Dr. Mercola: Transhumanizmus | Plán, ako urobiť geneticky upraveného ľudského kyborga
Transhumanizmus – spojenie človeka so strojom. Ako blízko k tomu sme? A prečo sa toto slovo v poslednej dobe skloňuje na všetky spôsoby? Viac v tomto hodnotnom článku od Dr. Mercola
Originál článku publikovaný TU : 14. februára 2022
Stručný prehľad:
- Britské ministerstvo obrany a nemecký úrad Bundeswehru pre obranné plánovanie zdôrazňujú, že pre víťazstvo v budúcich vojnách sa treba zamerať na posilňovanie ľudských zdrojov.
- Rozšírenie ľudských zdrojov sa neobmedzí iba na vojenské hodnosti. V skutočnosti je to spôsob, ako ďalej oddeliť triedy ľudí, pričom bohatá a mocná elita nakoniec využije svoj augmentovaný (rozšírený) „nadľudský“ status ako ospravedlnenie na to, aby vládla všetkým ostatným.
- Cieľom štvrtej priemyselnej revolúcie, ktorú predstavilo a presadzuje Svetové ekonomické fórum, je transhumanizmus, splynutie človeka so strojom.
- Augmentácia človeka môže priamo ovplyvniť jeho správanie, či už pozitívne, alebo na škodu.
- Podľa transhumanistov je ľudské telo „platformou“, ktorú možno rozšíriť nespočetnými spôsobmi, a to ako po fyzickej, tak po psychickej a sociálnej stránke.
Správa projektu britského ministerstva obrany z mája 2021, vytvorená v spolupráci s nemeckým úradom Bundeswehru pre obranné plánovanie, ponúka šokujúce informácie o dystopickej kybernetickej budúcnosti, do ktorej ľudstvo tlačia globálni technokrati.
Správa s názvom „Human Augmentation – The Dawn of New Paradigm, a Strategic Implications Project“ (Rozšírenie človeka – úsvit novej paradigmy, projekt strategických dopadov) podáva 1 prehľad vedeckých cieľov britského a nemeckého ministerstva obrany, ktoré presne zodpovedajú názvu. Augmentácia človeka je zdôraznená ako kľúčová oblasť, na ktorú sa treba zamerať, aby bolo možné vyhrať budúce vojny.
Ľudská augmentácia sa však neobmedzí iba na vojenské hodnosti. V skutočnosti ide o spôsob, ako ďalej oddeliť triedy ľudí, pričom bohatú a mocnú elitu budú tvoriť augmentovaní „nadľudia“. Stojí za zmienku, že čokoľvek, čo je zverejnené pre verejnosť, je desať a viac rokov za súčasnými možnosťami, takže všetko v tejto správe možno považovať za zastarané novinky, aj keď sa to číta ako čistá vedecká fikcia.
„… staršia technológia augmentácie človeka má potenciál zmeniť spoločnosť, bezpečnosť a obranu v nasledujúcich 30 rokoch,“ uvádza sa v správe. „Musíme začať chápať dôsledky týchto zmien a utvárať ich v náš prospech už teraz, skôr než na nás budú uvalené.
Technológia vo vojne sa tradične sústreďuje na stále sofistikovanejšie platformy, na ktorých sa ľudia pohybujú a bojujú, alebo na artefakty, ktoré nosia alebo ktorými bojujú. Pokroky v prírodných vedách a zbližujúci sa vývoj v príbuzných odboroch však začínajú stierať hranicu medzi technológiou a človekom…
Mnoho technológií, ktoré majú potenciál priniesť strategickú výhodu až do roku 2050, už existuje a nepochybne dôjde k ďalšiemu pokroku… Naši potenciálni protivníci sa nebudú riadiť rovnakými etickými a právnymi aspektmi ako my a už teraz vyvíjajú schopnosti augmentácie ľudí.
