Hovoríme s JUDr. Miroslavom Radačovským, poslancom Európskeho parlamentu a predsedom strany Slovenský PATRIOT
JUDr. Miroslav Radačovský, nezávislý a nezaradený poslanec Európskeho parlamentu, člen Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre umelú inteligenciu a digitalizáciu, Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko, Delegácie pri parlamentnom zhromaždení Euronest a Delegácie pre pridruženie EÚ – Moldavsko. Miroslav Radačovský je predsedom politickej strany Slovenský PATRIOT. Slovenský PATRIOT je strana, ktorá kladie veľký dôraz na odbornosť, patriotizmus a ešte raz odbornosť. Slovenský PATRIOT je za zásadnú zmenu volebného systému.
Ktorým témam sa bude Európsky parlament (EP) venovať v novom roku v oblasti výborov,
ktorých ste členom?
V EP som členom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO). Predovšetkým je potrebné konštatovať, že činnosť v tomto výbore je prioritne apolitická. Spotrebiteľom je skoro každý občan, či už SR alebo členského štátu EÚ, bez ohľadu na jeho politickú príslušnosť alebo názor. Jednoducho, každý občan, fyzická osoba, ktorá je v nejakom zmluvnom alebo obdobnom vzťahu s právnickou osobou, či už pri poskytovaní úveru, platby za energie, nákupu tovaru a preto je potrebné práva spotrebiteľa striktne chrániť.
V poslednom čase sa veľmi rozšíril napr. internetový predaj, ktorý má v sebe viaceré úskalia a legislatívna ochrana spotrebiteľa v on-line priestore je potrebná.
V súvislosti s činnosťou vo Výbore pre vnútorný trh, v ktorom práca je skutočne legislatívne náročná, úzko súvisí aj moja činnosť vo Výbore pre umelú inteligenciu a digitalizáciu (AIDA). Aj činnosť v tomto výbore je nie politická, ale odborná a týka sa každého občana SR ako aj občana toho-ktorého národného štátu únie. Koncom roka 2021 prijali sme v EP dva významné legislatívne akty. Je to akt o digitálnom trhu a akt o digitálnych službách. Výbor pre vnútorný trh bol zodpovedný legislatívnym dohľadom nad prijímaním týchto dvoch aktov, ktoré prinesú revolučné zmeny v on-line priestore. Je potrebné chrániť digitálny priestor, napr. pred nekalými reklamami, pred prípadnými nekalými obchodnými podmienkami, zavádzaním spotrebiteľov a pod. Ide o ochranu tzv. behaviorálne cielených reklám či ochranu maloletých detí v on-line priestore, atď. Umelá inteligencia je nevyhnutným predpokladom modernizácie spoločnosti do budúcnosti v každej oblasti života občana, firiem a služieb. Niekedy vyvoláva obavu, že nahradí ľudskú prácu a tým môže vyvolať napr. nezamestnanosť. Dôsledná regulácia pri zavádzaní umelej inteligencie musí tieto obavy rozptýliť. Už dnes občan disponuje umelou inteligenciou, ako je napr. automatická práčka, či umývačka riadu a nedá sa povedať, že by ho to v živote obmedzovalo, ba práve naopak. Ušetrí mu to čas a môže sa venovať iným činnostiam. Je potrebné dôsledne chrániť, aby umelá inteligencia neovládala človeka, ale aby človek ovládal umelú inteligenciu a táto mu bola na prospech. Z môjho pohľadu je potrebné dôsledne dbať na to, aby si niekto neprivlastnil umelú inteligenciu a výsledky jej práce potom nepoužil pre seba, ale pre spoločnosť ako celok.
O týchto otázkach by však bolo potrebné viesť rozsiahlejšiu diskusiu. Keďže v týchto oblastiach nejde o politiku, medzi ľuďmi sa o nich ani veľmi nehovorí a mnohí nevedia, čo si pod nimi majú predstaviť…
Práve v týchto nepolitických a legislatívne náročných výboroch často občania činnosť europoslanca nevnímajú. Skôr vnímajú prácu europoslancov, ktorí sú zaradení v tzv. politických výboroch. Laicky povedané, do politiky sa každý rozumie, dá sa veľa o tom hovoriť, vystupovať v pléne europarlamentu a tým sa na rôznych videách prezentovať a vyvolávať tak dojem, že toto je akási jediná činnosť europoslanca. Ja v týchto politických výboroch nepôsobím. Nechcem nikoho uraziť, ale nemám čas na politikárčenie.
Hoci by nemalo ísť o politiku, neovplyvňuje politika vašu činnosť v Delegáciách EP pre EÚ – Rusko a pre EÚ – Moldavsko?
