Zažíva odvaha a statočnosť infláciu?

foto: synergeticum

Mystérium existencie a vládnutia spočíva totiž v tom,

ako spojiť vieru vo vlastnú neomylnosť

s vierou univerzálnou

 a  so schopnosťou učiť sa z minulých chýb.

Svojich i cudzích.

Alebo sme už rezignovali na kritické myslenie? V čase keď ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková navrhuje a presadzuje zákon presnejšie povedané „hon na bosorky“ pre pravdivosť výrokov či názorov a ich šírenie, sa logicky objavuje otázka. Čo všetko môžeme verejne povedať resp., čo všetko sa ešte dá beztrestne publikovať? Odpoveď je pomerne jednoduchá, pokiaľ si máme odpovedať sami. Ale keď chceme nájsť odpoveď z pozície spoločenskej, tak márne. Tu odpoveď ani existovať nemôže.  Možnosť  zmysluplne odpovedať je prelietavá ako kurva. Mení svojho oplodniteľa z okamihu na okamih. Ale v prípade vnútorného hlasu, azimutu kam až zájsť, je odpoveď naporúdzi. Knihu svedomia  máme v sebe. Len  ju otvoriť a čítať.  Pravdaže je priamo závislá od typológie. Vždy a všade ide o paralelné línie. Priamky, krivky, polpriamky, úsečky….konvexné či konkávne…paraboly, hyperboly… ale vždy súbežné! Rovnobežky? Buď ide o dve rovnako, alebo približne podobne vzdialené línie, idúce do nekonečna ad 1. (A-X, resp. B-Y), alebo sú to dve línie, ad 2. (A-XY, resp. B-XY), ktoré sa v tom „nekonečne“(XY) stretnú. Obe však „taxóny“ o etickej príslušnosti a o morálke v zmysle morálnej sily.

Teda ad 1. od odvahy až po zodpovednosť.

Ad 2. od statočnosti po otroctvo.

V tej  prvej z možných typov odváh môže byť celý rad od nepodmienenej až po podmienenú. Zodpovednosť tú môžeme rozdeliť na subjektívnu, teda individuálnu a zodpovednosť objektívnu teda kolektívnu. No a po druhé statočnosť resp. otroctvo. Statočnosť je vektorom okolností, ako zareagujeme, v tom ktorom momente, hľadiac, či nehľadiac na dôsledky, ignorujúc riziká. Otroctvo ma tesnejšie kontúry.

V našom aktuálnom prípade ide z počiatku o kvalitu mentálnú, presnejšie duchovné popieranie slobody aktívneho vyznania inštitucionálnymi nariadeniami, opatreniami, zákazmi, príkazami… a pod. K takýmto formám patrí aj vyhlásenie hovorcu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martina Kramaru z TK 21. decembra 2021 o kontradikcii svedomia, kde pseudoteologicky podporuje štátnu vakcinačnú doktrínu, tvrdiac tým, že Vakcinácia nie je a nemôže byť predmetom výhrady vo svedomí človeka 1/[KS].  Žijeme zvláštnu dobu. Tradičné hodnoty, premietnuté do nevyhnutných pravidiel, ale aj základný prirodzený étos sú nevyhnutné piliere fungovania každej spoločnosti ba i celého sveta. Aktuálne sú tieto normy, atribúty štandardnej existencie i tradičných hodnôt overených vekmi permanentne erodované demontované. Jednou z najhorúcejších tém dneška je zaočkovanosť vs. nezaočkovanost resp. jej dobrovolnosť

Vráťme sa k odvahe a statočnosti.

Predpokladám, že obe aktuálne zažívajú infláciu, ba z celospoločenského pohľadu až limitný nedostatok. Je to zjavne dôsledok veľkosti strachu. Strachu, že buď prídeme o to čo už máme, pred strachom, o čo by sme vlastne mohli prísť. Konzumná floskula. Len preto, že doba, ktorú žijeme „nemá gule“  a hlavne dostatok ich nositeľov. Pravdaže nie je to až také jednoduché. Ako vždy, a ako všade. Je to zložitá vojna vnútra duše na jednom póle a na tom opačnom materiálneho bytia. Zóny komfortu. Obyčajne obe idú proti sebe, resp. jedna na úkor tej druhej a naopak.

Vecná Hamletovská otázka. Byť či nebyť? Teda jednoduchšie a presnejšie povedane: dá sa povedať úplne všetko, alebo vôbec nič. Sensu stricto ide odiapazón od  čistej esenciálnej statočnosti po ničím nelimitovaný alibizmus. Medzi nimi  množstvo možností. Miera je výsledkom reflexie svedomia a vedomia. Jej hodnota sa meria individuálne. U každého rôzne. Preto sa ľudia delia na hrdinov, statočných, rozumných, nezávislých, indiferentných, loajálnych, prispôsobivých, taktických, alibistických, ustráchaných, predposratých, zbabelých, podlizovačných,  análných bádateľov či rektoskopálnych satrapov, neviditeľne i markantne kolaborujúcich, prospechárskych, vierolomných, protežantov cudzích mocností, lokajov zla a Faustov, Quislingov, tridsať strieborniakových Judášov resp. vlastizradných vrahov vlastného národa či iných zoskupení.    