Našou hlavnou úlohou bude získať v tomto svete výhodu bez toho, aby sme ohrozili hodnoty a slobody, ktoré sú základom nášho spôsobu života…
Keď premýšľame o augmentácii človeka, ľahko si predstavíme vedou inšpirované obleky alebo zázračné lieky, ktoré produkujú supervojakov, ale teraz sme na pokraji realizácie prínosov v celom rade rolí. Rozšírenie (augmentácia) človeka pomôže pochopiť, optimalizovať a zvýšiť výkonnosť, čo povedie k postupnému aj radikálnemu zlepšeniu.“
Zmena toho, čo znamená byť človekom
Ako je uvedené v správe, „augmentácia človeka má potenciál… zmeniť význam toho, čo znamená byť človekom.“ Práve to je podľa Klausa Schwaba, zakladateľa a výkonného predsedu Svetového ekonomického fóra (WEF), cieľom štvrtej priemyselnej revolúcie. 2 WEF je v centre globálneho diania už viac ako 40 rokov, a pokiaľ si urobíte čas a ponoríte sa do materiálov WEF o štvrtej priemyselnej revolúcii, zistíte, že ide predovšetkým o transhumanizmus. Ide o spojenie človeka a stroja. To je dystopická budúcnosť, ktorou sa WEF a jeho globálni spojenci aktívne snažia realizovať, či už s tým ľudstvo ako celok súhlasí, alebo nie.
Schwab sníva o svete, v ktorom budú ľudia pripojení ku cloudu a budú môcť pristupovať k internetu prostredníctvom vlastného mozgu. To samozrejme tiež znamená, že váš mozog by bol prístupný ľuďom, ktorí by sa chceli pohrávať s vašimi myšlienkami, emóciami, názormi a správaním, či už by to bola samotná technokratická elita, alebo náhodní hackeri. Ako koncom roka 2019 poznamenal profesor histórie Yuval Noah Harari, „ľudia sú teraz hackovateľné zvieratá“. 3 Ako je uvedené v predstavenej správe: 4
„Augmentácia človeka bude stále dôležitejšia, čiastočne preto, že môže priamo zlepšiť ľudské schopnosti a správanie, a čiastočne preto, že je spojovacím článkom medzi ľuďmi a strojmi.
Budúce vojny nebudú vyhrávať tí, ktorí majú najvyspelejšie technológie, ale tí, ktorí dokážu najefektívnejšie integrovať jedinečné schopnosti ľudí aj strojov. Význam tímovej spolupráce ľudí a strojov je všeobecne uznávaný, ale doteraz sa naňho nazeralo z technicky orientovaného pohľadu.
Chýbajúcou časťou tejto skladačky je ľudská augmentácia. Premýšľanie o človeku ako o platforme a porozumení našim ľuďom na individuálnej úrovni je základom úspešnej augmentácie ľudí.“
Kľúčovým slovom, na ktoré by som vás rád upozornil, je tvrdenie, že augmentácia človeka môže „priamo zlepšiť jeho správanie“. Ak môžete zlepšiť správanie, znamená to, že môžete zmeniť niečie správanie. A ak môžete zmeniť správanie človeka pozitívnym spôsobom, môžete ho tiež ovládať na jeho vlastnú škodu.
Teoreticky by mohol úplne ktokoľvek, akýkoľvek náhodný civilista s prepojením mozgu s cloudom a potrebným biologickým rozšírením (ako je sila alebo rýchlosť) dostať bezdrôtové inštrukcie, aby vykonal napríklad atentát, a dokázal to bezchybne, a to aj bez predchádzajúceho školenia.
Prípadne by ich fyzické telo mohol dočasne prevziať vzdialený operátor s potrebnými zručnosťami. Dôkazy o tomto koncepte už existujú a Dr. Charles Morgan, profesor na katedre národnej bezpečnosti na univerzite v New Havene, sa nimi zaoberá v nasledujúcej prednáške. Pomocou internetu a mozgových implantátov je možné prenášať myšlienky z jednej osoby na druhú. Odosielateľ môže taktiež priamo ovplyvňovať fyzické pohyby príjemcu.
Ľudská platforma
Na strane 12 správy je popísaný koncept ľudského tela ako platformy a spôsob, akým je možné rozšíriť rôzne časti ľudskej platformy. Napríklad:
- Je možné zlepšiť fyzickú výkonnosť, ako je sila, obratnosť, rýchlosť a vytrvalosť, a tiež fyzické zmysly. Jedným z príkladov je editácia génov pre zlepšenie zraku.
