Macron je víťazom a Le Penová neuspela po tretíkrát

25. apríla 2022

Obhajoba sa vydarila. A do tretice všetko zlé. Francúzskym prezidentom zostane Emmanuel Macron, ktorý sa uchádzal o druhý päťročný mandát. Vyplýva to z prvých odhadov výsledkov druhého kola volieb. Líderke krajnej pravice Marine Le Penovej nevyšiel ani tretí pokus dostať sa do Elyzejského paláca.

Macrona podporilo 58 percent hlasujúcich, Le Penová si získala 42 percent voličov. Informoval o tom web denníka Le Figaro. Výhra 44-ročného Macrona znamená, že sa stal prvým prezidentom vo Francúzsku za posledných dvadsať rokov, ktorému sa podarilo udržať sa vo funkcii.

Emmanuel Macron znovuzvolený za francúzskeho prezidenta

Prezident pre všetkých

Macron vo svojom povolebnom prejave uznal, že dostal hlasy časti voličov, ktorí chceli zastaviť krajnú pravicu, ale príliš ho nepodporujú. Berie to ako veľký záväzok a chce byť nielen kandidátom, ale prezidentom pre všetkých. Pripomenul tiež vojnu na Ukrajine, význam Európskej únie, rovnosť mužov a žien alebo ekológiu.

Na rozdiel od svojej porazenej súperky ju vo svojom prejave zmienil. Odmietol pískanie davu a povedal, že je potrebné rešpektovať všetky názory, ako krajnej pravice, tak aj tých, ktorí na protest voliť nešli.

Le Penová už uznala porážku vo voľbách a aj víťazstvo Macrona. Zisk 43 % hlasov považuje za „žiarivé víťazstvo“. Poďakovala všetkým stúpencom, najmä tým na vidieku a v zámorí. Je odhodlaná ďalej bojovať a pripomenula najmä júnové voľby do Národného zhromaždenia.

Po jej stručnom prejave začali jej priaznivci skandovať Le Penovej krstné meno a spievať francúzsku národnú hymnu.

„Budem ďalej bojovať za Francúzsko a Francúzov,“ povedala Le Penová. „Práve začala veľká legislatívna volebná bitka,“ dodala v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, ktoré budú v júni.

Vo svojom prejave Le Penová ani slovom nespomenula svojho súpera. V prvých okamihoch po ohlásení výsledkov politička telefonovala a nervózne prechádzala po terase svojho volebného štábu. Neskôr sa podľa francúzskych médií ukázalo, že gratulovala Macronovi.

Posledný pokus

Pre 53-ročnú Le Penovú to bol posledný pokus stať sa hlavou štátu. Pred voľbami totiž vyhlásila, že ak teraz neuspeje, v budúcnosti už nebude kandidovať v prezidentských voľbách. Prvý raz sa ich zúčastnila v roku 2012, keď neprešla z prvého kola (získala necelých 18 percent hlasov, čo znamenalo nepostupové tretie miesto). O päť rokov neskôr sa dostala do druhého kola, v ktorom prehrala s Macronom (rozdiel v jeho prospech bol 66,10 %:33,90 %).

Volebná účasť v tomto roku sa očakávala niekde na úrovni 75 percent, čo je na francúzske pomery nízke číslo. Niektorých odradilo od hlasovania sklamanie, že ich kandidát nepostúpil z prvého kola, iní sú znechutení z politikov a u ostatných mohlo zavážiť, že v krajine sú teraz školské prázdniny. Po prezidentských voľbách čakajú na Francúzsko parlamentné, ktoré sa uskutočnia už v júni. Pre Macrona bude dôležité, či uspeje i jeho politická strana. Ak by v parlamente nemohol oprieť o dostatočnú väčšinu hlasov, vládlo by sa mu ťažšie.

Krajne ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon, ktorý v prvom kole získal tretí najväčší počet hlasov, tvrdí, že v júni sa zmení podoba štátu. Verí totiž, že jeho strana s pomocou ďalších ľavicových subjektov získa toľko hlasov, aby sa mohol stať novým predsedom vlády.

