Digitálna mena centrálnej banky (CBDC) je konečná fáza & ukončí ľudskú slobodu – časť 1.

časť 1/2.

Digitálna mena centrálnej banky – CBDC ukončí ľudskú slobodu. Jej presadzovanie má len jeden zámer: väčšia kontrola a dohľad nad všetkými ľuďmi.

Autor článku: Iain Davis

Originál článku publikovaný TU : 2. marca 2023

Nedajte na uisťovanie o bezpečnostných opatreniach, sľuby o anonymite a ochrane údajov. Všetko sú to podvody a odvádzanie pozornosti, ktoré majú zastrieť zlovoľný zámer, ktorý stojí za globálnym rozšírením CBDC.

Digitálna mena centrálnej banky je najkomplexnejším, najrozsiahlejším autoritárskym mechanizmom spoločenskej kontroly, aký bol kedy vynájdený. Jeho „interoperabilita“ umožní prepojenie CBDC vydávaných rôznymi národnými centrálnymi bankami do jedného centralizovaného globálneho systému dohľadu a kontroly CBDC.

Technickými aspektmi CBDC, ktoré budú tvoriť múry nášho väzenia, sa budeme podrobnejšie zaoberať v časti 2. Najprv je potrebné preskúmať širšie súvislosti. Ak ju necháme zvíťaziť, CBDC odovzdá globálnu správu ľudstva do rúk bankárov.

CBDC sa nepodobá žiadnemu druhu „peňazí“, ktorý poznáme. Je programovateľný a do jeho kódu je možné zapísať „chytré zmluvy“, ktoré riadia podmienky transakcie.

Politické rozhodnutia a širšie politické programy, ktoré obmedzujú naše životy podľa priania, možno presadzovať pomocou CBDC bez toho, aby k tomu bolo potrebné legislatívy. Demokratická zodpovednosť, ktorá je už teraz fraškovitým pojmom, sa stane doslova nezmyselnou.

CBDC umožní skutočne bezprecedentnú úroveň dohľadu, pretože každá naša transakcia bude monitorovaná a kontrolovaná. Nielen výrobky, tovar a služby, ktoré nakupujeme, ale dokonca aj transakcie, ktoré vykonávame medzi sebou navzájom, budú pod dohľadom centrálnych bankárov globálneho riadiaceho štátu. Zhromažďovanie dát sa rozšíri na každý aspekt nášho života.

To umožní centrálnym plánovačom vytvárať spoločnosť presne podľa priania bankárov. CBDC môže byť a bude prepojená s našimi digitálnymi preukazmi totožnosti a prostredníctvom našich „peňaženiek“ CBDC bude zviazaná s našimi individuálnymi účtami uhlíkových kreditov a očkovacími certifikátmi. CBDC obmedzí našu slobodu pohybu a umožní programátorom upraviť naše správanie, pokiaľ sa odchýlime od určenej funkcie Technate.

Cieľom CBDC je nastoliť tyraniu diktatúry. Pokiaľ dovolíme, aby sa CBDC stala naším jediným prostriedkom peňažnej smeny, bude použitá k nášmu zotročeniu.

Nerobte si ilúzie: CBDC je konečná hra.

Čo sú peniaze?

Definovať „peniaze“ nie je ťažké, aj keď ekonómovia a bankári radi vyvolávajú dojem, že to tak je. Peniaze je možné jednoducho definovať ako :

Komodita prijímaná na základe všeobecného súhlasu ako prostriedok hospodárskej zmeny. Je to prostriedok, v ktorom sa vyjadrujú ceny a hodnoty. Obieha medzi jednotlivcami a krajinami, uľahčuje obchod a je hlavným meradlom bohatstva.