- Psychologický výkon, ako je poznávanie, emócie a motivácia, možno ovplyvniť, aby sa aktivovalo a usmernilo požadované správanie. Medzi príklady kognitívnej augmentácie patrí zlepšenie pamäti, pozornosti, bdelosti, kreativity, porozumenia, rozhodovania, inteligencie a bdelosti.
- Sociálna výkonnosť – „schopnosť vnímať seba samého ako súčasť skupiny a pripravenosť konať ako súčasť tímu“ – môže byť ovplyvnená. Patria sem aj komunikačné zručnosti, spolupráca a dôvera.
Uvádzajú niekoľko rôznych spôsobov, ako ovplyvniť fyzickú, psychologickú a sociálnu výkonnosť „ľudskej platformy“, vrátane genetiky (zárodočné línie a somatické modifikácie), črevného mikrobiomu, syntetickej biológie, invazívnych (vnútorných) a neinvazívnych (vonkajších) mozgových rozhraní, pasívnych a poháňaných, bylín, liekov a nanotechnológií, neurostimulácie, technológií rozšírenej reality, ako sú vonkajšie hologramy alebo okuliare so zabudovanou umelou inteligenciou, a technológií zmyslového rozšírenia, ako sú vonkajšie senzory alebo implantáty. Ako je uvedené v správe:
„Zmysly je možné rozšíriť tým, že sa frekvencie mimo bežného ľudského rozsahu prevedú na frekvencie, ktoré možno vidieť, počuť alebo inak detekovať. To by mohlo užívateľovi umožniť „vidieť“ cez steny, vnímať vibrácie a detekovať chemické látky vo vzduchu a zmeny magnetického poľa.
Boli preukázané aj invazívnejšie možnosti vylepšenia existujúcich zmyslov, napríklad pokrytie buniek sietnice nanočasticami, ktoré umožnia videnie v infračervenom spektre.“
Poukazujú tiež na to, že z hľadiska obrany budú potrebné metódy, ktoré by rozšíreného/augmentovaného protivníka deaktivovali. Dokážete si vôbec predstaviť bojové pole budúcnosti, kde sú vojaci zasypávaní z oboch strán protichodnými vstupmi?
Čo sa týka etiky, dokument zdôrazňuje, že „nemôžeme čakať, až sa o etike augmentácie ľudí rozhodne za nás“. Môžu dokonca existovať „morálne povinnosti“ augmentovať ľudí, hovoria autori, napríklad ak by to „podporilo blahobyt“ alebo ochránilo populáciu pred „novou hrozbou“.
Zaujímavé je, že v článku sa uvádza, že „možno tvrdiť, že liečba zahŕňajúca nové vakcinačné postupy a génové a bunkové terapie sú príklady už pripravovanej augmentácie človeka.“ To je zrejme priamy odkaz na mRNA a vektorové DNA COVID očkovanie. Ak je to tak, je to otvorené priznanie, že ide o prebiehajúcu stratégiu augmentácie človeka.
Výzva nezamýšľaných dôsledkov
Samozrejme, že keď začnete vylepšovať nejaký aspekt ľudského tela alebo mysle, môže to mať množstvo vedľajších účinkov a nechcených dôsledkov. Ako je vysvetlené v správe:
„Vzťah medzi vstupmi a výstupmi augmentácie nie je taký jednoduchý, ako by sa mohlo zdať. Augmentácia môže byť použitá na zvýšenie vytrvalosti človeka, ale môže neúmyselne poškodiť jeho schopnosť jasne a včas rozhodne myslieť.
Vo vojnovom kontexte by augmentácia mohla urobiť veliteľa inteligentnejším, ale menej schopným veliť kvôli jeho zníženej schopnosti sociálnej interakcie alebo kvôli tomu, že by stále častejšie prijímal neetické rozhodnutia. Dokonca aj relatívne nesporné vylepšenia, ako je exoskelet, môže zlepšiť fyzickú výkonnosť pre špecifické úlohy, ale neúmyselne viesť k strate rovnováhy alebo zníženej koordinácii, keď sa nenosí.
