uchovávanie dát alebo komunikáciu, na ktorých sa nachádzajú prihlasovacie údaje  a iné súbory a dáta súvisiace užívateľským profilom s menom „Štefan Harabin“, vytvorenom na sociálnej sieti Facebook s profilovým  identifikátorom https: www.facebook.com/harabinstefan a počítačov, notebookov, tabletov, mobilných telefónov a iných elektronických technických prostriedkov slúžiacich na uchovávanie dát alebo komunikáciu, na ktorých sa nachádzajú prihlasovacie údaje  a iné súbory a dáta súvisiace s príspevkom, ktorý bol dňa 25.02.2022 v čase o 15:20 hod uverejnený na internetovej sociálnej sieti Facebook, v rámci verejného prístupného užívateľského profilu s menom „Štefan Harabin“ s profilovým identifikátorom https: www.facebook.com/harabinstefan.

Iniciovaním zaistenia technických prostriedkov chcel Kochlic zjavne nadbytočne dokumentovať obsah môjho nespochybniteľného príspevku z 25. 02. 2022, ktorý som ani po podaných trestných oznámeniach poslancov nikdy nepoprel, príspevok som nevymazal, lebo ide očividne len a len o môj názor na udalosti na Ukrajine a vo vyjadreniach pre všetky média som ho dobrovoľne zopakoval, čo je notorický známa skutočnosť.

Z výroku príkazu na domovú prehliadku Špecializovaného trestného súdu (ďalej „ŠTS“) z 10. 5. 2022, č. p.: 16Ntt–33/2022–602–V–ŠTS–PK, vyplýva, že sa vzťahuje na počítače/notebooky/tablety/mobilné telefóny a iné elektronické zariadenia a to len v súvislosti s profilom „Štefan Harabin“ na sociálnej sieti Facebook – teda profilom mojím, čo je verejne známe a nesporné, resp. s mojim statusom z konkrétneho dňa, času a presného znenia, ako je to zrejmé z výroku uznesenia o vznesení obvinenia. Ide o nezameniteľný status, ktorý som nikdy nepopieral, nedištancoval sa od neho, ani len náznakom neprezentoval, že by sa mi niekto „nabúral“ do môjho Facebooku a napísal ho bez môjho vedomia a súhlasu, práve naopak, hlásil a hlásim sa k nemu ako je napísaný, v celom znení a na ňom trvám. Tieto skutočnosti boli a sú verejne známe. Po medializovaných trestných oznámeniach politikov (Šeliga, Stančík a podobných podporovateľov Ukronacistov) na moju osobu som sa opakovane vo verejnom priestore vyjadril, že na tomto statuse trvám, z môjho Facebooku som ho nevymazal a bolo a je všetkým bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ide o môj status – názor a za nikoho iného sa neskrývam. Toto bolo notoricky známe aj orgánom činným v trestnom konaní i Kochlicovi. Nebol preto ani len prítomný dôvod uvažovať o domovej prehliadke v súkromnom byte na zabezpečenie notebooku a mobilu pre účely uvádzané v príkaze na domovú prehliadku.

V príkaze na domovú prehliadku ŠTS je jednoznačne konštatované, že jediným účelom jej výkonu má byť identifikácia a odňatie elektronického zariadenia, na ktorom bol vytvorený a z ktorého bol zasielaný status z 25. 2. 2022 na sociálnu sieť Facebook. Tento status je z pohľadu OČTK trestnoprávne relevantný a je preto v záujme OČTK takúto vec nájsť a zaistiť a následne po preskúmaní takejto veci znalcom z odboru elektrotechniky vyhodnotiť, či bola použitá na komunikáciu na sociálnej sieti Facebook.

Evidentné je, že jediným cieľom domovej prehliadky malo byť zistenie, či som určité elektronické zariadenie skutočne používal ja, či som ho používal na komunikáciu na sociálnej sieti Facebook (cez statusy so svojimi sledovateľmi, ale aj inými užívateľmi) a najmä, či som skutočným autorom statusu z 25. 2. 2022.

Autorstvo statusu som nepopieral nikdy, o čom Kochlic nepochybne vedel, lebo zjavne sledoval môj Facebookový profil predtým ako pristúpil k domovej prehliadke (uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci je z 27. 2. 2022 a uznesenie o obvinení je až zo 16. 5. 2022, čiže takmer 2 mesiace ma monitoroval).          