Hlavným a jediným arbitrom tu môže byť len étos, ktorý má rozmer výlučne hodnotový. Či už sociálny alebo teologický. Podľa Immanuela Kanta ide o tzv. Kategoricky imperatív, ktorý má formu bezpodmienečného príkazu. Ten je základným morálnym zákonom, právnou zásadou, ktorá núti človeka vykonať nejaký čin, alebo naopak mu bráni ho vykonať, bez ohľadu na osobný záujem alebo zisk vyplývajúci z toho činu. Medziiným otec kriticizmu Kant otázku vyjadruje slovami: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne… Veci vždy napĺňajú myseľ a za každým novou a rastúcou úctou, častejšie a reálnejšie sa nimi myseľ zaoberá. To sa chce dodať mne. Ináč pre mňa sú to dva dôkazy či princípy existencie Boha, tak ako nado mnou (hviezdne nebo…), tak i vo mne (…mravný zákon vo mne.) Pravdaže každý kto sa týmto myšlienkovým smerom vyberie, nájde aj pre seba samého indície či argumenty o Božej existencii. Samozrejme z metafyzického (proté philosophia) pohľadu v existenciu Boha sa má veriť a nie ju empiricky či inak dokazovať (vedecký ateizmus). Aj toto i viac nájdeme medziiným v Kantovom kľúčovom diele „Kritika čistého rozumu“ (1781). Horespomenutý zákon (Kategoricky imperatív) vyžaduje, aby každý konal tak, aby sa ním zvolené pravidlo jeho osobného konania malo potenciál stať sa pravidlom konania aj pre všetkých ostatných. Skutok, čin bude morálny len vtedy, ak vychádza z rešpektovania mravného zákona. Konkrétne Kant sformuloval štyri základné tvrdenia kategorického imperatívu. Jedno základné a tri podriadené. Základné a Kantove najznámejšie tvrdenie hovorí:

„Konaj len podľa toho maxima, od ktorého môžeš zároveň chcieť, aby sa stalo všeobecným zákonom.“ [Tento princíp resp. paradigma sa objavuje vo viacerých svetonázorových učeniach].

Tie ďalšie tri podriadené znejú následovne:

1.  „Konaj tak, aby sa maxima tvojho konania mohli na základe tvojej vôle stať všeobecným prírodným zákonom.“

2.  „Konaj tak, aby si používal ľudstvo ako vo svojej osobe, tak v osobe druhého vždy zároveň ako účel a nikdy len ako prostriedok.“

3. „Všetky maxima majú zo svojej vlastnej zákonodarnej povahy súhlasiť s možnou ríšou účelov ako ríšou prírody.“

V uvedených tvrdeniach sa opakuje slovo „maximum“. V logike znamenali „propositiones maximae“ (najvyššie tvrdenia) také tvrdenia, z ktorých sa vyvodzoval nejaký dôkaz. „Najvyššie tvrdenia“ sa už nedokazovali.

V tejto súvislosti som si spomenul na pár slov, ktoré som napísal ešte o niečo skôr. K dňu Božieho narodenia som dostal  dva vinše, ktoré vo mne vyvolali spomienku na tie slová a zároveň aj moju inšpiráciu. Dve priania od dvoch ľudí predsa tak úzko súvisia.

1/ Nech zavládne viera, nech zavládne nádej, nech zavládne láska v nás. Na svet sme prišli aj s vierou, nádejou i láskou. Je to pekný vinš. Ja by som len poopravil sloveso zavládnuť za sloveso uchovať. Ak sme tie atribúty dostali pri narodení, tak si ich uchovajme po celý život.

2/ Nech duch múdrych znova zavládne v našej zemi! Myslím, že extrapolárne myslený aj v našich životoch. Napadlo ma, že v niektorých prípadoch sa víťaz musí hanbiť pred porazeným práve za to, že nad ním zvíťazil. Je to taká parafráza slov Fiodora Michajloviča Dostojevskeho. Chcel som tým len zdôrazniť, že nie všetko čo sa blyští je zlato, ergo nie každý víťaz volieb, či boja o moc je spôsobilý na výkon a fungovanie mu zverenému úradu. Treba však zobrať do úvahy, že múdrosť delegovaného je priamo úmerná múdrosti delegujúceho. Ergo? Traduje sa, že každé stádo má takého pastiera, akého si zaslúži! V princípe je to tak. Bohužiaľ ? Alebo Bohu vďaka? Svet sa však mení a mi s ním tiež Tempora mutantur, nos et mutamatur in illis. Bytie je systém s mnohými premennými. Napriek tomu a práve preto je treba si neprestajne uvedomovať, že odvaha i statočnosť sú hlavnými ingredienciami  obligatórnymi tehlami slobodného bytia. Soľ nad zlato. Slobodu môžeme mať, stratiť ju, bojovať za ňu… A keď ju raz znovu nadobudneme v patričnej a potrebnej miere, tak sa potom stane, že ponižovaní znovu budú mať svoj osud vo vlastných rukách i osud tých ponižujúcich. Ale pozor! Pevne verím a dúfam, že ten čas, z prežitia ktorého sme sa mali stať bohatší a verím aj múdrejší, nás mal dovychovať na úroveň, aby trest sa nestal len nástrojom pomsty a revanšu, aby trestajúci nenapáchali ešte väčšie zlo ako tí, ktorí sú zaň trestaní. Ale aby bol trestom aj s východným poslaním. Ešte raz pozor! Vae victis (Beda porazeným). Varujem pred sankčným zotrvačníkom! Kto seje vietor bude žať búrku! Nechajme sa poučiť.