Keď Macrona zvolili na jar 2017 za šéfa Elyzejského paláca, sa stal najmladším prezidentom v dejinách Francúzska. Bol politický nováčik. Ako minister pôsobil len pár rokov, predtým sa živil ako investičný bankár. Nikdy nekandidoval v parlamentných voľbách, ani dovtedy nezastával nijakú inú volenú verejnú funkciu. Jeho úspech sa pripisoval jednak tomu, že stelesňoval v politike čerstvý vietor a jednak skutočnosti, že priveľa Francúzov bolo unavených i frustrovaných z prezidentských kandidátov z celého politického spektra.

Macron je stúpenca silnej Európskej únie. Le Penová, naopak, fungovanie EÚ spochybňuje. Pred niekoľkými rokmi požadovala vypísanie referenda o zotrvaní v únii. V poslednom období zmiernila rétoriku, aby sa pokúsila získať si viac voličov. Zároveň ustúpila od návrhu, aby krajina prestala používať euro a namiesto neho sa vrátila k francúzskemu franku.

Belgičania mali prví výsledky

Belgická televízia LN24 už skôr krátko pred uzavretím volebných miestností zverejnila výsledky štyroch prieskumov uskutočnených počas hlasovania, podľa ktorých Macron vyhral s 55 až 58 percentami hlasov nad svojou súperkou Marine Le Penovou, ktorej odhady prisudzovali 42 až 45 percent hlasov. Na prezidentstvo tak Le Penová nedosiahne rovnako ako pred piatimi rokmi.

LN24 sa odvoláva na prieskumy štyroch nemenovaných renomovaných inštitútov pre výskum verejnej mienky. Inštitúty vykonali prieskum na internete medzi voličmi, ktorí odovzdali svoj hlas do 17.00 h.

Podľa redaktorov denníka La Libre tieto prieskumy kolovali už krátko po 18. hodine aj vo francúzskych médiách a v štáboch kampaní oboch kandidátov.

Nižšia účasť

Vo voľbách odovzdalo do 17.00 h svoj hlas 63,23 percenta voličov, oznámilo ministerstvo vnútra. Je to o asi dva percentuálne body menej ako v rovnakom čase pri voľbách pred piatimi rokmi. Vo voľbách v roku 2012 bola pritom účasť do 17:00 ešte vyššia, a to takmer 72 percent. Oficiálne výsledky sa očakávajú v nedeľu neskoro večer.

Doterajšie správy o volebnej účasti zatiaľ potvrdzujú predpovede expertov, ktorí očakávali, že by tento rok k urnám v druhom kole prezidentskej voľby mohlo prísť najmenej voličov za posledných 50 rokov. Prvý údaj zverejnilo ministerstvo vnútra o 12.00 h, do kedy odovzdalo svoj hlas 26,41 percenta registrovaných voličov, rovnako asi o dva percentuálne body menej ako v roku 2017.

Volebná účasť je nižšia aj oproti prvému kolu volieb, ktoré sa konalo 10. apríla. K urnám vtedy do 17:00 prišlo 65 percent ľudí.

Celková volebná účasť sa tento rok očakáva okolo 75 percent, čo je na francúzske pomery pomerne nízke číslo. Od cesty k urnám voliča odrádza predovšetkým neúspech ich favorita v prvom kole volieb, celkové znechutenie politikou, aj práve prebiehajúce školské prázdniny.

Le Penová volila okolo 11.30 v meste Hénin-Beaumont. Francúzsky prezident odovzdal svoj hlas popoludní v mestečku Le Touquet-Paris-Plage na severe Francúzska v spoločnosti svojej manželky Brigitte.

Ich príchod do volebnej miestnosti očakávali stovky prívržencov, ktorí stáli vonku a čakali, kým Macron odhlasuje, píše DPA. Po tom, čo z volebnej miestnosti vyšli, sa úradujúci prezident stretol so svojimi stúpencami, pričom niektorým podal ruku, rozdával autogramy a pózoval pre fotografov.

Volil aj ľavičiar Jean-Luc Mélenchon, ktorý skončil v prvom kole tesne tretí. Pred médiami podľa denníka Le Monde neskrýval sklamanie. „Radšej by som dnes ráno robil niečo iné,“ vyjadril sa.

