KARTIČKA SLOBODNÉHO SPOTREBITEĽA a KARTIČKA SLOBODNÉHO ZAMESTNANCA

BYŤ DNES ČLOVEKOM ZNAMENÁ NEMAŤ ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY, TO JE UŽ NORMA. ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY SA PRIRADZUJÚ ZA ZÁSLUHY PODĽA OCHOTY JEDNOTLIVCA PODSTÚPIŤ NA SEBE EXPERIMENTÁLNE POKUSY A ZARADIŤ SA POD SLEDOVANÚ TOTÁLNU KONTROLU.

V prvom rade ĎAKUJEM všetkým, ktorí sa svojimi príspevkami či darmi podieľate na činnosti Občianskeho združenia OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNCÝH SLOBÔD pretože DNES sme už skutočne vo vojne, kde to bez finančnej podpory nejde. „Samizdatmi“ sa už brániť nedá, chce to odbornú a logistickú podporu z oblasti práva, biológie, medicíny, genetiky, IT technológií a médií, čo vyžaduje finančné zdroje.

Dnes už nestačí iba písať a konštatovať, čo sa deje, k tomu je NEVYHNUTNÉ pripájať praktické rady, postupy a priame právne argumenty (aj medicínske, to však nie je moja parketa), ktorými môžeme bojovať. Zároveň ich treba vysvetľovať, aby ste tým paragrafom rozumeli, aby ste ich vedeli používať a  aplikovať za každej, aj meniacej sa situácie „z večera do rána“, pretože nie všetko sa dá paušálne poradiť. Naučím vás tomuto „umeniu práva“ a vy to zvládnete, pretože máte o to záujem, už dnes ste mnohí v právnom uvažovaní a názoroch predbehli profesionálnych právnikov… k tomu však potrebujeme pravidelný kontakt cez publikácie a komunikáciu. Ako na každom inom „kurze“ alebo vzdelávaní… A znova je to o nákladoch…

Útočník je vyzbrojený arzenálom globálnych financií a mediálnym trhom, my máme iba svoje zdroje a rozumy.

Moja odborná činnosť či už ako advokáta, alebo prostredníctvom občianskeho združenia vyžaduje materiálno-technické vybavenie od bežných kancelárskych potrieb cez telekomunikačnú, počítačovú, tlačiarensku a inú techniku, náklady na administratívne vedenie či už kancelárie, alebo združenia až po náklady na spoluprácu s inými právnikmi, odborníkmi, tvorbu a spravovanie stránok, cez ktoré k vám prúdi právna pomoc na účely ochrany vašich práv a slobôd.

Avšak aj ten, kto sa ocitol v materiálnej núdzi, kedy si nedokáže prispieť na svoju obranu, tu má prístup k ochrane. V časti „Dokumenty na stiahnutie“ a „Vzory podaní“ si môžete sťahovať potrebné materiály za príspevok na činnosť združenia alebo bez neho. Verím, že túto solidaritu nikto nezneužije… Oklamali by sme sami seba a nemali na obranu…

Moje články nie sú stručné, pretože to nie sú „mediálne senzácie“, ale právne publikácie, ktoré sú NÁVODOM NA PREŽITIE. Stručné sú iba KARTIČKY, avšak odporúčam prečítať k ním aj celý text.

IBA SPOLOČNE TÚ SLOBODU VYHRÁME, INAK SPOLOČNOSŤ OSTANE ŽIŤ V DYSTOPICKEJ TOTALITE ZAPICHANÝCH ZLOMENÝCH OTROKOV A DETÍ S PORUCHAMI OSOBNOSTI A SMUTNÝMI OČAMI …