Nechajte ich! Sú to slepí vodcovia slepých. Ak však slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. (Matúš 15:14)

a zároveň aj:

Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú stádo mojej pastviny, hovorí Pán. (Jeremiáš 23:1)

Veľa múdrosti aj iných aj z iných zdrojov je nám k poučeniu. Nikdy však nesmieme sa nechať strhnúť revanšom a opomenúť paradigmu, ktorá nás učí a nabáda ku konaniu vychádzajúceho z podstaty: zlo sa dá poraziť len dobrom (Tao, Lao-c‘, Ježiš Kristus, Budha, Konfucius, Mahátma Gándhi, Martin Luther King, Nelson Mandela a mnohí ďalší…)

Za každých okolností musí platiť: Dobro ak chce zvíťaziť nad zlom, musí mať morálnu prevahu nad ním. Absolútne to vidieťv Gandiho prístupe boja za slobodu, ktorú determinoval ako „občiansku nespokojnosť formou pasívnej rezistencie“. Dnes táto úvaha len preto, že nám kresťanom prišiel na svet Spasiteľ.“ Ale to je na dlhšie. Viac odpovedí tohto druhu nájdeme v diele Gándhího: „Môj experiment s pravdou“ Aj keď v geopolitickom časopriestore sa nedá z tým dnes a tu plné súhlasiť. Ako vždy platilo a bude platiť už hore spomenutá múdrosť Tempora mutantur et nos mutamur in illis. Časy sa menia a mi sa s nimi tiež meníme. Vždy musíme mať na zreteli, že existujú aj iné varianty existencie, ktoré boli už hore implicitne vyjadrené. A môžeme to aj výstižne zhrnúť v slovách Viktora Frankla:

Vtedy, keď nedokážeme zmeniť situáciu a okolie, stojíme pred výzvou zmeniť seba. A to spôsobom dobrovoľným (čo je horší prípad), alebo násilným. Tak teda rada na našu otázku, že nevieme čo všetko si môžeme dovoliť povedať, je schovaná v každom z nás. Zároveň tam nájdeme i odpoveď na otázku či odvaha a statočnosť zažívajú v súčasnosti infláciu, resp. či sme už rezignovali na kritické myslenie? V každej dobe a naprieč svetom bude platiť: Keď sa bojíš vlkov do lesa nechoď ruské príslovie, alebo Audaces fortuna iuvat (Odvážnemu šťastie praje) Maro Publius Vergilius.

Žijeme zvláštnu dobu. Tradičné hodnoty, premietnuté do nevyhnutných pravidiel, ale aj základný prirodzený étos sú nevyhnutné piliere fungovania každej spoločnosti ba i celého sveta. Aktuálne sú tieto normy, atribúty štandardnej existencie i tradičných hodnôt overených vekmi permanentne erodované a demontované. Jednou z najhorúcejších tém dneška je zaočkovanosť vs. nezaočkovanosť resp. jej dobrovoľnosť. ……

Aby som to ako tak zhrnul, zoberiem si na pomoc dva menej známe výroky. Autorom oboch je Hippocrates. Dnes prebiehajúca diskusia o jeho prísahe je enormne frekventovaná, tak isto i z nej vyplývajúci etický prínos je aktuálne abnormálne skúšaný. Rovnako je abnormálne o tom polemizovať. Predsa nemôže existovať antagonistický  pohľad prechádzajúci až v duel, najmä, keď táto „odveká“ prísaha prešla skúškou vekov. Protipólna argumentácia ad hoc na spôsob (v tomto špeciálnom prípade, za istých okolností, keď ide o vyššie dobro, v mene ľudstva či perspektívne riešenie…atď.) nemôže, nesmie byť nadradená svedomiu. Jednoducho povedané, najpodstatnejšie nie je či si bol prichytený, ale či je to v súlade z Tvojim presvedčením. Reálny svet všetko neobsiahne (ani kamerami resp. inou kybertechnikou), podstatné je, že Ty si v súlade z duchovnom a teda z Bohom, ktorý vidí všade. Ale vráťme sa.  

Prvý z výrokov konštatuje: Choroba vzniká z mnohých každodenných hriechov proti prírode a jedného dňa sa prejaví. Teda choroba ako taká resp. choroba predpokladaná, alebo aj chcená či synteticky privolávaná. Z tejto premisy možno odvodiť aj ten druhý výrok: Predtým ako začnete niekoho liečiť, opýtajte sa ho, či je ochotný sa vzdať vecí, pre ktoré je nemocný?  

Zmysel i poučenie z oboch je medziiným akási univerzálna dobrovoľnosť. Oboma smermi von i dnu. Rovnako chcem, či skôr musím rigorózne poukázať na paradigmu: Každá osoba je totiž vo svojej jedinečnosti „intímne spojená so svojím Stvoriteľom“. Tu komunikáciu vytvára kontemplatívna modlitba, spolu so svedomím a jeho spytovaním.  A práve preto svedomie nemožno nahradiť žiadnymi príkazmi, zákazmi, ideológiami, doktrínami, vyhláškami ani odporúčaniami, bez ohľadu na ich právnu záväznosť či neplatnosť v zmysle kontradikcie svedomia.

A úplne na záver vychádzajúc z Norimberského kódexu (viď dole), pripomínam, že predovšetkým povinné očkovanie experimentálnymi vakcínami,  či už celoplošné alebo výberových skupín spoločnosti, berúc si na pomoc odveký princíp Divide et impera, dnes parafrázovaný na Očkuj a panuj, je nezmyslom a de facto i de iure je neprípustné.  A to ako z pohľadu medicínskeho, ďalej sociálneho a nakoniec i etického. Vytvára spoločenskú segregáciu a naprieč spoločnosťou antagonizmus. Tu sa treba zamyslieť nad otázkou, či práve toto nie je tá podstata-leitmotív, tohto projektu.

Pred sto rokmi v roku 1922 Richard Nicolaus gróf von Coudenhove-Kalergi, rakúsky politik s japonskými predkami a česko-slovenským občianstvom (1894-1972), vypracoval a publikoval štúdiu, ktorú poznáme ako Kalergiho plán   (publikované inde). Málo ľudí vie, že jedným z hlavných protagonistov európskeho procesu je človek, ktorý plánoval a programoval genocídu európskych národov. Jedná sa o obskúrnu osobnosť, o ktorej existencii verejnosť prakticky nič nevie, ale ktorú „mocní“ považujú za otca zakladateľa Európskej únie. Cui bono? Po prvé.