Peniaze sú „médium“ – papierová bankovka, mince, žetón v kasíne, zlatý nuget alebo digitálny token, ktoré sa zaväzujeme používať pri výmenných transakciách. Má hodnotu, akú mu prisúdime, a je to práve dohodnutá hodnota, ktorá nám umožňuje používať ich k vzájomným obchodom. Ak je jeho hodnota spoločensky akceptovaná „všeobecnou dohodou“, môžeme ho používať na nákup tovaru a služieb v širšej ekonomike.

Ako peniaze môžeme používať čokoľvek, čo sa nám páči, a sme úplne schopní dobrovoľne spravovať peňažný systém. Známy príklad amerických väzňov, ktorí používali ako peniaze konzervy makrel, ilustruje ako fungovanie peňazí, tak aj to, ako s nimi môžu „úrady“ manipulovať, ak kontrolujú ich vydávanie.

Konzervy makrel sú malé a robustné a môžu slúžiť ako ideálne výmenné žetóny (mena), ktoré sa ľahko prenášajú a skladujú. Keď bolo v americkom väzenskom systéme zakázané fajčenie, bola obľúbená mena väzňov, cigareta, okamžite vyradená z obehu. Pretože existoval stály a kontrolovaný prísun konzerv s makrelami, ktorých mal každý väzeň pridelených maximálne 14 týždenne, väzni sa dohodli, že budú namiesto toho používať rybie konzervy ako „prostriedok ekonomickej smeny“.

Väzni hovorili plechovkám EMAK (jedlá makrela), pretože mali „vnútornú“ úžitkovú hodnotu ako potravina. Prejdené ryby nie, ale stále boli cenené výhradne ako prostriedok smeny. Väzni vytvorili výmenný kurz 4 nejedlé makrely MMAK (peniaze) za tri makrely EMAK.

Na trhu IRM (Inmate Run Market) ste si mohli kúpiť tovar a služby, ktoré neboli k dispozícii na trhu ARM (Administration Run Market). Rovnaký peňažný systém prijali aj ostatné väznice, čo väzňom umožnilo uchovávať hodnotu vo forme MAKOv. V prípade premiestnenia mohli svoje nasporené MAKy použiť v iných väzniciach.

Väzni prijímali platbu v MAK za uvarenie pizze, spravovanie oblečenia, upratovanie ciel atď. Títo poskytovatelia služieb pre väzňov fakticky prevádzkovali podniky IRM (väzenského trhu). Väzni dobrovoľne vybudovali fungujúcu ekonomiku a peňažný systém.

Ich hlavným problémom bolo, že boli závislé na menovej autorite – americkej väzenskej správe – ktorá vydávala ich menu (MAKy). To sa dialo za konštantné inflačné sadzby (14 konzerv na väzňov týždenne), čo znamenalo, že inflačné znehodnotenie MAKOv bolo spočiatku konštantné, a teda stabilné.

Nie je jasné, či to bolo úmyselné, ale väzenské orgány nakoniec ponechali veľké množstvo EMAK a MMAK v komunálnych oblastiach, čím značne zvýšili peňažnú zásobu. To destabilizovalo MAK a spôsobilo hyperinfláciu, ktorá zničila jeho hodnotu.

S nadbytkom dostupných MAKOV sa jeho kúpna sila zrútila. Napríklad na nákup účesu bolo potrebné obrovské množstvo, čím sa ekonomika IRM stala fyzicky aj ekonomicky nepraktickou. Aj keď len dočasne.

Nočná mora bankárov

V júni 2022 zverejnila BIS (Banka pre medzinárodné vysporiadanie) v rámci svojej výročnej správy publikáciu The future monetary system (budúci menový systém). Centrálne banky (členovia BIS) v ňom účinne zdôraznili svoje obavy z potenciálu decentralizovaných financií (DeFi), spoločných pre „kryptosvet“, podkopať ich autoritu ako emitentov „peňazí“:

[DeFi] usiluje o replikáciu konvenčných finančných služieb v kryptografickom svete. Tieto služby sú umožnené inováciami, ako je programovateľnosť a zložiteľnosť na blockchainoch bez oprávnenia.

