Neverte a nedávajte sa testovať ani PCR testami.

Aj z rozhodnutia portugalského apelačného súdu v Lisabone je bez najmenších pochybnosti nesporné, že i chystané PCR testy sú zjavne nespoľahlivé pre identifikáciu COVID-19. Ich identifikačná spoľahlivosť podľa tohto rozhodnutia je až dramatický mimoriadne nízka.

„Už 4. októbra som upozorňoval na rizika PCR testov a potom tiež 12. novembra„, upozorňuje Štefan Harabin

Z obsahu článku „Pandemický nástroj:

PCR testy“, ktorý vyšiel v knižnom časopise Čierne na bielom 9-10/2020, str. 8-11sa dozviete, ako s PCR testami na diagnostiku ochorenia na kovid sa dá ľahko manipulovať. Dobrý režisér ich dokáže nastaviť tak, že všetky testy môžu vychádzať negatívne, alebo opačne, že všetky testy budú vychádzať (falošne) pozitívne. Zdieľajte a šírte tento príspevok v čo najväčšom rozsahu, aby Matovič a spol bez najmenších pochybnosti vylúčili,že s výsledkami PCR testov sa nepodvádza v smere umeléhonavyšovania počtu infikovaných s politickým cieľom udržiavať núdzový stav.

Text článku: „PCR testy sú od začiatku terčom kritiky ako nepresný spôsob diagnostiky ochorenia na kovid. Vysoké percento nesprávnych výsledkov, zamieňanie pojmu pozitívne testovaný za chorý, únik osobných údajov, fiktívne vykazované testy, sporný spôsob odberu vzoriek poškodzujúci nosnú dutinu – to sú niektoré z často kritizovaných skutočností. Sú však aj iné obavy, o ktorých verejnosť nemá jasné informácie, a to, že PCR testy možno súžia na iný účel, než na objektívnu diagnostiku, a že sú vopred plánovaným nástrojom vopred plánovanej koronakrízy. Odznievajú obavy, že pri PRC testoch dochádza aj k zberu genetického materiálu a že genetické údaje môžu byť zneužité, najmä ak dochádza k takým legislatívnym krokom ako v Taliansku, kde 3. 2. 2020 v súvislosti s koronakrízou povolili spracovávať citlivé osobné údaje vrátane genetických . Uveďme niekoľko informácií, ktoré podnecujú na to, aby sme položili vyčerpávajúce otázky súvisiace s kovidovými PCR testami aj predstaviteľov moci na Slovensku. Distribúcia kovidových PCR testov už v roku 2018?Po výpovediach americkej zdravotnej sestry Erin Marie Olsewskej , ktorá o.i. v jednom z videorozhovorov prezentovala kovidový PCR test s dobou respirácie do decembra 2019, sa objavil relevantnejší zdroj potvrdzujúci, že kovidové testy sa distribuovali do jednotlivých štátoch už v roku 2018, a to stránka Svetovej banky.

Napr. z kanála YouTube Vlad Freedom sa dozvedáme: „Na stránke Svetovej banky sa objavili dokumenty, ktoré zatvárajú sporné otázky o pandémii. Dokumenty obsahujú predpisy pre všetky štáty v súvislosti s reakciou na covid-19, karantény do roku 2025 a iných vecí. Okrem toho Svetová banka cez svoju dcérsku spoločnosť dokumentovala export na covid-19 do rôznych štátov už v roku 2018. Áno, minimálne rok pred jeho objavením v roku 2019. Mnohí blogeri, ktorí sa neboja hovoriť pravdu, uviedli, že potom, ako publikovali tieto dokumenty na internete, na stránkach Svetovej banky v týchto dokumentoch zmenili názov „testovacie sady covid-19“ za „medicínske testovacie sady“.

Mejnstrímové médiá o tom mlčia, čo nie je prekvapujúce, pretože takéto prelomové fakty deštruujú ich fejkový naratív. … Je to priamy dôkaz toho, že všetko to bolo naplánované a bábkové vlády vypĺňajú svoju úlohu.“ Zaujíma vás, za koľko dolárov nakúpilo COVID-19 testov v roku 2018 Slovensko? Tu poskytuje informáciu portál Bádateľ: Uvádza, že na Slovensko boli v roku 2018 dodané kovidové testy za zhruba 62 miliónov amerických dolárov.

(Viac na: https://www.badatel.net/obrovsky-podvod-svetova-banka-uz…/ )Na Bádateli však nájdeme z 2.9.2020 aj ďalší článok o PCR testoch, z ktorého je poučné uviesť podstatné informácie a vysvetlenia: PCR testy netestujú iba koronavírus, ale aj niečo oveľa zlovestnejšie. Ako funguje RT-PCR test na COVID-19Väčšina ľudí si o PCR testoch predstavuje, že zisťujú prítomnosť celého genómu vírusu SARS-CoV-2 a teda, že sú veľmi presné. Nič však nie je ďalej od pravdy. Nový koronavírus obsahuje asi 30 tisíc báz RNA. … PCR testy na koronavírus testujú len asi 200 až 300 týchto báz, nie všetkých 30 tisíc báz celého genómu vírusu. A aj tých 200 až 300 báz nepredstavuje jeden ucelený reťazec, ale viacero kratších kúskov.

