JE SKRYTÝM CIEĽOM ŠPECIÁLNEJ VOJENSKEJ OPERÁCIE NA UKRAJINE ZÁCHRANA DOLÁRA?
Viac ako pred rokom Dušan Lukášik publikoval na svojej FB stránke pomerne odvážny názor, podľa ktorého je možné chápať aj konflikt na Ukrajine ako formu komplexného adaptívneho systému a tvrdil, že je možné cez analýzu takto chápaného systému identifikovať aj ciele, ktoré v danom čase neboli priamo viditeľné. Z nich určil tri hlavné, nedefinované ciele a to:
1. vytvorenie mocenského multipólu
2. likvidácia biologických zbraní hromadného ničenia
3. vybudovanie novej bezpečnostnej architektúry v EU.
Dnes sa ale rozhoduje, či Ukrajina dostane povolenie k použitiu rakiet ďalekého dosahu na zásahy na území Ruskej federácie, čím eskalácia napätia dosiahla nový vrchol. Je celý rad otázok, ktoré je možné v súvislosti s vývojom konfliktu na Ukrajine položiť, ale použitie rakiet dlhého doletu je dnes momentálne asi rozhodujúca. Čo si o týchto jednaniach myslíš?
Ak prijmeme predstavu, že k povoleniu použitia rakiet dlhého doletu Ukrajinskou armádou dôjde, celú našu diskusiu vtesnáš do jedinej vety „Živí budú závidieť mŕtvym“. V podstate môžeme náš rozhovor ukončiť. Vysvetlil to prezident Putin jasne, Ukrajinská armáda nemá prostriedky na naprogramovanie cieľa a ani na realizáciu samotného raketového útoku. Proste nemá ani satelity a ani technológie schopné vyhodnocovať informácie a programovať raketu. A nemá ani vyškolený vojenský personál pre obsluhu tohto typu rakiet. Prezident Putin poskytol jasné stanovisko, že pre RF to znamená vstup štátov NATO do otvoreného vojenského konfliktu s RF.
Odhaduje sa, že rozhodujúca časť takéhoto konfliktu pokiaľ vznikne, sa odohrá v priebehu hodín, možno kratšie. Zároveň prezident Putin zdôraznil, že tento typ konfliktu nebude vôbec lokalizovaný na území Európy. Demonštrácia jadrovej triády v podobe cvičného odpálenia balistických rakiet mala ukázať, že RF je na konflikt, kde niet víťaza pripravená. Ak zvážiš vyhlásenie Číny ohľadom možného rozšírenia konfliktu a jej podpore RF, myslím si, že nie je potrebné špekulovať ďalej týmto smerom úvah, zvlášť potom, čo rozhodovanie na úrovni USA a UK bolo pozastavené a posunuté až do časového obdobia zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.
Dnes sú noviny vychádzajúce v USA plné informácií, že prezident Zelenský okrem použitia rakiet dlhého doletu a víťaznej vojny nevniesol do jednania nič nového a teda údajne USA nepovolia použitie rakiet dlhého doletu. Komentátor Pelman to vyjadril lakonicky, nedošlo k výmene použitia rakiet dlhého doletu za zničenie New Yorku. Proste aj v USA berú vyhlásenia predstaviteľov RF s plnou vážnosťou.
Skúsme teda debatovať s predpokladom, že k jadrovej vojne nedôjde. Vtedy majú Tvoje závery spred viac ako roka vcelku racionálne kontúry. Ako by si ich komentoval v svetle súčasnej politickej situácie?
Jednou z dominantných otázok dneška sú voľby prezidenta v USA. Ak by si ovládal teóriu hier, či psychologické hry a mal by si rozanalyzované voľby prezidenta v roku 2008, zistil by si, že štruktúra týchto hier je temer rovnaká. Mení sa forma, ale obsah zostáva. Je to hra hrdinu, ktorý ide zachrániť svet.
V roku 2008 bol takýmto hrdinom Barack Obama, ktorý tesne pred voľbami navrhol riešenie krízy na finančných trhoch. Z pomeru 52:48 nakoniec zvíťazil v pomere 70:30 nad protikandidátom McCainom. Dnes musí hrdina zachrániť svet pred jadrovou apokalypsou. Sú to presne tieto dni, kedy Trump a jeho zástupca senátor J.D. Vance formuluje rámec v ktorom je možné hľadať riešenie vojenského konfliktu. Aj preto bola vytiahnutá asi posledná možná vojenská karta tohto konfliktu v podobe rakiet dlhého doletu, aby sa kríza dostala na vrchol. Je možné očakávať, že odsunom rozhodnutia budú držať verejnosť v napätí. Keďže Trump už jasne deklaroval a nie raz svoj postoj mierového urovnania konfliktu, Kamala Harris je vmanévrovaná do situácie, kedy bude buď Trampovi oponovať alebo bude s jeho riešením súhlasiť. Ak by súhlasila s jeho riešením, stráca agendu v boji o prezidentské kreslo – však tam je otázka, prečo takéto riešenie nerealizuje, keď je pri moci.
Harrisovej proste ostala nevďačná rola pokračovania v politike vojenskej konfrontácie, ak má mať jej kandidatúra na prezidenta USA zmysel. Či to bude stačiť, je otázne, však vo vytvorenom scenári úvah o použití rakiet dlhého doletu priamo ohrozuje USA. Nuž a to voliči asi budú vyhodnocovať, ak im ju politický marketing ponúkne ako realistickú možnosť.
V tomto kontexte ako vnímaš vyjadrenú podporu prezidentom Putinom práve pre Kamalu Harrisovú?
Táto podpora prišla presne načasovane k televíznej debate medzi prezidentskými kandidátmi. Ak vieš, že pri týchto symbolických posolstvách nerozhoduje obsah textu ale vyslané emócie, tak síce obsahom textu prezident Putin podporil pani Harrisovú, ale ďaleko silnejšie emócie hovorili s významne opačným účinkom. Dávno som nevidel tak silný marketing ako sprostredkovala takto realizovaná podpora pani Harrisovej prezidentom Putinom. Paradoxne v prospech Trumpa. Na FB to ľudia nevedeli vyjadriť verbálne, ale bolo jasné, že správne čítajú vyslané emócie, alebo ak chceš, správne čítali posolstvo medzi riadkami.
Voľby v roku 2008 sa odohrali pred 14timi rokmi. Sú uzatvorené a teda pri ich analýze nie je potrebné vyslovovať nejaké predpoklady. Hovoríš, že ich analýzou je možné zistiť štruktúru hry a porovnať ju so súčasne bežiacimi voľbami. Z čoho vychádzaš?
Kto si naštudoval psychologické hry, prešiel aspoň základmi teórie hier vie, že ľudia majú k dispozícii len obmedzený počet hier, ktoré medzi sebou hrajú a navyše tieto hry majú svoje nemenné pravidlá. Games people play (Jak si lidé hrajou) od Erika Berneho bol pioniersky počin analýzy týchto hier cez pravidlá psychológie. Umenie vojny od Sun-c je dávna aplikácia týchto hier pre účely vedenia vojenských konfliktov. Nuž a teória hier a zvlášť jej dynamická verzia je už analýza vedeckými nástrojmi, ktoré síce umožňujú určiť aj nové typy hier, pre voľby sú tieto nové hry však nie veľmi použiteľné ak vôbec. Dôvodom je, že ak by si ich použil, tak si ich volič možno ani nevšimne.