BIS definovala DeFi ako:

• súbor činností naprieč finančnými službami postavený na technológii DLT [Distributed Ledger Technology – Technológia distribuovanej účtovnej knihy] bez oprávnení, ako sú blockchainy.

Kľúčovou otázkou pre centrálnych bankárov bolo „bez povolenia“.

Blockchain je jedným z typov DLT, ktorá môže byť buď bez povolenia, alebo s povolením. Mnoho najznámejších kryptomien je založených na blockchainoch „bez povolenia”. Blockchain bez povolenia nemá žiadnu kontrolu prístupu.

Používatelia aj „uzly“, ktoré overujú transakcie v sieti blockchain bez povolenia, sú anonymné. Distribuované uzly siete vykonávajú kryptografické kontrolné súčty na overenie transakcií, pričom každý z nich sa snaží vstúpiť do ďalšieho bloku v reťazci výmenou za vydanie kryptomeny (ťažbu). To znamená, že anonymní – ak chcú – užívatelia kryptomeny si môžu byť istí, že transakcie boli zaznamenané a potvrdené bez toho, aby na to potrebovali banku.

Nech už si o kryptomenách myslíte čokoľvek, nie je to nespočetné množstvo mincí a modelov „peňazí“ v „kryptosvete“, čo znepokojuje BIS alebo jej člena z radov centrálnych bánk. Znepokojuje ich podkladová „bezpríznaková“ DLT, ktorá ohrozuje ich schopnosť udržať si finančnú a ekonomickú kontrolu.

BIS to viac-menej priznáva:

Kryptomeny majú svoj pôvod v Bitcoine, ktorý predstavil radikálnu myšlienku: decentralizovaný spôsob prevodu hodnoty na blockchaine bez povolenia. Každý účastník môže vystupovať ako overovací uzol a podieľať sa na overovaní transakcií vo verejnej účtovnej knihe (tj blockchainu bez povolenia). Namiesto spoliehania sa na dôveryhodných sprostredkovateľov (napr. banky) vykonáva evidenciu v blockchaine množstvo anonymných validátorov s vlastným záujmom.

Mnohí budú tvrdiť, že Bitcoin bol výtvorom hlbokého štátu (pozn. svetových elít). Možno preto, aby položil základy CBDC, alebo aspoň poskytol jeho deklarované ospravedlnenie. Aj keď skutočnosť, že je to jedna z „konšpiračných teórií“, ktorou sú mainstreamové médiá ochotné sa zaoberať, by nás mohla prinútiť k zamysleniu.

Hoci je táto debata zaujímavá, je vedľajšia, pretože ľudskú slobodu neohrozuje Bitcoin ani žiadna iná kryptoaktívna postavená na DLT bez povolenia. Navrhované modely CBDC určite áno.

CBDC a koniec rozdeleného okruhu IMFS

Centrálne banky sú súkromné ​​spoločnosti rovnako ako komerčné banky. Rovnako ako my máme bankové účty v komerčných bankách, tak aj komerčné banky v centrálnych bankách. Hovorí sa nám, že centrálne banky majú niečo spoločné s vládou, ale to je mýtus.

Video s českým dabingom:

Dnes používame ako peniaze „fiat menu“. Komerčné banky tieto „peniaze“ vytvárajú zo vzduchu, keď poskytujú úver – viď video: 

Výmenou za úverovú zmluvu vytvorí komerčná banka zodpovedajúca „bankový vklad“ – z ničoho –, ktorý potom môže klient získať ako nové peniaze. Tieto peniaze (fiat mena) existujú ako vklad komerčnej banky a možno ich nazvať „široké peniaze“.

Komerčné banky majú v centrálnych bankách účty minimálnych rezerv. Tie operujú s iným typom fiat meny, ktorá sa nazýva „rezervy centrálnej banky“ alebo „základné peniaze“.

