Les, lesníctvo a dielo profesora Štefana Korpeľa

Foto: Ľubomír Schmida

V pomerne rozsiahlej diskusii sme s Ing. Dušanom Lukášikom, CSc. rozobrali hodnotový systém vychádzajúci z kresťanskej viery očistenej o nános náboženstva. Dušan ukázal, že aj v kresťanskej viere je najvyššou hodnotou sloboda vyjadrená najväčším kresťanským sviatkom Veľká noc a jej troch častí v podobe Veľkého pôstu, Ukrižovania a Vzkriesenia. Takto hierarchicky skonštruovaný systém hodnôt obsahuje v druhej rovine rovnosť a spravodlivosť. Zvlášť sme diskutovali väzbu na zákony. Hľadali sme kritérium, ako posudzovať vzťah medzi spravodlivosťou a zákonnosťou. Politici sa vyjadrujú, že štát musí byť zákonný ale cudne mlčia, že občan si želá aby bol spravodlivý a aby primerane spravodlivosť bola vyjadrená v zákonoch a tým eliminovaný taký fenomén, akým je inštitucionalizovaná korupcia. Tieto úvahy obsahuje článok pod názvom Politika založená na overenom systéme hodnôt, alebo anarchia vydávaná za liberálny progres?

Politika založená na overenom systéme hodnôt, alebo anarchia vydávaná za liberálny progres?

Dušan tvrdí, že človek a spoločnosť je stále súčasťou prírody. Sú to ekologické limity, ktoré určujú, že sa človek a spoločnosť musí do ekologických limít prírody vtesnať. Aj preto si Dušan myslí, že najvhodnejším kritériom pre posudzovanie vzťahu zákonný a spravodlivý sú zákony prírody ako zdroje práva. Zákony prírody sú zákony, ktoré sú objektívne a nezávislé od človeka. Ak má byť tento systém hodnôt správny, musí vyhovovať kritériám praxe.

V článku  Zákony prírody ako kritérium pre posúdenie vzťahu zákonného a spravodlivého v praxi sme rozobrali v tomto duchu problematiku medvedej populácie na Slovensku.

Zákony prírody ako kritérium pre posúdenie vzťahu zákonného a spravodlivého v praxi

V celkom inej problematike obnoviteľných zdrojov energie a budov sme ukázali, že systém hodnôt je plne využívaný pri transformácii budovy od fosílnych palív smerom k obnoviteľným zdrojom energie. Túto diskusiu nájdete v článku Zelená budova ako riešenie transformácie administratívnej budovy v centre Košíc v kritériách spoločnosťou overeného hodnotového systému a požiadaviek Green Dealu.

Zelená budova ako riešenie transformácie administratívnej budovy v centre Košíc v kritériách spoločnosťou overeného hodnotového systému a požiadaviek Green Dealu

V tejto diskusii budeme opäť hľadať uplatnenie Dušanom navrhovaného systému hodnôt na Dušanovom vzťahu k lesu a lesníctvu a zvlášť rozoberieme jeho vzťah k profesorovi Štefanovi Korpeľovi.

Dušan, je známe že už od roku 2019 sa zaoberáš problematikou lesa. Čo Ťa k tomu viedlo?

Ono je to o niečo viac rokov. Už v roku 2011 v rámci komplexného štúdia problematiky obnoviteľných zdrojov energie sme dospeli pri biomase k záveru, že na Slovensku máme nastavaných o polovicu viac elektrární na biomasu, ako je produkčná schopnosť lesa v podobe palivového dreva a odpadu z priemyslovej produkcie. Slovensko stálo pred rozhodnutím prebudovať časť elektrární na zemný plyn alebo naďalej ponechať kapacitu elektrární na biomasu s nasledovnými dôsledkami: Medzi rozhodujúce stredno a dlhodobé škody je možné zaradiť nasledovné očakávané javy ako dôsledok zvýšeného výrubu a odlesňovania krajiny:

• Prerušenie malého vodného cyklu, zníženie vodných pár v ovzduší a zníženie naviazanej energie v podobe skupenského tepla pri premene vody na paru
• Zvýšenie prietoku povrchových vôd v korytách riek – zvýšenie rizika povodní a s nimi spojených ekonomických škôd
• Zvýšenie pocitovej teploty v priestore a postupné vysúšanie krajiny
• Zníženie zásob spodných vôd a tým zmena pôdy a jej erózia sprevádzaná s posunmi pôdnych vrstiev – postupná dezertifikácia krajiny
• Zvýšenie produkcie emisií skleníkového typu a tým zníženie biokapacity Slovenska a Zeme sprevádzané so zvýšením ekologickej stopy
• Minimálny a len dočasný príspevok k riešeniu energetickej bezpečnosti Slovenska
• Zvýšený dopyt po objemovo obmedzenej biomase vytvára prirodzený tlak na rast cien biomasy, t.j. nákladov spôsobil rast z pôvodnej ceny cca 1200 Sk/ tona na cenu cca 2400 Sk/tona.
• Stimuly na trhu s energiou spôsobili stimul, cez ktorý rastie cena technológie vyšším tempom ako je inflácia – zvyšujú sa náklady 
• Tlak na zníženie počtu pracovných príležitostí v drevospracujúcom priemysle s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s energetickým sektorom  ako dôsledok nedostatku drevnej hmoty vyplývajúci z:
  • Zníženej ťažby dreva ako nutnosť priblíženia sa k hodnote etátu
  • Približne 25% tný export dreva
• Negatívne stimulovaný trh s energiou v prospech biomasy na úkor ekologickejšieho zabezpečenia el. energie s nižšími nákladmi a vyššou pridanou hodnotou

Celý článok nájde čitateľ pod názvom Zemný plyn a jeho nezastupiteľná úloha pri etickej a ekologickej

transformácii k trvalo udržateľnej spoločnosti na báze OZE na adrese : TU

Naplnil sa tento scenár?

Vychádzali z výhľadovej prognózy produkcie dreva na Slovensku spracované Petrášom a Meckom pre decénium 2010 až 2020. V ňom autori stanovili výšku ročnej ťažby dreva na interval 6,7 až 6,8 mil. m³ ročne. To znamená, že za decénium mala byť ťažba na úrovni 67 až 68 miliónov m³ ale realita bola, že vyťažená drevná hmoty bola na úrovni 90 mil. m³. Zvýšená úroveň ťažby zároveň spôsobila dočasne na lokálnom trhu pád cien dreva. Možno odhadnúť, že majitelia lesov prišli od 1 miliardy € do 3 miliárd €, ktoré zarobil buď obchodník s drevom alebo drevospracujúci priemysel. Zvýšená ťažba o 23 mil. m³ ale spôsobila, že sme prišli o ekologické služby lesa s odhadom v hodnote 23 miliárd €. Súčasťou je rast teploty odhadnutý o 0,6  až 1 °C , čo je polovica s rastu tepla pripisovaného klimatickým zmenám.

Ale ako bolo možné, že spoločnosť dopustila, že došlo k takémuto stavu?

Tu sme pri systéme hodnôt. Jednoducho spoločnosť nerešpektovala zákony prírody a vybrala sa revolučným smerom, čo je anarchia pozostávajúca zo sabotáže a z ekologického terorizmu. Keď som analyzoval príčiny, zostal som v nemom úžase. Na rozpad smrečín bol použitý lykožrút ale na obhajobu rozpadu sú použité klimatické zmeny. Lykožrút v zdravom lese predstavuje sanitára lesa. Vyhľadáva oslabené stromy a urýchľuje ich zánik, čo má význam ten, aby sa choroby nešírili v zdravom lese. Bioregulačný systém lesa následne v negatívnej spätnej väzbe utlmí dočasne rozmnoženého lykožrúta. A tak v zdravom lese síce existuje lykožrút, ale pôsobí vo funkcii lekára lesa. Experimentálne bolo zistené, že je to do 1 m³ napadnutého dreva za rok na piatich hektároch lesa. Nájdeš to vo Vyhláške 101/1996 Zb. Kritický bod, kedy sa negatívna spätná väzba preklápa do pozitívnej je pri 5 m³ napadnutého dreva za rok na piatich hektároch lesa. Všimni si, je to problém narátať do päť.