Čo sa týka mojej činnosti v Delegácii EP pre EÚ – Rusko a pre EÚ – Moldavsko, je snáď potrebné vysvetliť, čo sú to delegácie Európskeho parlamentu (EP). Delegácie EP sú v zmysle Rokovacieho poriadku EP oficiálne skupiny poslancov alebo poslankýň, ktoré udržiavajú a prehlbujú vzťahy
s parlamentmi, regiónmi a organizáciami nečlenských štátov. Sú hlavným nástrojom spolupráce parlamentu s inými zákonodarnými orgánmi v EÚ i mimo nej. V tejto súvislosti som, okrem iného, navštívil Moldavsko, ale bol som aj pozorovateľom na voľbách v Ruskej federácii. Túto moju účasť niektoré médiá kritizovali. Jednoducho, politikárčili. Nepochopili totiž zmysel mojej práce a činnosti v Delegácii pre spoluprácu EÚ – Rusko. Musím však objektívne konštatovať, že v súčasnosti má Delegácia pre spoluprácu EÚ – Rusko akúsi zmrazenú činnosť v súvislosti s dianím vo východnej Európe, čo nepovažujem za správne. Budem pôsobiť v tejto delegácii, aby sa spolupráca s Ruskou federáciou opäť obnovila a dostala sa do normálnych bilaterálnych vzťahov.
Život v Európe sa pomaly, ale isto stáva neznesiteľným pre väčšinu občanov štátov sústredených v Európskej únii. Ide nielen o pandémiu, povinné očkovanie, manipuláciu občanov strachom, tzv. Európsku zelenú dohodu, enormné zvyšovanie cien potravín, ale aj energií a neustálym okliešťovaním práv a slobôd občanov. Ako vnímate tieto bezprecedentné tlaky únie na vlastných občanov?
Je pravdou, že predovšetkým v dôsledku pandémie sa život občanov zmenil, občania sú určitým spôsobom obmedzovaní v bežnom spôsobe života. Nepovažujem za podstatné sa zaoberať tým, čo pandémiu spôsobilo alebo nespôsobilo, podstatné je to, že pandémia tu je a že ovplyvnila život občanov nielen v EÚ, ale na celom svete. Je, podľa môjho názoru, nie dobré, že sa to zneužíva aj na politické ciele a že to zneužívajú vo svoj prospech aj rôzni politici a to už tí, čo tvrdia, že očkovať je potrebné, rúška nosiť je nevyhnutné, ale aj tí, čo tvrdia opak. Je slobodná vôľa občana, ako sa rozhodne opatrenia proti pandémii prijať alebo neprijať. Problém na Slovensku, podľa môjho názoru, spočíva v tom, že súčasná vládna garnitúra tento proces nezvláda, jej opatrenia sú chaotické
a to nie je dobré. Nie som zástancom prílišnej centralizácie a už vôbec nie federalizácie EÚ. Nie som euroskeptik, som eurorealista. Musím však objektívne konštatovať, že EÚ výrazným spôsobom nezasahuje do opatrení a boja proti pandémii jednotlivých národných štátov. V zmysle Zmluvy o fungovaní EÚ otázka verejného zdravia a teda tým aj opatrení voči pandémii je vo výlučnej právomoci národných štátov. Teda národné štáty a ich vlády určujú, aké opatrenia prípadne obmedzenia v súvislosti s pandémiou prijmú. Toto je potom príčinou, že jednotlivé národné štáty pristupujú k pandémii rôznym spôsobom.
V niektorých štátoch únie nariadia to, v iných štátoch nariadia niečo iné, v niektorých štátoch sú otvorené prevádzky, v iných nie sú a to vyvoláva akýsi medzinárodný chaos predovšetkým s voľným pohybom občanov po Európe, pri pohybe tovaru a podobne. Nemôžete za takejto situácie nadiktovať tomu-ktorému národnému štátu, aké opatrenie má prijať, pretože to patrí do jeho výlučnej právomoci. Čiže v tomto smere nemožno hovoriť o bezprecedentnom tlaku únie na občanov Slovenska. Iná je situácia v súvislosti s Európskou zelenou dohodou, ktorej zmyslom a podstatou je obmedzenie emisií a skleníkových efektov na polovicu do r. 2030 a na 100% do r. 2050. Som za to, aby aj Slovensko bolo ekologicky čisté a zelené, pretože je to otázka života a zdravia občanov do budúcnosti, avšak činnosť ekoextrémistov je potrebné regulovať, aby nemala opačný účinok. Nie je možné vytýčiť si veľkolepé ciele a pritom zabúdať, čím životne dôležitú energiu z akých obnoviteľných zdrojov nahradíme a aký to bude mať dopad na zamestnanosť, ceny potravín, poľnohospodárstvo a pod. V tomto smere som uvítal rozhodnutie EK, že za obnoviteľné zdroje, hoci dočasne, sa budú považovať aj jadrová energia a zemný plyn. Dôsledky zvyšovania cien potravín, ale aj energií, sú dôsledkom takejto nie dobre premyslenej politiky, ale sú aj dôsledkom nie dobrých vzťahov aj napr. s Ruskou federáciou. Môžem preto súhlasiť aj s tým, že takýmto nepremysleným postupom môže dôjsť aj k sebadeštrukcii únie v mene geopolitických hier globálnych hráčov svetovej ekonomiky.