Na tomto profile som, okrem iného, reagoval i na spomínané trestné oznámenia politikov, či už komentármi, článkami, alebo linkami na relácie vo viacerých médiách a videami, kde som sa hrdo k statusu prihlásil a vyjadril v tom smere, že sa teším na trestnoprávnu konfrontáciu s takýmito „právnickými esami“ ako aj s vyšetrovateľom, ktorý si trúfne ísť v tejto veci so mnou do sporu v otázke pravdy o udalostiach na Ukrajine. Lebo ani jediným slovom som nehanobil Ukrajincov ako národ a zároveň som nikdy neschvaľoval žiadny trestný čin.

Tieto okolnosti Kochlicovi boli nesporne známe, ním zvolený postup bol preto očividne nezákonný a v rozpore so zásadou primeranosti a proporcionality. Primárne, ak už Kochlic chcel vznášať obvinenie (i keď zjavne nezákonne a nedôvodne), mal mi ho doručiť štandardným spôsobom – poštou. Tú si riadne preberám, neskrývam  sa a žijem na adrese trvalého bydliska. Rovnakým spôsobom ma mal i predvolať na výsluch a nie zadržať v mieste trvalého bydliska – v bytovke s viacerými bytmi a tam bývajúcimi ľuďmi za asistencie cca 8 – 10 policajtov, z toho viacero kukláčov, hliadkujúcich aj pred bytom a ozbrojených samopalmi, ako keby som mal byť agresívny kriminálnik, recidivista, u ktorého je dôvodné predpokladať násilný a ostrý fyzický odpor. Sám Kochlic v uznesení o vznesení obvinenia pritom píše o mne ako o dlhoročnom sudcovi, čo je rovnako verejne známe. Mám za sebou už vyše 40 rokov výkonu v oblasti trestnej justície, vrátane postu predsedu senátu na Najvyššom súde, kde som i takých zločincov prejednával. Konanie predvedené políciou na čele s Kochlicom bolo očividne neprimerané, politicky motivované a išlo len a iba o zastrašenie mňa, mojej rodiny a demonštráciu sily.

Akákoľvek domová prehliadka nemala v tejto veci dôvodne opodstatnenie. Z domovej prehliadky nebudú zistené nové, skôr neznáme, okolnosti. Niekoľkokrát som uviedol, že status som písal a zverejnil ja. Kochlic vykonaním domovej prehliadky nezákonne a neprimerane zasiahol do ľudských práv tak mojich, ako i celej mojej rodiny, pričom ňou zisťoval skutočnosti už dávno predtým verejne známe a nesporné!

Ak sa Kochlic, i napriek vyjadrenému, rozhodol prezentovať pred dverami môjho bytu príkazom na domovú prehliadku (len vďaka ktorému si zabezpečil nezákonný vstup do súkromného obydlia), bolo jeho zákonnou povinnosťou, riešiť vec, čo najmiernejšími možnými prostriedkami, teda veci, na ktoré sa vzťahoval príkaz na domovú prehliadku zabezpečiť inak, ako realizovaním samotnej domovej prehliadky.

Požadované veci, údaje a dáta mal primeraným spôsobom žiadať vydať. K tomu ale nepristúpil, pritom ja som sám a dobrovoľne vydal notebook, ako i mobilný telefón a  hneď na mieste som všetkým prítomným policajtom povedal, že na tomto konkrétnom, vydávanom notebooku som napísal a zverejnil predmetný status na sociálnej sieti Facebook a trvám na ňom. Vrátane toho, že cez mobilný telefón príspevky na Facebook nedávam, len si ho cez mobil niekedy prezerám a že všetky príspevky na Facebooku som realizoval len cez vydaný notebook. Od Kochlica ani pred začiatkom domovej prehliadky, ani počas celého úkonu už v byte nezaznela výzva na dobrovoľne vydanie veci resp., že by chcel požadované veci a informácie zabezpečiť menej invazívnym spôsobom, ako domovou prehliadkou. Rovnako bolo povinnosťou vyšetrovateľa (lebo veci som hneď vydal dobrovoľne), zabezpečiť na úkon znalca technika, aby ten mohol priamo na mieste „vytiahnuť“ dáta, ktoré považoval za potrebné (viď príkaz na domovú prehliadku) a to bez zaistenia aktuálnych vecí (lebo neboli navyše potrebné pre trestné konanie, keďže k autorstvu statusu sa hlásim).

Ak by alternatíva s „vytiahnutím“ dát nebola technicky realizovateľná, napríklad pre ich veľký rozsah, vtedy je povinnosťou vyšetrovateľa vyzvať osobu na vydanie veci a až po negatívnej reakcii na takúto výzvu by teoreticky mohol pristúpiť k realizácii príkazu na domovú prehliadku resp. k odňatiu veci, ak by už neexistovalo iné, menej invazívne riešenie.