Pojem vylepšenia je ďalej skreslený zložitosťou ľudského nervového systému, kde by úprava v jednej oblasti mohla mať nezamýšľaný účinok inde. Rozdiely medzi ľuďmi robia navrhovanie vylepšení ešte náročnejším.“
Podľa autorov však nič z toho nie je dôvodom na prehodnotenie alebo spomalenie pochodu k transhumanizmu. Musíme len lepšie porozumieť ľudskému telu, ak tomu potrebujeme zhromaždiť a analyzovať viac údajov o ľudskej výkonnosti, správaní, genetike a epigenetike. Ako poznamenávajú autori:
„Zariadenia, ktoré sledujú pohyb, srdcovú frekvenciu, úroveň okysličenia a polohu, sú už bežné a budú stále presnejšie a sofistikovanejšie, čo umožní zhromažďovať stále širšiu škálu výkonnostných údajov v reálnom čase. Môžeme tiež analyzovať dáta spôsobmi, ktoré boli ešte pred piatimi rokmi nemožné.
Umelá inteligencia dokáže takmer okamžite analyzovať obrovské súbory informácií a premeniť ich na produkty, ktoré môžu byť podkladom pre rozhodovanie. Toto spojenie zberu dát a analytikmi je základom budúcej augmentácie človeka.“
Laboratórne vypestované dizajnové bábätká
Ako už bolo spomenuté, v čase, keď je technologický pokrok verejne priznaný, je výskum už desať či viac rokov vzdialený. Zoberme si teda článok z 1. februára 2022 v časopise Futurism, 5 ktorý oznamoval, že čínski vedci vyvinuli robota pestúnku s umelou inteligenciou, ktorý sa stará o plody pestované v umelej maternici. Podľa Futurizmu: 6
„Systém by teoreticky mohol umožniť rodičom vypestovať dieťa v laboratóriu, čím by sa eliminovala potreba človeka nosiť dieťa. Výskumníci idú dokonca tak ďaleko, že tvrdia, že tento systém by bol bezpečnejší ako tradičný pôrod.“
Robot s umelou inteligenciou má zatiaľ na starosti iba laboratórne odchované zvieracie embryá, pretože „pokusy na ľudských embryách sú podľa medzinárodného práva stále zakázané.“ To sa však môže kedykoľvek zmeniť. V máji 2021 Medzinárodná spoločnosť pre výskum kmeňových buniek pristúpila k uvoľneniu pravidiel 7 pre pokusy na ľudských embryách. 8
Dovtedy platilo pravidlo, že ľudské embryo nesmie byť v laboratórnom prostredí pestované dlhšie ako 14 dní. Teraz je možné ľudské embryá pestovať dlhšie ako 14 dní, pokiaľ sú splnené určité podmienky. V niektorých krajinách by sa ešte museli zmeniť zákony, aby bolo možné prekročiť 14 dní, ale bez ohľadu na to niet pochýb o tom, že s tým, ako sa transhumanizmus rozbieha naplno, budú etické úvahy o pestovaní detí v laboratóriách vyradené.
Skombinujte oznámenie o robotickej pestúnke s umelou inteligenciou, ktorá sa stará o laboratórne vypestované embryá, s oznámením z roku 2018, že čínski vedci vytvárajú deti upravené génovou metódou CRISPR. Ako uviedol časopis Technology Review 25. novembra 2018, 9 „prebieha odvážna snaha o vytvorenie prvých detí, ktorých DNA bola upravená pomocou editácie génov“.
Embrya bola geneticky upravená tak, aby bol vyradený gén CCR5 a deti boli „odolné voči HIV, kiahňam a cholere“. Embrya bola potom implantovaná ľudskej matke pomocou oplodnenia in vitro. Vedúci vedec vtedy odmietol odpovedať, či tento pokus viedol k narodeniu živého dieťaťa, ale krátko potom bolo potvrdené, že jedna účastníčka pokusu skutočne v novembri 2018 porodila geneticky upravené dvojčatá. 10
V júni 2019 zverejnil časopis Nature článok 11 , v ktorom sa pýtal, či sa deti s CRISPRom nedočkali kratšieho života, pretože výskum nedávno zistil, že ľudia s dvoma postihnutými kópiami génu CCR5 majú o 21 % vyššiu pravdepodobnosť úmrtia pred 76. rokom života ako ľudia s jednou funkčnou kópiou tohto génu. Deti môžu byť vďaka tomuto genetickému zásahu tiež náchylnejšie na chrípku a autoimunitné ochorenia.
