Káčer a Naď vo verejnej diskusii o ruskej vojne zožali totálne fiasko
V Michalovciach sa konala „úspešná“ verejná diskusia dvoch ministrov v demisii, Káčera a Naďa. Takmer sa nedostali k slovu…
Pred vstupom do diskusnej sály boli záujemcovia o diskusiu prešacovaní. Už pri príchode hosťujúcich ministrov čakal rozvášnený dav pred vstupom do budovy a jasne dával najavo svoj nesúhlas voči vláde babrákov a odpor voči dodávkam zbraní zo Slovenska na Ukrajinu.
…národ sa zobúdza a dáva na vedomie vláde svoj postoj a nesúhlas s ich konaním. Absolútne nikto nemá záujem zapájať sa do vojny, nech nás vojnoví štváči do konfliktu na Ukrajine nezaťahujú!
Prebudí aj vláda neschopných ministrov? Vezmú si k srdcu požiadavky a námietky ľudí? Alebo sa len tupo budú naďalej smiať, ako Jaro Naď počas diskusie? Zrejme mu nič nie je sväté…
Aktualizácia
NAĎA A KÁČERA PUBLIKUM VYPÍSKALO. KÁČER REAGUJE: STÁDO PAVIÁNOV
Dočasne poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer a dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď diskutovali 6. marca 2023 v mestskom kultúrnom stredisku v Michalovciach na tému vojenského konfliktu na Ukrajine s podtitulom o roku ruskej vojny proti Ukrajine, jej dôsledkoch pre Slovensko a región východu, ako aj príležitosti spojené s obnovou Ukrajiny. Diskusiu moderovala redaktorka TV Markíza Gabriela Kajtárová.
Debaty sa zúčastnili aj odporcovia vojny a prívrženci mierového urovnania konfliktu na Ukrajine. Nespokojní občania výkrikmi a pískaním prerušovali diskusiu. Z publika bolo počuť “vy špiny fašistické! Fuj vlastizradca! Do basy! Vojnoví štváči!” Našlo sa aj pár ľudí, ktorí ministrom tlieskali, no väčšina im dala pocítiť, že s nimi nesúhlasia. Podľa informácií Veci Verejných boli tlieskajúci diváci komparz, ktorý prišiel spolu s oboma ministrami. Aj napriek tejto snahe, ich nespokojní občania metropoly Zemplína doslova slovne zlikvidovali.
Už príchod na pódium nebolo pre nich nič príjemné a zrejme to odzrkadľuje nálady v spoločnosti. Na tento úvod poukázal Richard Glück: “Naď s Káčerom si prišli podiskutovať do Michaloviec. Poviete si, že tam bolo poloprázdne hľadisko? Ok. Tak kde potom boli ich fanúšikovia? Lebo tí, čo došli, na ich fandov práve nevyzerali”.
„Však tí starí otcovia v tom SNP by sa za vás hanbili, dogrcali by sa z vás, keby vás videli. A taký Štefánik s regionálmi v devätnástom, ktorí bránili našu hranicu, tú južnú, tí by sa v hrobe obracali, keby takýchto podliakov tu videli,“ vyhlásil do publika Káčer a v nervovom vypätí pokračoval.
“Toto je vaša túžba? Toto je váš mier? Aby ruské vojská z ich tankami a s ich vraždením prechádzali cez naše hranice a zabíjali naše deti, znásilňovali vaše ženy, ničili vaše domovy? Toto je váš mier? Za toto ste tu prišli ziapať ako stádo paviánov?„
Ostré reakcie na incident v Michalovciach
Robert Fico takmer okamžite vyzval na odstúpenie Káčera. Ak si chce prezidentka zachovať zvyšky dôstojnosti, dnes už nebude Rastislav Káčer poverený riadiť rezort zahraničných vecí. To, čo predviedol v Michalovciach, je podľa jeho slov neakceptovateľné.