Nuž a po Tatranskej Bore došlo k rozhodnutiu ponechania 600 000 m³ dreva v rôznych lokalitách Vysokých Tatier v podobe polomu bez spracovania.  Bez väčších problémov spočítaš, koľko tam bolo lykožrútov. Keďže stromy v polome už boli oslabené tak, lykožrút nemal proti sebe bioregulačný mechanizmus, ktorý by neprekonal. Výsledok bol, že už prvá generácia lykožrúta prekonala kritický bod a lykožrút sa množil cez pozitívnu spätnú väzbu geometrickým radom. Opäť nie je problém spočítať, koľko bolo lykožrúta v polome v čase keď z polomu vyletel. Ak použiješ moderné systémové nástroje, napríklad Kaplanove bezpečnostné modely, zistíš že sa jednalo o sabotáž. Nuž a známa blokáda v Tichej doline v apríli 2007 ochranárskych združení a jednotlivcov v zmysle týchto modelov je možné pokladať za ekologický terorizmus. Ak to teda pomenuješ jedným slovom jedná sa o anarchiu vydávanú za modernú vedu. Bolo neuveriteľné čítať podporu vtedy dekana Lesníckej fakulty prof. Pichlera Erikovi Balážovi, jednému z hlavných organizátorov tejto anarchie.

Pokiaľ viem, vyšetroval tento prípad aj prokurátor.  Ako uzatvoril vyšetrovanie?

Je to temer na úrovni humoru. Ako som spomenul, problém lykožrúta v smrekovom lese je problémom narátať do päť. Ale prokurátor na päťdesiatich stranách postupne otáča problém cez zahltenie čitateľa informáciami tak, že nakoniec konštatuje, že nejde o trestný čin, napriek obrovským škodám na ekologických systémoch lesa. V podstate používa úplne profesionálne princípy propagandy, len v odbornom jazyku. Jeho odôvodnenie plne spĺňa princípy, ktoré zhrnul do štyroch podstatných problémov nášho mozgu Buster Benson. Odôvodnenie zahŕňa ohromné množstvo informácií. Bežný čitateľ nemá s týmito informáciami skúsenosti a teda ich nemá ako zrovnať. Na ohromné množstvo informácií nemá mozog dostatočnú kapacitu pamäte, človek sa cíti zahltený informáciami. V prípade písaného slova je štvrtá funkcia tohto systému – dostať prijímateľa pod časový tlak nezaujímavá. Kto sa ale začíta do odôvodnenia rozhodnutia možno zistí, že nie je v kritériách zákonov prírody t.j. na faktoch, ale skôr na báze názorov. Tým je charakterizovaná doba post faktická, kde fakty sú nahrádzané názorom. Podobne v prípade medveďa prokurátor odôvodnil svoje rozhodnutie na báze svojho názoru a ignoroval, že štatistická matematika a neurčitosť sú zákony prírody a teda objektívne – nahradil ich tým povestným právnym názorom, čo je výsostne subjektívne rozhodnutie.

Nie si frustrovaný z toho, že podania sa míňajú účinku?

Každý nesieme svoj diel zodpovednosti v spoločnosti. Ja som si svoju občiansku povinnosť splnil. Zodpovednosť v oboch podaniach prevzali na seba prokurátori. Keď medveď znova zaútočí na človeka, a ublíži mu, možno ho zabije, prebudí to verejnosť.