Pred viac ako štyridsiatimi rokmi dalším v panoptiku „tvorcov-stvoriteľov“ nového svetového poriadku 2/[NWO]  (viď inde) je Zbygniew Brzezinsky (1928-2017). Jeho kniha Technetronická éra (Brzezinsky Z.: Medzi dvomi vekmi s podtitulom Úloha Ameriky v technokratickej ére – Viking Press, 1970, Brzezinsky Z. Between Two Ages: America’s Role in the Technetronic Era. — Viking Press, 1970) je akýmsi manifestom, či skôr plánovaným projektom budúcnosti ľudstva. Od jej prvého vydania uplynulo skoro pol storočia, keď publikoval v 1981 knihu „Éra technetroniky“. Pod ňou  zadefinoval obdobie postupného liberálneho dozrievania a zároveň zjavovania sa, preformátovania na kontrolovanejšiu spoločnosť. Takáto spoločnosť bude ovládaná elitou neobmedzovanou tradičnými hodnotami. Upozornil, že čoskoro bude možné presadiť takmer nepretržitý dohľad nad každým občanom a udržiavať o každom občanovi úplné a aktualizované zložky obsahujúce aj tie najosobnejšie informácie. Tieto zložky budú podliehať režimu pohotovostného prístupu úradov moci. Cui bono? 

Po druhé. Podobnosť s dneškom čisto náhodná! Snáď najmenej známym vo verejnosti je tajuplná osoba. Ide o francúzskeho ekonóma, vizionára, poradcu a spisovateľa Jacquesa Attaliho. Tiež je to čosi viac ako štyri dekády, čo napísal slová ktoré, sa o ňom v súčasnosti  šíria na internete. Jedná sa  o citáciu, ktorá mu vkladá do úst, že pandémia predstavuje úmyselnú elimináciu starých a hlúpych. Nenašiel som presné slová, ktorých autorstvo sa mu pripisuje, ale po preštudovaní jeho diela, bez ohľadu na presnosť prekladu (formy), obsahovo či myšlienkovo je tomu tak. Počas apríla 2021 sa začal šíriť  jeho výrok (bývalého poradcu francúzskeho prezidenta Françoisa Mitteranda), podľa ktorého eutanázia bude musieť byť základným nástrojom v našich budúcich spoločnostiach. Presne túto textáciu sa mi nepodarilo nájsť, ale domnievam sa, že nie je úplne nepravdivá. Posúďte sami. V roku 1981 Jacques Attali, poskytol interview  pre potreby slobodomurárov na tému „Budúcnosť života“ a jeho globálnej verzie. Rozhovor sa uchoval v Michel Salomonovej zbierke „Les Visages de l’Avenir“ (Tváre buducnosti) z edície Seghers. Dnes sa mu prisudzujú slová „Začneme so staršími ľuďmi, pretože akonáhle ľudia presiahnu 60-65 rokov, žijú dlhšie, než produkujú, a to vyjde spoločnosť draho. Potom slabí a už zbytoční, spoločnosti nič neprinášajú, teda sú  pre ňu neefektívni. Navyše ich počet bude  mať demograficky stúpajúci trend. Aj z hľadiska  životnej filozofie a vyznávania hodnôt sa stanú nekompatibilní s okolitou spoločnosťou. Teda  z pohľadu efektívnejšieho sociálneho fungovania budú prebytoční, podobne ako aj iné sociálne skupiny, s inou „diskvalifikáciou“ produktivity. Eutanázia zameraná na tieto skupiny. Eutanázia bude vo všetkých prípadoch musieť byť základným nástrojom v našich budúcich spoločnostiach“.  Je to pomerne voľná  transcripcia, ale myšlienkovo prakticky autentická.

Ďalej je v jeho diele aj metodická pasáž, v ktorej Attali popisoval, ako to údajne dosiahnuť: „Zbavíme sa ich tým, že ich prinútime veriť, že je to pre ich vlastné dobro… Chystáme sa niečo nájsť alebo vytvoriť či spôsobiť, pandémiu zameranú na niektorých ľudí.  Je to jedno či  to bude skutočná ekonomická kríza alebo nie,  alebo vírus, ktorý útočí na starých alebo chudobných. Na tom nezáleží. Slabí tomu podľahnú, vystrašení a hlúpi tomu uveria a nechajú sa „ošetriť… Postaráme sa o to, aby liečba bola riešením (konečným riešením?). Výber idiotov sa zlikviduje sám o sebe. Pôjdu na jatky z vlastnej vôle.“  Stojíme pred verifikáciou toho, čo skutočne povedal resp. napísal. Našiel som si čas a preštudoval problém. Aké sú teda fakty?  Dovoľte môj pohľad a interpretáciu: Ekonóm Jacques Attali, narodený v roku 1943, pôsobil od roku 1981 do roku 1991 skutočne ako odborný poradca socialistického prezidenta Françoisa Mitterranda. V rozhovore s lekárom a spisovateľom Michelom Salomonom sa Attali naozaj zaoberal otázkami týkajúcimi sa predĺženia strednej dĺžky života, samovrážd a eutanázie. Nie však tak, že by exemplárne a konkrétne obhajoval eutanáziu ľudí nad 60 rokov.