„Vážená pani prezidentka Čaputová, predpokladám, že ste už videli, čo dnes v Michalovciach predviedol minister zahraničných vecí v demisii Rastislav Káčer. Ako hrubo a vulgárne dourážal ľudí kvôli inému názoru, ako strašil celú Európu, že bude napadnutá ruskými vojskami. Pani prezidentka, ak si chcete zachovať posledné zvyšky dôstojnosti, urobte všetko pre to, aby tento človek zajtra už nebol členom vlády. Ak tak neurobíte, beriete plnú zodpovednosť za to, čo Rastislav Káčer vystrája,“ povedal Fico.
Podľa Karola Farkašovského stratil Káčer nárok na oslovenie „minister“. Prekonal slovník nie štvrtej ale šiestej krčmovej cenovej skupiny. Taká krčma vraj na Slovensku ani neexistuje.
„V živote som nevidel človeka vo vysokej verejnej a diplomatickej funkcii tak hrubo sa osopiť na ľudí len preto, že majú iný názor. Obaja predviedli čo je podľa nich demokracia. Keď nemáš názor ako oni, nie si demokrat, ale dezolát. Jeden ani druhý nie sú schopní viesť dialóg. Chýbajúce argumenty by najradšej nahradili cenzúrou. Lenže cenzúra býva vždy predzvesťou totality a jej konca,“ napísal na sociálnej sieti.
Podľa Farkašovského situáciu nezvládala ani moderátorka z markízy Gabriela Kajtárová. „Nevychádzam z úžasu ako môže človek prijať moderovanie takej diskusnej stoky. Kde sa podela jej súdnosť. Žiadne peniaze nestoja za to aby sa moderátor znížil k takejto profesionálnej samovražde a totálnemu fiasku. Som zvedavý ako s tým a s ňou naložia jej chlebodarcovia v Záhorskej Bystrici. Výdatne totiž zašpinila aj imidž Markízy,” dodal.
Luboš Blaha: “Pretieram si oči a nechce sa mi veriť, že toto je naozaj. Minister zahraničia v demisii Rastislav Káčer bliaka v Michalovciach po ľuďoch, že ak chcú mier, tak by sa z nich naši velikáni „dogrcali“ a vraj sú ako „paviáni“ a „podliaci“. A ďalšie nechutnosti. To si fakt pozrite, takýto škandál ešte Slovensko nezažilo. Na konci nepríčetne po občanoch vrieska, že hanba. Toto je šéf slovenskej diplomacie. Nenávisť z neho len tak srší.
On nenávidí Slovákov, nenávidí mier. A grobiánsky nadáva ľuďom. Lebo majú iný názor. Ja neviem, či bol Káčer na mol, ale toto je absolútne dno. Konečne aj s Naďom zažili, čo si o nich ľudia myslia. Ďakujeme Michalovciam za to, že im otvorili oči. A takto reagovali – ako poslední ožrani zo staničného bufetu. Aj tí majú v sebe viac politickej kultúry.”
Denník N skonštatoval, že “Naď s Káčerom sa v Michalovciach zrazili s ruským svetom.”
Podľa Romana Pataja však obstáli dobre. „Sebavedomá proruská časť spoločnosti si na diskusii dokázala, že takto môže skúšať narúšať predvolebné mítingy a akcie kohokoľvek. Budú to ťažké a nechutné mesiace predvolebnej kampane.”
Celý záznam z diskusie o Rusku a Ukrajine Vám v živom vysielaní priniesla aj ZVTV
A už sa aj na sieťach objavili aj nejaké reakcie:
PODCAST – Prehľad s nadhľadom
politológ bez diplomu
„Prešli sme bod, z ktorého už niet návratu. Moc je taká arogantná, že sa už ani nesnaží predstierať, že jej ide o vzájomné porozumenie či zjednotenie spoločnosti. Vyhlásili nám otvorenú a nemilosrdnú vojnu,“
…reaguje Chmelár na arogantné vystúpenie vojnového štváča Káčera, ktorý v debate o konflikte na Ukrajine tykal oponentom ako posledný úbožiak, vrieskal po ľuďoch a nadával im, že sú dobytok, hulváti, stádo paviánov, podliaci, že je mu z nich na grcanie, strašil ľudí, že Rusi im prídu zabiť ich deti a znásilniť ich ženy, že Maďari nám zoberú južné Slovensko, šíril poplašné správy a vyvolával strach
Poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, v atmosfére, keď je druhá strana dehumanizovaná a zbavená práva na rešpekt a situácia môže kedykoľvek prerásť do horúcej občianskej vojny, by mal v záujme nádeje na obnovenie elementárnej politickej kultúry okamžite požiadať prezidentku republiky o odobratie poverenia, pretože situáciu absolútne nezvládol. To pohŕdanie obyčajnými ľuďmi sa vám všetkým vypomstí, píše vo svojom článku publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár.