Vzhľadom na aktuálnu situáciu tu sú ďalšie kartičky v poradí – KARTIČKA SLOBODNÉHO SPOTREBITEĽA a KARTIČKA SLOBODNÉHO ZAMESTNANCA, ktoré sú na stiahnutie cez stránku Občianskeho združenia OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNCÝH SLOBÔD www.olpzs.sk

na videnie KARTIČKA SLOBODNÉHO SPOTREBITEĽA:

na stiahnutie KARTIČKA SLOBODNÉHO SPOTREBITEĽA cez www.olpzs.sk
TU

§§§

na videnie KARTIČKA SLOBODNÉHO ZAMESTNANCA:

na stiahnutie KARTIČKA SLOBODNÉHO ZAMESTNANCA cez www.olpzs.sk TU

V prípade nevpustenia vás do prevádzky, ODOVZDAJTE tam KARTIČKU a napíšte prevádzkovateľovi žiadosť na označenie právnej povinnosti prekrytia dýchacích ciest a preukázania sa potvrdením o absolvovaní očkovania, testovania, prekonania Covid-19 (vzor nájdete na www.olpzs.sk, č. 17 –  TU) a pripojte mu tiež KARTIČKU. Bez pochýb neoznačí uvedené ako povinnosti určené vám zákonom, pretože neexistujú, môžete potom na neho podať trestné oznámenie za poškodzovanie cudzích práv, nátlak a diskrimináciu. Zabezpečte si však k tomu aj dôkazy (nahrávky o nevpustení, svedkov a pod.). Ignorujte tohto obchodníka, ktorý namiesto úcty k vám, ktorý ho platí, vás za vaše peniaze dehumanizuje.

Obchodník nemôže od vás vyžadovať podmienky, ktoré vám neurčuje zákon ako vašu právnu povinnosť. Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR v vspojení s § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie  ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.

Nieže tu neexistuje právny dôvod na ukladanie podmienky prekrytia dýchacích ciest, ale neexistuje ani povinnosť prekrytia dýchacích ciest určená zákonom. 

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom (zákon č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon). Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach.  

Predávajúci teda nesmie neobslúžiť spotrebiteľa z dôvodu neprekrytia dýchacích ciest alebo netestovania na Covid-19, neočkovania proti Covid-19, neprekonania Covid-19, pretože taká právna povinnosť neexistuje.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, za čo sa považuje konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Predávajúci teda nesmie neobslúžiť z dôvodu neprekrytia dýchacích ciest, netestovania na Covid-19, neočkovania proti Covid-19, neprekonania Covid-19, inak ide o diskrimináciu.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priestupku sa dopustí ten, kto poškodí práva spotrebiteľa, tým, že poruší tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon č. 108/2000 Z. z., zákon č. 178/1998 Z. z., zákon č. 147/2001 Z. z., zákon č. 18/1996 Z. z., zákon č. 90/1998, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006).

V prípade nevpustenia vás do zamestnania podajte zamestnávateľovi žiadosť na označenie právnej povinnosti prekrytia dýchacích ciest a preukázania sa potvrdením o absolvovaní očkovania, testovania, prekonania Covid-19 (vzor nájdete na www.olpzs.sk, č. 17 – TU ) a pripojte mu KARTIČKU. Bez pochýb neoznačí uvedené ako povinnosti určené vám zákonom, pretože neexistujú, môžete potom na neho podať trestné oznámenie za poškodzovanie cudzích práv, nátlak a diskrimináciu. Zabezpečte si však k tomu aj dôkazy (nahrávky o nevpustení, svedkov a pod.).

Môžete tiež neísť do práce, pokiaľ na uvedenom bude trvať, pričom prekážka v práci bude na jeho strane. Neexistuje totiž povinnosť uložená vám zákonom, ktorú vyžaduje jednak ako prekrytie dýchacích ciest a jednak ako povinnosť podľa § 48 ods. 4 písm. ab) zákona č. 355/2007 Z. z., t. j. OTP. Toto by bol asi najlepší spôsob na upustenie zamestnávateľa od nezákonnej činnosti a DISKRIMINÁCIE, ktoré na neho „previedol“ štát.

Zamestnávateľ nemôže od vás vyžadovať podmienky, ktoré vám neurčuje zákon ako právnu povinnosť. Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR v spojení s § 81 písm. a), c) Zákonníka práce.

ODÔVODNENIE

Nie všetkým ešte dochádza, ale na Slovensku je už dnes ten stav, že slobodný život je zakázaný. O slobodu sa treba zaslúžiť. TO JE UŽ NORMA. 