Vo francúzskom denníku  Libération boli jeho skutočné slová prednesené v rozhovore a ja som si ich dohľadal: „Akonáhle človek prekročí vek 60 až 65 rokov, trvá jeho život dlhšie, než po aký niečo vytvára, takže je pre spoločnosť drahý. Domnievam sa teda, že spoločnosť nebude mať cieľ priemernú dĺžku života predlžovať, ale naopak zaistiť, aby v rámci svojej konkrétnej životnej dĺžky ľudia žili čo najlepšie. Avšak tak, aby zdravotné i sociálne výdavky na to boli z hľadiska celospoločenských nákladov čo najmenšie,“ uviedol v skutočnosti v inkriminovanej pasáži Attali. Tu v tejto vete sa ešte eutanáziou vôbec nijako nezaoberal. Reč na ňu priviedol až novinár  Michel Salomon svojou nasledujúcou poznámkou, že budúci „liberálny“ či „socialistický“ svet bude potrebovať „biologickú morálku“, aby vytvoril etické pravidlá pre klonovanie alebo práve pre eutanáziu. „Eutanázia bude vo všetkých prípadoch jedným zo základných nástrojov našich budúcich spoločností,“ odpovedal na jeho poznámku Attali. „V socialistickej logike stojí tento problém nasledovne: socialistická logika, to je sloboda, a samovražda je základnou slobodou. Ergo právo na priamu alebo nepriamu samovraždu je teda v tomto type spoločnosti absolútnou hodnotou. V kapitalistickej spoločnosti uzrú svetlo sveta stroje či inštrumenty na zabíjanie, protézy psychosomatické,  princípy, ktoré umožnia eliminovať život, keď je príliš neznesiteľný alebo ekonomicky príliš drahý, teda neefektívny až nerentabilný. Postupne plazivo sa stanú bežnou praxou a spoločenskou normou. Preto si myslím, že eutanázia, či už z hľadiska hodnoty slobody alebo tovaru, bude jedným z pravidiel budúcej spoločnosti,“ dodal vtedy ekonóm a esejista.

Tak či onak Attaliho výrok bol  už vtedy predsa len kontroverzný, takže viedol v prvej polovici 80. rokov k dlhotrvajúcemu súdnemu procesu s časopisom „Profils médico-sociaux“, ktorý ekonóma obvinil, že sa prikláňa k myšlienke „genocídy starých“. Reportéri Libération venujúci sa overovaniu faktov teraz esejistu (v súčasnosti 79-ročného) znovu kontaktovali. Ten opäť poprel, že by niekedy „propagoval alebo podporoval eutanáziu u ľudí starších ako 65 rokov“. Ďalej uviedol, že s tými, ktorí ho z obhajovania eutanázie obviňovali, sa vždy súdil pre ohováranie a súdy mu dali zakaždým za pravdu. To ale nie je meritko spravodlivosti! Jacques Attali nepovedal nič nové.  Dalo by sa povedať, že Iba zopakoval  už dávno známe plány najbohatších židovských bankárov, ktorí projektovali  likvidáciu bielej populácie, aby im neprekážala vo svetovláde. Takže vydávať Attaliho slová za nepravdivé  je tak trošku mimo skutočnú realitu, ktorej svedkami sme v posledných rokoch. Iba totálni ignoranti si nevšimli, že cieľom klamaného kovidpodvodu je napichanie toxických substancií do bielej populácie na jej zmrzačenie a vyvraždenie. Attaliho výroky tak dokonale zapadajú do mozaiky globálnej politiky Cui bono?

Po tretie. Pre mňa osobne je Attali zaujímavý predovšetkým z iného uhľa pohľadu. Konkrétne jeho vízie hyperdemokracie. Ale o tom inokedy. Pre inšpiráciu k štúdiu, táto vízia úzko súvisí tu diskutovanou témou. Pre krátkosť času spomeniem okrem iných ešte dvoch viac menej súčasných protagonistov NWO. Jedným z prvých exekutívnych krokov na tejto ceste, ktoré pocítil praktický celý svet, bolo vyhlásenie Georga Walkera Busha jr. z 7. decembra 2001, keď ohlásil Vojnu proti terorizmu a  opatrenia v súlade a na podporu tejto vojne. Toto jeho posolstvo svetu predoslal konštatovaním, že svet sa 11. septembra 2001 definitívne zmenil, a už nikdy nebude ako predtým. Tým vysvetlil, že práva a slobody bude nutné obmedziť v mene bezpečnosti. Davy ryčia Bravó! Čo tam po slobode, dôležité je poraziť svetový terorizmus!  Cui bono? 

Po štvrté. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi. A dnes? Podobné slova som počul z úst Klausa Schwaba: „Svet sa v reakcii na covidovú krízu nevyhnutne a nenávratne zmení a nebude už nikdy rovnaký ako predtým“. I scenár je ako cez kopirák.  Rezultát v dobe Bushovej ? Siahlo sa na ľudské práva v mene bezpečnosti. Cui bono?  Po piate. A dnes? Sloboda i ľudské práva sú znova okliešťované. Tentokrát v mene zdravia. I ekológie. Predmet zostal,  zmenili sa podmety!

O všeobecne o známom Billovi Gatesovi, len schematicky, nakoľko jeho „aktivity a projekty“ sú pre svetovú verejnost pomerne známe. Už v roku 2015, teda pred  siedmymi rokmi Bill Gates varoval pred mohutnou epidémiou. Len nevedel, aká bude? V  tom istom roku sa Bill Gates obrátil na svetovú verejnosť s hneď niekoľkými apelmi na svojom blogu, v dennej tlači (napríklad New York Times) a na Youtube. Všade varoval pred možnými dopadmi najbližšej  hroziacej „neznámej epidémie“ na ľudstvo. Mal čerstvé zážitky z pobytu v Afrike, kde práve zúril vírus ebola a kde sa aj „vakcinačne“  angažoval a realizoval. Ako napísal v New York Times, „ak má niečo v najbližších rokoch na svete usmrtiť 10 miliónov ľudí, nebude to vojna, ale epidémia nejakého vírusového ochorenia. Nebude to zrejme ebola, ktorej infekčnosť je len dotyková a pacient s ochorením má už viditeľné symptómy a je teda ľahko rozoznateľná“.