Riešenie je pre každého – podpísať petíciu MOR HO! TU  

Dnes už máme viac ako 33 000 vyzbieraných podpisov. Čo sa týka samotných podaní, pripravujeme postupne sťažnosť na postup prokurátora vo veci lykožrút. U medveďa je zároveň problém, že medveď momentálne požíva vyšší stupeň ochrany ako občan, čo je zjavne v rozpore s Ústavou SR.

Potom, ako Robert Kennedy Jr. ozrejmil zákon, podľa ktorého nie je možné realizovať experimentálnu liečbu, ak existuje overený spôsob liečby, bolo možné pochopiť, prečo bol Ivermectín vylúčený z liečby a nahradený vakcínou. Ak už tento čin nie je kriminálnym činom, v dôsledku čoho odborníci tvrdia, že až 80% zomrelých mohlo žiť, čo je potom v tejto spoločnosti kriminálnym činom?

Ak sa vrátime k problematike lesa a lesníctva na Slovensku, čo Ti povedali Tvoje výskumy?

V prvom rade som zistil, že naše lesníctvo bolo na špičkovej úrovni a v niektorých oblastiach poznania procesov v prírodných lesoch, ak chceš pralesov, slovenský výskum predbehol dobu o cca 30 rokov a získal originálne znalosti, ktoré určujú prakticky základ lesníctva. Na druhej strane je mi osobne ľúto, ako s týmto klenotom nášho dedičstva naložil štát a dovolil jeho rozklad. Keby som chcel rozložiť tento systém, tak by som urobil to, čo zažívame, nechal by som rozšíriť anarchistické názory, tak ako ich prezentuje Erik Baláž, Michal Wiezik, pán Juraj Rizman a ďalší.

Nechal by som presiaknuť týmito názormi univerzitu a rozpustil, či obmedzil by som stredné školstvo. Nuž a zorganizoval by som petície bez odborne podložených požiadaviek a masíroval by som verejnosť anarchistickými hlúposťami, presne tak ako to vidíme dnes. Nakoniec z lykožrúta sa stal predátor ako forma biologickej zbrane ničiaca smrečiny. Pán Wiezik sa nechal vyfotiť v skafandri a išiel brániť riešeniu rozmnoženia mníšky do listnatých lesov. Z medveďa sa stala opäť biologická zbraň namierená proti človeku. Vraj sa mu treba prihovárať, hovorí pani Apfelová. Tých infantilných názorov je ohromne veľa.  Iný ako súhrnný pojem na toto počínanie mimovládnych organizácií ako ANARCHIA ma nenapadá. Je však vydávané za OCHRANU PRÍRODY, či ZELENÚ AGENDU. Nemá odborný základ, je to len prejavom hysterického fanatizmu. Čo je šokujúce je, že v tom čase vo funkcii dekana Lesníckej fakulty TUZVO prof. Pichler verejne podporil Erika Baláža ako politika za koalíciu strán Progresívne Slovensko/Spolu. To len dokumentuje hlboký rozvrat nášho univerzitného vzdelania v obore lesníctva.

Popísal si ale skôr spoločenskú atmosféru. Ktoré vedecké diela pokladáš za dôležité?

Problematikou biológie lesa sa zaoberá celý rad kvalitných slovenských publikácií. Nakoniec slovenské lesníctvo experimentálne určilo v priebehu 300 rokov riadiacu rovinu chaotického systému nazývaný les, len ju nikto takto nepomenoval. Tým riešiteľom uchádzala elegancia moderných systémových nástrojov akým je hlavne model živých systémov známy pod pojmom komplexný adaptívny systém.  V roku 2013 vyšla publikácia medzinárodne uznávaných vedcov v obore pod názvom Managing Forests as Complex Adaptive Systems, redigovaný Messierom a kol.  Táto publikácia uvádza analytické nástroje systémovej roviny, ktoré pomenúvajú les, chápaný ako hierarchicky usporiadaný systém, ktorý na danej ploche obsahuje kooperujúce a konkurujúce si organizmy lesa s dominantným organizmom stromom. Jednotlivé organizmy na jednej strane menia svoje okolie a po jeho zmene sa na zmenené okolie samé adaptujú. Tento cyklus sa neustále opakuje. Les predstavuje dynamický systém, ktorý existuje v kvázi dynamickom stave. Po prekročení kritickej hodnoty prechádza les do novej kvality. Ale nástroje systémovej roviny vedia s presnosťou chirurgického noža analyzovať stabilitu systému, určovať kritický bod, v ktorom dochádza k preklápaniu negatívnej spätnej väzby na pozitívnu a pokiaľ sú experimentálne známe parametre, určiť aj kedy dochádza k rozpadu lesa, pokiaľ nedôjde k intervencii človeka.

