Nosenie rúška vonku je zbytočné. Zákaz vychádzania je absurdita, ľudia potrebujú byť na čerstvom vzduchu hovorí nemecký biofyzik

Jeden z najväčších európskych odborníkov na aerosóly Gerhard Scheuch je presvedčený, že najlepšou ochranou proti koronavírusu je práve pobyt na čerstvom vzduchu.

Keď nemecký biofyzik Gerhard Scheuch hodnotí opatrenia ako zákaz vychádzania či povinnosť nosiť vonku rúško, neodpustí si slová ako šialené, absurdné či hlúposť. Jeden z najväčších európskych odborníkov na aerosóly je totiž presvedčený, že najlepšou ochranou proti koronavírusu je práve pobyt na čerstvom vzduchu. Namiesto toho, aby k tomu úrady ľudí motivovali, ich však nútia zostať tam, kde je riziko infekcie koronavírusom oveľa väčšie – vnútri.

Je známe, že koronavírus sa šíri pomocou aerosólov. Čo to vlastne je?

Aerosóly sú zmesi vzduchu a čiastočiek, ktoré sa v ňom vznášajú. Môžu to byť kvapôčky alebo pevné častice. Príkladom aerosólu je aj cigaretový dym či hmla. Poznáme teda viacero druhov aerosólov. Dá sa povedať, že aj my žijeme v aerosóle, pretože nás neobklopuje iba čistý vzduch, ale nachádzajú sa v ňom rozličné malé čiastočky a plyny. To je to, čo neprestajne vdychujeme a vydychujeme. A vírus, s ktorým už rok bojujeme, sa prenáša práve prostredníctvom aerosólov.

Líšia sa aerosóly koronavírusu podľa toho, o akú mutáciu ide?

Nie, sú identické. Keď niekto vdýchne vírus, ten môže zostať v jeho nose alebo preniknúť až do pľúc. Tam sa zachytí na bunkách a v nich sa môže rozmnožiť, lebo sám to nedokáže. Keď sa rozmnoží, bunku opustí a opäť sa musí dostať von z tela, aby sa nákaza mohla šíriť. To sa deje pri vydychovaní. Aj pri normálnom dýchaní vypúšťame do vzduchu čiastočky aerosólu, no veľmi málo.

Keď však máme zápal, vírusovú infekciu, tak tých častíc vydychujeme oveľa viac. Je možné, že sa niektorá mutácia vírusu v tele lepšie rozmnožuje, a tým sa jej pri vydychovaní dostáva do vzduchu väčšie množstvo. To však ešte nevieme. Vírus pritom ako aerosól väčšinou nezostáva „nahý“. Je obalený tenkou vrstvou hlienu, ktorý má človek v pľúcach.

Priebeh choroby COVID-19 býva rôzny. Sú ľudia, čo ani nemajú príznaky, iní sa dlho liečia alebo zomierajú. Nesúvisí to s tým, koľko vdýchli aerosólu s vírusom?

Je to jedna z možností. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí nosia ochrannú masku, často nedostanú takú silnú infekciu ako tí, čo nenosia žiadnu. Naozaj to teda môže byť tak, že to množstvo vírusu, ktoré sa do nich dostane, určuje ďalší priebeh ochorenia. Môže to však závisieť aj od toho, ako vírus vnikne. Keď sa napríklad usadí v nose, môže vyvolať iba ľahký priebeh, ale keď prenikne hlboko do pľúc, môže spôsobiť ťažký zápal a tým aj závažný priebeh choroby. Je to však len hypotéza.

Ako na aerosóly vplýva počasie?

Vyzerá to tak, že sa vírusy v letnom období nevedia tak šíriť ako v zime. V lete je viac ultrafialového žiarenia a vírusy ho neznesú. Vlani robili v USA výskum, kde zistili, že keď oblak aerosólu vystavili silnému slnečnému svetlu, tak vírusy prežili len 1 až 7 minút. Naopak, ak sú vnútri, kde nie je UV žiarenie, dokážu prežiť celé hodiny. Úlohu však zohráva ešte jeden faktor. Zdá sa, že vírusy majú rady istú vlhkosť vzduchu. Ak dosahuje 40 až 60 percent, nie sú veľmi životaschopné. Keď je vzduch priveľmi suchý, prežijú dlhšie. To všetko sú však veci, ktoré sa ešte len skúmajú.