Jeho nevedomé štruktúry o takýchto hrách nemajú informáciu a teda nevedia vyhodnotiť, že sa jedná o hru, nevedia ich prežiť a teda nemajú ako dať vedomiu informáciu, že sa jedná o hru s príslušnou štruktúrou. Naopak, najsilnejší komplex hrdinu spoľahlivo funguje, ak sa rozohrá hra na hrdinu. Je obsiahnutá v mnohých rozprávkach a ľudia ju majú prežitú v rôznych obmenách. Vo voľbách spoľahlivo funguje, pričom volič si nemá ako uvedomiť, že jeho slobodná voľba bola takýmto spôsobom obmedzená, t.j. aktiváciou komplexu hrdinu volí volič tohto kandidáta, ktorý je identifikovaným hrdinom riešiacim spoločenský problém. Komplex v psychike človeka pôsobí v modeli teórie chaosu ako atraktor a teda čím silnejší je komplex, tým viac vychýli slobodu rozhodovania človeka. Takýmto spôsobom sa prenášajú systémy hodnôt, ktoré v konečnom dôsledku určujú schopnosť človeka posúdiť situáciu medzi dobrom a zlom. Je umením politika prezentovať svoje riešenie vzniknutého problému pre spoločnosť ako dobro. Navyše, ak proaktívne problém vytvoríš – svoje riešenie potom aktívne riadiš vo väzbe na realitu pomiešanú s ilúziou problému. Len tomu musia uveriť voliči, jednak že problém je reálny a jednak, že máš naň lepšie riešenie ako protikandidát.
Z toho, čo hovoríš, akoby sa zlievalo dokopy celý rad problémov v jednom čase. Čo pokladáš za kľúčový problém v súčasnosti?
Komplexné adaptívne systémy majú jednu vlastnosť. V politike sa rozohrávajú procesy, ktoré často sledujú skryté ciele, o ktorých aktéri prirodzene mlčia. Často ich dosahujú bez toho, aby si ich verejnosť všimla. Ide hlavne o riziká, ktoré vedú do katastrofy. Zmyslom týchto operácií je vyriešiť tieto riziká ešte pred tým, ako sa naplnia v podobe katastrofy. Dobrý analytik ich ale vie spätne z dosiahnutých účinkov analyzovať aj z verejne dostupných zdrojov a správne ich pomenovať. Vtedy porozumieš problému. Ak sa vrátim k rozhodujúcemu cieľu, ktorý katalyzuje konflikt na Ukrajine je vytvorenie mocenského multipólu. Hlbšia analýza nakoniec ukáže, že je to životným záujmom tak USA ako aj EU.
Keď som analyzoval krízu v roku 2008, pri študovaní Greenspanovej publikácie Vek turbulencií, som narazil na konštatovanie, že finančný systém na konci tisícročia čelil paradoxnej kríze v podobe splatenia dlhopisov. Proste finančný systém je riadený cez úrokové sadzby dlhu. Po splatení dlhopisov už tento nástroj zaniká. Opatrenia, ktoré FED opakovane prijímal, bolo zabráneniu tomuto kolapsu, na druhej strane ale neurčitosť opatrení spôsobila, že sa dlh vymkol racionálnej kontrole. Schopnosť umiestnenia dolára na finančných trhoch sa postupne strácala a zrejme aj analytici dospeli k názoru, že narazili na strop. Dnes každý racionálne uvažujúci človek vie, že rozsah štátneho dlhu USA je veľmi ťažko splatiteľný z ekonomickej činnosti v USA. Už je spočítané, že samotný výkon ekonomiky USA kryje iba 40% hodnoty dolára. Zbytok je krytý medzinárodnými obchodnými operáciami a je jedno na akom trhu.
Ekonomická časť vytváraného mocenského multipólu predstavuje BRICS. Súčasťou stratégie BRICS je postupná náhrada zúčtovania v dolároch národnými menami, pričom sa zároveň vytvára menový kôš, ktorý má mať svoju intrinzickú hodnotu v podobe zlata a ďalších drahých kovov a reálnymi aktívami, ktoré postupne nahrádzajú dolár ako univerzálnu zúčtovaciu menu. Posledná informácia je, že údajne už polovica platieb medzi štátmi BRICS je realizovaná v národných menách. To spôsobuje postupné zbavovanie sa dolára a dlhopisov denominovaných v dolároch či eurách. Vidno to na Rusku a vidno to aj na Číne. Sťahovanie dolára z trhu je postupné, ktoré je riešené v USA zvýšenou produktivitou a zvýšenou infláciou, ktorej reálnu výšku zrejme vykazuje štatistika len čiastočne.
Keďže euro je s dolárom prepojené, niet sa čo diviť hospodárskym procesom v EU a Nemecku zvlášť. Je asi racionálnou predstavou, že nezávislá zúčtovacia sústava BRICS nadobudne postupne svoju hodnotu. Je zrejmé, že nemá zmysel padnúť dolár a euro na zbytočne nízku hodnotu. Pokiaľ dôjde k dohode, bude možné v rovnováhe napojiť dolár na BRICS a tým vyriešiť intrinzickú hodnotu dolára a eura.
Obchody cez kryptomeny poskytujú súčasný obraz, ktorý je ohromne dynamický a pohyboval sa v intervale 1 BRICS = 0,616879€ až po maximálnu hodnotu 291,210 € pri cene dňa 3. novembra 83,830 €. Ak si spomenieš na roky prvej vlády Trumpa, Trump ako prezident žiadal aj Nemecko aj Čínu, aby došlo k riešeniu ekonomických nerovnováh v zahraničnom obchode. Vtedy malo Nemecko prebytok v zahraničnom obchode 300 miliárd $, z čoho dve tretiny bol realizovaný v štátoch EU a jedna tretina v USA a Číne. Podobne mala značný obchodný prebytok s USA aj Čína. Trump bol odmietnutý a miesto riešenia bola prijatá obchodná vojna a rozohranie ochrany cez clá. Podľa toho, ako ja vnímam tieto procesy, vojna na Ukrajine predstavuje katalyzátor procesov, eliminujúcich kolaps ekonomiky sveta založenej na petrodoláre s hľadaním nového rovnovážneho stavu. Pokiaľ by to trvalo príliš dlho, kolaps by bol nevyhnutný s ďaleko vážnejšími následkami s rizikom totálneho zničenia Zeme. Lokalizácia konfliktu na Ukrajine umožňuje problém vyriešiť a navyše má vratný rozmer, t.j. obnoví sa mierovou cestou s limitovanými škodami. Je rad signálov, ktoré poskytujú racionálnu bázu na takéto úvahy, napríklad neúspešné atentáty hollywoodskeho typu na premiéra Fica a na kandidáta na prezidenta Trumpa, ako politikov deklarujúcich snahu o mierové ukončenie konfliktu.
Vieš situáciu tvorby multipólu stručne popísať cez model komplexného adaptívneho systému?
Ak sa vrátim k modelu, potom podstatou modelu je, že:
- systém zmení vonkajšie prostredie v ktorom existuje
- na vyvolanú zmenu vonkajšieho prostredia sa systém sám následne adaptuje
- cyklus sa opakuje.
Monopol moci USA vyvolal pred štrnástimi rokmi Majdan. Fuck EU Nullandovej asi v skratke vystihuje realitu. Následne cielené neplnenie Minských dohovorov, potvrdené Merkelovou a Hollandom vyvolal vojenský konflikt. Samostatnú a zároveň integrovanú kapitolu tvorí problém covid 19. Vojenský konflikt Špeciálnej vojenskej operácie RF na Ukrajine vyvolal temer okamžite zmeny v medzinárodnom obchode. Nuž a teraz sa k týmto zmenám adaptujú nielen dotknuté štáty, ale aj štát, ktorý zmenu vyvolal, t.j. USA. To je podstata zmien ako ja vnímam podstatné a nevypovedané ciele konfliktu na Ukrajine. Výsledkom môže byť zmena hodnôt v spoločnosti a teda nutná podmienka na vyriešenie krízy.
