NIE KAŽDÝ, KTO VIE VYHODIŤ MOST DO VZDUCHU, DOKÁŽE POSTAVIŤ MOST NOVÝ A EŠTE LEPŠÍ
Na Slovensku prebieha „neľútostný“ politický boj medzi vládnou garnitúrou a garnitúrou politikov, derúcich sa k moci, ktorý nemá nič spoločné s normálnym politickým súperením opozície a koalície.
Namiesto predkladania reálnych návrhov, ale aj protinávrhov na riešenie problémov, predovšetkým v oblasti sociálneho postavenia občanov, osôb zamestnaných a ich príjmu, problémov rodín s deťmi, dôchodcov, nevyhnutné riešenie malých a stredných podnikov, poľnohospodárstva, zelenej energie a ekológie, sme svedkami osobných útokov politikov navzájom na seba, riešiacich osobnú nenávisť, riešenia typu koho a za čo bude potrebné trestne stíhať, kto má a kto nemá byť vo väzbe. A do tohto politického, nič pre ľudí neriešiaceho marazmu, zaťahujú občanov, ktorí sa právom pýtajú: „Čo sa zmení, keď by aj došlo k výmene vládnucej garnitúry za novú?“ Tvrdím, že nezmenilo by sa nič. Ostala by osobná nenávisť a snaha za každú cenu zlikvidovať snáď aj fyzicky svojho oponenta. A toto si Slovensko a jeho občania určite nezaslúžia a majú už toho dosť.
Bezbrehé a nič neriešiace vzájomné útoky samozvaných odborníkov na sociálnych sieťach, ale aj v médiách, sú síce čitateľsky lákavé, ale v podstate nič neriešiace. Popularita a preferencie politických strán rastú nie podľa konkrétnych návrhov riešení v oblasti ekonomického života občanov, ale v tom, kto ako teatrálnejšie dehonestuje politického súpera. Toto sa snáď nevyskytuje v žiadnej civilizovanej krajine.
Politické strany, ktoré chcú a sú schopné riešiť problémy v spoločnosti odborne, slušne a ešte raz odborne, akosi nie sú pre mediálny priestor zaujímavé a to nie je dobré. Nie každý, kto vie vyhodiť most do vzduchu, dokáže postaviť most nový a ešte lepší.
V tomto, podľa môjho názoru, vedome alebo z neznalosti budovaného zmätku, unikajú pozornosti občanov skutočnosti, ktoré sú pre ich život, život ich rodín, ich prácu, podnikanie, ale aj vôbec dôstojné a sebavedomé postavenie Slovenska veľmi dôležité.
Len veľmi málo sú občania Slovenska upovedomovaní médiami o dianí v Európe, v EÚ a pokiaľ áno, tak len jednostranne, tak, aby to vyhovovalo bruselskej administratíve, liberálnym a proeurópskym stranám a politikom, ktorí v skutočnosti sú liberálni len podľa názvu a proeurópski len v záujme silných západoeurópskych štátov a transatlantických spojencov. Pritom v EÚ sa dejú veci, ktoré sa bytostne Slovenska dotýkajú.
Po predložení Záverečnej správy predsedom EP, Rady a Komisie, sa skončila 9. mája 2022 v Štrasburgu Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE). Konferencia o budúcnosti Európy bola sériou debát, návrhov a diskusií o výzvach a prioritách EÚ. Zúčastnili sa jej predovšetkým mladí ľudia. V závislosti od výsledkov tejto konferencie, podľa vyjadrenia von der Leyenovej, má byť zmena smerovania EÚ v oblastiach obsiahnutých v 9 paneloch, týkajúcich sa sociálnej spravodlivosti, európskej demokracie, zmeny klímy, migrácie a pod.
Tejto diskusie sa zúčastnilo 700 000 občanov, a keď zoberieme na zreteľ, že EÚ má cca 450 miliónov občanov, tak účasť nebola taká vysoká, aby sme mohli prijaté závery považovať za akúsi vôľu občanov a názor na budúcnosť Európy.