To je medzinárodná publikácia. A čo diela slovenských autorov?

Problematika smrekových a ihličnatých lesov ma zaujala v čase, keď na Baranci v Západných Tatrách vznikli rozsiahle výruby lesa a chcel som vedieť príčinu. Postupne som zbieral základné informácie, až ma osud zavial k vedcovi, lesníkovi a ochranárovi lesa a jeho ekologických systémov Ing. Milanovi Koreňovi, CSc. Milan ma vybavil ohromným množstvom kvalitne spracovaných podkladov, vedeckých článkov a v debatách ma zasvätil, akým spôsobom bol riešený TANAP v zmysle organizácie plochy tak, aby došlo k zachovaniu toho najcennejšieho čo v lesoch máme – zvyšky pôvodného lesa známe pod pojmom PRALES. Štúdium týchto dokumentov mi postupne odkrylo ekologickú hrôzu, ktorú si dovolili pseudo ochranári uvaliť na naše asi najcennejšie bohatstvo lesov a zahájiť jeho ničenie agresívnym spôsobom. Vznikol materiál, základná štúdia, ktorý som nazval „Les ako obraz morálky spoločnosti“. Akceptoval som Milanov názor a tak sa názov materiálu ustálil na „Les ako odraz morálky spoločnosti“.

Materiál musel zaujať pár zodpovedných ľudí, pretože došlo k zorganizovaniu stretnutia, kde som sa zoznámil s ďalšími lesníkmi, či majiteľmi podielov v urbároch na Liptove. Medzi iným aj s Ing. Stanislavom Bystrianskym. Naše diskusie so Stanom, často priamo v lese, mi otvárali poznanie na mnohých detailoch, ktoré si bežný turista v lese nemá ako všimnúť v ich podstatných súvislostiach. Stano mi postupne odkrýval dušu lesa a v nej aj svoje osudy a svoj vzťah k lesu a ekológii. Nakoniec sme sa vybrali do Dobročského pralesa.  Chodiaca encyklopédia lesa, asi tak by som mohol charakterizovať bohatstvo faktov, myšlienok, ktorými ma Stano previedol po pralese, až prales ožil v celej jeho kráse a poskytol mi neopakovateľný zážitok, súčasťou ktorého bola aj úcta k lesníkom, schopným takúto nádheru nielen zachovať, ale aj vidieť podstatný detail, ktorý je nutné pochopiť a zasadiť do kontextu lesného ekosystému. Stano mi rozprával o svojej diplomovke, ktorej obsahom bolo zmapovanie textúry Kotlovho žľabu v Látanej doline na Orave. Bola to práca, ktorá sa stala súčasťou viac ako tridsať ročného výskumu pralesov profesorom Štefanom Korpeľom a jeho skupinou.

