Odesa 2. mája 2014: „Rusi, usmažte sa!“

2. mája sme si pripomenuli ôsme výročie protiruskej masakry v Dome odborov na Kulikovom poli, ktorá v mnohom pripomínala zverstvá hitlerovskej soldatesky v Nemecku po nástupe fašizmu.

Kulikovo pole je historický názov miesta pamätnej bitky, kde Rusi v roku 1380 na hlavu porazili tatársku Zlatú hordu. Dnes, v novodobej histórii je toto miesto poškvrnené krvou nevinných ľudí, ako dôsledok kyjevského Majdanu a protiruských vášní.

Masaker sa začal pochodom „ultras“ futbalového klubu Černomorec Odesa, ktorý je obľúbený medzi pravicovými extrémistami. Pochodu sa zúčastnili militantní organizátori Majdanu a ozbrojení príslušníci neonacistického zoskupenia Pravý sektor. Medzi touto skupinou a proruskými aktivistami, zastávajúcimi opozičné postoje voči novej kyjevskej moci, došlo k bitke s použitím strelných zbraní pri ktorej boli zabití štyria ľudia. Proruská menšina sa pred vražednými útokmi radikálov snažila ukryť v Dome odborových zväzov na Kulikovom poli, kde sa v tom čase schovávali v miestnostiach budovy aj ženy s deťmi.

Rozpútalo sa peklo: Radikáli Pravého sektora začali hádzať dovnútra Molotovove koktaily s výkrikmi: „Rusi, usmažte sa!“ a dve poschodia sa čoskoro ocitli v plameňoch. Niektorí sa udusili toxickými výparmi, iní uhoreli zaživa a ďalší sa pokúšali skákať z okien. Boli to však smrtonosné skoky, pretože týchto odvážlivcov čakala rovnako strašná smrť – ukrajinskí radikáli ich zabíjali baseballovými palicami alebo ich jednoducho zastrelili.

Obraz ohnivej hrôzy, neofašistami práporov Ajdar a Azov posmešne nazývaný „májové šašliky“ bol dokonaný. Na fotografiách, ktoré obleteli internetom a ktoré z ostýchavosti nezverejnila ani jedna americká či európska spravodajská agentúra, boli po uhasení požiaru vidieť obhorené telá žien, znetvorené tváre surovo povraždených ľudí. Brutálny masaker, pri ktorom prišlo o život niekoľko desiatok ľudí, ukrajinská vláda dlho ignorovala, tvrdila, že tragédia sa nedá vyšetriť, hoci udalosti sa odohrali pred stovkami svedkov a k dispozícii bola fotodokumentácia a početné videozáznamy.

Rovnako aj dnes, roky po tragédii je vyšetrovanie na bode nula. V roku 2015 prepukol počas vyšetrovania udalostí 2. mája 2014 škandál. Sudcov, ktorí sa pokúšali identifikovať vinníkov masakru, ohrozovali neonacisti z Pravého sektora. Traja sudcovia odeského súdu Alexander Iščenko, Viktor Koroj a Sergej Žurik museli v obavách o svoj život podpísať vyhlásenie, že od prípadu odstupujú,  po tom, čo do budovy súdu vtrhla veľká tlupa ozbrojencov v maskách, ktorá zablokovala súdny proces a vyhrážala sa sudcom, že ich zastrelí, ak sa nevzdajú ďalšieho vyšetrovania. O incidente, aký nemal obdobu v Európe 21. storočia sa čitatelia novín či diváci verejnoprávnej televízie na Slovensku nedozvedeli nič.

V pondelok 2. mája 2016 sa malo pred Domom odborových zväzov konať výročné pamätné zhromaždenie, na ktoré do Odesy prišlo vyše 5 tisíc ľudí z celej Ukrajiny. Napokon sa však míting na tomto pamätnom mieste nekonal, lebo do mesta dorazili stovky príslušníkov neonacistického práporu Azov a batalióny Pravého sektora s vyhrážkami, že účastníkov spomienkovej akcie stihne exemplárny trest. Medzitým zaúradovala polícia – na mieste tragédie zatkla asi 40 osôb a obvinila ich z výtržníctva a protiukrajinskej agitácie. Keď potom anonym nahlásil, že v blízkosti Domu odborov je bomba, polícia a jednotky Národnej gardy nedovolili účastníkom zhromaždenia položiť k budove vence a kvety. Sprievod sa potom za asistencie kukláčov presunul na neďaleké Kulikovo pole, ktoré predtým prehľadali pyrotechnici.