Vykonanie a vyhodnotenie PCR testu potom prebieha nasledovne: Na odberných miestach odoberú človeku z úst a nosa vzorky. Tie pošlú do laboratória. Tam pomocou enzýmov a ďalších metód namnožia gény v odobratej vzorke, lebo jeden génový reťazec z jedného alebo dvoch vírusov by nevedeli zachytiť. Namnoženie sa robí v cykloch a každý cyklus množstvo génov zdvojnásobí. Takže, ak sa vo vzorke nachádza napríklad genóm z jedného vírusu a test je nastavený na 30 opakovaní množenia (amplifikácie), tak pri jednotlivých cykloch množstvo hľadaného genómu bude rásť nasledovne: 1, 2, 4, 8, 16, 32, …. 1.073.741.824. Čiže na konci sa vo vzorke už nebude nachádzať genóm z 1 vírusu, ale ako keby tam bolo niečo vyše jednej miliardy vírusov. No a to je už počet, ktorý vedia zachytiť a vyhodnotiť ako „pozitívny test na koronavírus“.

Na prvý pohľad by sa to mohlo zdať ako ideálny test, lenže nie je. Počas množenia génov sa totiž zvyknú vyskytnúť aj chyby a čím viac cyklov vykonáte, tým viac chýb sa tam nakopí. …Čo v skutočnosti testujú PCR testy na koronavírus? Protokol obsahuje 9 reťazcov génových báz, ktoré definujú PCR test. … druhý reťazec zvrchu je: CTCCCTTTGTTGTGTTGT

Znamená to, že jedna z deviatich génových sekvencií, ktoré definujú PCR testy na koronavírus, je identická s časťou ľudského chromozómu č.8. Zhrnuté: PCR testy na koronavírus zahŕňajú ľudské gény! …Ak sa testy okrem génových sekvencií vírusu … zameriavajú aj na ľudské génové sekvencie, potom v podstate každý človek môže mať výsledok takéhoto testu pozitívny…. Prečo teda všetkým ľuďom nevychádzajú testy pozitívne? Na Slovensku do približne júla bolo okolo 1% testov pozitívnych, teraz s rastúcimi „prípadmi COVID-19“ je to 2 až 4%. Prečo nie 100%, keď sa tie testy zameriavajú aj na ľudské gény?… Ak je počet opakovaní prinízky, tak všetky testy vychádzajú negatívne, lebo počet génových reťazcov je tam menší, ako vie zachytiť mechanizmus testu. Keď je opakovaní zasa priveľa, tak všetky testy vychádzajú (falošne) pozitívne. To rozpätie ideálneho počtu opakovaní Cq sa pohybuje od 20 do 35 (u rôznych PCR testoch sa to môže mierne líšiť)…. Pre zachytenie tej ľudskej sekvencie génov na chromozóme č.8 je potrebný určitý počet opakovaní v rámci intervalu Cq 20 až 35, napríklad tipneme si 30. Test môžu nastaviť na číslo Cq 24, čo je síce menej ako potrebných 30, no istá časť testov, povedzme 1%, to už zachytí. Alebo to nastavia na číslo 25, test začne ukazovať 2% pozitívnych, pri Cq 26 to už bude 4%, atď. Pri Cq = 30 by to už bolo 100% pozitívnych prípadov, pretože všetky vzorky, pochopiteľne, budú obsahovať ľudský chromozóm č.8. Už vidíte, ako sa s tými testami dá krásne manipulovať?

Viac na: https://www.badatel.net/pcr-testy-netestuju-iba…/Zahrnutie ľudského chromozómu do kovidového PCR testu však vzbudzuje aj ďalšie otázky, a to o možnom zhromažďovaní a potenciálnom zneužití genetických údajov testovaných osôb. Pretože práve chromozóm č. 8 je veľmi zaujímavý, ako sa dozvieme z nasledujúceho zdroja: Birgit Bottová: Prvá obšírna analýza ľudského chromozómu 8

Vedci Národnej siete výskumu genómu (Nationalen Genomforschungsnetz – NGFN) spolu s medzinárodnými kolegami zverejnili obšírnu analýzu sekvencie obsahujúcej 142 miliónov báz. Nové dáta môžu pomôcť lepšie pochopiť evolúciu ľudského genómu a vzniku chorôb. … Chromozóm 8 obsahuje spolu len 793 proteínovo kódovaných génov, čím patrí ku génovo chudobným chromozómom. Zvláštnosťou ľudského chromozómu 8 je jedna sekvencia zahŕňajúca cca 15 miliónov báz, nachádzajúca sa na jednom z koncov chromozómu. Táto sekvencia sa veľmi výrazne mení od človeka k človeku a výrazne sa líši medzi človekom a šimpanzom, a to napriek tomu, že priemerne je 98,7 % genetickej informácie medzi oboma druhmi identickej. „Táto sekvencia chromozómu 8 sa v minulosti zmenila rýchlejšie a výraznejšie ako iné chromozomálne sekvencie,“ vysvetľuje Matthias