Vaša firma vyrobila prístroj, ktorý podľa dychu odhalí, či je človek infekčný. Funguje ako test na koronavírus?

To nie. Iba zistí, či je osoba infekčná – či aerosólmi, ktoré vypúšťa, môže iných nakaziť. Prístroj pred ústami meria, koľko aerosólov človek vydychuje. Pri zdravom človeku je to množstvo veľmi malé – asi 200 až tisíc častíc na liter vydýchnutého vzduchu. Ak je však niekto nakazený alebo nákazlivý, tak to číslo dramaticky stúpa. Našli sme už ľudí, ktorí vydychovali až 250-tisíc častíc. Spravili sme tisíce meraní a podobne veľké množstvo sme zistili len veľmi zriedka – zakaždým vtedy, keď tí ľudia už mali zápal pľúc. Nemusí však ísť iba o následok koronavírusu, môže byť za tým aj chrípka či iné vírusy.

Kedy sa vaše zariadenie bude dať použiť?

Ešte preverujeme jeho spoľahlivosť. Nasadili sme ho do mnohých kliník a záujem oň už prejavili aj domovy dôchodcov či sociálnych služieb. Prístroj by mohli umiestniť pri vchode, a keby človeku namerali prekročené množstvo vydýchnutých častíc, nemohol by vstúpiť. To by mohlo zabrániť zavlečeniu nákazy do týchto domovov. Problém je, že tie častice aerosólu, ktoré vydychujeme, sú skutočne veľmi drobné – majú asi len 0,2 mikrometra, takže na ich meranie treba drahú techniku. Skúšame nájsť spôsob, ako by sa to dalo robiť jednoduchšie. Človek by napríklad mohol mať detektor v mobile, na ktorý by dýchol a hneď by mal výsledok. K tomu však máme ešte ďaleko.

Možno váš prístroj považovať za nový objav?

To, že človek vydychuje tieto čiastočky, sa vie už asi 20 či 30 rokov. No iba zhruba pred 15 rokmi sa zistilo, že sa v nich nachádzajú i vírusy. Zaujímavé je, že tie častice sú infekčné, ale nie každý nakazený infekciu aj roznáša. Čínski vedci robili vlani výskum, pri ktorom nechali chorých ľudí dýchať cez filter, a zistili, že až 71 percent z nich nevydychuje nijaký vírus.

Našli pritom len veľmi málo pacientov, ktorí vydychovali naozaj veľké množstvo vírusu. Rekord dosiahol jeden, ktorý za minútu vydýchol až 400-tisíc častíc vírusu. A teraz si predstavte, že by som takto chorý štyri hodiny pracoval v uzavretej kancelárii, kde sa nevetrá – do vzduchu by som vydýchol takmer 100 miliónov častíc vírusu! To je obrovská dávka. Keby tam niekto vstúpil, ani sa nemusí dlho zdržať a už by sa nakazil. Práve preto je to teraz vnútri také nebezpečné.

Na Slovensku je povinné nosiť rúško a vnútri respirátor FFP2. Do akej miery chránia pred aerosólmi s koronavírusom?

Sú v tom veľké rozdiely. Pri rúšku veľmi záleží na látke, z akej je vyrobené. Respirátory FFP2 alebo KN95, ako sa označujú v Číne, poskytujú veľmi dobrú ochranu. Potvrdili to už viaceré výskumy, z ktorých vyplynulo, že zadržali vyše 90 percent vírusu. To je výborný výsledok. Treba však dávať pozor, aby maska na tvári dobre priliehala. Inak človek nedýcha cez látku, ale medzerami, pretože vzduch si vždy vyberá cestu najmenšieho odporu.

U nás, tak ako v Nemecku, musia ľudia nosiť rúško aj vonku v intraviláne mesta či obce. Čo si o tom myslíte?

Je to absolútny nezmysel. Ako už vlani zistili čínski vedci, k nákaze dochádza hlavne v interiéri. Skonštatovali, že prenos koronavírusu SARS-CoV-2 je problémom vnútorných priestorov. Preskúmali vyše 7 000 prípadov infekcie a z nich len jedna jediná nastala vonku. Preto stále hovorím, že 99 či dokonca až 99,9 percenta infekcií pripadá na interiér. Pod holým nebom sa prakticky nedá infikovať, a dokonca aj keby tam bol ten 0,1-percentný výskyt nákazy, stále tu máme 99,9 percenta vo vnútorných priestoroch.

