MOBILIZÁCIA A KYJEVSKÝ PAKT – Tibor Eliot Rostas

Od druhej svetovej vojny sa história opakuje a konkurencieschopnosť Európy sa môže znovu krvavo resetovať v mene nového Marshallovho plánu obnovy.

Predchádzať tomu bude zapojenie sa krajín „ochotných“, ktoré povedú zástupnú vojnu proti Ruskej federácii s nedozernými následkami pre celý svet. Už dnes sa vyvíja obrovský nátlak v EP na ratifikáciu Kyjevského obranného paktu, ktorý by znamenal priame zapojenie sa krajín strednej a východnej Európy do vojny.

THE KYIV SECURITY COMPACT

KYJEVSKÝ BEZPEČNOSTNÝ KOMPAKT S MEDZINÁRODNÝMI BEZPEČNOSTNÝMI ZÁRUKAMI PRE UKRAJINU:

ODPORÚČANIA

Spolupredsedovia pracovnej skupiny pre medzinárodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu Anders Fogh Rasmussen Andrii Yermak Kyjev 13. septembra 2022

POĎAKOVANIE

Táto správa bola pripravená na základe podnetov a diskusií s poprednými odborníkmi z celého demokratického sveta. Patria sem bývalí predsedovia vlád, ministri, ako aj vysokí úradníci a akademici. Spoluautori ďakujú všetkým za ich príspevky.

PREAMBULA

Osem rokov po ilegálnej anexii Krymu, invázii na Donbas a podnecovaní konfliktu na východe Ukrajiny Rusko zaútočilo na Ukrajinu druhýkrát. Ruské sily zrovnali so zemou mestá, spáchali vojnové zločiny a snažili sa dobyť suverénne územie Ukrajiny. Pokúsili sa podmaniť si ukrajinské obyvateľstvo a nahradiť demokraticky zvolené vedenie v Kyjeve. Vojna na Ukrajine má ďalekosiahle dôsledky pre región aj pre svet. Stabilita v euroatlantickom priestore závisí od bezpečnosti Ukrajiny. Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách sa ukázalo ako bezcenné. Neboli zavedené žiadne dostatočne pevné, právne a politicky záväzné opatrenia, ktoré by odrádzali od ruskej agresie. Pokiaľ Ukrajine nebudú poskytnuté jedinečné a účinné bezpečnostné záruky – zakotvené v prípadnom mierovom procese – nie je dôvod veriť, že sa to už nestane. Ukrajina je na ceste k členstvu v EÚ a ako budúci člen EÚ bude mať prospech z vlastnej doložky EÚ o vzájomnej obrane. Snaha Ukrajiny vstúpiť do NATO a využívať výhody jej vzájomnej obrany je zabezpečená v jej ústave. Táto ašpirácia je suverénnym rozhodnutím Ukrajiny. Členstvo v NATO aj v EÚ z dlhodobého hľadiska výrazne posilní bezpečnosť Ukrajiny. Ukrajina však teraz potrebuje bezpečnostné záruky. Tieto záruky by mali umožniť sebaobrane Ukrajiny odradiť od ozbrojeného útoku alebo aktu agresie (odstrašenie popretím), a v prípade, že k útoku dôjde, chrániť suverenitu, územnú celistvosť a bezpečnosť Ukrajiny (odstrašenie trestom). Kyjevský bezpečnostný pakt splní tento účel mobilizáciou potrebných politických, finančných, vojenských a diplomatických zdrojov na sebaobranu Ukrajiny. Kompakt bude pozostávať zo spoločného dokumentu strategického partnerstva, ktorý spolu podpíšu garantujúce štáty a Ukrajina (ako aj bilaterálne dohody medzi Ukrajinou a garantujúcimi štátmi). Popri úsilí o obnovu sú tieto záruky kľúčové pre milióny Ukrajincov vysídlených vojnou, aby sa vrátili a vybudovali si budúcnosť vo svojej domovskej krajine. Tým, že ich navrhnú a prijmú teraz, vyšlú silný odkaz odhodlania a jednoty proti agresorovi a pre budúcnosť Ukrajiny. Budú to prvé takéto záruky 21. storočia a môžu položiť základy nového bezpečnostného poriadku v Európe.