Ktoré argumenty podporujú tento tvoj pohľad?
Je úsmevné čítať, že až 40% jadrového paliva používaného v USA má svoj pôvod v Rusku. Posledná sankcia Ukrajiny týkajúca sa ropy dodávanej Lukoilom sa vyriešila zmenou majiteľa ropy na hranici s Ukrajinou a RF, tá istá ropa už je v majetku MOL a je po sankcii. Je to známa forma povýšená nad obsah. Podobne, pri atentáte na Nordsteam si ťažko predstaviť také babráctvo, že časť plynovodu zostala funkčná. Spravodajských informácií bolo požehnane. Až prišiel jadrový fyzik z ETH Zürich a analýzou záznamov zistil, že takýto druh zbraní vlastní iba USA. Podobne, biologické zbrane hromadného ničenia v podobe biolaboratórií likvidovala RF plošne v priebehu pár dní po zahájení vpádu RA na Ukrajinu. Samotný konflikt už trvá tretí rok, inými slovami je akoby regulovaný s procesmi prebiehajúcimi v zmene v obchodnom svete.
Prerokovanie správy RF ohľadom biolaboratórií na Ukrajine v bezpečnostnej rade OSN pokiaľ viem neprebehlo. No a USA je tesne pred voľbou prezidenta. Zaujímavou informáciou bola správa v Bloombergu, podľa ktorej je jedno kto v USA vyhrá, USA sa majú stiahnuť z Európy. Vystúpením USA z NATO získa EU svoju armádu. To dáva logiku aj vstupu Švédska a Fínska do NATO. EU si pripláca za tie isté energie z RF a tým do istej miery sanuje dolár na úkor euro, pokiaľ idú zisky obchodníkom do USA. Nakoniec sankcie EU na RF pomohli RF a poškodili EU. Raz to môže byť náhoda, ale tu je to dlhodobý systém. Neverím, že je to kvôli neschopnosti komisie.
Ale potom máš už len jeden záver. Napríklad organizáciu energetického trhu označil komisár Tajani v roku 2013 za systém, ktorý spôsobuje masaker v priemysle EU. Podobne Miloš Zeman označil doplatky k cenám energie pre OZE za ekonomickú sabotáž. K tomu si pripočítaj nezmyselnú migračnú politiku, vedúcu k bezpečnostnej destabilizácii štátov, ako je Nemecko, Švédsko, Francúzsko ale aj štáty ako je Belgicko či Holandsko. Operácia s potlačením základných ľudských práv v podobe pandémie covid tu nebola od ukončenia 2. svetovej vojny. Do toho máš ešte dlhodobo diskutované tvrdenia, že klimatické zmeny sú spôsobené zvýšenou koncentráciou emisií CO2 a na ňu naviazané často politiky, ktoré nemajú vecný zmysel alebo sú rovno previazané s korupciou.
Dnes už každý schopný fyzik vyvráti, že emisie spôsobujú pozorovaný rast teploty, to ale nerozporuje, že človek má významný podiel na raste teploty. Značná časť ide na vrub straty stromov preťažbami a druhá časť ide na vrub vytvárania teplotných ostrovov v podobe veľkých miest, kde sú plochy plné betónu, asfaltu a skla. Zostávajúca časť podielu na raste teploty je už asi mimo možnosti ovplyvnenia človekom.
Spomenul si potlačenie základných ľudských práv počas obdobia covid. Dnes čakáme na zverejnenie záverov vyšetrovania vedeného poslancom Kotlárom. Už predbežné vyjadrenia pána poslanca dávajú tušiť, že sa jedná o vážny politický problém. Ako zapadá tento problém do kontextu tvojej analýzy?
Na nedávno zverejnenom videu Robert Kennedy vysvetľuje, že vakcíny mRNA boli a sú nasledovníkom pôvodného vojenského výskumu a že tento bol uvoľnený do komerčného použitia, ba je tu tvrdenie, že komerčné firmy boli len použité. Nie je to nič nové. Nakoniec iPhone uvedený spoločnosťou Apple ako prvý multifunkčný mobilný telefón mohol byť vyvinutý spoločnosťou len za predpokladu uvoľnenia technológií kozmického a vojenského priemyslu na komerčné využitie. Podobne DARPA vytvorila základ sociálnej siete FB. Ako každá technológia nesie so sebou dobro – poskytuje rast slobody užívateľovi ale za istých okolností aj zlo, umožňuje sledovanie osoby v nebývalom rozsahu. Spomeň si na Cambridge Analytika a ďalšie škandály spojené s nepovoleným sledovaním až po sledovanie Merkelovej a Hollanda cez ich mobily, či škandál v Dubaji. Preto až kontext použitia vakcín umožňuje rozhodnúť, nakoľko situáciu je možné identifikovať v intervale dobra alebo prevažuje zlo nad dobrom.
Vírusy, zavádzané do programového vybavenia majú rôzne ciele, prakticky všetky sú negatívneho charakteru. Celý priemysel spojený s antivírusovými programami sú v podstate neproduktívne náklady spoločnosti, ktoré sú zdrojom bohatstva pre majiteľov takéhoto systému. Proste najprv vytvoríš hrozbu, ktorá musí byť reálna ale lokalizovaná a následne už poskytuješ globálne riešenie. Preto je do nekonečna diskusia o tom, či vírus covid 19 vznikol v procese evolučného vývoja alebo je produktom Gain Of Function Research, t.j. aktivít človeka. Podozrenia spojené s centralizovaným nákupom vakcín mRNA vedú k prepojeniu politických špičiek a priemyslu, pričom ich aplikácia spôsobila významný rozvoj chorôb.
V Portugalsku už nemá význam baviť sa na tému očkovaný/neočkovaný, pretože je tam zaočkovaný každý obyvateľ nad 12 rokov. Nuž a Portugalsko vykazuje k termínu 31.12.2023 najvyššiu nadmernú úmrtnosť v EU so zlomom (inflexný bod) v čase tesne po aplikácií vakcín. To, čo je zarážajúce na situácii je, že tie isté údaje ako vyhodnocuje Kotlárova komisia, majú k dispozícii aj na ministerstve zdravotníctva a navyše, jednotlivé zložky ministerstva boli povinné konať. Z takéhoto hľadiska očakávam, že publikovanie obsahu správy Kotlárovej komisie bude tak silné, že emotívne zasiahne celú spoločnosť. Však toľko mŕtvych v mnohých rodinách, toľko zmarených ekonomických projektov a existencie v spoločnosti musí vyvolať primeranú odozvu. Zvlášť keď je evidentné, že ministerka Dolinková a celý jej aparát nekonal, ba dokonca pripravoval ďalšiu vakcináciu. Dá sa nejak logicky vysvetliť, prečo nie je ivermektín v lekárňach za ceny zrovnateľné v Egypte? Hovorilo sa, že je dokonca pre veterinárne účely vyrábaný v Nitre. Správa poslanca Kotlára môže mať dokonca rozmer v EU a spustiť procesy spravodlivosti. Túto problematiku sme detailne rozobrali v predchádzajúcom článku s poukazom na znaky fašizmu počas rokov 2020 až 2023.
