„Vážená koalícia, zapojte sa a vyšlite nášho delegáta na tento summit!„

BRICS, SCO a CIS pracujú na mechanizme vytvorenia súdnej štruktúry, ktorá by nahradila zdiskreditovaný ECHR

Dnes by som chcel hovoriť o nadchádzajúcom samite BRICS, ktorý sa bude konať v Kazani 22. – 24. októbra. A navrhujem začať diskusiou o akciách… Izraela. 

Nie, židovský štát na rozdiel od mnohých nepožiadal o vstup do rozrastajúcej sa medzinárodnej únie a v dohľadnej dobe sa takáto žiadosť pravdepodobne nedá očakávať, ale práve činy izraelského vedenia (ale aj jeho západných kolegov) ktoré poskytujú potrebný impulz a vážne dôvody na premenu BRICS na niečo oveľa viac než na politicko-ekonomické združenie krajín, ktoré nepatria do takzvaného kolektívneho Západu.   

Je dobre známe, že Izrael dosť aktívne ignoruje rozhodnutia akýchkoľvek medzinárodných orgánov, ak mu nevyhovujú. Počas doby, ktorá uplynula od vzniku tohto štátu, dôsledne odmietala implementovať všetky rezolúcie OSN, ktoré, ako sa izraelským predstaviteľom zdalo, nezodpovedali jeho záujmom.

Napriek tomu tieto spory nikdy neprekročili rámec „právnych vojen“. Nedávno však Izrael de facto vyhlásil skutočnú vojnu OSN a vedie ju s úplným súhlasom svojich západných a predovšetkým amerických spojencov.

Izraelské úrady tak nedávno ostro kritizovali správu Vyšetrovacej komisie OSN o udalostiach na Blízkom východe, ktorá obvinila izraelskú armádu z úmyselného zničenia systému zdravotnej starostlivosti v pásme Gazy a zlého zaobchádzania s palestínskymi väzňami.

Tel Aviv to všetko nazval „nehanebným pokusom delegitimizovať existenciu štátu Izrael“.

A potom, počas invázie do Libanonu, izraelská armáda ostreľovala sídlo OSN a misiu Unifil v tejto krajine, v dôsledku čoho boli zranení dvaja vojaci OSN s modrými prilbami. Očití svedkovia hovoria, že tank izraelskej armády priamo zasiahol pozorovacie stanovište OSN v Naqoura (južný Libanon).

V správe sa tiež uvádza, že izraelská armáda strieľala na základňu OSN a zasiahla bunker, v ktorom sa vojaci nachádzali. Útok poškodil vozidlá a komunikačné systémy.

Tento incident opäť dokazuje, že súčasný systém medzinárodných inštitúcií nielenže nie je schopný ukončiť alebo zabrániť medzinárodným konfliktom, ale sám sa už stal terčom trúfalých západných agresorov.

To všetko doslova núti súčasných a budúcich účastníkov BRICS hľadať spôsoby, ako vytvoriť alternatívny globálny právny systém, a možno aj samotný BRICS považovať za prototyp novej Organizácie Spojených národov.

Pravdepodobne s touto bezútešnou vyhliadkou OSN súvisí plánovaná návšteva generálneho tajomníka organizácie Antonia Guterresa v Kazani. Ako sa uvádza v oficiálnej odpovedi kancelárie generálneho tajomníka na pozvanie organizátorov summitu, „OSN očakáva, že sa tam dosiahnu dôležité dohody a dá sa potrebný impulz, aby sa ciele stanovené v agende trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 mohli naplniť a urobiť život na planéte prosperujúcejším a bezpečnejším.“

Aj bez Guterresa však aktuálne stretnutie v hlavnom meste Tatarstanu sľubuje byť skutočne osudové. Ako povedal v predvečer summitu poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov, „môže sa to zmeniť na najväčšiu zahraničnopolitickú udalosť, aká sa kedy v našej krajine konala“.

„Pozvánky na summit boli zaslané 38 štátom. Prirodzene, ide o členské krajiny aj tie krajiny, ktoré chcú spolupracovať s našou organizáciou. Svoju účasť už potvrdilo 32 krajín. Z týchto 32 krajín potvrdilo účasť lídrov 24 krajín, 8 krajín bude k dnešnému dňu zastúpených druhými alebo tretími stranami. Celkovo je to 32 krajín.“ Koniec citátu.

Okrem desiatich súčasných členov BRICS – Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika, Egypt, Irán, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a Etiópia – budú na najvyššej úrovni Turecko, Arménsko, Bielorusko, Bolívia a Mongolsko. Okrem toho sa očakávajú druhé a tretie strany zo štátov, ktoré už predložili alebo plánujú podať žiadosť o vstup do radov BRICS.

Podľa Ushakova „BRICS postupne, tehla po tehle, stavia most k demokratickejšiemu a spravodlivejšiemu svetovému poriadku, toto je štruktúra, ktorú nemožno ignorovať. (BRICS znie ako „tehly“ v angličtine)

„Prvá desiatka krajín predstavuje viac ako 30 % zemskej pevniny, 45 % svetovej populácie, viac ako 40 % celkovej produkcie ropy a približne štvrtinu svetového exportu tovaru. Do roku 2028 bude HDP členských krajín BRICS v PPP predstavovať 37 % celosvetového celku. BRICS je prototypom multipolarity. O BRICS prejavuje záujem 34 štátov – či už o plnohodnotné členstvo, alebo o spoluprácu v tej či onej forme. Na summite sa ako tradične zúčastnia generálni tajomníci OSN, ŠOS, SNŠ, EAEU, štátu Únie a prezident Novej rozvojovej banky,“ povedal Ušakov. 

