Horehronský viachlasný spev a modrotlač v reprezentatívnom zozname
Koncom januára boli do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísané horehronský viachlasný spev a modrotlač. Viachlasný spev v našom regióne reprezentuje obec Vernár a modrotlač je zase typická pre Hranovnicu. Zápis prvkov do národného zoznamu je pritom základnou podmienkou pre uchádzanie sa o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva (UNESCO). V ňom má Slovensko zapísanú Fujaru a jej hudbu a Terchovskú muziku. V slovenskom zozname je aktuálne deväť prvkov.
Pri tejto príležitosti Vladimír Kyseľ, riaditeľ Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u konštatoval, že „dnešný deň bol premiérový, lebo sa otvoril nový zoznam, a to najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva.“
Hlavným kritériom pre zápis do zoznamu je, že predkladatelia musia doložiť dostatok dôkazov, že príslušný prvok má korene v domácom spoločenstve. Ako bolo pri tejto príležitosti povedané, na Slovensku je mimoriadne veľa prvkov, ktoré by sa ešte mohli dostať do zoznamu. M. Maďarič, minister kultúry poďakoval všetkým, ktorí udržiavajú bohatú škálu zvykov, tradícií, zručnosti a umenia našich predkov. „Nehmotné kultúrne dedičstvo spoluvytvára našu mentalitu, charakter a je výrazom našej tvorivosti a osobitosti. Len od nás záleží, či prežije, či sa udrží alebo zanikne a tým samých seba o veľa ochudobníme,“ uviedol.
Horehronský viachlasný spev
Pod pojmom viachlas rozumieme „spoločný prejav viacerých spevákov, ktorí vytvárajú rozdielne melodické a rytmické hlasy spojené do jednotného hudobného prednesu,“ uvádza A. Elscheková. Ľudový horehronský viachlasný spev charakterizujú intenzívne hrdelné prejavy s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi. Výnimočnosť horehronského viachlasu je v tom, že takmer vždy začína predspevák alebo predspeváčka, ku ktorému sa pripojí zbor. Ten spieva v troch alebo u žien aj v štyroch tónových polohách. Je tam spodný hlas, stredný ako základný a vrchný, nazývaný tercia. Spôsob zaspievania konkrétnej piesne a hlavne tercie sa pri každej interpretácii tej istej pesničky mení, takže každá je v podstate originál. Pri tomto štýle spevu speváci plynulo prechádzajú z hlasu do hlasu, čo sa považuje za najarchaickejší spev a piesne sa nápadne podobajú liturgickým, pravoslávnym spevom. Na Horehroní sa viachlas zachoval v obciach Polomka, Závadka nad Hronom, Heľpa, Pohorela, Šumiac, Telgárt a Vernár a všetky tieto obce podporili nomináciu do slovenského zoznamu.
Modrotlač
Modrotlač je indigom na modro farbená látka s tlačenými vzormi. Negatívne vzorovanie sa dosiahne tzv. rezervou – zmesou, ktorá zamedzuje zafarbeniu látky v mieste vzoru.
Táto technika dekorovania látok sa dostala na územie Slovenska z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí, v priebehu 19. storočia prenikla aj do ľudového odevu a rozvetvila sa do regionálne i lokálne rozmanitých podôb. Okrem modro-bielej modrotlače sa vyrábala aj modrotlač so žltým, zeleným, bledomodrým alebo oranžovým dekórom.
Ešte donedávna bola v Podtatranskom múzeu v Poprade stála expozícia venovaná modrotlači a v súčasnosti v Hranovnici začali s rekonštrukciou modrotlačiarskej dielne Elmíra Monštka so začiatku 20. storočia.
Zanechajte nám komentár