Asi nie je jednoduché oddeliť tieto tri procesy spomenuté v úvode na samostatné analýzy. Jeden podmieňuje druhý a spolu ovplyvňujú aj tretí problém. Ako teda súvisia prvé dva problémy s novou bezpečnostnou architektúrou Európy?
Tu sa musím vrátiť do obdobia, kedy bol v Nemecku kancelárom Gerhard Schröder. Úspešný kancelár Nemecka od roku 1998 opätovne zvolený v roku 2002, zrazu v roku 2005 vyvolal predčasné voľby a vládu odovzdal na dlhé obdobie kancelárke Merkelovej. Sám sa presídlil do Ruska a prijal významné funkcie v strategickom sektore energetiky. Rozvoj nemeckého priemyslu a naň naviazaného priemyslu v EU bol a je založený na primeraných nákladoch spojených s energiou. V kombinácii so známou vetou Henryho Kissingera : „Komu mám zavolať do Európy?“ je možné konštatovať, že ekonomické politiky EU boli nastavené tak, aby došlo k významnému zadĺženiu štátov, zisky sú obratom sprivatizované a dlhy preberá štát.
Euroval sformovaný pre problémy Grécka bol len testom pre riešenie. Pri významnom poklese hospodárstva štáty prestanú byť schopné splácať štátne dlhy. Tam je zmysel spustenia päťročného programu kvantitatívneho uvoľňovania, čo je iný pojem pre vydávanie nekrytých peňazí ECB za úradovania Mária Draghiho, cca 60 miliárd € mesačne počas 5 rokov. Súčasná šéfka ECB to skomentovala laxne… pomýlili sme sa. Po poklese a hospodárskej kríze sa budú môcť tieto dlhy splatiť špeciálnym spôsobom – odovzdaním právomocí národných štátov do Bruselu. Ak to teda skombinuješ s riešením vojny na Ukrajine, voľbami prezidenta USA a procesmi v EU, tak je tu proces federálneho usporiadania EU, čo je sen mnohých politikov. Je otázne, nakoľko je možné tento sen uskutočniť v súčasných podmienkach EU.
Predstava Európana naráža na ohromné národy so svojimi špecifickými vlastnosťami, čo nakoniec naráža aj na zákon prírody. Kým v ekologických systémoch chceme zachovať biodiverzitu v prípade Európy by sme zrazu chceli potlačiť biodiverzitu rôznych národov. Politika multi-kulti narazila na no go zóny a rast kriminality v mestách. Na druhej strane formovanie federálnej Európy cez finančné nástroje predstavuje silnejší a zrejme humánnejší nástroj, ako pokračovanie politiky vojenskými prostriedkami pri dobývaní územia, čo nikdy neviedlo k dlhodobej stabilite, napriek rozpútania svetových vojen. Ak teda vyslovíš spolu s Bloombergom predpoklad, že USA opustia Európu, je realizácia NordStreamu racionálnym krokom pre centralizovaný nákup zemného plynu v EU so záložnými trasami cez Ukrajinu.
Už spomínané humorné riešenie sankcií na ropu z produkcie Lukoilu hovorí, že aj Ukrajina v svojich rozhodnutiach nie je svojprávna a nezávislá. Jednoducho sa podriadila nariadenému sankcionovaniu ropy dodávanou firmou Lukoil. Úsmevné riešenie zmenou majiteľa na hranici s Ukrajinou bolo dosiahnuté zmenou formy, obsah zostal. Boli časy, kedy EU platila miliardu dolárov denne za energonosiče RF. Nuž a také objemy energií ťažko nahradíš. Opäť sa tvárime, že energie z RF nenakupujeme, hoci ich EU kupuje s prirážkou od priekupníkov, zvlášť USA a Indie. Politika diktuje ekonomike…. história ale učí, že je to politika, ktorá musí byť podriadená ekonomike minimálne v strategických horizontoch.
Vráťme sa teda ku kríze v roku 2008. Tvoje analýzy ju nechápu ako krízu na finančných trhoch, ale ako krízu hodnôt. Z čoho vychádzaš?
Pri analýze krízy 2008 som sa naučil rozsiahlemu poňatiu spoločenských problémov a ich vzájomnému ovplyvňovaniu. Tá prvá otázka znela, prečo vznikla kríza na finančnom trhu? Keďže tu bola agenda zelenej energie, otázka znela, je to kríza spôsobená klimatickými zmenami a teda prekročením ekologických limitov prírody, alebo je to kríza budúceho nedostatku energetických nosičov? A tak sme skúmali všetky možné varianty. To ma priviedlo k preštudovaniu si energetickej krízy z roku 1970, kedy zdvojnásobenie cien energií spôsobilo do troch mesiacov ekonomickú krízu. Bolo zaujímavé zistiť, že krach trhu s ropou v júni 2008 predchádzal temer presne tri mesiace od momentu krachu banky Lehman Brothers, ktorá spustila paniku na finančných trhoch a finančný trh zastal.
Analýza energetickej krízy v 70tych rokoch ale hovorila, že cenu na produkčnom trhu s ropou vieš ovplyvniť zvýšením alebo znížením produkcie o 10% v časovom horizonte troch mesiacov. Bolo zaujímavé si prečítať Greenspanna a jeho nadšené komentáre pri konštatovaní, že sa trh s ropou v rokoch 2002 až 2006 transformoval na špekulačný trh a teda cenotvorba sa zmenila z procesov ponuky a dopytu na finančné nástroje. Zmena ceny sa už deje na dennom základe. Na grafe je evidentné, že v roku 2007 došlo k overeniu nástrojov, ktoré boli naplno uplatnené v roku 2008. Pri vyšetrovaní krachu burzy s ropou americkým kongresom analytik z komoditného trhu Michael Masters vysvetlil, že objem špekulačných obchodov dosiahol už v marci 2008 podiel 90% a teda cenu tvorili špekulácie a nie potreby reálneho trhu.
Keďže aj špekulačný kapitál má svoje poslanie a zvyšuje likviditu trhu, ukazuje sa, že jeho prítomnosť by mala byť regulovaná tak, aby sa síce zúčastnil obchodu a realizoval primeraný zisk, ale nemôže byť prítomný s objemom, kedy určuje cenu na trhu, pretože vtedy pôsobí deštrukčne. Odhaduje sa, že špekulačný kapitál by nemal presiahnuť 20 až 30% z celkového prítomného kapitálu, aby plnil funkciu zvyšovania likvidity trhu, ale nie jeho deštrukciu. To bol druhý kamienok do skladačky vyvolania krízy – finálny knock out povedané terminológiou boxu.
Vieme ale, že v rokoch 2006 až 2007 v USA bola kríza na hypotekárnom trhu a trhu s nehnuteľnosťami. Ako táto bola zohľadnená v analýzach?
V roku 2007 vrcholila tak kríza na hypotekárnom trhu ale aj na trhu s nehnuteľnosťami. Ukázalo sa, že rizikom je americká hypotéka a rizikom sú sekuritizované cenné papiere. Ale podstata bola inde. V roku 1999 došlo k efektívnemu zrušeniu platnosti Glass Steaglovho zákona, ktorý riešil konflikt záujmu medzi investičným a komerčným bankovníctvom. Tento zákon bol kľúčovým pri riešení krízy z roku 1929. Zrušením zákona došlo k situácii, že banky v konflikte záujmu mohli znova vťahovať občana do morálneho hazardu, t.j povoľovali úvery, ktoré za platnosti GS zákona by riadenie rizika neumožnilo. Hovorí sa im mäkké úvery. Zvyčajne boli kryté nehnuteľnosťami, ale nový produkt v podobe americkej hypotéky umožnila míňanie týchto peňazí v osobnej spotrebe, čím došlo k zmene pravidiel, kde pôvodne hypotéku bolo možné použiť iba na financovanie nehnuteľnosti.