„Základné peniaze“ vymeniť nemôžeme, rovnako ako „nebankové“ podniky. Prístup k základným peniazom majú iba komerčné a centrálne banky. To vytvára to, čo John Titus opisuje na svojom vynikajúcom kanáli Best Evidence Channel ako rozdelený peňažný okruh.

Pred pseudopandémiou teoreticky základné peniaze do širokého peňažného obehu „neunikali“. Namiesto toho zvyšovanie „rezerv“ komerčných bánk ich údajne podnecovalo k tomu, aby viac požičiavali, a tým údajne zvyšovali hospodársku aktivitu prostredníctvom akéhosi nejasného mechanizmu zvaného „ stimul “.

Po globálnom finančnom krachu v roku 2008, ktorý bol spôsobený rozmarnými špekuláciami komerčných bánk s bezcennými finančnými derivátmi, centrálne banky „zachránili“ skrachované komerčné banky tým, že odkúpili ich bezcenné aktíva (cenné papiere) za základné peniaze. Tieto nové základné peniaze, tiež vytvorené z ničoho, zostali prístupné iba komerčným bankám. Nové základné peniaze priamo nevytvárali nové široké peniaze.

To všetko sa zmenilo vďaka plánu, ktorý centrálnym bankám predložila globálna investičná spoločnosť BlackRock. Koncom roka 2019 centrálni bankári krajín G7 schválili menovú stratégiu „going-direct“ (priamy prechod) navrhnutú spoločnosťou BlackRock.

Spoločnosť BlackRock uviedla, že menové podmienky, ktoré panovali v dôsledku záchrany bánk, spôsobili, že Medzinárodný menový a finančný systém (IMFS) bol „vyčerpaný“. Spoločnosť BlackRock preto navrhla, že v prípade ďalšieho poklesu bude potrebný nový prístup, ak nastanú „neobvyklé okolnosti“.

Tieto okolnosti by si vyžadovali „nekonvenčnú menovú politiku a bezprecedentnú koordináciu politiky“. Spoločnosť BlackRock vyjadrila svoj názor:

Priamy prechod znamená, že centrálna banka nájde spôsob, ako dostať peniaze centrálnej banky priamo do rúk subjektov verejného a súkromného sektora.

Zhodou okolností sa len o pár mesiacov neskôr objavili presne tie „neobvyklé okolnosti“, ktoré spoločnosť BlackRock špecifikovala ako údajný dôsledok pseudopandémie. Plán „priameho prechodu“ bol realizovaný.

Namiesto toho, aby centrálne banky používali „základné peniaze“ výhradne na nákup bezcenných aktív od komerčných bánk, používali základné peniaze na vytváranie vkladov „širokých peňazí“ v komerčných bankách. Komerčné banky pôsobili ako pasívni sprostredkovatelia, ktorí centrálnym bankám fakticky umožňovali nakupovať aktíva od nebankových subjektov. Tieto nebankové súkromné ​​podniky a finančné inštitúcie by inak nemohli predávať svoje dlhopisy a iné cenné papiere priamo centrálnym bankám, pretože nemôžu obchodovať s použitím základných peňazí centrálnych bánk.

Americký Federálny rezervný systém (Fed) vysvetľuje, ako nasadil plán spoločnosti BlackRock „priamy prechod (going direct)“ :

Pozoruhodným vývojom v bankovom systéme USA po vypuknutí pandémie COVID-19 bol rýchly a trvalý rast agregátnych bankových vkladov [širokých peňazí]. 

• Keď Federálny rezervný systém nakúpi cenné papiere od nebankového predajcu, vytvorí nové bankové vklady pripísaním na rezervný účet vkladovej inštitúcie [základné peniaze], u ktorej má nebankový predajca účet, a potom vkladová inštitúcia pripíše na vkladový účet [široké peniaze] nebankového predajcu.