Gates pokračoval: „Bude to zrejme ochorenie podobné chrípke, pri ktorom je pacient už napadnutý, no nemá žiadne vonkajšie prejavy a choroba má „čas“ na virulenciu. na prenos, kvapôčkovou cestou. To znamená, že chorý môže nainfikovať desiatky iných osôb ešte predtým ako bude diagnostikovaný len tým, že pôjde na verejnosť. Spomínal „španielsku chrípku“, ktorá v roku 1918 zabila viac ako 30 miliónov ľudí. A mobilita svetového obyvateľstva sa za  ostatných sto rokov mnohonásobne zvýšila, tak ako aj  celoplanetárna migrácia. Vážnosť záujmu Billa Gates o tému podčiarkuje aj jeho práca, ktorú v roku 2015 uverejnil New England Journal of Medicine.

Tu Gates detailnejšie popisuje opatrenia, ktoré by mali vlády, či medzinárodné spoločenstvo prijať pre zvládnutie náhleho príchodu epidémie akejkoľvek choroby chrípkového charakteru. Náhoda? Náhodným nebude ani ten fakt, že všetky inštitúcie, ktoré majú priamy či nepriamy vplyv na vývoj a chod  „pandémie“ su pod kontrolou Billa Gatesa. Rovnako ako aj produkcia „vakcinačných“ substitúcií“….atď. Zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra v Davose. Cui bono?

Po šieste. Klaus Schwab spolu so spoluautorom Thierry Malleretom niekoľko mesiacov po vypuknutí covidovej krízy prichádzajú (ešteže to nevyhlásili vo Wannsee) s myšlienkou Veľkého resetu a jeho konečného riešenia 3/[KR]. Ide o radikálnu premenu svetového poriadku, ako  odpoveď na pandémiu covidu-19. Cui bono? 

Po siedme. Nie je to tak, že Veľký reset tu nie je kvôli „pandémií“, ale naopak  „pandémia“ je tu pre  realizovanie Veľkého resetu? A je „pandémia“ skutočnou pandémiou?  Nasvedčuje tomu aj fakt, že na otázku, kedy sa vrátime do normálu, majú autori jednoduchú odpoveď: „Nikdy.“ Svet sa v reakcii na covidovú krízu nevyhnutne a nenávratne zmení a nebude už nikdy rovnaký ako predtým. Pandémiu covidu-19 autori vnímajú ako bod zlomu v celosvetovom smerovaní a zároveň ako mimoriadnu historickú príležitosť na vybudovanie nového, lepšieho, spravodlivejšieho a odolnejšieho sveta. Úlohou globálnych elít je pomôcť vybudovať tento „nový normál“, ktorý berie do úvahy, že súčasný i budúci svet je oproti skorším dobám oveľa prepojenejší, zložitejší a rýchlo sa meniaci.  Cui bono?

Po ôsme. Podobných príkladov je bezpočet. Cui bono? 

Po n-té. Literatúra zaoberajúca sa touto témou je mimoriadne bohatá, tak ako v populárnych žanroch, často označovaných ako konšpiračné, tak aj v segmente výsostne vedeckom.

Celkom zjavne povinné očkovanie je morálne bezprecedentné, je hrubým porušením prirodzených ľudských práv a jeho realizovanie  berie na seba predovšetkým morálnu zodpovednosť pred Bohom i pred ľuďmi.  Z vyššieho princípu morálneho musí byť teda dobrovoľné. Takýto ne/mravný princíp je cynicky  vyakcentovaný povinným očkovaním detí a starých ľudí nad 60 rokov, ktorí majú menšiu schopnosť sa brániť! Ďalej  označovať vakcináciu ako jedinú možnú a správnu variantu boja proti Covidu 19, je nevedecký, a je zásahom do integrity jedinca, spoločnosti i celého ľudstva.  Ani finančný zisk, ani mocenské ambície nemôžu ospravedlniť takéto konanie. Akýkoľvek aj sebevznešenejší cieľ sa nemôže dosahovať nemorálnymi metódami.

Doktorka Peková: Neočkujte seba ani deti! Ide o preukázateľné globálne klamanie populácie | Hlavný Denník

Soňa Peková – Alarmujúce dokumenty Pfizeru a výzva k zastaveniu vakcinácie

P. Kamas- video: RADIX 2 – očkovanie a vakcíny

17 tisíc lekárov sa spojilo proti covid-podvodu 🎥⏰⏰⏰⏰⏰⏰⏰⏰⏰⏰⏰⏰⏰👈 🤝 No HÁDAJTE prečo TOTO NEVIDÍTE v TV⁉️

 Epilóg

Nález Ústavného súdu SR, podobne aj v iných krajinách, spred niekoľkých dní má minimálne dve roviny. Samozrejme je to mocná zbraň, ale len pre ľudí, ktorí aj naberú odvahu ich skutočne použiť. Pravdaže je tu aj tá druhá rovina. Možno podstatnejšia. Čo z konzekvenciami, ktoré vyplynuli počas nezákonného uplatňovania resp. vymáhania týchto opatrení? A čo s trestnoprávnou zodpovednosťou, tých ktorí ich nariaďovali a vymáhali? Slovensku spoločnosť čaká veľmi dlhý a zložitý proces hodnotovej renesancie. Proces, ktorého koniec je v nedohľadne. K tomu ešte dôsledky sociálnoekonomických deformácií. Svet sa mení! Modlíme sa a dúfajme, aby to bolo k lepšiemu. Prajem veľa odvahy a statočnosti.