Čo je však dôležité, najviac úniu zaujíma jednomyseľnosť hlasovania vo veciach, ktoré členské štáty považujú za citlivé. Jednoducho chcú odňať právo národným štátom, aby sa v rozhodujúcich otázkach hlasovalo jednomyseľne, a teda odňať možnosť tomu-ktorému národnému štátu vetovať rozhodnutia EÚ, pokiaľ to takémuto štátu nevyhovuje. Teda je tu snaha zmeniť zmluvy EÚ a o dôležitých otázkach rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Takýmto spôsobom by boli výrazne oklieštené práva národných štátov a tieto by sa museli podriadiť ekonomicky silným štátom Európy, ktoré by ich jednoducho prehlasovali. Samozrejme, s takouto zmenou zmlúv by museli jednomyseľne súhlasiť predstavitelia a teda vlády všetkých národných štátov. V tejto súvislosti je preto výsostne dôležité, aby v budúcich parlamentných voľbách sa občania Slovenska rozumne rozhodli, aké strany a politikov budú voliť, pretože ak by mala pri moci zostať súčasná vládna garnitúra, tak si dovolím vysloviť názor, že s takou zmenou zmlúv EÚ by s najväčšou pravdepodobnosťou súhlasila. Táto bytostne dôležitá otázka však na Slovensku, žiaľbohu, na programe dňa, v médiách a politickom živote, málo kulminuje.
NÁVŠTEVA OBČANOV Z OBCE JAKUBANY V EURÓPSKOM PARLAMENTE
Okrem toho, že som poslancom EP za Slovenskú republiku, som aj predsedom strany Slovenský PATRIOT. Vo všeobecnosti byť patriotom Slovenska znamená byť hrdý na Slovensko, na svoju zem, mesto, obec, kde som sa narodil, kde mám svoje korene, hrdosť na cyrilometodejské tradície, bez ohľadu na to, či ide o Slováka, Gorala, Rusína, Maďara, Róma či Žida a Európa si to musí uvedomiť a akceptovať to.
To bolo a je hlavným dôvodom, pre ktorý moja kancelária europoslanca zorganizovala niekoľko návštev europarlamentu občanov zo Slovenska a viaceré ešte zorganizované budú. Nie som totiž toho názoru, aby občania Slovenska boli v akejsi depresii a úbohom postavení občanov, na ktorých každý a všetci útočia a musia sa brániť proti niekedy nezmyselným nariadeniam Bruselu, proti migrantom, proti zmätočným opatreniam ohľadom pandémie COVID a pod. Nie plač, ale hrdosť. A hrdosť je treba prejaviť tak, aby si nás vážili, či sa im to páči alebo nie. Len hrdý národ a hrdý občan Slovenska môže niečo či už na Slovensku alebo v Európe dokázať, a Európa si to musí uvedomiť a akceptovať to. Zmyslom návštevy občanov obce Jakubany z okresu Stará Ľubovňa, bolo, okrem iného, aj usporiadanie sv. omše v duchovnej miestnosti EP, za účasti gréckokatolíckeho kňaza, za mier na Ukrajine so sloganom:
„Not war, not weapons, not fighting but peace!“
„Nie vojna, nie zbrane, nie bojovanie, ale mier!“
Jednoznačne sme sa touto omšou vyjadrili, že ukončenie vojny na Ukrajine sa musí udiať nie bojovaním a dodávaním zbraní, ale zmysluplným dialógom medzi dvomi veľkými národmi Ruska a Ukrajiny. Na túto omšu boli pozvaní všetci poslanci EP. Zvláštnosťou je, že sa ich nezúčastnil ani jeden z europoslancov zo Slovenska. To, že sa tam nezúčastnili tzv. liberálni slovenskí europoslanci, ma neprekvapilo. Veľkým prekvapením však bolo to, že sa ich nezúčastnili ani slovenskí europoslanci v radov kresťanských demokratov.
Občania Jakuban na námestí pred parlamentom spontánne zaspievali a zatancovali národné piesne a bolo pre mňa veľkým zadosťučinením, keď sa ma okoloidúci pýtali, čo je to a ja som im mohol odpovedať – je to Slovensko a sú to občania zo Slovenska.
JUDr. Miroslav Radačovský, disclaimer a nezaradený poslanec Európskeho parlamentu a predseda strany Slovenský PATRIOT
Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor (autori).
Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
Viac informácií:
www.slovenskypatriot.sk
www.facebook.com/radacovskypatriot
https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197764/MIROSLAV_RADACOVSKY/home
Zanechajte nám komentár