Takže tu máme dve riziká – morálny hazard a z neho vyplývajúce poskytovanie mäkkých úverov a minutie peňazí v osobnej spotrebe mimo založenú nehnuteľnosť. Tým tretím rizikom bolo vydanie sekuritizovaných cenných papierov, ktoré obsahovali cenné papiere s rôznou bonitou včítane hypoték, akýsi podiel na balíku cenných papierov. Napodiv, tieto sekuritizované cenné papiere mali udelený najvyšší rating agentúrami ako sú Moody´s , Standard and Poor´s a ďalšie. V roku 2005 navyše došlo v USA k zmene zákona o osobnom bankrote, ktorý umožnil, aby sa nehnuteľnosť dostala na trh dokonca bez súdneho rozhodnutia, postačilo rozhodnutie exekútora. Nuž a máme klasický systém, lacné peniaze v procese morálneho hazardu vyhnali ceny nehnuteľností hore, pričom udelenie mäkkých úverov spôsobilo, že značná časť majiteľov nebola schopná splácať úvery. Banky začali vytvárať opravné položky a postupne sa zastavil rast cien nehnuteľností.
Čoraz viac realizovaných exekúcií spôsobilo, že sa na trh dostalo veľmi rýchlo dva milióny nehnuteľností, ktoré stlačili ceny nehnuteľností. Nakoniec ceny nehnuteľnosti už nekryli pôžičky, hoci ich majitelia splácali. Bez ohľadu na to, banky museli vytvárať opravné položky voči cenám nehnuteľností a teda vytvárali účtovné straty. V podstate sa deformoval obraz o realite. Nesplácané hypotéky spôsobili, že sekuritizované cenné papiere sa dostali z hľadiska ratingu na najnižšiu bonitu. Nuž a vývoj hypotekárnej krízy a krízy trhu s nehnuteľnosťami predchádzali kríze na finančných trhoch približne rok až 1,5 roka. Stačilo potom už len ťuknúť do finančného systému cez energetický trh a finančný systém skolaboval. Kríza v roku 2008 bola viditeľná už v roku 2007 s jasným previazaním trhov v USA a Európy. Žiaľ, stratégovia to nevideli a na hornej palube Titaniku sa tancovalo ďalej. Stačí si prečítať Víziu SR z roku 2009.
Ako teda vyzerá kríza hodnôt?
Tieto procesy ešte nespĺňajú kritériá krízy hodnôt tak ako model krízy hodnôt definovala Verena Kast. Kým sa k popisu dostanem, znova sa musíme vrátiť k energetickej kríze z roku 1970 a jej riešeniam. Ekonómovia po roku 1970 boli šokovaní, že zvýšenie ponuky na trhu s ropou nestlačilo ceny, čo vysvetľuje štandardný model ponuky a dopytu. Ani nositelia Nobelovej ceny nenašli odpoveď. Tú sformuloval Schumacher v útlej knižke Small is beautifull, kde ukázal, že v ekonomických modeloch chýba kapitál prírody. Riešenie energetickej krízy bolo potom dosiahnuté znížením nákladov na jednotku produkcie na polovicu. Toto zníženie dosiahla spoločnosť masívnym investovaním do nastupujúcej IT technológie, ktorá zásadne redukovala spotrebu zdrojov prírody a navyše, funkcie realizované v programovom vybavení umožnili zásadný nárast úžitkových vlastností výrobkov a služieb.
Má sa za to, že kríza bola ukončená približne v polovici deväťdesiatych rokov. Nástup internetu spôsobil, že sa začali prepájať trhy a navyše vytvárať nové trhy. Svet sa vybral smerom globálneho pôsobenia. To zabezpečilo významný nárast ekonomiky z rozsahu a teda značné zlacnenie produktov, dodávaných v globálnom rozmere. V ekonomike došlo aj k posunu v inováciách. Kým v 70tych rokoch sa jedna zo 60 ideí získaných základným výskumom dostala na trh po absolvovaní jednotlivých fáz aplikovaného výskumu a vývoja, v roku 2009 Koulopoulos už hovorí, že je to už iba jedna z 300, ktorá spĺňa kritériá trhu. Tento posun zároveň znamenal, že investičné náklady spojené s inováciami už nie sú schopné niesť národné štáty. Investičnú návratnosť do inovácií zabezpečuje už len trh s objemom 400 až 500 mil. obyvateľov s primeranou životnou úrovňou a teda dopytom. Tam je ekonomická podstata a zmysel EU ako jednotného trhu.
Na akciovom trhu je v roku 1995 pozorovaný významný zlom. Daňový stimul v USA pre majiteľov akcií vytvoril podmienky pre stále rastúci trh, čo priťahovalo ďalších investorov. Trvalo býčí trh prinášal informácie o ohromných výnosoch na akciových trhoch a samozrejme o skrachovaných investoroch súcitne mlčal. Nadšenie z ponuky, že doma z obývačky môžeš cez počítať investovať na burze v New Yorku nemalo hraníc a stále viac a viac finančných zdrojov bolo umiestňovaných na burzu. Popri burze v New Yorku sa vytvoril samostatný trh obchodu s technologickými akciami NASDAQ. Ministerstvo obrany USA v roku 1998 prišlo s problémom známym ako problém prechodu cez tisícročie Y2K. Tento problém bol vykreslený ako bezpečnostné riziko nielen v armáde ale v každom podniku. Najprv poradenské spoločnosti a potom IT spoločnosti získali ohromné zákazky na previerku a na výmenu programového vybavenia alebo celej IT štruktúry podniku.
Index na trhu NASDAQ explodoval na hodnotu P/E 123 s kulmináciou v roku 2000, aby po ohlásení výsledkov prvého kvartálu sa strmhlavo zrútil na pôvodné hladiny P/E 4 až 6. Proste IT spoločnostiam skončili zákazky, IT technológie boli vymenené a na dlhé obdobie trh s IT technológiami významne poklesol. Investori na trhu NASDAQ prišli o 4 000 mld USD v priebehu roka. Bolo zaujímavé vidieť, že cca 2 000 mld USD voľných peňazí sa objavilo v penzijných a podielových fondoch USA. Veľké investičné banky dostali ohromné pokuty za inside trading a za zavádzajúce informácie o budúcich nadhodnotených príjmoch spojených s akciami uvádzanými na verejný trh v režime známom ako IPO. Veľká poradenská spoločnosť Arthur Anderson musela byť zlikvidovaná vo vzťahu ku škandálu skrachovanej energetickej spoločnosti ENRON. Aj v tomto prípade sa ukázalo, že poradenské spoločnosti fungujú často v režime konfliktu záujmu, zaplateného hodnotenou firmou. Jednoducho audítorské spoločnosti majú byť platené štátom bez možnosti iných príjmov. Ale túto funkciu má proste daňový úrad. V takomto ponímaní sú poradenské spoločnosti skôr nástrojom korupcie ako reálnym subjektom poskytujúcim objektívne informácie pre verejnosť. To neznamená, že nemajú svoje miesto, len informácie by mali byť výlučne pre objednávajúci subjekt a nemali by ovplyvňovať verejnosť pri rozhodovaní. Presne v takej pozícii nástroja korupcie sú aj ratingové agentúry.