Tento proces vydávania „meny“ centrálnymi bankami, ktorá sa potom dostáva priamo do súkromných rúk, nájde svoje konečné vyjadrenie prostredníctvom CBDC. Transformácia IMFS, navrhnutá plánom spoločnosti BlackRock „priamy prechod“, slúžila ako predstupeň navrhovaného IMFS založeného na CBDC.

„Zásadné” partnerstvo verejného a súkromného sektora CBDC

CBDC budú „vydávať“ iba centrálne banky. Všetky CBDC sú „základné peniaze“. Skončí tak tradičný rozdelený peňažný systém, aj keď zástancovia CBDC radi predstierajú, že to tak nebude, a tvrdia, že „dvojstupňový bankový systém“ bude pokračovať.

To je nezmysel. Nový „dvojúrovňový“ systém CBDC sa vôbec nepodobá svojmu vzdialenejšiemu predchodcovi a oveľa viac pripomína „priamy prechod (going direct)“.

CBDC potenciálne vyraďuje komerčné banky z podvodu „vytváranie peňazí z ničoho“. Na potrebu určitého quid pre quo (niečo za niečo) medzi centrálnymi a komerčnými bankami upozornila nedávna správa spoločnosti McKinsey & Company :

Úspešné spustenie CBDC zahŕňajúce priame spotrebiteľské a podnikateľské účty by mohlo vytlačiť podstatnú časť vkladov, ktoré sú v súčasnosti uložené na účtoch komerčných bánk, a mohlo by vytvoriť nový konkurenčný front pre poskytovateľov platobných riešení.

Spoločnosť McKinsey tiež poznamenala, že aby boli CBDC úspešné, museli by byť široko prijaté:

Úspešnosť uvedenia CBDC na trh sa nakoniec bude merať podľa toho, ako si ich užívatelia osvoja, čo bude zase súvisieť s tým, či digitálne mince prijmú ako platobnú metódu, ktorá má vyššiu hodnotu ako existujúce alternatívy.

• Aby boli CBDC úspešné, budú musieť získať značné využitie a čiastočne vytlačiť iné platobné nástroje a nástroje na uchovávanie hodnoty.

Podľa spoločnosti McKinsey by prosperujúce CBDC museli nahradiť existujúce „platobné nástroje“. Aby sa to dosiahlo, budú sa musieť zapojiť súkromní „poskytovatelia platobných riešení“. Ak teda majú počítať s vytesnením svojho „podstatného podielu vkladov“, potrebujú komerčné banky stimul.

Nech CBDC nakoniec zvolí akýkoľvek model, ak chcú centrálni bankári minimalizovať komerčný odpor „existujúcich alternatív“, je nevyhnutné takzvané partnerstvo verejného a súkromného sektora s komerčnými bankami. Hoci centrálne banky sú aj súkromné ​​spoločnosti, možno by bolo vhodnejšie „partnerstvo podnikov a súkromného sektora“.

McKinsey uvádza:

Kľúčovú úlohu pri rozsiahlom zavádzaní CBDC budú pravdepodobne hrať komerčné banky vzhľadom na svoje schopnosti a znalosti potrieb a zvyklostí zákazníkov. Komerčné banky majú najhlbšie schopnosti v oblasti zavádzania klientov [prijatie platobných systémov CBDC]

• takže sa zdá pravdepodobné, že úspech modelu CBDC bude závisieť od partnerstva verejného a súkromného sektora (PPP) medzi komerčnými a centrálnymi bankami.

Accenture, globálna poradenská spoločnosť v oblasti IT, ktorá je zakladajúcim členom globálneho partnerstva pre digitálnu identitu ID2020 Alliance, súhlasí s McKinsey.

Spoločnosť Accenture prehlasuje :

Nenechajte sa mýliť: Komerčné banky hrajú kľúčovú úlohu a majú jedinečnú príležitosť utvárať smer CBDC v jeho základoch. 