Z tejto NORMY je život povolený iba na základe výnimiek zo zákazov daných osobou menom Ján Mikas, vo funkcii hlavného hygienika, po dohode s jednotlivcami majúcimi v rukách funkcie členov vlády. 

Táto organizovaná skupina určuje výnimky, kto bude jesť a kto nie nie, kto pôjde k lekárovi, na poštu, do práce, do školy, na svadbu, na kar, zacvičiť si, na zábavu a kto nie…, to všetko podľa toho, či „dobrovoľne“ podstúpi experimentálne pokusy na svojej psychike a fyzickom tele – celodenné pridusovanie sa už pomaly druhý rok, výškraby slizníc na vzorky DNA, pichanie si „matroša“ experimentálnych preparátov, to všetko v pravidelných intervaloch podľa „farebného“ určenia členov organizovanej skupiny. Dokonca jeden z nich podhodil občanom na výsmech, že tie „farby“ nie sú záväzné, iba orientačné, takže vlastne nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a s tým ju nemá celá „pandémia“ a „opaternia“… Aj tento „tréning“ je však iba vojenským manévrom poníženia a posúvania laťky v dehonestácii človeka. A ustráchaní ľudia sa dusia, vyškrabávajú, pichajú a úmerne tomu viac a viac chorľavejú ako úbohé pokusné zvieratá… Slovensko upadá do zabudnutia niekdajšej samostatnosti a hrdosti slovenského národa. Ostali z neho iba pokusné „morčatá“.

Život občana je zúžený na 
1. cestu do práce, 
2. nakupovanie základných potrieb, 
3, testovanie a očkovanie.  

Pre účely práce je život zúžený pod podmienkou prekrytia dýchacích ciest, očkovania a testovania, a pre účely nakupovanie základných potrieb je zúžený pod podmienkou prekrytia dýchacích ciest a dezinfikovania rúk. 

Dokonca iba s povolením štátu je možné vykonať aj obrad poslednej rozlúčky, ale aj všetky bežné, pre dôstojný život prirodzené podujatia, pričom tiež sú podmienené zdravotným zásahom do organizmu ŽIVOTAchtivých účastníkov.

ZAKÁZANÉ je všetko, ŽIVOT je možný iba cez VÝNIMKY zo zákazu ŽIŤ. Nie je to výnimočná situácia pre akútnu udalosť, ktorá môže nastať, ale je to NORMA. A dáva človeku odvahu nebáť sa na SLovensku umierať.

Jedine pre účely testovania a očkovania nie je život podmienený ničím! Vezmú vás bez akejkoľvek podmienky. Hlavne odovzdať svoje telesné vzorky a nechať sa napichať preparátmi pre ich testovanie a skúšanie na vás.

K uvedenému slúži (aj) všehozákon č. 355/2007 Z. z. (zákona na všetko), konkrétne § 48 ods. 4  písm. r), písm. z), písm. ab) v spojení s právnymi aktmi Úradu verejného zdravotníctva označenými ako „VYHLÁŠKA na nariadenie opatrení“ č. 258/2021 V. v., č. 259/2021 V. v. a akt č. 260/2021 V. v., ktorý po 24 hodinách zmenil akt s číslom 259/2021 V. v. … inak povedané šliapanie po ľudských právach „rychle a zběsile“.

Preto opatrenia na „ochranu zdravia“ sa neprijímajú v súlade so zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý chráni obyvateľstvo v právnom stave mimoriadnej situácie a iba tento zákon je právne relevantným pre regulovanie práv a slobôd v uvedenom čase (a iba Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu je právne relevantný v čase núdzového stavu), pričom ochrana podľa neho smeruje voči jednotlivcom, pretože by to muselo ísť riadnymi vyhláškami v rámci legislatívneho konania, čo by neumožnilo tieto „operatívne“ zásahy organizovanej skupiny podľa vlastného uváženia a v takom rozsahu zásahov do zákaldných práv a slobôd (prekrytie dýchacích ciest, testovanie, očkovanie Covid-19), ktoré žiaden zákon v Zbierke zákonov SR nepozná!  

