Musk prišiel o desiatky družíc Starlink. Zničila ich silná geomagnetická búrka
Spoločnosť SpaceX prišla o desiatky satelitov Starlink, ktoré sú určené na prenos internetu. Nepodarilo sa ich vypustenie – družica totiž zasiahla nečakane silná geomagnetická búrka.
Vo štvrtok 3. februára vyniesla raketa Falcon 9 na nízku obežnú dráhu Zeme 49 družíc Starlink. Ako už mnohokrát predtým všetko prebiehalo presne podľa plánu expertov SpaceX: druhý stupeň Falconu 9 vyniesol družice na zamýšľanú obežnú dráhu vo výške približne 210 kilometrov nad Zemou a všetky dosiahli riadený let.
Lenže potom sa niečo pokazilo. SpaceX umiestňuje svoje družice na tieto nižšie obežné dráhy, aby vo veľmi vzácnych prípadoch, kedy by niektorá z nich neprešla kontrolami systému, mohla byť zvrhnutá čo najrýchlejšie do atmosféry. Lenže práve na tejto nízkej obežnej dráhe ich v piatok zasiahla geomagnetická búrka.
Búrka proti družiciam
Tieto búrky spôsobujú okrem mnohých iných vplyvov aj vďaka množstvu silne energeticky nabitých častíc ohriatia atmosféry, a teda aj zvýšeniu hustoty atmosféry. Palubné systémy družíc ukázali, že presne k tomu došlo v minulý piatok: sila a rýchlosť búrky spôsobili, že oproti minulým štartom Starlinkov sa tentoraz odpor atmosféry zvýšil až o päťdesiat percent.
Tím Starlinku prikázal družiciam prejsť do bezpečného režimu, v ktorom by leteli voči búrke svojou najužšou stranou, podobne ako list papiera – tým sa mal minimalizovať odpor, a satelity by sa tak účinne kryli pred búrkou. Súčasne boli neustále pod dohľadom radarov.
Teraz ale spoločnosť SpaceX uviedla, že to nestačilo. Predbežné analýzy totiž ukazujú, že zvýšený odpor v malých výškach zabránil družiciam opustiť bezpečný režim a začať manévre na zvýšenie obežnej dráhy. Asi štyridsať sa ich kvôli tomu už vrátilo alebo čoskoro vráti do atmosféry. „Tieto padajúce družice nepredstavujú žiadne riziko kolízie s inými družicami a vďaka svojej konštrukcii zaniknú pri návrate do atmosféry – to znamená, že nevznikne žiadne orbitálne smetie a žiadne časti nedopadnú na Zem,“ uviedla spoločnosť.
Čo je slnečná búrka
Pri slnečnej erupcii sa uvoľňuje obrovské množstvo röntgenového, ultrafialového a gama žiarenia, sprevádzaného rýchlymi zväzkami častíc. Súčasne dochádza ku koronárnym výronom hmoty, pri ktorých sa do vesmíru uvoľňuje horúca slnečná plazma. Monitoruje to dnes celý rad zariadení.
Častice sa k Zemi rútia rýchlosťou svetla, ale samotná Zem je pred nimi vďaka magnetickému poľu chránená. Nie satelity na obežnej dráhe, ktorých elektronika je veľmi ľahko zraniteľná. Na nich je naša civilizácia silne závislá, bez družíc by nebolo komunikácie ani mnohých ďalších zásadných služieb, ako sa už niekoľkokrát ukázalo aj pri nie naozaj masívnej slnečnej erupcii.
Satelity síce možno pred týmto kozmickým žiarením veľkej sily odtieniť, ale pri drvivej väčšine komerčných satelitov sa to nevypláca – hmotnosť družice by výrazne narástla a cena služby by sa enormne zvýšila.
Ďalšou komplikáciou je, že kvôli rýchlosti, akou sa tieto častice pohybujú, sa na ich dopad nedá nijako pripraviť – satelity nie je možné presunúť na bezpečnejšiu dráhu ani inak zabezpečiť. Ich zničenie alebo poškodenie však môže byť varovaním pre ďalšiu vlnu problémov, ktoré spôsobí slnečná erupcia.
Vyššie spomínané výrony koronárnej hmoty, teda horúcej plazmy, totiž k Zemi dorazia oveľa neskôr, pohybujú sa pomalšie. Trvá im to desiatky hodín až niekoľko dní, potom ale môžu byť následky o to horšie.
„Normálna“ erupcia spôsobí elektromagnetickú búrku, ktorá poškodí maximálne tak niekoľko prístrojov a spôsobí pôsobivé polárne žiary aj na miestach, kde normálne nebývajú. Ale z histórie vieme, že Zem zasiahli oveľa silnejšie výrony koronárnej hmoty – našťastie pre ľudstvo až na začiatku priemyselnej éry.
Tá najsilnejšia zaznamenaná prišla roku 1859 ; vtedajšia erupcia bola asi trikrát silnejšia ako tie, ktoré zaznamenávame v súčasnosti. Podľa expertných odhadov je pravdepodobnosť, že podobne silnú udalosť Zem zažije v ďalších 10 rokoch, asi 12 percent.
Doplňujúce video o nebezpečí Solárnych búrok pre našu civilizáciu:
Solárna búrka nás môže presunúť o stovky rokov do minulosti
Svet nie je pripravený na silnú solárnu búrku, ktorá môže napáchať veľké škody.
Počítačová vedkyňa Sangeetha Abdu Jyothi z Kalifornskej univerzity v Irvine, prezentovala svoje zistenia na nedávnej konferencii SIGCOMM 2021, ktorá sa venovala dátovej komunikácii. Vyjadrila najmä svoje obavy zo zraniteľnosti globálnej štruktúry internetu v prípade veľkej solárnej búrky, ktorá by mohla spôsobiť veľké problémy v komunikácii. Vedkyňa spomenula znepokojenie nad ochranou opakovačov, ktoré sa používajú s podmorskými káblami.
Veľká erupcia, aká bola v roku 1859, paralyzovala vtedy ešte len rozvíjajúcu sa telegrafnú sieť. Keby sa niečo také stalo teraz, svet by upadol do temnoty. Výrobcovia elektrickej energie sú podľa vedkyne na tieto situácie pripravení lepšie, čo sa o internetovej sieti nedá povedať. Podľa vedkyne sú najväčším problémom vyššie spomenuté opakovače, ktoré sa nachádzajú na oceánskom dne v dĺžkových intervaloch 50 až 150 kilometrov v závislosti od podmienok na oceánskom dne. Tie podľa Sangeetha Abdu Jyothi nie sú pre týmto javom vôbec chránené, pričom ich následná oprava môže trvať týždne až mesiace, možno aj roky.
Tak isto vedkyňa poukázala na problém uzemnenia týchto káblov, ktoré tiež nie je podľa nej dostatočné. To ale nie je jediný problém, ktorý by mohla spôsobiť silná solárna búrka. Výskumníčke robí starosti aj poškodenie elektroniky satelitov, zabezpečujúcich lokalizačné služby a internet. Podľa jej odhadov je šanca na možný výskyt takto silnej solárnej búrky v najbližšom desaťročí na úrovni 1,2 až 12 percent.
Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN:SK80 7500 0000 0040 1415 4359
Zanechajte nám komentár