Hoci našou témou je práca v EP, dovoľte pár otázok aj o dianí doma. V ostatnom období vyvolal silné emócie na Slovensku podpis „obrannej“ dohody s USA napriek nesúhlasu väčšiny občanov Slovenska. Dá sa tu vôbec ešte hovoriť o demokracii, alebo by sme skôr mali hovoriť o tyranii politických strán?
Pokiaľ sa týka Dohody o obrannej spolupráci medzi vládou SR a vládou USA, toto je skôr otázka vnútroštátna, ako otázka mojej činnosti v EP a preto sa k nej vyjadrím skôr ako predseda strany Slovenský PATRIOT a nie ako europoslanec.
V zmysle čl. 102 ods. 1 písm. b) Ústavy SR prezident môže podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas NR SR s ústavou alebo ústavným zákonom.
Je nesporné, že v súvislosti s touto dohodou sa veľa diskutuje o tom, či táto je v súlade s Ústavou SR alebo nie. Prezidentka SR tiež mala pochybnosti o ústavnosti tejto zmluvy, čo verejne konštatovala tak, že sa obrátila na ústavných právnikov a keďže nenašla žiadny rozpor s Ústavou SR, neobrátila sa na Ústavný súd SR a, v konečnom dôsledku, ako je známe, túto dohodu svojím podpisom ratifikovala. Takéto konanie je, podľa môjho názoru, neakceptovateľné. Takýmto prístupom, podľa môjho názoru, boli znevážení sudcovia Ústavného súdu ale aj Ústavný súd SR. Prezidentka republiky sa na nich neobrátila, ale stačilo jej poradiť sa s akýmisi nemenovanými ústavnými právnikmi. Pokiaľ by som bol zástanca dezinformácií, tak by som povedal – neobrátila sa na ústavný súd preto, lebo sa obávala, aby ústavný súd nevyslovil záver, že táto dohoda je protiústavná. Takýto zlý prístup prezidentky republiky vyvolal emócie a nežiadúcu polarizáciu občanov Slovenska.
Keď už sme na Slovensku, viacerí občania majú pocit, že náš volebný systém neodrkadľuje potreby občanov, keďže viaceré politické strany nemajú členskú základňu. Je vôbec udržateľný systém jedného volebného obvodu, ktorý platí nielen pre voľby do národného ale aj do európskeho parlamentu, založený na politických stranách s. r. o. a na im oddaných tzv. „politikov“ namiesto odborníkov?
Sme jeden z mála štátov Európy a jediný zo štátov V4, ktorý má jeden volebný obvod, ktorý platí nielen pre voľby do národného ale aj Európskeho parlamentu. Strana Slovenský PATRIOT už pri svojom vzniku si ako prvý bod volebného programu stanovila zmenu volebného systému z pomerného na väčšinový pri voľbách do NR SR a do EP. Striktne podporujem preto aj ZMOS-om spustenú petíciu za vyhlásenie referenda pre viac volebných obvodov. Zmena volebného systému z pomerného na väčšinový a vytvorenie viac volebných obvodov je, podľa môjho názoru, jediným východiskom z tohto politického marazmu, ktorý tu už desiatky rokov pôsobí. Politickú moc v štáte ovládli niekoľkí lídri politických strán. Občan nemá inú možnosť, len ako voliť politické strany a predovšetkým, čo je pre Slovensko typické, ich lídrov, a oni sami rozhodujú, kto bude na ich kandidátke, kto sa dostane do parlamentu, kto bude vládnuť. Za takéhoto stavu potom nastáva situácia, že zvolený zástupca, ktorý dostal od občanov 1 400 hlasov, zastáva dôležitú funkciu, rozhoduje o záležitostiach Slovenska a to len preto, že bol na kandidátke nejakej politickej strany. Pri viacerých obvodoch by sa museli politické strany uchádzať o občanov, ktorých daný región, teda obvod, pozná, ktorí tam požívajú úctu a nie naopak. Zmena volebného systému by znamenala zánik silných politických centrál, sústredených predovšetkým v Bratislave, znamenal by zánik silných médií, bohatých tlačových agentúr a denníkov a do popredia by sa dostali regionálne médiá, regionálna tlač, ktorá by zohrávala dôležitú úlohu v politike Slovenska, pretože najlepšie pozná problémy ale aj osoby v danom regióne. Je preto logické, že, podľa môjho názoru, politici a silné médiá sa takejto zmene budú brániť.
Z vlastnej skúsenosti europoslanca si viem predstaviť množstvo odborne zdatných a šikovných žien a mužov, ktorí by v EP pôsobili a zastupovali by záujmy Slovenska. Poznám desiatky ľudí z regiónov Oravy, Zamaguria, Spiša, Záhoria a Gemera, ktorí sú schopní, skúsení a odborne zdatní, avšak do NR SR, vlády ani do europarlamentu sa nedostanú len preto, že ich bosovia politických strán nezoberú na milosť a nedajú ich na svoju kandidátku. Pri zmene volebného systému by sa to zmenilo. Je preto potrebné viac ako inokedy podporiť referendum o zmene volebného systému a je potrebné, aby si to každá strana, uchádzajúca sa o priazeň občanov, dala do svojho volebného programu.
Ďakujeme za rozhovor.
Zanechajte nám komentár