Tu dávam do osobitnej a opakovane zdôrazňovanej pozornosti, že právne akty Úradu verejného zdravotníctva označené ako „VYHLÁŠKA na nariadenie opatrení“ nie sú s poukazom na nižšie uvedené Uznesenie Ústavného súdu SR všeobecne záväznými právnymi predpismi.

A na doplnenie je potrebné „vyzdvihnúť“, že v zmysle § 4 aktu „VYHLÁŠKY“ č. 259/2021 V. v. vstup a pobyt v obchodnom dome NIE JE podmienený s prekrytými hornými dýchacími cestami!!!

HOR SA DO OBCHODNÝCH DOMOV BEZ PREKRYTIA DÝCHACÍCH CIEST! ANI LEN VŠEOEBCNE PRÁVNE NEZÁVÄZNÁ VYHLÁŠKA TO NEPRIKAZUJE.

SÚDRUHOVIA Z NDR NA TO POZABUDLI A BUDE ZAUJÍMAVÉ SLEDOVAŤ, AKO TO PO TEJTO NÁMIETKE OPRAVIA A MIKAS VYDÁ ĎALŠIU „VYHLÁŠKU“, … ŽE AJ V OBCHODNOM DOME  vstup a pobyt umožniť len osobám s prekrytými hornými dýchacími cestami.

Právne akty Úradu verejného zdravotníctva označené ako „VYHLÁŠKA na nariadenie opatrení“  s poukazom na Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.9.2020 sp. zn. II. ÚS 411/2020 nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to práve pre tú skutočnosť, ktorá je uvedená v úvodnej vete každého aktu, cit: „Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 vydáva podľa § 59b zákona túto vyhlášku, ktorou nariaďuje podľa § 48 ods. 4 písm. … zákona tieto opatrenia pri ohrození verejného zdravia“, teda pre tú skutočnosť, že sa týkajú  individuálneho prvku, ktorým je konkrétne ochorenie Covid-19, čo z nich robí hybridný správny akt a zároveň oprávnenie na ich vydanie je vyvodené priamo z kompetenčného ustanovenia § 5 ods. 4 cit. zákona, ide teda o akt vydaný na základe zákona, nie ako jeho vykonávací predpis vyhláška!

Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.9.2020 sp. zn. II. ÚS 411/2020 (vo veci Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3172/2020 zo dňa 17. apríla 2020): 

Právne akty Úradu verejného zdravotníctva označené ako „Opatrenia“ (do 14.10.2020) a „Vyhlášky na nariadenie opatrení“ (od 15.10.2020) sú právnou povahou totožné právne akty vydané podľa kompetenčného ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., nie ako vykonávací právny predpis citovaného zákona podľa čl. 123 Ústavy SR v spojení s § 5 ods. 2, § 18 ods. 2, § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. (postupom podľa Legislatívnych pravidiel vlády SR). Splnomocnenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu zákona č. 355/2007 Z. z. je dané (iba) v § 62 cit. zákona a formulované pre Ministerstvo zdravotníctva SR v tam určenom rozsahu právnych skutočností. Hybridné akty Úradu verejného zdravotníctva SR pod rôznym označením („Opatrenia“ alebo „Vyhlášky na nariadenie opatrení“) – avšak  v ich obsahu a reguláciách rovnaké, nemôžu byť zároveň vykonávacím predpisom (k čomu nespĺňajú celý rad legislatívnych postupov, najmä so samotného znenia § 59b ods. 2, ods. 3 cit. zákona je ich tvorba a vyhlásenie vylúčené spod zákona č. 400/2015 Z. z., pričom inak sa v našom právnom systéme vyhláška tvoriť nedá, teda nejde vôbec o právne predpisy). Ustanovenie § 59b zákona č. 355/2007 Z. z. nie je splnomocnením zákona, ale odkazom na už existujúce vykonávacie ustanovenia § 12 a § 48 cit. zákona. Povedať, že právny akt vydaný na základe kompetenčného ustanovenia je vytvorený právny predpis, je právny oxymorón a právny nezmysel.