• CBDC sa vyvíja oveľa rýchlejšie ako ostatné platobné systémy. 
• Prinajmenšom v Spojených štátoch sa na koncepcii CBDC bude pravdepodobne podieľať súkromný sektor a vzhľadom na to, že dvojstupňový bankový systém zostane zachovaný, musia teraz komerčné banky posilniť a raziť cestu vpred.

Aký model CBDC?

Vytvorením nového pojmu „veľkoobchodná CBDC“ môžu tí, ktorí si myslia, že na tom záleží, udržiavať dvojstupňový omyl. Avšak je pravda, že veľkoobchodné CBDC by nutne nemusel vytlačiť široké peniaze.

Banka pre medzinárodné vysporiadanie (BIS) – centrálna banka pre centrálne banky – ponúka definíciu veľkoobchodného variantu CBDC:

Veľkoobchodné CBDC sú určené na použitie regulovanými finančnými inštitúciami. Vychádzajú zo súčasnej dvojúrovňovej štruktúry, ktorá stavia centrálnu banku do základu platobného systému, zatiaľ čo činnosti smerom ku klientom prideľuje poskytovateľom platobných služieb [nebankovým poskytovateľom platobných služieb]. Centrálna banka poskytuje účty komerčným bankám a ďalším poskytovateľom platobných služieb a domáce platby sa zúčtovávajú v súvahe centrálnej banky. 

• Veľkoobchodné CBDC a rezervy centrálnej banky fungujú veľmi podobným spôsobom.

Veľkoobchodné CBDC má niektoré slabé podobnosti so súčasným systémom rezerv centrálnej banky, ale v závislosti od pridaných funkcií návrhu CBDC zvyšuje schopnosť centrálnej banky kontrolovať všetky investície a následné obchodné aktivity. To samo o sebe by mohlo mať obrovský sociálny vplyv.

BIS pokračuje:

• ďalekosiahlejšou novinkou je zavedenie maloobchodných CBDC. Maloobchodné CBDC modifikujú konvenčný dvojstupňový menový systém v tom zmysle, že sprístupňujú digitálne peniaze centrálnej banky širokej verejnosti, rovnako ako je širokej verejnosti k dispozícii hotovosť ako priama pohľadávka voči centrálnej banke.
• Maloobchodné CBDC sa podobajú digitálnej forme hotovosti.
• Maloobchodné CBDC existujú v dvoch variantoch. Jeden variant vytvára podobu hotovosti, ktorá umožňuje tzv. tokenový prístup a anonymitu pri platbách. Tento variant by umožnil jednotlivým užívateľom prístup k CBDC na základe digitálneho podpisu podobného hesla s využitím kryptografie súkromného a verejného kľúča bez toho, aby sa vyžadovala osobná identifikácia.

Je to „maloobchodné CBDC“, ktoré rozširujú dohľad centrálnej banky a umožňujú jej riadiť všetky aspekty nášho života. Maloobchodné CBDC sú pre nás ako jednotlivých „občanov“ scenárom najhoršej nočnej mory.

BIS síce načrtáva základnú koncepciu maloobchodnej CBDC, ale dôkladne uvádza verejnosť do omylu. Naznačenie, že maloobchodná CBDC je „pohľadávkou používateľov za centrálnou bankou“, znie oveľa lepšie ako priznanie, že CBDC je záväzkom centrálnej banky. To znamená, že centrálna banka vždy „vlastní“ CBDC.

Ide o záväzok, ktorý, ako uvidíme, centrálna banka súhlasí zaplatiť, ak sú splnené podmienky stanovené v „múdrom kontrakte“. Maloobchodná CBDC je vlastne „pohľadávka“ centrálnej banky na čokoľvek, čo je vo vašej „peňaženke“ CBDC.

