ODIŠIEL NAJVÄČŠÍ REŽISÉR SLOVENSKA
Včera vo večerných hodinách zomrel po vyčerpávajúcej chorobe génius slovenskej kinematografie, fenomenálny režisér svetového formátu a veľký slovenský umelec, Juraj Jakubisko (84).
“Juraj Jakubisko pre mňa navždy ostane najvýznamnejší slovenský režisér, no bol aj skvelý scenárista, spisovateľ, kameraman a výtvarník s hravou, detskou dušou a dobrým srdcom, ktorého nezlomila ani normalizačná totalita. Renesančný duch Juraja Jakubiska pre mňa predstavoval ikonického, snového básnika filmu, jeho surealistické obrazy a videnia prichádzali akoby spomedzi dvoch svetov a brilantná kombinácia tragédie a humoru vystihovala samotnú esenciu bytia.
Priateľstvo s ním ale aj s Deanou Jakubiskovou a možnosť diskutovať o filme a umení boli pre mňa vždy nádherné zážitky. Každé Vianoce aj na Veľkú noc som od neho dostával nápadité kresbičky s venovaním. Vyjadrujem hlbokú sústrasť celej rodine, manželke Deane, dcére Janette ako aj synovi Jorikovi. Juraj sa od tejto chvíle vznáša kdesi vysoko, odkiaľ nezabudnuteľná Giulietta Masina snežila v Perinbabe, ktorá sa na Slovensku stala symbolom atmosféry Vianoc,” uviedol k odchodu Juraja Jakubiska Tibor Eliot Rostas.
Je až neuveriteľné, že aj v časoch po roku 1989 mu bránili v dokončení diel ako Slovanská epopej ale aj Perinbaba a Dva svety. Veľkofilm Báthory kinematografická lobby na Slovensku zavrhla a nezaradila ani do súťaže filmovej akadémie udeľujúcej ceny Oscar.
To však nič nemení na skutočnosti, že jeho veľdiela ako Tisícročná včela, Báthory, Sedím na konári a je mi dobre, Nejasná správa o konci sveta alebo stará klasika Vtáčkovia, siroty a blázni, Zbehovia a pútnici či Kristove roky sú už našim národným pokladom.
Česť jeho pamiatke, pre tento národ ostane nezabudnuteľným hrdinom filmu.
V tejto súvislosti vám ponúkame rozhovor Juraja Jakubiska so šéfredaktorom Zem&Vek, Tiborom Elitom Rostasom na odkaze TU.
Včera vo večerných hodinách zomrel Juraj Jakubisko. Mimoriadne vzácna a výnimočná osobnosť slovenského umenia. Jeho odchod ma hlboko zasiahol, lebo som stratil dlhoročného priateľa, ktorý vynikal aj neuveriteľnou životodarnou silou a magnetickým pozitivizmom.
Slovensko právom môže byť právom hrdé na jeho tvorbu, ktorá ostáva pre nás ako nevyčerpateľná studnica múdrosti, citu, lásky, človečenstva a tiež Slovanskosti.
Dovolím si odcitovať jeho vysoko aktuálne slová:
„Hovoriť o tom, že by deti nemali byť vychovávané matkou a otcom, ani dostávať informácie o ďalšom živote od rodičov, považujem za šialenstvo. Považujem za šialené, aby sa 14-ročný človiečik mohol rozhodnúť, aké bude jeho pohlavie, keď o tom ešte nič nevie. Považujem za šialenstvo, keď deti učíme, aby premýšľali o sexe už v materskej škole, pretože ich zbavujeme krásy z objavovania lásky a tajomstva života. Považujem za šialenstvo v ľuďoch pestovať strach,“
Zanechajte nám komentár