ÚSTAVNÝ SÚD ak bude chcieť tieto akty „zhojiť“ ako VYHLÁŠKY, teda ako všeobecne záväzné právne predpisy, bude musieť OHNÚŤ PRÁVO a NAPĽUŤ DO TVÁRE tým sudcom, ktorí vydali citované uznesenie.

Tieto akty nie sú preskúmateľné ústavným súdom vôbec, a to ani

• podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR – pretože nie sú zákonom, ani
• podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy SR – pretože nie sú nariadením vlády, ani všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, keďže Úrad verejného zdravotníctva SR nie je s poukazom na § 3, § 21 Zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvom ani ostatným ústredným orgánom štátnej správy, ale s poukazom na § 3 ods. 1 písm. b), § 5 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. je orgánom verejného zdravotníctva, rozpočtovou organizáciou štátu zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva, ani
• podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) Ústavy SR – pretože nie sú všeobecne záväzným nariadením podľa čl. 68 (vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu), ani
• podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) Ústavy SR – pretože nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi miestnych orgánov štátnej správy a nie sú všeobecne záväzné nariadenia orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 ústavy, pretože Úrad verejného zdravotníctva SR nie je s poukazom na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy obcou ani vyšším územným celkom (nie je vôbec subjektom práva podľa citovaného zákona), ale je s poukazom na § 3 ods. 1, písm. b), § 5 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. orgánom označeným v predchádzajúcom texte.  

Ide o hybridné správne akty rozpočtovej organizácie vydávané pri činnosti správneho orgánu podľa    § 5 ods. 4, § 59b zákona č. 355/2007 Z. z., kde «formulácia zákonných oprávnení na vydávanie opatrení podľa § 12 ods. 2 a § 48 ods. 4 písm. cit. zákona zakladá „ratione materiae“ záver o vydávaní opatrenia ako hybridného správneho aktu, teda ide o akt vydaný na základe zákona, nie ako jeho vykonávací predpis» (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.9.2020 sp. zn. II. ÚS 411/2020).  

Ústavný súd individuálne ani hybridné akty nepreskúmava podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR vôbec!!! Práve preto ústavný súd predmetnú ústavnú sťažnosť odmietol a poukázal na jej podanie na správny súd.

Základné práva a slobody – nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia:

Čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd:  Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Čl. 3 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie: Právo na nedotknuteľnosť osoby: Každý má právo na rešpektovanie svojej telesnej a duševnej nedotknuteľnosti. 

Čl. 7 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd: Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Čl. 16 ods. 1 Ústavy SR: Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Základné práva a slobody – Základné práva a slobody 

Čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd: Užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Čl. 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie: Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Zákon č. 576/2004 Z. z. 
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti –
právo ochrana súkromia a povinnosť mlčanlivosti

§ 4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z.: Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9).

§ 11 ods. 9 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z.: Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom,ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom [§ 12 ods. 2 písm. i) Zákonníka práce – Zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. – Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu] nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti.

Zákon č. 355/2007 Z. z. 
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (po posledných novelizáciách):

POVINNOSTI URČENÉ PREVÁDZKOVATEĽOM ZARIADENÍ:  

§ 48 ods. 4 písm. z) zákona č. 355/2007 Z. z.: Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorým je: dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19; potvrdenie, ktorým sa osoba preukazuje musí byť platné v zmysle nariadeného opatrenia.

POVINNOSTI URČENÉ ZAMESTNÁVATEĽOM:  

§ 48 ods. 4 písm. písm. ab) zákona č. 355/2007 Z. z.: Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorým je: dočasné podmieňovanie vstupu zamestnanca na pracovisko zamestnávateľa preukázaním sa potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19 alebo vykonaním testu na ochorenie COVID-19 u zamestnávateľa; potvrdenie, ktorým sa zamestnanec preukazuje musí byť platné v zmysle nariadeného opatrenia; úrad verejného zdravotníctva nariadi opatrenie na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