Začiatkom septembra 2001 padal trh tak prudko, že jeho dynamika pádu bola vyššia ako počas legendárneho čierneho štvrtka v októbri 1929, kedy trh stratil 14 mld. USD. Pád dvojičiek prekryl tieto procesy a navyše spôsobil pozastavenie obchodovania na burze počas niekoľko dní. Prezident Bush vyzval národ, aby išiel utrácať peniaze v spotrebe a hlavne otočil ekonomiku na vojenské výdavky. Známe naháňanie bradatého bojovníka v sandáloch Bin Ládina a jeho sto chlapov po púšti v Afganistane ohromnou vojenskou silou podporenou lietadlovými loďami a bombardérmi pôsobilo hodne komicky. Nuž ale ani vojna v Afganistane neroztáčala vojnovú ekonomiku dostatočne. Odpor Nemecka a Francúzska k vojne v Iraku spôsobil jeho ročný odklad, ale Irak a jeho vládca svojmu osudu neušiel, presne tak, ako mu neušla Líbya so svojim vládcom. Zdá sa, že dôvodom zničenia týchto režimov armádami USA, UK a Francúzska bola skôr predstava odchodu od zúčtovania transakcií cez dolár, ako samotné zdroje prírody.
Tvoj graf sumarizuje priebeh na jednotlivých trhoch, pričom tvrdíš, že umožňuje interpretáciu krízy hodnôt, tak ako ju popísala psychologička Verena Kast pre krízu hodnôt jednotlivca. Je vôbec možné takéto videnie reality?
Zo skúmania psychologických hier, ktoré ľudia medzi sebou hrajú je známe, že ak sú odhalené prvé kroky, ktoré spĺňajú štruktúru nejakej hry, tak takáto hra bude dokončená. Inými slovami analytik sa môže spoľahnúť, že zistil o akú hru ide. Z prác Junga vieme, že individuálne vedomie je hodne prepojené s kolektívnym nevedomím a že je to kolektívne nevedomie, ktoré dominantne rozhoduje o tom, aké riešenie prijme individuálne vedomie. Verena Kast zistila štruktúru krízy hodnôt na individuálnej úrovni práve skúmaním veľkého počtu prípadov, pričom zistila všeobecnú štruktúru tohto deja.
Akonáhle poznáš, ako tento dej funguje, tak môžeš ponechať prebiehať tento dej voľne na náhodné procesy, ale môžeš tento dej aj cielene stimulovať a môžeš ho riadiť. Je iné riadiť tento dej na osobnej úrovni a je iné riadiť tieto deje na kolektívnej úrovni sveta. To, čo sa v jednotlivých procesoch javí ako súbor náhod, pri celkovej analýze zrazu zistíš zákonitosti a teda z dejov minulých, ak prijmeš predstavu, že je to cielene riadený proces, tak vieš predpovedať s nejakou pravdepodobnosťou, kam celý proces smeruje.
Tak ako Einstein zdôrazňoval silu Gedenken Experimenten, tak Jung ako psychológ hovorí o systéme aktívnej imaginácie. Je to proste schopnosť predstaviť si javy, ktoré bežný človek nemá ako vidieť. Ak k tomu priradíš amplifikáciu, výsledkom je dnes uznávaná vedecká metóda, ale len vtedy, pokiaľ pracuješ s overenými faktami získanými vedeckými postupmi. Kým Freud vytvoril svoj psychologický systém cez svoje subjektívne vnímanie reality, Jung bol empirik, ktorý svoj systém vystaval na vedecky získaných a následne overených faktoch. Verena Kast je jednou z vrcholných predstaviteliek Jungovej psychológie. Môžeš sa spoľahnúť, že pracuje s empiricky overenými faktami. Ak použijem vedeckú metódu aktívnej imaginácie a amplifikácie a zostavím v časovom slede jednotlivé deje na rôznych trhoch, nevidím nič inšie, iba jednotlivé fázy modelu krízy hodnôt s vrcholom presne v podobe krízy na finančných trhoch.
Mohol by si krízu hodnôt v interpretácii na trhy stručne popísať?
V prvej prípravnej etape krízy dochádza len k nastaveniu základných parametrov, ktoré prakticky ani nie je možné vidieť bez detailnej analýzy. V prípade finančných trhov ide o časový interval 1995 až do polovice júla 2006, kedy došlo ku krachu na realitnom trhu. Počas tohto obdobia došlo ku krachu burzy NASDAQ v roku 2000 a k pádu dvojičiek 9/11 2001. Druhú fázu, nazvanú inkubačnou fázou, je možné vysledovať ako časový interval, v ktorom sa stále viac a viac nehnuteľností dostávalo na trh, znižovala sa dramaticky cena nehnuteľností a zvyšovali sa opravné položky v bankách, hoci rozhodujúca časť dlžníkov splácala úvery. Len relatívne malá časť dlžníkov sa nevedela vysporiadať so svojimi záväzkami. Tým sa vytváral postupne deformovaný obraz o realitnom a hypotekárnom trhu v účtovníctve bánk.
Krach na burze s ropou v polovici júna vytvoril s trojmesačným odstupom ekonomický impulz, ktorý poslal spoločnosť z inkubačnej fázy do fázy krízy, t.j. padla banka Lehmann Brothers 15. septembra 2008. Po páde banky Lehman Brothers finančný trh zastal. Nik nevedel, ktorá banka má dostatok likvidity na splácanie svojich záväzkov. Trh zasiahla panika a produkcia čiernych scenárov ekonomického krachu bola v médiách nekonečná. Keď emócie strachu a obáv u investorov dosiahli vrchol, v nemom úžase Wall Street pozoroval, ako zrazu 20. septembra 2008 chladnokrvne Warren Buffett nainvestoval 5 miliárd $ hotovosti do banky Goldman Sachs. O 24 hodín jeho investícia si pripísala zisk z rastu akcií banky Goldman Sachs o viac ako 700 milíonov $.
23. septembra 2008 prišiel Barack Obama s plánom na záchranu finančného trhu, ktorého riešením bolo použitie verejných zdrojov na doinvestovanie bánk, doplnenie likvidity na trhu a vyriešenie problému opravných položiek, posielajúcich banky do krachu. Tento plán sa začal okamžite realizovať. Médiá pôvodne priniesli, že prvú transakciu záchranného typu pre AIG v hodnote 85 miliárd $ došlo ako riešenie spoločnosti po návrhu Baracka Obamu. Súčasne ale dnes viete dohľadať, že AIG obdržala z FEDu tieto peniaze už 17. septembra 2008. Pôvodné informácie tvrdili, že v deň, kedy boli tieto peniaze pripísané na účet AIG, došlo k splateniu záväzku AIG voči Goldmann Sachs v hodnote viac ako 25 miliárd $. Výsledkom bol výrazný nárast hodnoty banky Goldman Sachs a fantastické zhodnotenie investícií Warrenna Buffetta. Po roku sme sa dozvedeli, že Warren Buffett zastával funkciu poradcu pre finančný trh Baracka Obamu. Približne 1000 miliárd $ z verejných zdrojov bolo použité na záchranu bánk, pričom zoznam je údajne tajný. Fakt je ten, že záchrana finančného trhu bola pripísaná Barackovi Obamovi. Výsledkom bolo jeho víťazstvo v prezidentských voľbách v novembri 2008, kde pomer z leta voči McCainovi z 52:48 sa zmenil na výrazný mandát od občanov na pomer 70:30.