KĽÚČOVÉ ODPORÚČANIA

Kyjevský bezpečnostný pakt Medzinárodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu

• Najsilnejšia bezpečnostná záruka pre Ukrajinu spočíva v jej schopnosti brániť sa proti agresorovi podľa článku 51 Charty OSN. Na to potrebuje Ukrajina zdroje na udržanie významnej obrannej sily schopné odolať ozbrojeným silám a polovojenským silám Ruskej federácie.
• Vyžaduje si to viacročné úsilie o trvalé investície do ukrajinskej obrannej priemyselnej základne, škálovateľné transfery zbraní a spravodajskú podporu od spojencov, intenzívne výcvikové misie a spoločné cvičenia pod vlajkami Európskej únie a NATO.
• Bezpečnostné záruky budú pozitívne; stanovujú celý rad záväzkov, ktoré prijala skupina ručiteľov spolu s Ukrajinou. Musia byť záväzné na základe bilaterálnych dohôd, ale musia byť spojené v rámci spoločného dokumentu o strategickom partnerstve – nazývaného Kyjevský bezpečnostný pakt.
• Kompakt spojí jadrovú skupinu spojeneckých krajín s Ukrajinou. To by mohlo zahŕňať USA, Spojené kráľovstvo, Kanadu, Poľsko, Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Austráliu, Turecko a severské, pobaltské krajiny, krajiny strednej a východnej Európy.

Širšia skupina medzinárodných partnerov vrátane Japonska a Južnej Kórey by mala tiež podporiť súbor nevojenských záruk založených na sankciách. Jeho súčasťou by boli snapbackové sankcie, ktoré sa v prípade ďalšej ruskej agresie automaticky opätovne uplatňujú. Mal by sa vytvoriť právny rámec, ktorý orgánom umožní zabaviť majetok agresora, jeho štátne fondy a rezervy a majetok jeho občanov a subjektov na sankčnom zozname. Vyzbierané prostriedky by mali smerovať na nápravu vojnových škôd spôsobených Ukrajine. Rámec záruk môže byť doplnený dodatočnými dohodami, ktoré sa zaoberajú špecifickými otázkami, ktoré nie sú zahrnuté vo vrstvách záruk uvedených v tomto dokumente. Môže zahŕňať dohodu alebo súbor dohôd medzi Ukrajinou a krajinami vyrábajúcimi zariadenia protilietadlovej a protiraketovej obrany s cieľom poskytnúť Ukrajine moderné a účinné systémy protivzdušnej obrany a protiraketovej obrany v dostatočnom množstve na zabezpečenie „uzavretého neba“ z leteckých útokov. Balík záruk môže navyše zahŕňať regionálne dohody o Čiernom mori s Tureckom a ďalšími prímorskými štátmi ako Rumunsko a Bulharsko.

A. BEZPEČNOSTNÉ ZÁRUKY – ZÁVÄZKY HLAVNEJ SKUPINY RUČITEĽOV TÝKAJÚCE SA SCHOPNOSTÍ SEBAOBRANY UKRAJINY A KAPACÍT NA ODRÁDENIE KONCEPTU A PRINCÍPY ÚTOKU