To, ako sa správal Rastislav Káčer na včerajšej diskusii v Michalovciach, vracia na stôl otázku, či maďarská diplomacia nemala predsa len pravdu, keď posielala nášho ministra zahraničných vecí na psychiatriu.
Námietky, že publikum bolo mimoriadne hlučné a miestami až vulgárne, neobstoja ako výhovorka správania člena vlády, ktorý by mal navyše vedieť, čo je to diplomatický tón reči. Vrieskať po ľuďoch a nadávať im, že sú dobytok, hulváti, stádo paviánov, podliaci, že je mu z nich na grcanie a s výraznou červeňou v tvári (nevedno, či od zlosti, či od alkoholu) ziapať „Hanba vám!!!“ – toto si ešte nedovolil nijaký politik, nieto diplomat.
A keďže sú to práve ústavní činitelia, ktorí určujú charakter verejnej diskusie, to, čo sa tam udialo, je také neakceptovateľné, že poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer by mal v záujme nádeje na obnovenie elementárnej politickej kultúry okamžite požiadať prezidentku republiky o odobratie poverenia, pretože situáciu absolútne nezvládol.
Je pritom úplne jedno, že skorumpované médiá klamú a skresľujú atmosféru do takej miery, akoby boli z inej planéty. Keď Denník N píše, že „Naď s Káčerom sa v Michalovciach zrazili s ruským svetom a obstáli dobre“ a denník Pravda si dovolí tvrdiť, že „debatu ministrov narušili Putinovi sympatizanti“, najlepšie bude, keď si tú diskusiu pozriete zo záznamu sami a celú, aby ste pochopili, ako dramaticky sú naši novinári odtrhnutí od reality:
Nikto tam nevzýval ani Rusko, ani Putina, ľudia len žiadali ukončenie vojny a žiadala to väčšina prítomných, nie „hŕstka proruských elementov“. Oni totiž stále nechápu, že Slovensko je kotol pred výbuchom, že slovenská spoločnosť už nie je polarizovaná, ona je roztrhaná na kusy, že toto dlhodobé podceňovanie hnevu národa si začína pýtať svoju daň a bude mať katastrofálne následky. Čo si mysleli, že ich tam čaká? Východné Slovensko nie je bratislavská kaviareň, tam nestačí stiahnuť celebritku z Markízy a usporiadať sterilnú debatku dvoch názorovo identických konformných ľudí bez oponentúry. Ak ľudia vidia, že v týchto diskusiách ich dlhodobo nikto nezastupuje, bolo len otázkou času, kedy si to slovo vypýtajú sami.
Nie, oni sa tam neprišli biť, ako ich hlúpo obvinil Rastislav Káčer. Oni prišli z plného hrdla povedať, že zásadne nesúhlasia s tým, čo im tlačia do hláv médiá, že si už nenechajú nahovoriť hocičo a malomeštiaci sú pobúrení, že narobené ženy od pásov a chlapi s mozoľnatými rukami im to neprišli vysvetliť v rukavičkách. Toto je prirodzený dôsledok dlhodobého správania papalášov, ktorí zavrávajú oprávnené otázky, znepokojenia a námietky ľudí. Čas, kedy ste ich mohli uchlácholiť, sa skončil. Týchto ľudí už neopijete rožkom. A keď ich budete aj naďalej klamať, zmetie vás ich hnev ako jarná povodeň.