V tejto veci Kochlic, okrem toho, že nemal realizovať domovú prehliadku, lebo na ňu nebol dôvod. Postupoval navyše nezákonne aj pri jej samotnej realizácii. Nevyzval ma na dobrovoľné vydanie dát v prítomnosti znalca-technika, resp. na vydanie veci (notebooku a mobilu), ale hneď začal s realizáciou domovej prehliadky, pritom som všetky relevantné veci po jeho nezákonnom vstupe do bytu vydal dobrovoľne a sám a ďalšie veci prítomní policajti ani nehľadali. Opäť nezákonne na pokyn Kochlica, fotografovali všetky miestnosti bytu. Od momentu môjho dobrovoľného vydania vecí, bolo povinnosťou Kochlica ukončiť domovú prehliadku, lebo odpadol, neexistoval dôvod na jej pokračovanie.

Veci, ktoré som dobrovoľne vydal neboli a ani nie sú pre dané trestné konanie dôležité a nemajú dôkaznú relevanciu, keďže status som nepopieral. Kochlic postupoval evidentne extrémne nezákonne už tým, že dával prokurátorovi podnet na podanie návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku, lebo pre účely tohto konania je relevantné posúdenie obsahu statusu a nie jeho autora, ktorým som ja a Kochlic vedie konanie len pre prečin za vyjadrenie názoru.

Navyše informácie mnou publikované 25.02.2022 na sociálnej sieti Facebook nie sú dohľadateľné na mojom notebooku a už vôbec nie na mojom mobilnom telefóne, z ktorého príspevky na Facebook som nikdy nepublikoval. Pritom je všeobecne známe, že publikované informácie sú uložené na serveroch spoločnosti Meta (MetaPlatformsIrelandLimited) – prevádzkovatelia sociálnej siete Facebook, od ktorej si bez problémov mohol vyšetrovateľ potrebné informácie vyžiadať, okrem iného napr.:

• Dátum a čas publikovania príspevku
• Obsah príspevku
• Prípadné modifikácie príspevku, t. j. históriu zmien príspevku
• Autor uverejnenia príspevku, prípadne účet pod ktorým osoba príspevok uverejnila
• Adresa uverejnenia príspevku (IP adresa, miesto uverejnenia)
• Informácie o zariadení, z ktorého bol príspevok uverejnený (typ, model zariadenia, verzia prehliadača, verzia operačného systému, cookies a pod.)

            Dátum a čas, kedy mal byť príspevok vymazaný a kým (ja som ho nevymazal) jednoducho nie je možné zistiť z údajov uložených v mojom počítači.

            Od spoločnosti Meta (MetaPlatformsIrelandLimited) si mohol vyšetrovateľ dané informácie vyžiadať.

Je notoricky známe, že v pamäti môjho počítača, hore uvedené informácie nemôžu byť uložené (po 3 mesiacoch od uverejnenia príspevku). Nakoľko príspevok na Facebook sa publikuje prostredníctvom webového prehliadača a publikované informácie sa ukladajú priamo na webovú stránku prevádzkovateľa a sú uložené na serveroch prevádzkovateľa. Rozhodne nie na mojom počítači.

Ešte pred realizáciou domovej prehliadky Kochlic vydal uznesenie o vznesení obvinenia pre prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. a navyše i za trestný čin hanobenia národa rasy a presvedčenia v zmysle § 423 ods. 1 Tr. zák. Kvalifikáciu skutku i za trestný čin hanobenia národa rasy a presvedčenia pritom účelovo rozšíril až po 27.02.2022, aby odôvodnil vecnú príslušnosť Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, odbor Bratislava, 1. oddelenie vyšetrovania, ako aj Úradu špeciálnej prokuratúry, hoci ani jediným dôkazom, jediným slovom nedokumentoval, že som hanobil Ukrajincov ako národ. Rovnako som nikdy neschvaľoval v minulosti a ani v súčasnosti žiaden trestný čin.

Kochlic politicko–korupčnú servilitu Sorosovi preukázal aj obsahom samotného odôvodnenia obviňujúceho uznesenia, ktoré ma síce 19 strán, ale na relevantné trestné právo k aktuálnemu skutku sa viažu maximálne dve strany aj to nie v rovine konkretizácie dôkazov a ani ich hodnotenia v smere preukázania, čo i len podozrenia z trestnej činnosti.

Ide o politický pamflet, v ktorom sú nie právne záväzné, ale len a iba politické deklarácie a vyhlásenia medzinárodných inštitúcii a citáty slovenských politikov podporujúcich banderovský nacistický režim na Ukrajine, ktorý sa dostal k moci v roku 2014 ozbrojeným neústavným pučom.