Máte pre svoju teóriu aj iné dôkazy okrem výskumu z Číny?

Minulý rok som si pozrel údaje nemeckého Inštitútu Roberta Kocha, kde sa uvádza, že z preskúmaných 48-tisíc prípadov infekcie koronavírusom sa len v troch potvrdil prenos vonku. Išlo o skupinu ľudí, ktorí si spravili piknik, a jeden z nich nakazil ďalších. Také správy sú však veľmi zriedkavé. Ja ako vedec v oblasti aerosólov by som preto všetku pozornosť sústredil na vnútorné priestory.

Netvrdím, že neexistuje žiadna nákaza. Existuje a koronavírus je naozaj nebezpečný, zabíja ľudí. Ale musíme sa zamerať na tie miesta, kde sú skutočné ohniská nákazy. Vieme, že sa to deje vnútri, tak, prosím, sústreďme všetky sily na to, aby sme riziko infekcie znížili práve tam. Nestarajme sa o také hlúposti, či má niekto na ulici rúško. Prečo míňame toľko energie na 0,1 percenta? Po meste sa preháňajú policajti a rozdávajú pokuty, ak niekto nemá masku… Veď to je šialené!

Niekedy je však asi dobré mať rúško aj vonku…

Ja by som ho odporúčal nasadiť len vtedy, keď sa človek nachádza v tesnej blízkosti masy ľudí alebo stojí blízko oproti inej osobe a nemôže dodržať aspoň metrový odstup. V iných prípadoch ho naozaj netreba.

A čo keď sa vonku stretnú dvaja známi a začnú sa rozprávať?

Ak stoja oproti sebe, tak by som im odporučil nasadiť si masku, ale keby sa bavili pri chôdzi, je to zbytočné, lebo oblaky aerosólov sa tam rýchlo rozplynú. Väčšinou je to tak, že vydychovaný vzduch je teplejší ako ten v okolí, a preto stúpa hore.

Na Slovensku je bežné, že si rúška dávajú aj bežci či cyklisti.

To je úplne zbytočné, pri takej činnosti sa nedá nakaziť. Vydychovaný vzduch sa tak rýchlo zriedi, že to vôbec nehrozí. Ľudia by vonku museli stáť oproti sebe niekoľko minút, aby sa im podarilo vrhnúť si do tváre škodlivé množstvo vírusu. A to sa pri behu, bicyklovaní alebo prechádzke nedeje. Pri tom sa ľudia iba rýchlo minú. Stretnú sa len na zlomok sekundy, čo je primálo na to, aby sa mohli infikovať. Jednoducho, ak vonku dochádza možno iba k 0,1 percenta nákazy, je zbytočné sa tým zaoberať. Povolil by som i to, aby si ľudia mohli vonku zahrať futbal. Aj tam je kontakt minimálny.

Pri športe sa však človek zadýcha a vtedy môže prijať väčšie množstvo vírusu, nie?

Samozrejme, dýcha rýchlejšie a hlbšie, takže ak je niekto nakazený, vydýchne viac vírusu a potrebný čas kontaktu sa možno o pár minút skráti. No ani to nestačí. Jedine keby išlo o zápasenie alebo box, kde sú súperi v úzkom kontakte. Pri iných športoch, ako je futbal či basketbal, sú tie stretnutia počas hry príliš krátke na prenos infekcie. Zatiaľ nejestvuje jediný dôkaz, že by sa tak pri športe niekto nakazil koronavírusom.

Ak je však riziko nákazy vonku zanedbateľné, prečo toľko krajín prikazuje občanom nosiť v meste rúška?

Jeden nemecký politik sa prezradil. Povedal, že je to preto, lebo sa to dá dobre kontrolovať. Prirodzene. Domov vám predsa nepríde policajt, aby preveril, či tam nosíte masku, alebo dodržiavate opatrenia. Ale vonku sa to dá. Politici presadzujú také kroky, ktoré môžu kontrolovať.

Vlani u nás zverejnili štatistiky, podľa ktorých boli hlavnými zdrojmi infekcie domovy dôchodcov a sociálnej starostlivosti, veľké ubytovacie zariadenia, nemocnice a domácnosti. Na tých miestach dochádzalo k vyše 70 percentám šírenia nákazy. To všetko sú však miesta, ktoré sa nedajú kontrolovať. Sotva možno poslať políciu do domova dôchodcov, ani v nemocnici by veľa nezmohla, tobôž v domácnostiach. To znamená, že viac ako 70 percent prenosu infekcie nemožno kontrolovať.