1/ [KS] Kontradikcia vo svedomí človeka

22. december 2021

Zarazilo, zaskočilo i znepokojilo ma vyhlásenie hovorcu Konferencie biskupov Slovenska (KBS)  na tému Kontradikcia vo svedomí človeka. Rovnako mám pocit, že aj ostatných veriacich vyrušil tento postoj, navyše v predvianočnom období. Zdá sa, že nám veriacim laikom neostáva nič iné, len si povzdychnúť nad  týmto „vyhlásením“ (z TK 21. 12. 2021). Pre mňa je úplne nepochopiteľné tvrdenie, že vakcinácia nie je a nemôže byť predmetom kontradikcie vo svedomí človeka. O čom je teda „právo na výhradu vo svedomí“, alebo mi unikla informácia, že sa už toto právo zrušilo? Pán Martin Kramara, nás ako hovorca KBS, postupne presviedča, že je odhodlaný tvrdohlavo kráčať v harmónii so sekulárnym svetom a že je „paušálnym hovorcom“ svedomia všetkých katolíkov na Slovensku? Prezentuje, že svedomie nie je viac „locus“, najskrytejšie miesto, jadro a svätyňa človeka, kde sa ozýva Boží hlas (porov. Gaudium et spes, 16)?  Analogicky to potvrdzuje aj dogmatická konštitúcia Lumen gentium, podľa ktorej má svedomie „privilegované postavenie“, ktoré má byť rešpektované s ohľadom na pravdu aj slobodu. Morálne svedomie v človeku je z teologického pohľadu „darom Ducha Svätého“ (porov. Ján Pavol II. Eencyklika Dominum ert Vivicantem, č. 36).

Zdá sa, že pán hovorca chce tohto Ducha v človeku potrieť svojimi vlastnými vyhláseniami. Dúfam a verím, že po tomto popretí nepoprie aj samotného Boha v Troch Osobách a napokon aj sám seba. Sv. Pavol napísal v jednom zo svojich listov veľmi jasné slová: „Život kresťana s Kristom je ukrytý v Bohu.“ (Kol. 3, 3) Kedy bola autonómia svedomia (s ohľadom na vyššie citované dokumenty) zrušená a akým cirkevným dokumentom či učením? Nie je už azda platný list sv. Pavla, idey Tertulliána, Cicera, Senecu, Origena, učenie cirkevných Otcov sv. Gregora Naziánskeho, sv. Augustína, ale aj učiteľa Cirkvi, akým bol sv. Tomáš Akvinský, alebo aj dokumenty II. Vatikánskeho koncilu, či učenie sv. Jána Pavla II.?

Každý človek má výsostné právo nechať sa viesť svojím svedomím. Morálne svedomie musí mať z tohto dôvodu svoje legitímne miesto aj v spoločnosti 21. storočia. A ak je to tak, kto sa to usiluje zrušiť? Predsa sa musíme báť zodpovednosti na večnom Božom súde za potlačovanie tohto „nadprirodzeného aspektu“ v intimite ľudského srdca! Tí, čo budú konať podľa tohto vyhlásenia a zblúdia, budú sa na večnom súde odvolávať na toto vyhlásenie. Nie je teda toto vyhlásenie chybné, zavádzajúce a protirečivé? „Svedomie nemá principiálne morálne „absolutórium“? Na strane druhej si toto vyhlásenie vzápätí aj protirečí, keď tvrdí: „Nijakého človeka naozaj nemožno nútiť, aby konal proti svojmu svedomiu, ale zároveň je každý človek povinný sa o svoje svedomie starať a formovať ho – katolík v súlade s učením Cirkvi!“ K citácii KKC 1782 „Nijakého človeka naozaj nemožno nútiť, aby konal proti svojmu svedomiu“ nie je uvedená aj druhá a podstatnú časť: „Ale ani nie je mu dovolené prekážať, aby konal podľa svojho svedomia, najmä v náboženskej oblasti.“ Táto prekážka sa v súčasnosti vzťahuje aj na zdravých nezaočkovaných ľudí, ktorým sa bráni účasť na sv. omši, ako aj povinnosť vzdávať úctu Bohu, požadovaná prvými tromi prikázaniami Desatora.

Predmetom výhrady vo svedomí nie je, pochopiteľne, otázka vakcinácie ako takej. Predmetom výhrady vo svedomí je použitie experimentálnych vakcín proti covid-19, pri ktorej ani samotní výrobcovia negarantujú jej aktuálnu bezpečnosť a nevedia povedať nič o negatívnych strednodobých a dlhodobých následkoch. Aktuálne sa už evidujú tisíce vážnych zdravotných komplikácií a aj úmrtí spojených s použitím experimentálnych vakcín proti covid-19. Navyše riziko použitia takejto experimentálnej vakcíny znáša každý zaočkovaný sám. Ale toto vyhlásenie uvádza ľudí do omylu a zároveň všeobecným pozitívnym povedomím <o prospešnosti vakcín> podsúva ľuďom, aby akceptovali experimentálnu vakcínu proti covid-19. Poznáme príklady z minulosti, že mnohí výrobcovia vakcín museli svoje vakcíny stiahnuť z obehu kvôli negatívnym následkom a aj zaplatiť obrovské pokuty a náhradu škôd.  Škody však majú aj duchovný rozmer. Predovšetkým ten je ťažko   napraviteľný. A potom? Exempla trahunt. Najhorší je ten fakt, že vakcinácia má aj možno najpodstatnejší aspekt – aspekt stimulujúci človeka ku konzumu.

Na základe bolestnej skúsenosti experimentovania na ľuďoch v koncentračných táboroch bolo vypracovaných 10 bodov Norimberského kódexu, aby sa v budúcnosti zabránilo šliapaniu po ľudskej dôstojnosti. V spomenutom dokumente sa jasne uvádzajú:

1. Dobrovoľný súhlas ľudskej osoby je absolútne nevyhnutný. To znamená, že dotknutá osoba musí byť právne spôsobilá dať súhlas. Musí byť v postavení, v ktorom má moc vykonávať slobodné rozhodnutia, a to bez ovplyvňovania akýmkoľvek násilím, podvodom, klamstvom / zavádzaním, hrozbami, preháňaním, či inou skrytou / zákernou podobou obmedzovania alebo donucovania. Musí tiež mať dostatočné poznanie a pochopenie podstaty predmetnej záležitosti, čo jej umožní učiniť informované a zasvätené rozhodnutie. To si vyžaduje, aby bol účastník pokusu pred prijatím súhlasného rozhodnutia oboznámený s povahou, trvaním a účelom pokusu, so spôsobmi a prostriedkami, ktoré majú byť v pokuse použité, so všetkými nepríjemnosťami a nebezpečenstvami, ktoré možno odôvodnene očakávať, ako aj s účinkami na svoje zdravie alebo osobnosť, ktoré možno nastanú kvôli jeho účasti na tomto pokuse. Povinnosť a zodpovednosť presvedčiť sa o tejto kvalite súhlasu s účasťou na pokuse leží na pleciach každého jednotlivca, ktorý daný pokus navrhuje, riadi alebo sa na ňom podieľa. Je to osobná povinnosť a zodpovednosť, ktorú nemožno beztrestne preniesť na iného.