Žiaľ, ani tentoraz nevyužili ministri príležitosť, aby sa k ľuďom správali férovo, úprimne a otvorene. Namiesto toho ich pri vstupe do Mestského kultúrneho strediska prehľadávali detektormi kovov, čo som ešte pri verejnej diskusii nevidel. Papaláši, ktorí sú spotení od strachu už len z predstavy, že majú ísť medzi ľudí, sú už teraz politicky mŕtvi. A keď im začnú vulgárne nadávať, jediné, čo sa môžu čudovať je, že ešte nevypukla revolúcia. Pre konflikt, ktorý tam vznikol, bolo typické, že ani jedna strana nebola ochotná počúvať druhú. Ministri a novinári akoby nechceli porozumieť, čo im tí ľudia prišli povedať. Paranoidné obvinenia, že tam prišli „Putinovi sympatizanti“ a že sa tam slušní bratislavskí malomeštiaci zrazili s „ruským svetom“, nie sú po toľkých vyvráteniach ničím iným ako zlomyseľnou opakovanou lžou. Hoci tam ľudia hlasno namietali, že nepodporujú ruskú agresiu, že chcú len mier, ich hlas bol nevypočutý alebo otvorene vysmievaný. A keďže každá propaganda je založená na monotónnom opakovaní a ignorovaní faktov, tak Rastislav Káčer ako aj Jaroslav Naď znovu a znovu omieľali klamstvá, ktoré už boli tisíckrát vyvrátené odborníkmi z rôznych oblastí. Tie najväčšie lži som zhrnul a vysvetlil TU.
Ale keďže sa zasa a znova vracajú, musíme aj my trpezlivo vysvetľovať, v čom nás táto vláda podvádza.
Šéf diplomacie (ale rovnako aj prezidentka republiky) tvrdia, že je v našom záujme udržať túto vojnu čo najďalej od našich hraníc. Nie, naším záujmom nie je túto vojnu udržiavať, ale ukončiť. A rovnako to platí o či už opodstatnenej alebo neopodstatnenej obave, že by sa Rusi mohli dostať až po hranice Slovenskej republiky: najlepší spôsob, ako im v tom zabrániť, je urýchlene vyjednať prímerie, nie zvyšovať dodávky zbraní, a tým prikladať pod kotol vojny. Káčer, Naď a Čaputová falošne tvrdia, že aj oni chcú mier. Problém je, že nič pre neho nerobia a nepracujú v jeho prospech.
Naivnej predstave, že mier bude, keď Rusi prestanú bojovať a stiahnu sa z ukrajinského územia, nemôžu veriť ani oni sami. Mierové rozhovory sa preto volajú vyjednávania, lebo sa vedú medzi nepriateľmi, nie medzi priateľskými partnermi. Tvrdiť, že tí, ktorí volajú po mieri, volajú po tom, aby sa Ukrajina vzdala, je opäť zlomyseľná lož. Sadnúť si za rokovací stôl neznamená kapitulovať. Aj na poli diplomacie sa bojuje veľmi tvrdo. Vo svojich článkoch som už vymenoval množstvo prípadov komplikovaných moderných vojen, ktoré mohlo ukončiť jedine diplomatické úsilie, nie víťazstvo jedného a kapitulácia druhého, či už ide o Kóreu, Vietnam, konflikt Iraku s Iránom alebo Bosnu. A toto je tiež ten prípad.
Preto keď poradca prezidentky pre boj s dezinformáciami a medzinárodnopolitický hochštapler Jakub Goda na mňa včera na sociálnej sieti vyskočil, že veď ako to, že vojna s jadrovou mocnosťou sa nedá vyhrať, keď Vietnamci vojnu s Američanmi vyhrali, môžem mu len odporučiť, aby viac študoval alebo sa radšej držal svojho remesla a nesplietal piate cez deviate.