Vzhľadom na jej jedinečnú geopolitickú polohu spočíva najúčinnejšia bezpečnostná kapacita na obranu v Ukrajine. Aby bola sebaobrana Ukrajiny dostatočne pevná a dôveryhodná, musí byť podložená záväznými záväzkami skupiny medzinárodných partnerov mobilizovať potrebné vojenské a nevojenské zdroje. Ukrajina je európska krajina, ktorá je teraz na ceste k členstvu v EÚ. Tento proces ďalej integruje Ukrajinu do európskeho politického spoločenstva, zlepší jej vyhliadky na obnovu a rozvoj a posilní inštitúcie a bezpečnosť krajiny. Ako člen EÚ bude mať prospech aj z doložky EÚ o vzájomnej obrane podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii. Členské štáty a inštitúcie EÚ by medzitým mali prispieť k poskytovaniu bezpečnostných záruk Ukrajine, okrem iného prostredníctvom nepretržitých dodávok zbraní, finančnej pomoci a výcvikových misií. Snaha Ukrajiny vstúpiť do NATO a využívať výhody jej vzájomnej obrany je zabezpečená v jej ústave. Táto ašpirácia je suverénnym rozhodnutím Ukrajiny. Ukrajina potrebuje v prechodnom období pevné bezpečnostné záruky. Tie budú pochádzať prevažne – aj keď nie výlučne – z krajín NATO. Záruky nesmú obmedzovať Ukrajinu, aby obmedzovala veľkosť alebo silu svojich ozbrojených síl. Nemali by sa čerpať ani výmenou za osobitný štatút, ako je neutralita, alebo by sa Ukrajine nemali klásť iné povinnosti či obmedzenia. S týmito zárukami si Ukrajina udrží svoju schopnosť zabezpečiť si sebaobranu. Ich cieľom je posilniť územnú celistvosť, suverenitu a politickú nezávislosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Záruky by mali podporiť aj záväzok Ukrajiny pokračovať v demokratických reformách, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z 23. – 24. júna 2022 o udelení štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine. Efektívna bezpečnosť Ukrajiny úzko súvisí s modernou spoločnosťou, ktorá svojim občanom zaručuje ich základné práva.

ROZSAH

Bezpečnostné garancie by mali byť kodifikované v spoločnom strategickom partnerskom dokumente s názvom Kyjevský bezpečnostný pakt, ktorý by mala podpísať hlavná skupina partnerov, ktorí by mohli slúžiť ako prostriedok na sebaobranu Ukrajiny. Môže to zahŕňať okrem iného USA, Spojené kráľovstvo, Kanadu, Poľsko, Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Austráliu, Turecko a severské, pobaltské a stredoeurópske krajiny. Okrem dokumentu o strategickom partnerstve môže Ukrajina a niektoré garantujúce štáty podpísať bilaterálne dohody týkajúce sa špecifických otázok súvisiacich s bezpečnostnými zárukami medzi Ukrajinou a garantujúcimi štátmi. Okrem hlavných garantov by sa rôzne vrstvy krajín mohli zapojiť do dodatočných alebo špecifických otázok súvisiacich s bezpečnostnými zárukami. Formát Rammstein (tiež známy ako kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny), zložené z približne 50 krajín, by mohli tvoriť základ tejto širšej skupiny, ktorá sa môže formalizovať do koalície ochotných. Pre Ukrajinu by sa mali uplatňovať ustanovenia na odstrašenie a v prípade potreby na obranu pred ďalším ozbrojeným útokom alebo aktom agresie. Na to bude Kyjev potrebovať veľké obranné sily, robustné kapacity a silný, zreformovaný obranný priemysel. To musí byť podporené trvalými investíciami do obrannej priemyselnej základne, rozsiahlymi transfermi zbraní a spravodajskou podporou od spojencov a dobre vytrénovanými a vycvičenými silami.

Na dlhodobú obranu Ukrajina bude potrebovať:

• Silu vysokej pripravenosti, ktorá dokáže efektívne a rázne reagovať na územné narušenie. Ako sa uvádza v komuniké z Madridského summitu NATO, Ukrajina je „životne dôležitá“ pre stabilitu euroatlantického priestoru. Ukrajina ako taká a s podporou kľúčových garantov musí byť schopná vyvinúť silnú územnú obranu, ktorej konečným cieľom je odstrašiť a úspešne sa brániť proti aktom agresie. Ukrajina potrebuje zdroje na udržanie významnej sily schopnej odolať ozbrojeným silám a polovojenským silám Ruskej federácie.