Tvrdenie BIS, že CBDC je „obdobou digitálnej formy hotovosti“, je lož. CBDC sa „hotovosti“ nepodobá ani v najvzdialenejšom možnom zmysle.

Jak hotovost, tak CBDC jsou závazky centrální banky, ale tím srovnání končí. Centrální banka ani její „partneři“ z řad komerčních bank nemohou sledovat, kde si hotovost vyměňujeme, ani kontrolovat, co si za ni kupujeme. CBDC jim umožní obojí.

V súčasnej dobe je míňanie hotovosti v maloobchode – bez  biometrického dohľadu, ako sú kamery na rozpoznávanie tváre, automaticky anonymné. Maloobchodné CBDC s „prístupom založeným na tokenoch“ by síce teoreticky mohli zachovať našu anonymitu, ale to je irelevantné, pretože sme všetci nahnaní do návrhu maloobchodného CBDC, ktorý je „zakorenený v schéme digitálnej identity“.

Britská centrálna banka – Bank of England (BoE) – nedávno zverejnila  plánovanú technickú špecifikáciu  svojho CBDC, ktorému klamlivo hovorí digitálna libra. BoE kategoricky prehlasuje:

CBDC by nebola anonymná, pretože schopnosť identifikovať a overiť používateľov je potrebná na prevenciu finančnej kriminality a na plnenie platných právnych a regulačných povinností.

• Aby bolo zaistené, že CBDC bude dostupná všetkým, budú akceptované rôzne úrovne identifikácie.
• Užívatelia by mali mať možnosť meniť svoje preferencie ochrany súkromia tak, aby vyhovovali ich potrebám v rámci parametrov stanovených zákonom, bankou a vládou. Rozšírené funkcie ochrany súkromia by mohli viesť k tomu, že používatelia získajú väčšie výhody zo zdieľania svojich osobných údajov.

Opäť je nutné si uvedomiť, že od CBDC nie je nič lepšie ako hotovosť. Hotovosť možno preferujú „zločinci“, ale oveľa viac ju preferujú ľudia, ktorí nechcú zdieľať všetky svoje osobné údaje len preto, aby mohli obchodovať alebo nakupovať tovar a služby.

Digitální libra tuto možnost pro Brity ukončí. Stejně jako ji ukončí CBDC v každé jiné zemi pro své obyvatele.

Model BoE nepredpokladá žiadnu možnú únikovou cestu. I pre tých, ktorí nebudú schopní na požiadanie predložiť štátom schválené „doklady“, budú presadzované „rôzne úrovne identifikácie“, aby bolo zaistené, že kontrolná sieť CBDC bude „pre všetkých“. BoE, výkonná moc a súdna moc tvoria partnerstvo, ktoré bude určovať prijateľné „parametre“ „preferencie súkromia“ BoE, ale nie pre užívateľov.

Čím viac osobných identifikačných údajov budete BoE a jej štátnym partnerom zdieľať, tým sladšie bude vaše povolené používanie CBDC. Všetko závisí od vašej ochoty vyhovieť. Nepodriadenie sa bude mať za následok, že nebudete môcť fungovať ako občan a zaistí vám faktické vylúčenie z bežnej spoločnosti.

Ak sa jednoducho podvolíme zavedenie CBDC, koncept slobodnej ľudskej bytosti sa stane vzdialenou spomienkou. Iba prvých pár generácií po CBDC si bude uvedomovať, čo sa stalo. Ak sa s tým nevysporiadajú, bude budúce CBDC zotročenie ľudstva nevyhnutné.

Môže to znieť ako nadsadenie, ale bohužiaľ to tak nie je. Práve diktátorskou nočnou morou maloobchodného CBDC sa budeme zaoberať v druhej časti, kde si všimneme jednoduché kroky, ktoré môžeme všetci podniknúť, aby sa nočná mora CBDC nikdy nestala skutočnosťou.

Preklad: David Formánek otevrisvoumysl