Všetky tieto minulé, ale i súčasné udalosti sú na hony vzdialené od myšlienky demokratizácie Ukrajiny, na ktorú dáva Európa v podobe bianco šeku miliardy eur.

Zločiny Majdanu, odeský masaker, zabití ľudia v Mariupole, atentáty na novinárov i politikov zostávajú nevyšetrené. Pokrytectvo politikov západnej časti sveta a postoje nadácií, ktorým ležia na srdci ľudské práva pripomínajú tri budhistické opice: Jedna nič nevidí, druhá nič nepočuje a tretia mlčí ako hrob.

Vysokopostavení ukrajinskí politici rýchlo identifikovali „vinníkov“. Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčinov uviedol, že nepokoje v Odese „boli koordinované z jedného centra umiestneného v Rusku“.  Ukrajinské ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že „tragédia bola vopred naplánovaná a dobre financovaná operácia ruských špeciálnych služieb“. Tieto nezmysly im nikto dodnes neuveril.

Ukrajinskí policajti o tom, čo sa chystá vedeli. V blízkosti futbalového štadióna sa ich pohybovalo okolo 700. Strety sa očakávali a policajti dostali rozkaz nezasahovať a vypnúť si telefóny! Neskôr, keď sa im situácia vymkla z rúk už zasahovali. Bolo však neskoro…

Schválne som čakal na správy slovenských tzv. mainstreamových alebo lepšie povedané mainzavádzajúcich médií či sa zmienia o tejto masakre. V týchto médiách bolo počuť ohlušujúce ticho. Toto mediálne ticho má veľkú výpovednú hodnotu. Svedčí o tom, že zločiny Ukrajincov sa utajujú, nevyšetrujú, bagatelizujú a to platí aj dnes. Postupne sa aj napriek zvrhlosti koaličných politikov, ktorí zakazujú alternatívne médiá a prenasledujú svojich oponentov, dostávajú medzi ľudí informácie o skutočných vinníkoch tejto Američanmi naplánovanej vojny.

Dôležité je tiež to, že slovenskí vládni militaristi a sluhovia USA sa naplno demaskovali. Dnes je čas vyspelej počítačovej techniky a ľudia, ktorí majú záujem si vedia odfiltrovať lži politikov k udalostiam na Ukrajine.

Paradoxne táto hnusná vojna potvrdila to, že súčasná koalícia neháji slovenské záujmy, ale cudzie. Občania sa stali rukojemníkmi vlády, ktorá za dva roky napáchala toľko zla, koľko sa ešte nikomu v novodobej histórii Slovenska nepodarilo. A navyše, táto vláda priamo tým čo robí ohrozuje suverenitu, existenciu SR a vedie ju do vojenskej konfronácie s Ruskom na pokyn USA!!! Je preto čas sa vzoprieť tomuto násiliu a postaviť sa na všeobecný odpor podľa článku 32 Ústavy SR.

Cieľom USA je totiž vyprovokovať vojnu Európy proti Rusku. USA má v pláne najnovšie schváliť pre Ukrajinu dodávky zbraní za 33 mld. USD. Čiže žiadne ukončenie vojny. To je jasný dôkaz, kam nás ťahá táto vláda národného ohrozenia a národného zdierania. Nemá zmysel čakať, lebo ak sa nepostavíme na odpor, vojna na Slovensku a v Európe bude nevyhnutná. Potom však bude už neskoro…

Z mesta SNP Ivan Štubňa

Aktualizované a prevzaté podľa publicistu Ľudovíta Števku Viac TU:

Obete 2. svetovej vojny

Spoločný menovateľ: kapitalizmus. A máme ho znova. Ako to skončí?