POVINNOSTI FYZICKÝCH OSÔB, FYZICKÝCH OSÔB – PODNIKATEĽOV A PRÁVNICKÝCH OSÔB SÚVISIACE SO VSTUPOM DO PREVÁDZKOVÝCH PRIESTOROV ZARIADENÍ A VSTUPOM NA HROMADNÉ PODUJATIA POČAS KRÍZOVEJ SITUÁCIE Z DÔVODU OCHORENIA COVID-19 

§ 52a ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.: Fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby sú povinné požadovať od osôb vstupujúcich do prevádzok a na hromadné podujatia splnenie podmienok podľa § 48 ods. 4 písm. z); na tento účel sú oprávnené požadovať od osôb preukázanie totožnosti a preukázanie potvrdenia podľa § 48 ods. 4 písm. z). 

§ 52a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.:Fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby sú povinné odoprieť vstup do prevádzkových priestorov zariadení alebo vstup na hromadné podujatie osobe, ktorá odmietne preukázať splnenie podmienok podľa § 48 ods. 4 písm. z) alebo neplní opatrenia nariadené podľa § 48 ods. 4 z dôvodu ochorenia COVID-19.

§ 52a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z.:Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba je oprávnená vykázať z prevádzkových priestorov zariadení alebo z hromadného podujatia fyzickú osobu, ktorá porušuje opatrenia nariadené podľa § 48 ods. 4 z dôvodu ochorenia COVID-19. 

§ 52a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z.: Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor je oprávnená na zabezpečenie plnenia opatrenia podľa odseku 3 vyžadovať súčinnosť Policajného zboru.

PRIESTUPKY:

§ 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z.:  Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten,  kto nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 4 ods. 1 písm. g) alebo § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t) u), y) až ac). 

Zákon č. 311/ 2001 Z. z.
Zákonník práce

§ 47 ods. 1 Zákonníka práce: Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej   zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

§ 81 písm. a) Zákonníka práce: Zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, 
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi  riadne oboznámený, 

RESUMÉ:

1.
Povinnosti určené prevádzkovateľom podľa § 48 ods. 4 písm. z) zákona č. 355/2007 Z. z. na dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19 alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19, alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19 NEZAVÄZUJÚ fyzické osoby, zároveň tieto požiadavky nie sú sú všeobecne záväznou právnou povinnosťou fyzickej osoby podľa žiadneho zákona. 

Povinnosti určené prevádzkovateľom podľa § 52a ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. na dočasné podmieňovanie vstupu fyzickej osoby splnením podmienok preukázania sa očkovaním, testovaním, prekonaním Covid-19, podľa § 52a ods. 2 zákona na odopretie vstupu fyzickej osobe, ak uvedené podmienky nesplní, a právomoc určená podľa § 52a ods. 3 cit zákona na vykázanie takejto fyzickej osoby, sú zároveň v rozpore so ZÁKAZOM DISKRIMINÁCIE.

Objektívnou stránkou priestupku je zavinené (aj z nedbanlivosti) konanie, ktoré spočíva v porušení právnych povinností, pričom porušenie právnych povinností predpokladá, že mali právnu podobu, t. j. boli stanovené príslušným zákonom.  Fyzická osoba nemá stanovené zákonom ako právne povinnosti podmienky  určené v § 48 ods. 4 písm. z) cit. zákona.

Povinnosti určené zamestnávateľom podľa § 48 ods. 4 písm. ab) zákona č. 355/2007 Z. z. na dočasné podmieňovanie vstupu zamestnanca na pracovisko preukázaním sa potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19 alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19, alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19, alebo vykonaním testu na ochorenie COVID-19  NEZAVÄZUJÚ zamestnancov, zároveň tieto požiadavky nie sú všeobecne záväznou právnou povinnosťou zamestnanca  podľa žiadneho zákona. 

Rovnako tieto povinnosti určené zamestnávateľom sú v rozpore so ZÁKAZOM DISKRIMINÁCIE.