Miroslav Čaplovič, Zdroj: Pravda

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Dr. Mercola: Ľudské mikročipové implantáty a internet tiel

O mikročipoch sa hovorí už dlho. Čím ďalej tým viac sú predávané ako „pohodlie” a presadzované ľuďmi ako Klaus Schwab z ...

Nasledujúci článok

Spravodajstvo

Orbán navštívil Vatikán: Návrat do Rakúsko-Uhorska alebo Maďarsko-Rakúska?

AUTOR: ŠTEFAN HARABIN Aj na Infovojne i na Slobodnom vysielači som už viackrát a dávno hovoril, že Orbán sa usiluje o ...
Spravodajstvo

BELOUSOVOVÁ: ROZHODNUTIE BIDENA ZNAMENÁ PRIAME ZAPOJENIE ŠTÁTOV NATO DO VOJNY PROTI RUSKU

Anna Belousovová, viceprimátorka Čadce: Tieto zbrane obsluhujú špecialisti – vojaci NATO, a hlavne tieto zbrane využívajú družicové dáta, ktoré Ukrajine ...
Spravodajstvo

Zruší vláda AMNESTIE na covidové PROTIÚSTAVNÉ priestupky? Vrátime sa z kratšej cesty… ???

Nepochybujem o dobrom úmysle vlády, ale… na protiústavné priestupky nemožno udeliť amnestiu. Vráťme sa prosím z kratšej cesty… Uznesenie Vlády SR ...
Aktualizované 22.11. 14:17
Spravodajstvo

Ruská armáda udrela na ukrajinský zbrojný závod ostrým testom nového zbraňového systému "Orešnik"

Ruská armáda udrela na zbrojný závod Južmaš v Dnepropetrovsku pomocou novej „Wunderwaffe“ nazvanej „Orešnik“ a podľa vojenských expertov sa podobá ...
Spravodajstvo

Rozhodne o ukončení vojny na Ukrajine lítium?

Všetky vojny ľudstva boli v konečnom dôsledku o podrobovaní si iných národov, teritórií a globálnych záujmových priestorov. Veľkú úlohu tu ...
Spravodajstvo

Luxemburský poslanec Európskeho parlamentu Fernandt Kartheiser: Pre Ukrajinu je vojna prehratá

Fernandt Kartheiser, luxemburský vojenský dôstojník, diplomat a politik, poslanec národného parlamentu a poslanec Európskeho parlamentu v 10. volebnom období. Aktivista ...
Spravodajstvo

SHO: Pod petíciu za vyhlásenie referenda sa podpísalo už viac ako 120-tisíc občanov

Prednedávnom sme vás informovali, že politický subjekt Slovenské Hnutie Obrody (SHO) rozbehlo petíciu za vyhlásenie referenda s nasledujúcou otázkou…Súhlasíte s ...
Spravodajstvo

Musk varuje Bidena: „Rusko podnikne odvetu“

Elon Musk kritizuje rozhodnutie prezidenta Bidena povoliť Ukrajine rozmiestnenie rakiet ATACMS. Na X varuje, že Rusko by mohlo odpovedať odvetnými ...
Spravodajstvo

Aká je pravda o 17. novembri 1989?

Robert Merva: 🖼 Pred 35 rokmi sa začal v Prahe na Národnej triede štátny prevrat, ktorý dostal názov „Zamatová revolúcia“ ...
Aktualizované 20.11. 21:28
Spravodajstvo

Nemecký poslanec Európskeho parlamentu Fabio De Masi: Európsku úniu uniesli radikáli

Podľa poslanca Európskeho parlamentu Fabia De Masiho (Bündnis Sahra Wagenknecht) bol Európsky parlament unesený zradikalizovaným transatlantickým myslením a v medzinárodných ...
Aktualizované 21.11. 01:18
Spravodajstvo

Americký šprint smerom k jadrovej katastrofe - Glenn Greenwald

Glenn Greenwald sa pripojil k The Tucker Carlson Show, aby diskutoval o americkom šprinte smerom k jadrovej vojne. Glenn Greenwald Tuckerovi hovorí: ...