• Masívny výcvikový a spoločný program manévrov ukrajinských síl a partnerov na ukrajinskom území s medzinárodnými školiteľmi a poradcami. S využitím národných a mnohonárodných výcvikových snáh krajín EÚ a NATO budú ukrajinské sily vycvičené podľa štandardu NATO a v rozsahu potrebnom na vybudovanie silných síl územnej obrany a záložných síl. Výcvikové aktivity budú podporené rozsiahlym programom cvičení tak na ukrajinskej pôde, ako aj s ukrajinskými silami na území EÚ/NATO. Okrem výcvikových programov spoločné manévre podľa Viedenského dokumentu (144) ďalej posilnia ukrajinské sily, zvýšia vojenskú transparentnosť a poslúžia regionálnym potrebám. kľúčovými garantmi.

• Pokročilé obranné systémy vrátane poskytovania komplexných obranných systémov Ukrajine na ochranu kľúčových centier obyvateľstva a prístupových bodov nasadením protivzdušnej a námornej protiraketovej obrany, kybernetických spôsobilostí a pokročilých radarových schopností. Tieto systémy – takzvané odmietnutie prístupu/oblasti (A2/AD) – by mohli zahŕňať kombináciu domácich schopností a zahraničných systémov. V prípade hrozby použitia sily alebo agresie by sa mohli rýchlo rozšíriť o vyčlenené systémy, ktoré poskytujú

• Prístup k financovaniu spôsobilostí EÚ na prestavbu ukrajinskej obrannej priemyselnej základne podľa noriem EÚ/NATO – a rozvoj s členskými štátmi EÚ nové obranné schopnosti. Ako kandidát na členstvo v EÚ by Ukrajine mohol byť udelený privilegovaný prístup k financovaniu EÚ, najmä k Európskemu obrannému fondu a Európskemu mierovému fondu.

• Územná sila sebaobrany pre všetkých civilistov vo veku nad 18 rokov. Podľa vzoru krajín s aktívnou brannou povinnosťou bude Ukrajina musieť udržiavať dostatočne veľkú územnú obranu vrátane záložnej služby, ktorú možno sporadicky povolať do aktívnej služby.

Na dosiahnutie tohto cieľa bude Ukrajina potrebovať, aby skupina medzinárodných garantov:

• Poskytovala finančnú pomoc a priame investície, a to aj prostredníctvom budúcich nástrojov na obnovu, na podporu národného obranného rozpočtu, ako aj na zabezpečenie finančnej pomoci (vrátane nenávratných grantov) na obnovu infraštruktúry Ukrajiny, ktorá bola zničená alebo poškodená vojenskými akciami.

• Prideliť prostriedky na obnovu vrátane nenávratnej finančnej pomoci na podporu a budovanie novej priemyselnej základne národnej obrany na Ukrajine.

• Ponúkať transfery technológií a export zbraní.

• Vzájomne úzko koordinovať dodávky spôsobilostí, vojenského vybavenia, munície a služieb.

• Zaviesť pravidelné výcvikové cvičenia pre ukrajinské sily.

• vytvoriť program spolupráce v oblasti kybernetickej obrany a bezpečnosti; a boj proti kybernetickým hrozbám.

• Posilnenie spravodajskej spolupráce vrátane častého zdieľania spravodajských informácií a nadviazanie pravidelnej spolupráce medzi spravodajskými službami Ukrajiny a garantovanými štátmi.

B. BEZPEČNOSTNÉ ZÁRUKY – AKO BY FUNGOVALI V PRÍPADE ÚTOKU: PRÁVNE ÚVAHY A MECHANIZMY

Bezpečnostné záruky by mali byť trvalé, aby pomohli vybudovať ukrajinskú schopnosť sebaobrany z dlhodobého hľadiska, a zároveň by mali byť škálovateľné, aby sa prispôsobili a odrážali úroveň hrozby. Hoci by mohli byť súčasťou prípadného mierového procesu, mali by byť dohodnuté a implementované v čo najkratšom čase. Preukáže to jednotu medzinárodného spoločenstva s Ukrajinou a kontinuitu a zosilnenie súčasného úsilia, a to aj v rámci Ramsteinského formátu. Bude to tiež signál Rusku, že náklady na agresiu budú naďalej rásť.