Objektívnou stránkou porušenia pracovnej disciplíny je zavinené (aj z nedbanlivosti) konanie, ktoré spočíva v porušení právnych povinností, pričom porušenie právnych povinností predpokladá, že mali právnu podobu, t. j. boli stanovené príslušným zákonom.  Zamestnanec nemá ako fyzická osoba stanovené zákonom ako právne povinnosti podmienky určené v § 48 ods. 4 písm. ab) cit. zákona.

2.
S poukazom na čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd užívanie zaručených základných práv a slobôd  sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, vrátane zdravotného stavu fyzickej osoby a jej ne/podstúpenia zdravotných úkonov, a s poukazom na čl. 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa táto diskriminácia osobitne ZAKAZUJE !

3.
Vynucovanie zdravotných úkonov a sprístupnenie informácií o zdravotnom stave a vykonaných zdravotných úkonoch je ZAKÁZANÉ ! 

S poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, vrátane prekrývať si horné dýchacie cesty, dezinfikovať si ruky, absolvovať očkovanie proti ochoreniu Covid-19, podstúpiť odovzdanie a testovanie biologického materiálu na Covid-19, prekonať ochorenie Covid-19, preukazovať sa potvrdením o uvedenom.

S poukazom na § 4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. podstúpenie zdravotného výkonu je dobrovoľné a so súhlasom osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť.

S poukazom na čl.8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,  čl. 3 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,  čl. 7 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,  čl. 16 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 11 ods. 9 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. má každý zaručené právo na zachovanie súkromia a mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach a údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu.

ŽIADEN ZÁKON NÁRODNEJ RADY SR NEURČUJE VŠEOBECNE ZÁVÄZNÚ POVINNOSŤ FYZICKEJ OSOBY:

• prekrývať si horné dýchacie cesty,
• dezinfikovať si ruky,
• absolvovať očkovanie proti ochoreniu Covid-19,
• podstúpiť odovzdanie a testovanie biologického materiálu na Covid-19,
• prekonať ochorenie Covid-19,
• preukazovať sa potvrdením – informáciou o svojom zdravotnom stave vrátane o absolvovaní očkovania proti ochoreniu Covid-19, prekonaní ochorenia COVID-19 alebo o výsledku testu na ochorenie Covid-19.

Prevádzkovatelia zariadení a zamestnávatelia majú síce „právomoc a povinnosť“ kontrolovať testovanie, očkovanie a prekonanie ochorenia v súvislosti s Covid-19, avšak fyzická osoba ani ako zamestnanec nemá s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR povinnosť uvedené podstúpiť a s poukazom na čl.8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,  čl. 3 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,  čl. 7 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,  čl. 16 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 11 ods. 9 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. nemá povinnosť im zverejniť svoj zdravotný stav ani podstúpené zdravotné úkony a ich výsledky. 

OSOBITNE PODNIKATEĽOM – ŽIVNOSTNÍKOM A PRÁVNICKÝM OSOBÁM

Ako ostane vlk sýty aj ovca celá…

Podľa § 52a ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. sú podnikatelia povinní požadovať od osôb vstupujúcich do prevádzok a na hromadné podujatia splnenie podmienok podľa § 48 ods. 4 písm. z) cit. zákona, t. j. preukázanie sa očkovaním, testovaním, prekonaním Covid-19 a v prípade nesplnenia uvedeného sú povinní im odoprieť vstup. Inú povinnosť nemajú. 

S poukazom na skutočnosť, že právne akty Úradu verejného zdravotníctva označené ako „VYHLÁŠKA na nariadenie opatrení“ nie sú všeoebcne záväzné právne predpisy, ich obsahom je zbytočne sa zapodievať. V nich určená požiadavka prekrytia horných dýchacích ciest je právne irelevantná (nepodstatná), de iure neexistuje vôbec.