Mali by sme chovať chiméry, aby sme uspokojili potrebu po orgánoch?
Etické úvahy o zvieracích a ľudských hybridoch (chimérach) pravdepodobne tiež ustúpia do pozadia, akonáhle sa transhumanizmus stane normálnym. Tím čínskych a amerických vedcov už vypestoval hybridné embryá človeka a opice. 12
Hybridné embryá sú súčasťou snahy o nájdenie nových spôsobov výroby orgánov pre pacientov na transplantáciu. Cieľom je vypestovať opice s orgánmi kompatibilnými s ľudskými, ktoré by potom mohli byť odoberané podľa potreby. V tomto prípade boli embryá pestované v skúmavkách po dobu až 20 dní – a to ešte predtým, než sa ISSCR dohodol na zmiernení pravidla 14 dní.
Otázkou je, že ak bude tento druh výskumu nakoniec úspešný a vytvorenie zvierat s ľudskými orgánmi bude skutočne možné, v akom okamihu sa z chiméry stane človek?
Ako vieme, že to, čo vyzerá ako opice, nemá ľudský mozog a s ním spojenú inteligenciu? A keď pôjdeme ešte ďalej, čo bráni vedcom v pestovaní ľudských darcov orgánov? Dokonca aj ľudské klony? Je to určite tenká hranica.
Súkromie vo veku transhumanizmu
Jednou z najväčších obáv, ktoré mám (a mnoho ďalších), je asi to, že nielenže smerujeme k splynutiu človeka a stroja, ale zároveň stále viac prenechávame ľudskú morálku strojom. Neviem si predstaviť, že by konečný výsledok bol iný ako zničujúci. Ako k tomu došlo? Timandra Harknessová, moderátorka rozhlasovej stanice BBC a autorka knihy „Big Data: Záleží na veľkosti?“ píše: 13
„Ako ukázali nedávne pandemické roky, túžba nebyť kontrolovaný, pokiaľ na to nie je dobrý dôvod, je všeobecne považovaná v lepšom prípade za výstrednú a v horšom prípade za automatický dôvod na podozrenie.
Jednoducho nedokážeme vyjadriť, prečo je súkromný život cenný. Nemáme pocit, že sme autonómne bytosti, osoby, ktoré potrebujú priestor, v ktorom môžu premýšľať, zdieľať myšlienky s niekoľkými ďalšími ľuďmi, než sa pustia do verejného priestoru so slovami a činmi, ktoré sa cítia pripravené obhajovať…
Súčasťou príťažlivosti technológií, ako je umelá inteligencia, je predstava, že stroj môže prevziať rolu múdreho rodiča, ktorý je imúnny voči emóciám a nepredvídateľnosti obyčajných ľudí. To však vypovedá menej o skutočných schopnostiach umelej inteligencie a viac o našom rozčarovaní zo seba samého.
Z nedostatku dôvery v druhých ľudí pramení snaha riešiť COVID alebo iné sociálne problémy pomocou technológií. Rovnako ako bezohľadné pohŕdanie súkromím ako prejavom morálnej autonómie.
Etika nás nemôže zachrániť, rovnako ako nás nemôžu zachrániť technológie. Aj počas pandémie je základnou otázkou etiky to, ako sa k sebe navzájom správame. Je teda potrebné, aby sme technológiu predsa len považovali za obyčajný nástroj. Inak riskujeme, že sa staneme jej nástrojmi vo svete bez morálky.“
Referencie:
- 1, 4 Human Augmentation – Dawn of New Paradigm a Strategic Implications Project May 2021
- 2 WEF The Fourth Industrial Revolution
- 3 CNN November 26, 2019
- 5, 6 Futurizmus February 1, 2022
- 7 ISSCR Guidelines
- 8 STAT News May 26, 2021
- 9 Technology Review November 25, 2018
- 10 AP News November 26, 2018
- 11 Nature June 3, 2019
- 12 Newsweek April 16, 2021
- 13 Unherd January 2022
Preklad: David Formánek otevrisvoumysl.cz
Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN:SK80 7500 0000 0040 1415 4359
Zanechajte nám komentár