Následne FED bezprecedentne zaplavil finančný trh novými emisiami peňazí. V terminológii politickej korektnosti je vnesenie FIAT peňazí do finančného systému pomenované ako kvantitatívne uvoľňovanie, čo je len iný termín pre cielené vyvolanie budúcej inflácie. Pri riešení krízy hodnôt máš dve možnosti. Zmeníš systém hodnôt a vyriešiš príčinu krízy. Nezmeníš systém hodnôt a vyriešiš dočasne len následok. Kríza sa potom musí nutne vrátiť. Navyše je výrazne hlbšia. Použitie nástroja kvantitatívneho uvoľňovania sa systém hodnôt nezmenil a logicky sa ekonomická kríza vrátila. Prekryla ju covid pandémia a prekryl ju konflikt na Ukrajine v podobe Špeciálnej vojenskej operácie RF.
Ako vnímaš rolu Warrena Buffetta pri riešení finančnej krízy v roku 2008?
Warren Buffett je svetovo uznávanou autoritou vo finančnom svete. Reputáciu si získal dlhodobým investovaním, t.j. jeho stratégie neboli na báze rýchlych ziskov, ale cez dlhodobo ekonomicky podložené rozhodnutia. Ak sa zaoberáš kapitálovým trhom, publikácie o Warrenovi Buffettovi predstavujú povinné čítanie. V roku 1999 sa Warren Buffett stiahol z trhu, zvlášť z trhu akcií IT sektora. Poniektorí investori ho doslova vysmievali, že nerozumie moderným technológiám a že je už jeho éra prekonaná novým myslením. Buffett argumentoval, že investície do akcií kde P/E dosahuje 15 a viac, nemajú pre jeho stratégiu zmysel.
Dnes vieme, že index NASDAQ sa lámal pri nezmyselnom P/E = 123. Chamtivosť proste vyhnala trh. A zrazu, po krachu trhu NASDAQ bol Warren Buffett hrdina. Ak ale ideš ďalej v sledovaní konania Buffetta, zistíš, že ako majiteľ v holdingu riadil ratingovú agentúru MOODY´S z pozície rozhodujúceho investora. Nuž a táto agentúra vystavovala najvyššie ratingy pre sekuritizované cenné papiere, súčasťou ktorých boli aj americké hypotéky. Po krachu v roku 2008, kedy sa najbonitnejšie cenné papiere zmenili na bezcenný zdrap papiera, či zápisu v počítači, obhajoval postup agentúry štýlom, podľa ktorého sú si zodpovední investori a nie ratingová agentúra. Tu sa v plnej nahote ukázalo postavenie ratingovej agentúry ako postavenie v konflikte záujmov s emitentom, pričom investor bol nákupom týchto cenných papierov vtiahnutý emitentom do morálneho hazardu.
Buffett následne investoval do rozhodujúcich bánk poskytujúcich hypotéky. Výsledok kapitálových operácií Warrena Buffetta je, že jeho osobný majetok sa z hodnoty 40 miliárd USD pred krízou za desať rokov zdvojnásobil na približne 80 miliárd USD. Základná otázka z investície do spoločnosti Goldman Sachs je: vedel alebo nevedel, že AIG v krátkej dobe splatí záväzok 25 miliárd USD a poskytne Goldman Sachsu konkurenčnú výhodu ohromnej likvidity? Ak bol poradcom Baracka Obamu pre finančné záležitosti a teda Buffett sformuloval záchranu finančného trhu, potom si čitateľ dá sám odpoveď. Navyše ak AIG obdržala peniaze dokonca skôr, ako investoval do GS a vedel o tom, tak odpoveď je jasná. Ak cez MOODY´S manipuloval s hodnotou sekuritizovaných cenných papierov a spolupôsobil na deformáciu obrazu o finančnej pozícii bánk a hypotekárnych domov, tak vedel presne, prečo môže do podhodnotených aktív investovať, však spolupracoval pri tom aby sa deformoval obraz v účtovníctve, hoci ekonomicky to boli primerane zdravé spoločnosti.
Nuž a vylepšiť účtovne zdeformovaný obraz po následných investíciách je pomerne jednoduchou prácou. Ak sa na problém pozrieš z takéhoto pohľadu, potom ide viac alebo menej o inside trading. Nuž a v inside tradingu sa gloriola zázračného čarodejníka z Omahy postupne u mňa rozpúšťala v svetle faktov. Ale za takto získanými peniazmi je kopec osobných tragédií ľudí, čo prišli o svoje domy a peniaze a často aj o životnú perspektívu. Reputácia Buffetta ako síce tvrdého ale zároveň investora s morálkou sa v mojom vedomí jednoducho vytratila. Že je stále vysoko úspešný investor je overiteľný fakt.
Asi sa môžeme vrátiť k úvodu našej debaty a rozobrať jednotlivé skryté ciele, ktoré indikuje model komplexného adaptívneho systému t.j. vytvorenie hospodárskeho a ekonomického multipólu, likvidácia zbraní hromadného ničenia a formovanie novej bezpečnostnej architektúry Európy. Čím začneš?
Zhodou okolností brífing splnomocnenca vlády Petra Kotlára k pandémii covid19 a súvisiacimi postupmi vlády je sprevádzané pomerne silnými vyjadreniami, ktoré podporujú tvrdenia, že vírus je umelého pôvodu získaného v procese Gain Of Function Research a podporujú pôvodné tvrdenia Dr. Soni Pekovej, že umelo utvorený vírus musí odznieť a teda nové vlny pandémie sú dôsledkom opakovaného vypúšťania vírusov upravovaných v laboratóriu. Navyše, ak si aplikuješ znalostnú krivku na výskum a vývoj vakcín, tak štatistika hovorí, že potrebuješ 9 až 12,5 roka na vývoj vakcíny s pravdepodobnosťou 2% že uspeješ, t.j. musíš zahájiť cca 50 rôznych výskumných prác aby jedna uspela.
Otázka teda znie, ak by sa objavil vírus ako dôsledok prenosu z netopiera na človeka a teda mal pôvod v prírode, ako je možné, že sa objavila vakcína po jednom roku od objavenia vírusu. Ak sa ale jedná o laboratórne vyvinutý vírus, potom je logické že paralelne sa vyvíja vakcína. Tam je odpoveď aj na prvé vojenské aktivity RA na Ukrajine, kedy ako prvé boli zničené biolaboratóriá podľa všetkého spálené termobarickými zbraňami. Pokiaľ si spomenieš, podzemné laboratóriá v Azovstale v Mariupole neboli zničené, len došlo k zaisteniu celého personálu. Personál pozostával nielen z Ukrajincov, ale boli medzi nimi aj medzinárodní výskumníci. Prezident Macron opakovane žiadal, aby ako civilistom im bol umožnený odchod z obkľúčeného priestoru, na čo dostal negatívne stanovisko a pracovníci boli internovaní.
Je známe, že počas prvých dní ŠVO mal prezident Putin s exprezidentom Trumpom telefonické rozhovory presne na tému biolaboratórií. Podozrenie, že sa potvrdí, že RA zničila biologické zbrane hromadného ničenia na území Ukrajiny je silná. V tomto kontexte bude zaujímavé sledovať, čo všetko prinesie správa Petra Kotlára. Avizované závery navodzujú podozrenie z rozsiahlej korupcie nielen v SR. Známa kauza SMS predsedkyne Európskej komisie a šéfa Pfizeru nebola dosiaľ doriešená. V takejto výbušnej situácii je otázne, či pani predsedkyňa EK bude schopná zostaviť komisiu, ak bude čeliť vážnym podozreniam v spojitosti s pandémiou covid 19. Je fakt, že sa počas rokov 2020 až 2023 členské štáty EU zadĺžili vrchovate. Zisky samozrejme skasíroval súkromný sektor a obyvateľ ide účet zaplatiť. Ohlásená konsolidácia bude tvrdo likvidovať strednú triedu, čo je cieľ tejto konsolidácie riadenej zrejme z pozadia oligarchami. Proste oligarchovia SR chcú majetok strednej triedy.