Aké opatrenia pomáhajú vo vnútorných priestoroch?

Tam sa aerosóly hromadia. Čím dlhšie sa v nich ľudia zdržujú, tým je koncentrácia aerosólov vyššia. Preto treba zabezpečiť, aby sa znížila. Dôležité je, aby v jednej miestnosti bolo čo najmenej ľudí a pobudli tam čo najkratšie. Tak by sa napríklad i v školách mohli skrátiť vyučovacie hodiny. Ďalším faktorom je veľkosť miestnosti. Čím je väčšia, tým menšie riziko infekcie. Treba tiež neustále vetrať. Čím častejšie, tým lepšie. A, pravdaže, nosiť respirátor FFP2, a ak sa dá, zaobstarať si do miestnosti zariadenie, ktoré filtruje vzduch. Keď človek dodrží týchto šesť opatrení, môže sa v interiéri cítiť bezpečne.

Čo hovoríte na zákaz vychádzania?

Je to absurdné. V skutočnosti by bolo lepšie ľudí motivovať, aby vyšli von. Povedal by som im: Prosím, stretnite sa radšej vonku ako potajomky doma. Stretávajte sa v parku, choďte na prechádzku. Tam sa vám nič nestane. Je jasné, že zákazom vychádzania politici chceli zabrániť, aby sa ľudia kontaktovali. Potom to však treba povedať presne: Obmedzte kontakty vo vnútorných priestoroch.

Nie je to tak, že politici prijímajú opatrenia, ktoré im odporúčajú odborníci?

Tomu neverím. Bavil som sa s mnohými odborníkmi, a nikto nechápal, prečo politici nepresadzujú to, čo vedci považujú za zmysluplné. V októbri minulého roka, keď v bavorskom Berchtesgadene zaviedli zákaz vychádzania, lebo sa tam zvýšila incidencia, som sa rozprával s profesorom z Inštitútu Roberta Kocha. Prezradil mi, že nevydali nijaké odporúčanie, kde by uvažovali o takom zákaze.

Experti to teda nenavrhli, prišli s tým politici. Je taký vtip, ktorý tú situáciu vystihuje: Opilec hľadá stratený kľúč pod pouličnou lampou. Ide okolo ďalší a pýta sa: Stratil si tam kľúč? A prvý odpovie: Nie, ale je tam svetlo… Myslím si, že ľuďom treba veci skôr vysvetliť a motivovať ich, nielen sprísňovať opatrenia a ukladať pokuty.

Keď tak nahlas kritizujete nariadenia vlády, nepovažujú vás za čiernu ovcu?

Stretávam sa s kritikou: „Prečo to robíš?! Popieraš opatrenia proti pandémii.“ Nie, i ja chcem, aby sme túto pandémiu dostali pod kontrolu. Lenže to sa nepodarí, keď budeme krútiť nesprávne koleso. Treba sa naozaj sústrediť na tie miesta, ktoré sú nebezpečné. Nie som zástanca konšpiračných teórií ani nepopieram pandémiu. Len chcem, aby sme to, čo o nej vieme, aj využili. A vďaka tomu ju aj zvládneme. V tomto som celkom optimista.

Dr. Gerhard Scheuch (65)

• Biofyzik a popredný nemecký odborník na aerosóly. Dvanásť rokov pôsobil v Národnom výskumnom centre pre životné prostredie a zdravie vo Frankfurte nad Mohanom a šesť rokov ako vedúci pracovník v Helmholtzovom centre v Mníchove.

• Bol prezidentom Medzinárodnej spoločnosti pre aerosóly v medicíne (ISAM) a je členom odbornej skupiny Európskej liekovej agentúry (EMA). Založil a viedol niekoľko firiem, ktoré sa zaoberali poradenstvom a vývojom liekov na choroby dýchacích ciest. Vo výskume sa venuje aerosólom a liečbe pľúcnych chorôb. Publikoval vyše 150 vedeckých článkov.

• Dnes je šéfom spoločnosti GS Bio-Inhalation v Gemündene. V poslednom čase sa často vyjadruje pre médiá v Nemecku.

Zdroj: zurnal.pravda.sk