Lebo ani Vietnam, ani Afganistan, ani Irak nevyhnali okupantov vojensky, ale len tvrdým vyjednávaním. V prípade Vietnamu to boli rokovania, ktoré niekoľko rokov viedli vedúci severovietnamskej delegácie Lê Đức Thọ a poradca amerického prezidenta Henry Kissinger (na tohto vietnamského diplomata sa často zabúda, hoci urobil pre skončenie vojny vari najviac a hoci dostal Nobelovu cenu za mier spolu s Kissingerom, no na rozdiel od neho ju odmietol). V prípade Iraku to boli dohody na pôde OSN. A v prípade Afganistanu to boli bilaterálne rokovania medzi Talibanom a USA. Navyše, a to je možno najdôležitejšie, USA nemali dôvod použiť jadrové zbrane v Iraku, Afganistane alebo kdekoľvek inde v zámorí, hoci sa tým vyhrážali. Ale pre rakety na Kube v bezprostrednej blízkosti Spojených štátov boli ochotní rozpútať tretiu svetovú vojnu. Z rovnakých dôvodov budú Rusi prinútení použiť jadrové zbrane, ak pôjde o bezprostredné ohrozenie ich štátu.
A viete, čo je na tom zaujímavé? Že tí istí ľudia, ktorí nás presviedčajú, že Putin je šialenec a masový vrah, sú ochotní vložiť osud celého sveta do stávky, že tento podľa nich „nevyspytateľný zločinec“ nepoužije najničivejšiu zbraň, aká kedy bola vyrobená, na záchranu svojej vlasti. Práve preto to zodpovední štátnici a diplomati nemôžu hnať na hranu. Ja len dúfam, že hlava štátu sa o bezpečnostných otázkach radí s fundovanejšími odborníkmi ako s týmto mladým mužom. V opačnom prípade by som to vnímal ako bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku. Nuž ale keď prezident Rizman zavesil pod video zo včerajšej diskusie komentár – „Klobúk dolu, páni ministri! Vyškolili ste ich riadne! Nikdy sa nevzdať!“ – pochopil som, že tú militantnú atmosféru má pani Čaputová priamo doma.
Mierové vyjednávania sú obyčajne veľmi zdĺhavé a komplikované, preto ich v záujme čo najrýchlejšieho ukončenia krviprelievania treba začať čo najskôr. Problém je, že na to stále nie je vôľa z oboch strán. Minister Káčer primitívne klamal, keď namietal, že veď sa rokuje. Polovzdelaní novinári mu na to skočili, problém je, že za rokovania označuje šéf diplomacie bežné zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN alebo Parlamentného zhromaždenia OBSE. Toto však, samozrejme, nie sú žiadne mierové vyjednávania, ale štandardné zasadnutia medzinárodných orgánov. Káčerovo lakonické, že „veď aj tam sú Rusi“ je cynickou urážkou inteligencie tých, ktorí vedia, že klame rovnako nedôstojne ako sobášny podvodník.
Konflikt v Michalovciach nebol iba epizódnou príhodou. Bol to medzník, keď na seba narazili dva svety. Z arogantných reakcií papalášov a servilných novinárov vidno, že na tento konflikt neboli pripravení, že z neho nič nepochopili a vlastne neviem, čo si od neho sľubovali. Ešte chvíľu budú žiť vo falošnom opojení, že to ustáli, ale v skutočnosti prehrali viac ako diskusiu a možno aj viac ako voľby. Éra, kedy ľuďom stačila propaganda dovezená z hlavného mesta a kedy sa nespokojnosť zavrávala „vysvetľovaním“, sa skončila.