Publikáciu Štefana Korpeľa Pralesy Slovenska už nekúpite, možno ak v nejakom antikvariáte. Stano ale zistil, že je naskenovaná na internete a v takejto podobe mi ju poslal. Po jej vytlačení a zviazaní som mal k dispozícii vlastnú kópiu a mohol som postupne vnikať do práce profesora Korpeľa. Ale dielo Štefana Korpeľa vyniklo pre mňa v plnej kráse obsahu, až keď sa mi dostala do rúk publikácia Christiana Messiera a kolektívu pod názvom Managing Forests as Complex Adaptive Systems. Modely založené na teórii komplexity doplnené o modely vychádzajúce z teórie chaosu umožňujú plne pochopiť hĺbku formulácii, či už definície lesa Štefanom Korpeľom, ale hlavne som zrazu našiel úplne presné vyjadrenia rozhraní medzi biológiou lesa a systémovými modelmi. Vieme, že riadiacu rovinu chaotického systému vieme určiť len experimentálne. Keď mi Stano popisoval rozsah experimentálneho materiálu a uvedomoval som si precíznosť a zároveň robustnosť práce organizovaného profesorom Korpeľom, nič len emócie hlbokej úcty k práci profesora Korpeľa a jeho pomerne rozsiahleho teamu. Udržať systém pokope počas 30 ročného výskumu znamená silnú osobnosť, plne veriacu v prácu, ktorá sa zrejme stala celoživotnou náplňou pána profesora Korpeľa.

Keď mi Stano popisoval, ako pán profesor chodil do lesa s dáždnikom, ako vyslovene nekonvenčný spôsob či forma osobnosti, znamená pre mňa, že pán profesor nepodliehal vonkajším názorom a mal svoj ucelený systém hodnôt, ktorý umožnil a dal vzniknúť dielu Pralesy Slovenska. Ja, ako absolvent Fyziky Tuhých látok na Katedre fyziky EF SVŠT som študoval také disciplíny, akými sú štatistická matematika, kvantová fyzika a jej aplikácia vo fyzike tuhých látok, bolo osviežením naštudovať si problematiku aplikácie modelov komplexných systémov na les v publikácii Messiera a kol. Ako človek s praxou na kapitálovom trhu zároveň zaoberajúci sa konštrukciou a reguláciu trhu som si zrazu uvedomil, že les nie je nič inšie ako trh, kde na ohraničenej ploche si konkurujú a zároveň kooperujú rôzne organizmy lesa s ústredným organizmom – stromom. Les bez stromu nemá ako vzniknúť. Aj preto definícia lesa Štefana Korpeľa ako hierarchicky usporiadaného systému organizmov plne vyhovuje systémovej rovine. Z prác Kirmana ako aplikácie z biológie mravcov, dnes vieme, že trh vieme konštruovať, že vieme trh regulovať v jeho stanovených limitoch okolo rovnovážneho stavu, že trh vieme cielene transformovať z jedného stavu do druhého, ale trh nevieme riadiť na dennej báze. No a presne takto vieme popísať aj les.

Ak sa pozrieme na les ako na chaotický systém, tak vieme, že aj chaotický systém má svoju riadiacu rovinu. Zároveň vieme, že riadiacu rovinu vieme zistiť výlučne experimentálne.  Opakované meranie štruktúry pralesa a jeho textúry s odstupom 5 alebo desať rokov je idea génia, realizovaná trpezlivo počas tridsať rokov a zároveň predstavuje ohromný objem experimentálnej práce. Tá idea génia spočíva v tom, že zo zmeny textúry plôch lesa v čase je možné potom určiť dynamiku procesov v lese. Keď si ju bežný čitateľ prečíta, vôbec mu nemusí táto myšlienka pripadať zvlášť výnimočná. Pre mňa, ako riešiteľa viacerých zložitých systémov, spĺňajúcich charakteristiku modelov komplexných adaptívnych systémov má ale zásadný význam. U komplexných adaptívnych systémov mám skúsenosť v podobe paradoxu: až po vyriešení systému viem správne formulovať problém. Ako hovorí Einstein, aj zložité systémy majú nakoniec jednoduché riešenie. To, čo na týchto systémoch je zložité, sú analýzy. Známe vyjadrenie „keby som mal na záchranu života hodinu, tak 55 minút venujem analýze“ len vystihuje realitu. Až 90% hodnoty pri riešení zložitých systémov predstavujú analýzy. Ak nemáš dobre urobenú analýzu, nevieš formulovať zadanie a výsledkom je, že nemáš ako správne riešiť systém v praxi – zlé zadanie nemá ako vyprodukovať dobré riešenie. No a presne hľadanie parametrov riadiaceho systému chaotického systému nazvaného prales predstavuje ten ohromný objem prác, ktorý sa skrýva za publikáciou Štefana Korpeľa Pralesy Slovenska.