1. PRÁVNY ROZSAH A ASPEKTY

Aby sa vyhla nástrahám slabých záruk, Ukrajina bude potrebovať:

• Bezpečnostné záruky, ktoré sú právne a politicky záväzné. Ručitelia sa môžu zaviazať k záväzným záväzkom prostredníctvom spoločného dokumentu o strategickom partnerstve – ktorý by bol medzi nimi v skutočnosti záväzným paktom.

• Okrem spoločného dokumentu by mali garanti prijať trvalé a dvojstranné právne a politické záväzky voči Ukrajine, a to tak na výkonnej úrovni vlády, ako aj zo strany príslušných zákonodarných zborov.

• Bezpečnostné záruky by mali výslovne zaväzovať ručiteľov k sebaobrane Ukrajiny. To znamená vytvoriť parametre pre širokú škálu reakcií a nevylučovať žiadnu formu podpory na zabezpečenie sebaobrany Ukrajiny.

• Niektoré z týchto záruk budú otvorené a trvalé: budú zahŕňať výcvik a cvičenia, obranné investície a spoluprácu a dodávky zbraní.

• V prípade agresie by spoločný dokument mal vymedziť záväzky ručiteľov s rozšírenou zárukou využiť všetky prvky svojej národnej a kolektívnej moci a prijať vhodné opatrenia – ktoré môžu zahŕňať diplomatické, ekonomické a vojenské prostriedky – s cieľom umožniť Ukrajine zastaviť agresiu, obnoviť svoju suverenitu, zaistiť svoju bezpečnosť, vojenskú výhodu a schopnosť odradiť svojich nepriateľov a brániť sa proti akejkoľvek hrozbe.

• Územný rozsah záruk sa vzťahuje na medzinárodne uznané hranice Ukrajiny. Rozšírené záruky majú zároveň platiť, ak sa Ukrajina dostane pod útok na jej území v rámci medzinárodne uznaných hraníc.

• Podľa rezolúcie Uniting for Peace 377A(V) Valného zhromaždenia OSN by mali garanti požiadať o podporu OSN, s najväčšou pravdepodobnosťou prostredníctvom VZ OSN, v rámci nižšie uvedeného časového rámca. Napriek tomu všetky ustanovenia o záruke bezpečnosti budú spadať pod zákon o individuálnej a kolektívnej sebaobrane (článok 51 Charty OSN: („Nič v tejto charte nenaruší prirodzené právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, ak dôjde k ozbrojenému útoku proti Členovi Organizácie Spojených národov…‘).

• Napokon, aby sa dosiahol celkový politický cieľ bezpečnostných záruk, spoločný dokument o strategickom partnerstve by mal nájsť správnu rovnováhu medzi špecifickými ustanoveniami a všeobecnými záväzkami. To by sa dalo dosiahnuť kombináciou hlavného spoločného dokumentu, s prílohou, v ktorej budú uvedené konkrétnejšie ustanovenia odrážajúce hodnotenie ohrozenia.

MECHANIZMY – AKO MAJÚ FUNGOVAŤ BEZPEČNOSTNÉ ZÁRUKY

• Spúšťače by mali byť založené na spoločnej štruktúre hodnotenia hrozieb: rozšírené bezpečnostné garancie by sa mali aktivovať prostredníctvom mechanizmu, ktorý by si vyžadoval žiadosť Ukrajiny voči ručiacim štátom po „ozbrojenom útoku, resp. akt agresie.“ Namiesto potvrdenia od tretej strany, ako je BR OSN alebo Valné zhromaždenie, by mala existovať určitá miera automatickosti, keď by garanti kolektívne konzultovali s Ukrajinou.

• Rozhodovací proces by mal byť založený na princípe kolektívnych konzultácií, po ktorých nasledujú individuálne príspevky. Na žiadosť Ukrajiny sa garanti zhromaždia na kolektívne konzultácie vo veľmi krátkom čase, množstvo času (napr. 24 hodín) a rozhodnúť o zosilnení záruk na základe koalície ochotných (napr. 72 hodín).