Svet ale sleduje vývoj volieb prezidenta v USA. Aký máš názor na voľby?
Ak dnes vieme, že stratégiou USA je stiahnuť sa z Európy bez ohľadu na to, ktorý kandidát vyhrá, je zrejmé, že o rozhodujúcej politike nerozhoduje individuálna osoba, ale dlhodobé stratégie vypracované temer určite v RAND corp. Dnes už vieme, že najväčší majiteľ aktív sveta Black Rock je ekonomickým nástrojom RAND corp. Je otázne, nakoľko pôvodné ciele RAND corp. boli spravodajskou hrou a nakoľko boli realitou, ktorú modifikuje výsledok konfliktu na Ukrajine.
Od Borisa Zalu vieme, že na úrovni Európy dochádzalo k formovaniu silových zložiek v podobe vlastnej spravodajskej agentúry, európskej prokuratúry a snahou je aj vytvorenie európskej armády. Proste kompletná mocenská štruktúra federálnej Európy. V čase, kedy dochádza k postupnému kolapsu fronty na Ukrajine prichádza Volodymyr Zelenský s víziou víťaznej vojny, ktorú však už asi nikto realisticky nereflektuje. Minister Lavrov povedal jasne, že ciele denacifikácie Ukrajiny budú naplnené a po vpáde Ukrajinskej armády do Kurskej oblasti boli ohlásené zmenené ciele ŠVO.
Niektorí vojenskí analytici túto zmenu vidia v bezpodmienečnej kapitulácii Ukrajiny. Ak zohľadníš vyhlásenie prezidenta Putina, že chápe, že po druhej svetovej vojne bolo Poľsko poškodené, je pomerne ľahká predstava, že cez referendum bude obyvateľstvo časti Ukrajiny znova rozhodovať, kde bude chcieť patriť. Rozporciovanie Ukrajiny cez inštitút referenda je proste v strategickom záujme RF, pričom politicky umožňuje obnoviť dobré vzťahy, samozrejme na účet porazenej Ukrajiny. Vyhlásenia o súhlase vstupu Ukrajiny do EU je paralelne sprevádzané informáciami, že časť štátov NATO bude vetovať vstup Ukrajiny do tejto organizácie, čo je aj stanovisko vlády SR.
Ak sa vrátim k prezidentským voľbám v USA, Trump deklaruje, že po nástupe do úradu bude realizovať politiku zastavenia vojenských operácií a hľadania riešenia cez politické rokovanie. Po voľbách sú to ale ešte dva dlhé mesiace, kým sa ujme úradu v prípade víťazstva. Hrozba jadrového konfliktu trvá bez ohľadu na výsledok volieb v USA. Na druhej strane je možné, že vývoj na fronte spôsobí, že Ukrajina medzičasom bude musieť kapitulovať. Je jasná informácia zo strany RF je, že rokovať v EU nebudú s politikmi, ktorí vojensky a ekonomicky podporovali fašistický režim Ukrajiny. Navyše, RF pripravuje sankcie na vývoz svojich produktov do EU, čo spôsobí prakticky zastavenie rozhodujúceho priemyslu EU. Nemecká ekonomika je v prudkom úpadku a s ňou temer každá ekonomika národného štátu, ktorá je naň naviazaná. Ak bude chcieť Európa viesť efektívne rokovania s RF, bude musieť vymeniť rozhodujúcu časť politickej reprezentácie. Asi sa už deje intenzívna príprava týmto smerom.
Čo myslíš pod intenzívnou prípravou?
Vymedzenie sa Orbána a Fica voči politike členských štátov EU, Nemecka, Francúzska je veľmi silná. Rokovanie Orbána s prezidentom Putinom, prezidentom Si Ťin-pchingom a ďalšie aktivity počas vedenia EU Maďarskom vzbudzuje kritiku v Bruseli. Uznanie v USA aktivít Fica je možné vidieť cez list Roberta Kennedyho na Petra Kotlára ohľadom jeho vyšetrovania. Nakoniec team odborníkov, ktorí má k dispozícii je team špičkových svetovo uznávaných vedcov. Profesora Turánka môžeme bratom Čechom závidieť. Podobne Ficove interview v Ruskej televízii, návšteva Číny a plánovaná návšteva v Brazílii má popri iných cieľoch aj cieľ deklarácie, že ako politik je rešpektovaný rozhodujúcimi štátmi v zoskupení BRICS.
Ohlásená účasť na oslavách 80 teho výročia víťazstva v druhej svetovej vojne v Moskve Ficom len potvrdzuje túto skutočnosť. Na domácej scéne sa objavili traja poslanci za Hlas, vedení poslancom Malatincom, ktorí už deklarovali hlasovaním, že vládu nebudú podporovať za každých okolností. Nechutné eskapády troch poslancov za SNS vedených Rudom Huliakom už prešlo do otvoreného vydierania koalície. Je známe personálne prepojenie týchto dvoch zoskupení a teda procesy, ktoré majú tú istú štruktúru, ako boli procesy pri rozbití druhej vlády Mikuláša Dzurindu sú identifikovateľné. Spomeň si, ako sa rozpadla účelovo zostavená strana ANO a ako sa kupovali poslanci. Škandál Gorila nabral obludné rozmery. Dnes je tým škandálom skôr samoamnestia a forma konsolidácie. Rudo Huliak dokázal nemožné. Z jeho ľudovo znejúceho prejavu, ktorým si získal sympatie vo volebnej kampani, dokázal svojim prístupom v priebehu pol roka stratiť svoj image ľudového bojovníka a politické intrigy, či riešenie výlučne osobných ambícií bez sľubovaných predložených zákonov sa jeho prejav dostal do úrovne, ktorý sa nelíši v debate v krčme. Nuž ale táto úroveň ešte problémy spoločnosti nikdy nevyriešila.
Porovnaním s procesmi v rokoch 2005 a 2006 je temer istota, že zmysel tejto štvrtej vlády Roberta Fica sa napĺňa, pričom ambície samotného premiéra majú zrejme európsky rozmer. Spravodlivosť nečakaj. Aj preto si premiér Fico potrebuje vytvoriť svoj osobný priestor. Smutný obraz o Slovensku predstavuje bezbrehá korupcia a neriešené problémy, ktoré občan vníma a žiaľ občan nevidí alternatívu, ak za ňu náhodou nepokladáš biznis krídlo SMERu v podobe Hlasu a anarchistov v podobe Progresívneho Slovenska presadzovaných Borisom Zalom ako ľavicová politika. Aktivity Národnej koalície preberaním štruktúr Republiky narážajú na problém, že nemajú reálny politický program založený na rozboroch, ktoré pre každý systém trvajú od 4 do 12 rokov podľa zložitosti. Nuž a Progresívne Slovensko alebo Hlas o štrukturálnych riešeniach nechyrujú. Boris Zala pripravuje Reštart. Nuž bude veľa osobností, čo sa budú búchať do pŕs. Kúpte im brnenie, nech si ich neprerazia…
Ďakujem za rozhovor Dušan
ING. DUŠAN LUKÁŠIK CSC., HONORS.SK v rozhovore s Jankou Hriňákovou
Zanechajte nám komentár