Ak idem ešte hlbšie do problematiky, t.j. metodiky a techník realizácie meraní či spracovanie údajov, tak tam vidím premietnutie 300 rokov zhromažďovaných znalostí našej lesníckej vedy, nech už spomeniete Jozefa Dekréta-Matejovie či iných nestorov lesníctva na Slovensku. V práci profesora Korpeľa je akoby s pokorou vyjadrené aj nazhromaždené znalosti 300 ročných vedeckých skúmaní lesa čo práci dáva integritu. A tak z nazhromaždenej kvantity experimentálne získaných údajov vyrastá nová kvalita v podobe známeho grafu troch štádií lesa, ako originálne riešenie a pochopenie dynamiky procesov v pralese ako prírodnom lese, žijúcom vlastným režimom bez zásahu človeka. Až po temer tridsiatich rokoch prichádza publikácia Christiana Messiera, ktorá ukazuje na systémovej úrovni, ako sa chová živý organizmus, ktorý nazývame les.

Práve správne definovanie rozhraní medzi biologickou vrstvou a systémovým popisom temer s tridsať ročným predstihom, robí dielo Štefana Korpeľa  nadčasovým a predstavuje dobrý test toho, že ním zistené, analyzované a formulované riešenie dynamických parametrov pralesa predstavujú určité znalosti. Často sa stretávam, že dokonca ani profesori, často v dôchodkovom veku nie sú schopní rozoznať významný rozdiel medzi znalosťami a vedomosťami získanými v procese základného výskumu. Naivné predstavy, že počet publikovaných článkov v karentovaných časopisoch predstavuje kritérium pravdy je konfrontovaná s otázkou – môžete mi ukázať kde vám vaše teoretické závery fungujú? Debata zvyčajne končí, často sa veľkí vedci urážajú, že veď však to iní majú realizovať ich teórie. A tak som bol opakovane so Stanom v pralesoch a ukazoval mi detaily a priamo interpretoval závery z diela profesora Korpeľa. K pralesu v Nefcerovej doline som dostal výklad od ďalšieho výnimočného lesníka Ing. Jána Slivinského. Neviem si predstaviť človeka, ktorý chápe les bez asi dvadsať ročnej praxe s plnou zodpovednosťou za les ako povinné predĺžené štúdium po absolvovaní univerzity. V tak komplexnom systéme akým je les, sa vedomosti ale hlavne znalosti prenášajú nielen učebnicami, ale značnú časť znalostí sa získava medzigeneračným prenosom v podobe overených praktických postupov.

Nakoniec Nóri to majú vyjadrené v §8 zákona o manažmente prírodnej rozmanitosti takto: „Správne orgány sú povinné zohľadniť poznatky a znalosti, ktoré sú založené na generáciách skúseností predkov Samov s využívaním interakcie človeka s prírodou, ktoré môžu prispieť k trvalo udržateľnému využívaniu a ochrane biodiverzity.“  Na Slovensku máme pojem „zdravý sedliacky rozum“. To je len iné vyjadrenie toho, že naši predkovia rozumeli prírode, naučili sa s prírodou žiť a dokázali z poľa a z lesa uživiť svoje rodiny.  V čase, keď som finalizoval moju dizertačnú prácu v roku 1979, na univerzite v Nitre vraj bežala dizertačná práca, ktorej predmetom výskum bolo určenie, ktoré hnojivo je najlepšie pre poľnohospodárske polia. Div sa svete, výskum ukázal, že je to maštaľný hnoj. Smiali sme sa, že však potom by mali udeliť titul kandidáta vied všetkým sedliakom, ktorí nielen o tom vedeli, ale aj aplikovali v praxi. Dnes sme postúpili ďalej, maštaľný hnoj fermentujeme a spracovávame v bioplynových staniciach a vzniknutý plyn obrazne používame na výrobu umelých hnojív. Navyše, spoločnosť ešte musí cez cenu elektrickej energie túto hlúposť významne a povinne dotovať.