Skutočným dôvodom a motívom iniciovania nariadenia domovej prehliadky bolo zaistenie technických prostriedkov, aby mi boli do nich simulačne vnesené neexistujúce údaje za účelom vyfabrikovania kompromitácie mojej osoby. Ďalším cieľom vydania príkazu na nezákonnú, nedôvodnú a nepotrebnú domovú prehliadku

bolo i zabezpečenie „de facto“ násilného vstupu do súkromného bytu za asistencie polície, ktorú Kochlic zneužil aj na moje nezákonné a nedôvodné zadržanie (absolútne nezmyselný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorý vyšetrovateľ pri zadržaní vôbec neoznámil, ničím nešpecifikoval a ani len náznakom sa nevyjadril z čoho mala u mňa prameniť obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti) a na doručenie uznesenia o vznesení obvinenia (ktoré sa malo doručovať poštou, ktorú ja od štátnych orgánov riadne preberám).

Zaujatosť v úplnej nahote preukázal, keď pokračoval v domovej prehliadke i napriek tomu, že aktuálny notebook a mobilný telefón, ktoré súviseli s mojou internetovou sociálnou sieťou Facebook a príspevkom z 25. 2. 2022 som dobrovoľne vydal, čím nepochybne odpadol dôvod i nezákonne realizovanej domovej prehliadky.

Podľa Ústavy

čl. 20 ods. 2 domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.

čl. 13 ods. 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

            Orgány činné v trestnom konaní sú povinné i pri obmedzení vlastníckeho práva a práva na súkromie fyzických osôb realizáciou domovej prehliadky, takýto úkon vykonať len pre presne určený cieľ. Zároveň s poukazom na zásadu primeranosti, vhodnosti a proporcionality je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, aby počas vedenia trestného konania boli akékoľvek ich zásahy do základných práv a slobôd realizované, čo najmiernejším možným spôsobom a aby sa k úkonom, ako napr. odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky či domová prehliadka ale aj iné, pristupovalo ako k posledným/krajným možným riešeniam, ak iné zabezpečenie vecí, dôkazov resp. informácií pre účely trestného konania nie je možné.

V zmysle § 104 ods. 1 Tr. por. domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.

Kochlic ma v intenciách § 104 ods. 1 Tr. por. nevyzval na dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.

Do bytu bez predchádzajúcej výzvy vstúpilo asi 8 policajtov (z 5 kukláči), dvaja samopalníci stáli pred vchodovými dverami.

Zaujatosť v úplnej nahote preukázal, keď pokračoval v domovej prehliadke i napriek tomu, že aktuálny notebook a mobilný telefón, ktoré súviseli s mojou internetovou sociálnou sieťou Facebook a príspevkom z 25. 2. 2022 som dobrovoľne vydal, čím nepochybne odpadol dôvod domovej prehliadky.

Zjavne v hrubom rozpore s Ústavou a Dohovorom o základných ľudských právach a slobodách Kochlic svojvoľne a šikanózne pokračoval v zásahu do mojich práv na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia a tiež mojej manželky a dcér Tamary a Kataríny, keď už po mojom upozornení, že pácha trestnú činnosť potom, lebo som dobrovoľne odovzdal notebook a mobilný telefón nariadil ešte prehľadávanie a fotografovanie všetkých izieb bytu – obývačky, kuchyne, spální, kúpeľne, chodby a záchoda. Očividne už po mojom upozornení, že pácha trestnú činnosť.

V zaistenom notebooku a mobile sa nachádzajú citlivé údaje a informácie osobného súkromného charakteru, ktoré nesúvisia s predmetom domovej prehliadky, účelom ktorej bolo získanie iba dát alebo komunikácie, na ktorých sa nachádzajú prihlasovacie údaje a iné súbory a dáta súvisiace užívateľským profilom s menom „Štefan Harabin“, vytvorenom na sociálnej sieti Facebook s profilovým identifikátorom https: www.facebook.com/harabinstefan, resp. dát alebo komunikácie, na ktorých sa nachádzajú prihlasovacie údaje  a iné súbory a dáta súvisiace s príspevkom, ktorý bol 25. 2. 2022 v čase o 15:20 hod uverejnený na internetovej sociálnej sieti Facebook, v rámci verejného prístupného užívateľského profilu s menom „Štefan Harabin“ s profilovým identifikátorom https: www.facebook.com/harabinstefan.

Podľa Ústavy

čl. 19 ods. 2 každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

čl. 22 ods. 1 listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

čl. 22 ods. 2 nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

čl. 13 ods. 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

JŠH