Platzer, vedúci spolkového ministerstva pre vzdelávanie a výskum. V rámci variabilnej sekvencie chromozómu 8 sa okrem iného nachádzajú gény, ktoré zodpovedajú za vrodenú imunitu človeka. Takto je možné popísať nešpecifické obranné mechanizmy tela, ktoré sa aktivujú krátko po vniknutí mikrobiologického útočníka, a sú funkčné od narodenia. Jedna skupina zúčastnených génov tvorí obranu. To sú telu vlastné antibiotiká, ktoré bránia organizmus pred infekciou s baktériami, plesňami alebo vírusmi. „Najmä gény, akými sú tie pre obranu, sa musia neustále prispôsobovať novým podmienkam životného prostredia. Len tak dokážu ponúkať efektívnu ochranu napríklad proti dosiaľ neznámym druhom baktérií. Ak sa tieto gény nachádzajú v oblastiach, ktoré sa rýchle menia, tak je vyššia pravdepodobnosť, že vzniknú nové, lepšie chrániace variácie,“ komentuje Platzer výsledky aktuálnej štúdie. Ale flexibilná chromozómová sekvencia môže mať význam aj pre ľudskú evolúciu: Vedci tu našli gény, ktoré hrajú úlohu pri rozvoji ľudského nervového systému. Napríklad gén MCPH1 nesie stavebný plán pre proteín mikrocefalín 1. Ak je tento proteín poškodený, obvod hlavy postihnutého je menší. Proteín, ktorý vytvára gén CSMD1 sa zas podieľa na neuronálnom prenose signálov. „Oba tieto gény poukazujú na to, že urýchlená miera zmien na konci chromozómu 8 mohla hrať dôležitú úlohu pri vývine špecifických vlastností ľudského nervového systému,“ tvrdí Platzer.

Záver: Vyššie uvedené informácie otvárajú mnoho otázok, no jedna z nich nás zasahuje veľmi citlivo – otázka spracovávania genetických informácií. Preto by sme sa mali ministra zdravotníctva spýtať: Aké informácie obsahuje výstup z PCR testov na Slovensku, ako sa uchováva, kam sa zasiela, kto všetko má alebo môže mať k nemu prístup a či nie je možnosť a riziko, že sa nad rámec informácií o negativite/pozitivite testu z laboratórií nedostávajú tretej osobe, možno aj bez vedomia MZ SR.

Toto je nevyhnutné preskúmať aj v súvislosti s avizovanou vakcináciou proti SARS-CoV-2, ktorá je z medicínskeho hľadiska celkom nelogická, pretože prax preukázala, že daný kovidový kmeň nie je nebezpečný, naopak, vakcinácia môže spôsobiť posun choroby do nebezpečných kovidových alebo chrípkových kmeňov. Nezabúdajme, že ide o nový typ dosiaľ nepoužívanej vakcíny, ktorá „syntetický kus RNK dostane do bunkových jadier a telo ju má začať čítať a tvoriť viac tej časti vírusu.

Myšlienka je taká, že si telo si naň zvykne a bude vedieť, ako si proti nemu vytvoriť protilátky a v budúcnosti s ním bojovať,“ – tento popis práce vakcíny uvádza Dr. Carrie Madejová v článku Transhumanismus, vakcína na covid-19 a človek 2.0. Upozorňuje, že sa používa proces tzv. transfekcie ako pri tvorbe geneticky modifikovaných organizmov, „keď sa pozriete na definíciu transfekcie, dozviete sa, že to môže byť dočasná zmena v bunke. … Alebo je možné, že zmena bude stabilná, dostane sa do genómu a bude taká stabilná, že sa začne replikovať, keď sa bude replikovať genóm, čo znamená, že sa to stane jeho trvalou súčasťou. To je riziko, ktoré podstupujeme. Môže to byť dočasná alebo trvalá zmena.

Spoznali by sme to ale až po rokoch.“ Z Ruska navyše postúpila informácia, že vakcíny majú svoje čísla (nie sú číslované šarže, ale jednotlivé vakcíny), čo môže byť nástrojom individualizácie vakcín. Ak sú v takomto prípade k dispozícii genetické údaje očkovaného človeka, a to napr. údaje o individuálnej vrodenej imunite, môže byť vakcína nasmerovaná individuálne na potlačenie imunity konkrétneho človeka tak, aby v druhej vakcíne jeho telo prijalo nanočipy z vakcín. Či naozaj chystajú realizáciu takéhoto druhu dvojfázového očkovania (prvá fáza potlačenie imunity – 2. fáza zavedenie nanočipov), ukáže čas. Príslušné patenty už vydali. Text z uvedených citovaných zdrojov zostavila Iva Vranská Rojková“

https://m.facebook.com/story.php?

Judges in Portugal highlight “more than debatable” reliability of Covid tests – Portugal Resident

story_fbid=2904606363149523&id=1680731138870391

JŠH