Je známe, že medzi sedliakmi existovali výnimočne múdri ľudia a aj keď nemali akademické vzdelanie, ich výnimočná múdrosť im vytvárala prirodzenú autoritu. Ľudia z dediny, ak mali problém, išli sa jednoducho poradiť k týmto prirodzene múdrym ľuďom a radili sa, ako sa s problémom vyrovnať, či hľadali aspoň radu, kde hľadať riešenie problému. Je to primeraná úcta k znalostiam predkov, ktorá akoby vysielala na mňa emócie spomedzi riadkov diela profesora Korpeľa. Je to známy efekt čítania medzi riadkami. Ak som v jednotlivých prácach využíval čiastočne poznatky z diela Pralesy Slovenska, nakoniec som sa rozhodol pokúsiť integrovať dielo Pralesy Slovenska s prácami systémového charakteru tak, ako to predstavil Christian Messier a jeho kolektív.  Myšlienka nakoniec dozrela do štádia, kedy som dospel k idei nanovo vydať dielo profesora Korpeľa s obohatením praktickej aplikácie na lesoch a procesoch, ktoré sme zažili v lesoch a pralesoch po Tatranskej Bore v novembri 2004.

Som rád, že som v živote stretol Stana Bystrianskeho, žiaka, diplomanta a priameho spolupracovníka profesora Korpeľa, chodiacej encyklopédie lesa. Som rád, že som si získal priateľstvo Ing. Milana Koreňa, CSc. s jeho exaktným vyjadrovaním vedca, vedy založenej na ohromnej praxi a som rád, že mám kamaráta Ing. Janka Slivinského, neuveriteľného praktika a zásadového človeka čo sú lesníci a zároveň reálni ochrancovia prírody, na ktorých môže byť pán profesor Korpeľ právom hrdý.

Na Slovensku je ohromne veľa lesníkov, odborníkov, či pracovníkov z akademickej obce, ktorí nepodľahli hlúpostiam vydávaným za vedu a prehlasovanú ako ochrana prírody s tým známym bludom nič nerobenia a hlavne sa nezúčastnili na pľundrovaní lesa – mám pred týmito odborníkmi úctu, že si zachovali si svoju osobnú integritu. Patrí im nielen  moja úcta ale aj obdiv, že nepodľahli tomuto agresívnemu tlaku anarchistov.

A tak v mysli vidím siluetu vzpriameného, hrdého človeka s dáždnikom, ako sa pomaly stráca v lese zahaleného bielym oparom a rozmýšľam, prečo mi je pán profesor Korpeľ blízkym, aj keď som sa s ním v živote nestretol… ale je to pravda? Predsa jeho nadčasové dielo Pralesy Slovenska je tu a je tak živé, ako len môže byť znalosť získaná tvrdou a poctivou prácou človeka s osobnou integritou vychádzajúcej z jeho vlastného systému hodnôt. Pán profesor Korpeľ… veľká vďaka za Vaše dielo. Pralesy Slovenska predstavujú pre mňa ten pomyselný diamant kultúrneho dedičstva a je našou povinnosťou na Vaše dielo a Vás osobne nezabudnúť. A tak, ako máme v technických vedách velikána profesora Aurela Stodolu, tak máme v lesníckej vede dielo Pralesy Slovenska a jeho autora profesora Štefana Korpeľa.

Ďakujem za rozhovor

S Ing. Dušanom Lukášikom CSc. sa zhováral Ľubo Schmida

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359