Ak podnikateľ teda požiada osobu o splnenie podmienok podľa § 48 ods. 4 písm. z) cit. zákona a odoprie jej bez nich vstup, napriek čomu fyzická osoba vstúpi, dokonca bez prekrytia dýchacích ciest a OTP alebo OP, podnikateľ nemá právomoc jej v tom fyzicky ani inak zabrániť. Môže ju v prípade nesplnenie OTP alebo OP síce vykázať (čo nemôže v prípade neprekrytia dýchacích ciest!), avšak pri tomto verbálnom úkone jeho „veškerá právomoc“ končí. Nemôže osobu ani psychicky, ani fyzicky nútiť k ničomu a ani ju fyzicky „vyhodiť“, pri tomto nemá právo ani požiadať o súčinnosť políciu a polícia zároveň nemá právomoc na takýto služobný zákrok. Keďže neexistuje povinnosť určená zákonom ani na prekrytie horných dýchacích ciest a s poukazom na § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch ich neprekrytie nie je za priestupok výslovne označené v zákone č. 355/2007 Z. z. (ani v žiadnom zákone), nie je dôvod na oznámenie tejto skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní, ako to častokrát robia prevádzkovatelia zariadení, pracovníci SBS, riaditelia škôl, ale aj zamestnávatelia (pôjde o krivé obvinenie), ani orgánom verejného zdravotníctva.

Na základe rovnakých dôvodov ani zamestnávateľ nemôže požadovať od zamestnancov splnenie podmienok podľa § 48 ods. 4 písm. ab) cit. zákona, t. j. preukázanie sa očkovaním, testovaním, prekonaním Covid-19, ani splnenie podmienky prekrytia horných dýchacích ciest, pretože ani jedno nemá zamestnanec ako fyzická osoba povinnosť určenú zákonom. Zamestnávateľ nemá zákonom určenú povinnosť na podmieňovanie vstupu zamestnanca do zamestnania podľa podmienok v citovanom ustanovení a v prípade ich nesplnenia nemá povinnosť odoprieť vstup zamestnancovi na pracovisko. Je to iba jeho „právo“. Ak tak INICIATÍVNE učiní (zákon mu to neprikazuje), zapríčiní absenciu zamestnanca, a táto prekážka v práci je na strane zamestnávateľa.

Keďže neexistuje povinnosť určená zákonom ani na prekrytie horných dýchacích ciest a s poukazom na § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch ich neprekrytie nie je nie je za priestupok výslovne označené v zákone č. 355/2007 Z. z. (ani v žiadnom zákone), nie je dôvod na oznámenie tejto skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní (pôjde o krivé obvinenie) ani orgánom verejného zdravotníctva.

To všetko preto, že s poukazom na princíp zvrchovanosti ústavy platí čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Organizovaná skupina to dobre vie, a preto všetky paragrafy a „vyhlášky“ stavia tak, aby si neskôr „umyla ruky“, a bezprávie, násilie a zodpovednosť ostane „na rukách“ podnikateľov a zamestnávateľov.

ŽIADEN ZÁKON NÁRODNEJ RADY SR NEUKLADÁ FYZICKEJ OSOBE VŠEOBECNE ZÁVÄZNÚ POVINNOSŤ:

• prekrývať si horné dýchacie cesty,
• dezinfikovať si ruky,
• absolvovať očkovanie proti ochoreniu Covid-19,
• podstúpiť odovzdanie a testovanie biologického materiálu na Covid-19,
• prekonať ochorenie Covid-19,
• preukazovať sa potvrdením – informáciou o svojom zdravotnom stave vrátane o absolvovaní očkovania proti ochoreniu Covid-19, prekonaní ochorenia COVID-19 alebo o výsledku testu na ochorenie Covid-19.

Podnikateľ a zamestnávateľ, ktorý nechce kolaborovať so súčasným FAŠIZMOM, môže jeho rozpínaniu zabrániť uvedeným postupom. Prevádzkovateľ vykoná, čo mu zákon káže v § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. tak, že požiada o splnenie podmienok OTP a odoprie bez nich vstup, vykázať už nemusí, a tam jeho „silová zložka“ končí. Zamestnávateľ dokonca k ničomu z toho nemá zákonnú povinnosť. Má iba „právo“.

Ostane tak vlk sýty aj ovca celá…

Takže skutočne niet sa na čo vyhovárať, celé je to o občanoch navzájom… „Národ sebe…“

JUDr. Adriana Krajníková