KRÍZA V SPOLOČNOSTI VYVOLANÁ OČKOVANÍM VAKCÍNAMI mRNA MÁ MOŽNO RIEŠENIE
Ing. Dušan Lukášik, CSc. rozobral tému očkovania občanov experimentálnymi vakcínami mRNA na drobné a vyzýva Ministerstvo zdravotníctva k zahájeniu programov prevencie a tým aj pomoci pre očkovaných.
V súčasnosti štatistické úrady zaznamenávajú zvýšený počet mŕtvych v jednotlivých štátoch, pričom odborná debata sa koncentruje na otázku, či pozorovaná nad úmrtnosť môže byť spôsobená očkovaním vakcínami typu mRNA, alebo existuje iná príčina. Dôvodom je, že ľudia umierajú na bežné choroby, jediný rozdiel je, že rozvoj týchto chorôb je nebývalo rýchly až do tej miery, že vznikol pojem turborakovina, čím majú autori tohto pojmu na mysli jej zrýchlený rozvoj, kde medecína už nevie ani len spomaliť progresívny postup choroby. Navyše, tieto choroby vo zvýšenej miere postihujú aj vekové kategórie u ktorých sa tieto choroby vyskytovali minimálne, ak vôbec.
To isté sa deje u pneumónie, u ľudí, kde vírus prelomí kritickú hodnotu a vzniknú klinické príznaky, je často rozvoj choroby tak rýchly, že ľudia umierajú do dvoch týždňov bez šance, aby im lekári vedeli pomôcť. Najvyššiu nadúmrtnosť zaznamenáva Portugalsko, ktoré navyše má zaočkovaných temer 100% obyvateľov s vekom nad 12 rokov vakcínami mRNA. Debata o tom, či príčinou je vakcína alebo nie v Portugalsku nemá opodstatnenie, inú príčinu nie je možné racionálnymi postupmi zistiť, nech už oficiálne úrady kamuflujú situáciu. Podobne nadúmrtnosť analyticky dokladujú štúdie z Talianska a Nemecka.
Po uvedení experimentálnych vakcín mRNA do aplikácie, vzniklo rad vedeckých článkov zaoberajúcich sa vedľajšími účinkami. V metaštúdii z viac ako 230 vedeckých článkov došlo k zisteniu, že existuje päť rôznych mechanizmov vedľajších účinkov, ktoré pôsobia na bunkovej úrovni a až do ich prejavenia sa cez klinické príznaky, sú prakticky bežnými lekárskymi postupmi nezistiteľné. Pôsobia komplementárne a ako celok urýchľujú starnutie organizmu. Rozhodujúcim mechanizmom je potlačenie interferónu I a celej signalizačnej kaskády, ktorá odstavuje vrodenú časť imunitného systému. Spätné zabudovanie spike proteínu do DNA bunky zas narušuje samo opravné mechanizmy bunky, akými sú autofága a apoptóza. Obrázok ukazuje zistené mechanizmy, ktoré vedú k rozvoju neurodegeneratívnych chorôb typu Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba či demencia, k rozvoju porúch pečene, náchylnosť na vírusové onemocnenia alebo rozvoj rakoviny.
Na otázku, ako sú rozšírené vedľajšie účinky v aplikovaných vakcínach dáva odpoveď štúdia z Dánska, ktorá našla kontamináciu u 70% vzoriek vakcín použitých na očkovanie z čoho asi 5% reprezentovalo ťažkú kontamináciu. Podobne údaje 73% referoval aj americký lekár Peter McCullough. Ukazuje sa, že bez zohľadnenia vedľajších účinkov vakcín je temer nemožné vysvetliť pozorovanú zvýšenú úmrtnosť. Navyše, športovci a piloti lietadiel, ktorí sú pod intenzívnou lekárskou kontrolou sú postihovaní výrazným nárastom náhlych úmrtí, či už počas športového výkonu priamo pred očami divákov, alebo počas letu. To len dokladuje, že bežné lekárske postupy nie sú schopné dopredu identifikovať problém, ktorý beží na bunkovej a teda nevedomej úrovni a neprejavuje sa klinickými príznakmi. Strata energie, ktorú človek pociťuje je pripisovaná preťaženiu.
Vyššie uvedené fakty ale hovoria, že plošné očkovanie vakcínami mRNA vytvorilo stav, ktorý je podobný ruskej rulete – nikto nevie z očkovaných, či patrí medzi 30% šťastlivcov alebo nie. Popri tomto momente ešte existuje aj proces popretia, kde si ľudia nepripúšťajú, že sa zle rozhodli a nechali sa očkovať. Z popisu je ale jasné, že ak očkovaný nerieši svoje možné problémy proaktívne, t.j. v prevencii, tak po vypuknutí klinických príznakov jeho šanca na prežitie sa výrazne zníži.
Na druhej strane ale dnes existujú protokoly, ktoré majú šancu problémy riešiť v proaktívnom režime. Prírodné látky ako je natokináza, bromelain a kurkuma aplikovaná ako súčasť protokolu v rozsahu 3 až 12 mesiacov podľa tvrdenia lekárov má šancu riešiť problém vedľajších účinkov, zvlášť ak je doplnená o prerušovaný pôst v režime 8/16. Výborným riešením je aj minimálne sedemdňové hladovanie. O efektoch krátkodobého hladovania je dnes celý rad vedecky zdôvodnených informácií, či už od Davida Sinclaira alebo MUDr.Partykovej či Valtera Longa. O týchto možnostiach a podrobnejšom zdôvodnení sa dočítate v našom článku pod názvom: „ Zaháji rezort zdravotníctva PROGRAMY PREVENCIE PRE OČKOVANÝCH VAKCÍNAMI mRNA? Existuje riešenie…“
Autor: Ing. Dušan Lukášik, CSc.
Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359
Zanechajte nám komentár