Meď, striebro a zlato z unikátnej bane
V mestskej časti Kvetnica sa nachádza unikátna baňa, v ktorej sa ťažila medená ruda, striebro a zlato. Mesto Poprad požiadalo Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi o zabezpečenie a úpravu starého banského diela. Tri mesiace intenzívnych príprav priniesli prvé úspechy. Vo štvrtok minulého týždňa mesto Poprad v zastúpení primátorom Jozefom Švagerkom symbolicky prevzalo od obvodného banského úradu práce, vykonané po úprave diela.
„Dnes nám bolo odovzdané staré banské dielo, ktoré sa tu nachádza. V prvom rade sme potrebovali vyriešiť spodnú vodu. Myšlienka bola postavená na tom, že v blízkosti Popradu sa nachádzajú historické banské diela, ktorými bola Kvetnica známa. Dobrovoľník pán Kyseľ mi vysvetlil, čo sa tu všetko dialo, preto sme požiadali obvodný banský úrad o riešenie tejto situácie. Na základe prehliadky sme dospeli k záveru, že riešiť treba práve spodnú vodu. Čo sa týka banského diela, z hľadiska histórie by sme si chceli pripomenúť, čo tu bolo v 12. a 13. storočí. Uvidíme, čo bude s týmto banským dielom ďalej. Radi by sme mladšej generácii ukázali banícku históriu v tejto lokalite. Toto banské dielo je ukážkou ako vyzeral vstupný portál v minulosti,“ uviedol Jozef Švagerko.
Lokalita banského diela je bohatá na rôzne nerasty. Do budúcnosti mesto pripravuje projekt na vybudovanie tzv. gápľa, repliky výťahu na vyberanie rudy z bane. Lokalita by mohla slúžiť aj pre školy, ako názorná pomôcka. „Našou snahou je pokúsiť sa vo vnútri sprístupniť časť bane, ale uvidíme, ako sa nám to podarí zrealizovať v rámci zákonov a investičných prostriedkov. Pokúsime sa ďalej venovať tejto myšlienke,“ dodal primátor mesta.
V minulosti bolo vybudované potrubie, ktoré odvádzalo vodu z banskej štôlne. Časom sa stalo nefunkčné a voda sa zo šachty prestala odvádzať. Potrubie sa zanieslo a voda sa hromadila v priestoroch bane. Pri väčších dažďoch nekont-rolovateľne stekala po ceste, ktorá sa jej následkom vymývala. Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal záväzné stanovisko pre štátny podnik Rudné bane, aby sanoval toto banské dielo, zabezpečil vchod a odtok banských vôd do rigola. Vstup do bane je teraz zamrežovaný, kvôli bezpečnosti nie je možné sa do bane dostať a odtok vody je po úpravách riadený. Urobil sa aj nový portál z dreva, ktorý pripomína historický vchod do bane. V súčasnosti je spriechodnených asi 20 až 25 m banskej štôlne a potom je umelo zasypaná banská chodba. „Touto našou aktivitou chceme pozdvihnúť Kvetnicu na piedestál medzi staré banské mestá a obce, aby jej význam nezanikol, ako je tomu v súčasnosti. Z banského hľadiska je Kvetnica významná. Nachádza sa na severe Spiša a Kozie chrbty boli hranicou medzi Čiernym a Baltickým morom. Kozie chrbty oddeľujú Vy-soké Tatry od Nízkych Ta-tier a Hornádska dolina je prepadlisko. Horniny sú vulkanického pôvodu. Vznikali tu dutiny a do nich sa dostávali minerály, z ktorých následne vznikli žily. Najprv sa tu ťažili nerasty povrchovo, keď sa nález vyčerpal, pokračovali dovnútra zeme. Prioritou tu bola meď, našla sa však aj zlatá a strieborná ruda. Banská história tu siaha do 13. storočia, kedy na kopci stála banská osada Stríž,“ uviedol autor myšlienky Slavomír Kyseľa, člen Banského spolku a banského cechu v Rudňanoch. Baníctvo podľa Slavomíra Kyseľa tu muselo prekvitať v čase už 750 rokov pred Kristom. Na Zámčisku sa našli artefakty, ktoré tomu nasvedčujú. Povolenie na ťažbu v bani v Kvetnici dal poľský kráľ v roku 1562, ktorý mal vtedy obce a mestá na Spiši v zálohu. Ťažilo sa tu však len dva roky, keďže v tom čase neexistovalo zariadenie, ktoré by stihalo vyťahovať rudu aj vodu a tak baňu zalialo. Zhruba 20 metrov od vstupného portálu sa nachádza aj dnes viditeľná šachta s gápľom na vyťahovanie rudy na povrch. „Banícka činnosť v tejto šachte skončila v roku 1564 a odvtedy sa tu nič nedialo a znovu sme ju oživili až dnes. Vlastne obnovou časti tohto diela si chceme pripomenúť ukončenie banských prác na Kozích chrbtoch,“ povedal Slavomír Kyseľa. V lokalite Kvetnica sa nachádzajú ešte dve bane, z ktorých jednu sa ešte nepodarilo nájsť. (pks)
Zanechajte nám komentár