Ľudia chceli priame odpovede na svoje otázky. A nedostali ich. Papaláši nepochopili ani tie otázky. Keď publikum kričalo „Nás treba počúvať!“, minister Káčer sa cynicky smial. Keď minister obrany moralizoval, že komu inému by sme mali pomáhať, ak nie susedovi, Michalovčania rozhnevane vykrikovali, o čom ich ten prišiel poúčať, keď práve oni z východu pomáhajú najviac, čo im sily stačia, ale nie zbraňami. Keď sa im minister zahraničných vecí začal vysmievať, že ktovie, či piatu ľudovú vychodili, namietali, že majú stredné a vysoké školy. A keď ich ministri ignorovali, kričali čoraz hlasnejšie: „Chceme diskusiu!!“ A ja som v tej chvíli dostal silné déjà vu. „Dialóg!“ bolo prvé slovo, ktoré sa vydralo z úst nespokojných ľudí na námestiach v novembri 1989. A teraz ste videli tú istú aroganciu moci, ktorá sa vracia do našich životov.
Snobi mali pocit, že dramatickú zrážku s myslením obyčajných ľudí vyhrali, lebo ich zahriakli. Lebo sa im vyhrážali ako minister Naď, ktorý pohrozil ako taký boľševik, že bude rád, keď tváre protestujúcich zaznamenajú bezpečnostné kamery. A čím viac sa im to vymykalo z rúk, tým viac sa vyhrážali. Minister Káčer strašil ľudí, že Rusi im prídu zabiť ich deti a znásilniť ich ženy, že Maďari nám zoberú južné Slovensko. Šíril poplašné správy a vyvolával strach ako ten posledný úbožiak. A keď svojimi tragikomickými výmyslami stratili u publika posledné zvyšky autority, minister Káčer sa tak opustil, že začal oponentom tykať ako posledný hulvát: „Ty choď pred ruskú ambasádu za mier protestovať!“ ziapal po staršej panej.
Pri pohľade na tú duchovnú spúšť ma mrazí z toho, ako sa napĺňajú moje varovania, že sme prešli bod, z ktorého už niet návratu. Moc je taká arogantná, že sa už ani nesnaží predstierať, že jej ide o nejaké vzájomné porozumenie či zjednotenie spoločnosti. Vyhlásili nám vojnu. Otvorenú, nemilosrdnú, ktorá v atmosfére, keď je druhá strana dehumanizovaná a zbavená práva na rešpekt, môže kedykoľvek prerásť do horúcej občianskej vojny.
Ak pískanie na Fica je prejavom demokracie a túžby po slušnosti, ale pískanie na Káčera a Naďa je prejavom nevychovanosti a IQ 85 (ako sa vyjadrila angažovaná režisérka agitpropov Viera Dubačová), tam už nie je možné nájsť spoločnú reč, táto spoločnosť viac nemá rovnaký zmysel pre spravodlivosť a mieru. Aj hlava štátu prestala predstierať, že jej ide o udržanie občianskeho zmieru. Jej arogantné vyhlásenie, že bude diskutovať len s tými lídrami parlamentných strán, ktorí sa k nej správajú podľa jej predstáv, nemá v histórii demokracie obdobu. Upozornil ju niekto na jej ústavné povinnosti zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, ktoré sa nedajú plniť bez politického dialógu? Jej úlohou predsa nie je hľadať si koaličných partnerov, ale sfunkčniť štát v čase krízy. No ak by sme aj akceptovali jej neskutočne bezočivé slová, že sa stretáva iba s lídrami, ktorí dodržiavajú politickú kultúru, potom by už s Rastislavom Káčerom nemala prehodiť ani slovo a okamžite mu odobrať poverenie na riadenie rezortu diplomacie. Narobil už veľa škôd v zahraničí, no tentoraz rozbíja posledné zvyšky občianskej súdržnosti. Ak to prezidentka neurobí a podcení politickú a spoločenskú situáciu, bude priamo zodpovedná za to, do čoho vyústi všeobecná nespokojnosť obyvateľstva. Lebo žiadna moc, ktorá prestáva rešpektovať vôľu ľudí, ktorá sa im vyhráža represiami, ktorá produkuje priehľadné klamstvá ako psychotická diktatúra, si neudrží legitimitu a nemôže mať dlhé trvanie. To pohŕdanie obyčajnými ľuďmi sa vám všetkým vypomstí.
Zdroj: FB Eduard Chmelár
Zanechajte nám komentár