• Záruky by sa mali dohodnúť na časovo neobmedzenom základe. Záruky by však mali vytvárať mechanizmus pre ručiteľov, ktorí budú záruky kolektívne plniť, hodnotiť a prehodnocovať, aby boli zmysluplné a relevantné – a v prípade potreby ich upravovať tak, aby zodpovedali povahe a úrovni ohrozenia.

• Ukrajina a garantujúce štáty by mali vytvoriť stály a nepretržitý mechanizmus na monitorovanie hrozieb a bezpečnostných výziev, ako aj vzájomné informovanie sa o vojenských aktivitách, cvičeniach a manévroch. Na tento účel budú musieť mať Ukrajina a garanti mechanizmus zhromažďovania, výmeny, spracovania a analýzy spravodajských informácií, a to aj na účely včasného odhalenia príprav na ozbrojenú agresiu.

C. MEDZINÁRODNÉ SANKCIE

Medzinárodné sankcie by mali byť ďalšou vrstvou celkového súboru bezpečnostných záruk v prípade agresie. To by mohlo pomôcť odvrátiť akt agresie a tiež uvaliť represívne náklady na agresora. Sankcie by museli vyvážiť konkrétne prvky a zároveň ponechať dostatočný priestor na manévrovanie, aby agresorovi neodhalili plnú cenu akéhokoľvek budúceho možného útoku na Ukrajinu.

Bez ohľadu na mechanizmus sankcií popísaný nižšie by sa ručitelia mali zdržať zrušenia sankcií voči Rusku dohodnutých od roku 2014, kým Moskva: a) nezastaví svoju agresiu voči Ukrajine; b) zaručuje, že v budúcnosti nenapadne Ukrajinu; c) nahradí Ukrajine škody spôsobené počas invázie.

Akékoľvek rozhodnutie o zrušení alebo dočasnom pozastavení sankcií v rámci vyjednaného mierového urovnania by sa malo prijať v úzkej koordinácii s Ukrajinou. Dohoda o záruke bezpečnosti by mala obsahovať ustanovenie o tom, že sankcie budú opätovne uložené (ustanovenia o spätnom odobratí) v prípade nových útokov alebo agresie. Sankcie treba zachovať, kým Rusko prestane ohrozovať ukrajinskú suverenitu.

Balík sankcií iniciujú a vykonávajú ukrajinskí garanti bezpečnosti v úzkej koordinácii s inými medzinárodnými orgánmi, ako sú G7 a EÚ. Ostatné podobne zmýšľajúce krajiny podporujúce sankcie (napr. Švajčiarsko, Nórsko, Singapur, Južná Kórea, Austrália a ďalšie) by mali byť tiež pozvané, aby sa pripojili.

Garanti sankcií by mali:

• Dohodnúť sa na súbore spätných sankcií, ktoré by boli spustené dobre definovanou udalosťou podľa medzinárodného práva, napríklad ak by sa Ukrajina stala terčom „ozbrojeného útoku“ (článok 51 Charty OSN) alebo „aktu agresie“ (Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 3314, XXIX).

• Súbor sankcií uvedený vyššie by mal byť od 1. septembra 2022 minimálne úplným súborom sankcií, ktoré by boli okamžite znovu uložené (snapback sankcie).

• Okrem vyššie uvedených sankcií je možné uplatniť ďalšie opatrenia a obmedzenia na výrazné zvýšenie ekonomických a iných nákladov pre agresora v prípade ozbrojeného útoku alebo agresie.

• Nakoniec by sa mali dohodnúť opatrenia, ktoré umožnia orgánom zabaviť majetok agresora, jeho štátne fondy a rezervy a aktíva jeho občanov a subjektov na sankčnom zozname. Tieto aktíva by sa potom mohli predať za účelom nasmerovania finančných prostriedkov na nápravu vojnových škôd spôsobených Ukrajine.

Kyjevský bezpečnostný pakt – Medzinárodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu

THE KYIV SECURITY COMPACT – Rasmussen Global