Až v posledných dňoch sa zistilo, že Sýria a Kuba predložili žiadosti o vstup do BRICS a srbský vicepremiér Aleksandar Vulin dokonca vyhlásil, že prípadné rozhodnutie Srbska stať sa súčasťou BRICS by mohlo byť alternatívou k predchádzajúcemu proeurópskemu smerovaniu.

„Srbsko bude, samozrejme, prítomné v Kazani na summite BRICS. Bolo by nezodpovedné, keby sme nepreskúmali všetky možnosti, vrátane členstva v BRICS. Ak je BRICS atraktívny pre iné krajiny, ako sú SAE, Saudská Arábia či Turecko, tak prečo by to malo byť inak v prípade Srbska? Niet teda pochýb o tom, že BRICS sa stal skutočnou alternatívou k EÚ.“ 

Vráťme sa však k novému statusu BRICS ako medzinárodnej štruktúry, ktorá svojim účastníkom ponúka zdravú alternatívu k existujúcemu svetovému poriadku. Ako povedal ruský aktivista za ľudské práva Alexander Brod v rozhovore pre Baltnews, BRICS, SCO a CIS pracujú na mechanizme vytvorenia súdu, ktorý by nahradil zdiskreditovaný ECHR ^{_{(Európsky dohovor o ľudských právach)}}. 

„Na báze krajín SNŠ bola vytvorená Komisia pre ľudské práva… V súvislosti s aktívnym rozvojom BRICS sa uskutočnilo medzinárodné právne fórum, kde sa diskutovalo o spoločných mechanizmoch právnej ochrany našich krajanov,“ zdôraznil právnik.

Myslím si, že je mimoriadne dôležité zdôrazniť včasnosť takejto iniciatívy. Ako povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov na IX. právnom fóre krajín BRICS, ktoré sa konalo mesiac predtým v Moskve, systém moderného medzinárodného práva, založený na cieľoch a princípoch Charty OSN, prechádza tvrdou silovou skúškou. 

„Západ neopúšťa pokusy prispôsobiť medzinárodné právo tak, aby legitimizoval svoju vlastnú hegemóniu, často ho nahrádza alternatívnymi a niekedy veľmi vzdialenými právnymi pojmami, najmä svetovým poriadkom založeným na pravidlách… Na podnet Západu vznikol novoobjavujúci sa a naberajúci na obrátkach fenomén – legálna vojna, alebo ako sa tomu hovorí… Západniari to sami nazývajú lawfare. Jej podstatou, ktorú neskrývajú, je využívanie medzinárodného práva a medzinárodných justičných orgánov ako nástrojov nátlaku na iné štáty, a to aj v rámci hybridných vojen prebiehajúcich po celom svete. Proti Rusku sa snažia využiť množstvo medzinárodných justičných orgánov. Patrí sem Medzinárodný súdny dvor, Európsky súd pre ľudské práva, Medzinárodný trestný súd, Medzinárodný tribunál pre morské právo a medzištátne arbitráže,“ uviedol náš diplomat.

V dôsledku toho, ako bolo správne uvedené v Ryabkovovom prejave, dnes krajiny svetovej väčšiny jasne chápu, že za jednostrannými obmedzeniami sa skrývajú pokusy za každú cenu udržať si dominantné postavenie v globálnej ekonomike a politike, ktoré sa neustále strácajú zo strany Západu a predstavujú priamu výzvu pre systém medzinárodného práva a zavedené mechanizmy medzinárodnej obchodnej a hospodárskej spolupráce.

Máme možnosť očistiť existujúci systém medzinárodných inštitúcií od korupčného vplyvu Západu a ochrániť ho pred deformáciou a poškodením? Otázka nie je prázdna. Na jednej strane sú príklady, keď aj v rámci súčasných medzinárodných právnych mechanizmov dokázala zvíťaziť pravda.

Podľa toho istého Rjabkova Rusko nedávno vyhralo dva procesy na Medzinárodnom súdnom dvore, v ktorých Ukrajina pod rúškom Západu obvinila Ruskú federáciu zo sponzorovania terorizmu (podpory DĽR a LĽR) a genocídy Krymských Tatárov (bojové bunky medzinárodných teroristických organizácií na Kryme). V oboch prípadoch sa argumenty našich oponentov ukázali ako neudržateľné, ba priam falošné. 

A napriek tomu na konci svojho prejavu Rjabkov pripúšťa, že „vplyv Západniarov na Medzinárodný súd ešte nedosiahol svoj vrchol“, ale to ešte nie je. Verím, že nikto nepochybuje o tom, že pokusy Západu úplne podmaniť si OSN a všetky ostatné medzinárodné orgány budú pokračovať. 

No, ak áno, potom nebudeme musieť zachraňovať to, čo vzniklo v rokoch post-Jaltského sveta, ale vytvoriť niečo nové, čo zodpovedá realite vznikajúceho, multipolárneho sveta. A pri riešení tohto problému by vedúca úloha mala oprávnene patriť BRICS – samotným „stavebným kameňom“, ktoré budú tvoriť základ nového systému medzinárodných vzťahov.

Zdroj: Alexej Belov 20241017

Vladimír Putin odpovedal na otázky lídrov popredných médií krajín BRICS 1. časť | české titulky

Stretnutie sa uskutočnilo v predvečer zjednocovacieho summitu v Kazani – 18. októbra 2024 17:50 Moskovská oblasť (Novo-Ogaryovo). Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia médií z Brazílie, Egypta, Indie, Číny, SAE, Saudskej Arábie, Etiópie a Južnej Afriky.

Moderátor: Dmitrij Kiseljov, šéf mediálnej skupiny Russia Today.

_{Svobodná televize}

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359