2. Pokus musí byť navrhnutý tak, aby priniesol pre dobro spoločnosti plodné výsledky, ktoré nemožno získať inými spôsobmi či prostriedkami a ktoré nie sú vo svojej podstate náhodné či nepotrebné.

3. Pokus musí byť založený na výsledkoch pokusov na zvieratách i na poznaní prirodzeného priebehu danej choroby či iného skúmaného problému a musí byť navrhnutý tak, aby očakávané výsledky ospravedlňovali vykonanie tohto pokusu.

4. Pokus musí byť vykonaný tak, aby sa predišlo všetkému zbytočnému telesnému či duševnému utrpeniu a poškodeniu zdravia.

5. Nesmie byť vykonaný taký pokus, u ktorého je vopred známy dôvod domnievať sa, že môže spôsobiť smrť alebo zdravotné postihnutie, snáď s výnimkou prípadov, v ktorých účastníkmi pokusu sú samotní lekári, ktorí pokus vykonávajú.

6. Stupeň rizika, podstupovaného účastníkmi pokusu, nesmie nikdy prekročiť stupeň rizika, vyplývajúci z humanitárnej dôležitosti problému, ktorý má tento pokus vyriešiť.

7. Musí byť vykonaná primeraná príprava a poskytnuté náležité vybavenie na ochranu účastníkov pokusu aj pred málo pravdepodobnými poškodeniami zdravia, zdravotnými postihnutiami či úmrtím.

8. Pokus smú vykonávať len vedecky vzdelané osoby. Počas všetkých stupňov pokusu sa od ľudí, vykonávajúcich pokus alebo zapojených do pokusu, musí vyžadovať najvyšší stupeň zručnosti, skúsenosti a starostlivosti.

9. Počas pokusu musí mať účastník pokusu slobodu ukončiť svoju účasť na pokuse, ak sa dostal do takého telesného alebo duševného stavu, v ktorom sa mu pokračovanie v účasti na pokuse javí ako nemožné.

10. Príslušný vedec musí byť pripravený prerušiť prebiehajúci pokus v ktoromkoľvek stupni, ak má dobrý dôvod (použijúc svoju dobrú vieru, vynikajúce zručnosti/skúsenosti a starostlivé zváženie, ktoré sa od neho požadujú) domnievať sa, že pokračovanie v pokuse pravdepodobne spôsobí poškodenie zdravia, zdravotné postihnutie alebo smrť účastníkovi pokusu.

Nie, nemôžem súhlasiť s zavádzaním a dezinformovaním veriacich. Tu diskutované vyhlásenie (Kramara) prišlo v období očakávania príchodu Ježiša Krista.  Práve On je  jediným Pánom sveta i dejín. Jemu  teda spoločne všetci veriaci i katolíci slúžme s radostným srdcom i pokornou mysľou. Nie, nemôžem súhlasiť ani so systematickou propagandou v čoraz viac sekularizujúcom prostredí i s jeho zavádzaním a dogmatickým klamaním. Ako veriacemu, kresťanovi – katolíkovi je mi obzvlášť zaťažko vysloviť aj nesúhlas s postojom  pápeža Františka v súvislosti s vakcináciou, keď vyhlásil: „Byť zaočkovaný je činom lásky“.

Pápež František propaguje vakcínu proti COVID-19 v Amerike

Naopak sa domnievam, že činom lásky by bolo neuplatnenie  vakcinačných rozdielov medzi pútnikmi pri jeho minuloročnej návšteve Slovenska. Ak by segregregačné opatrenie bolo výsledkom vnútroštátnych opatrení a zákazov, tak to mal jednoznačne artikulovať, a tak podporiť obe časti  polarizovanej spoločnosti, rozdelenej na princípe očkovanosti. Aspoň duchovne by nás spojil. Realita bohužiaľ nahrala liberálno-resetovským ambíciám. Pravdaže aj cirkev sa vyvíja, ale piliere na ktorých stojí tisíce rokov boli, sú a musia byť stavané na konzervatívnych hodnotách.

Bohužiaľ liberalizmus sám v sebe uveril, že je stelesnením jedinej možnej racionálnej odpovede na spoločenský konflikt. Jeho odpoveď má niekoľko predpokladov. Pôvodné náboženstvo najskôr vytlačil do súkromnej sféry (sekularizácia spoločnosti) a medzi rôznymi náboženstvami (denomináciami) odmietol robiť morálne hodnotové a sociálno kultúrne rozdiely. Sám sa pritom principiálne vyprofiloval proti. Je to absurdné a o to nepochopiteľnejšie, keď si uvedomíme, že sám liberalizmu má ambíciu prebrať rolu, ktorú dlhé storočia plnilo v spoločnosti práve náboženstvo. Onú nepostrádateľnú funkciu. A z tejto uchmatnutej pozície hlása svoju morálku. Morálku ktorá bezpodmienečne žiada likvidáciu opačnej morálky. Bezostišne si nárokuje postavenie etiky všetkých etík. Étos universalis, aeternitatis.

2/ [NWO]  Pripravme sa na nový svetový poriadok

15. apríla 2020

Pandémia udrela náhle a nečakane. Bol to výsledok prirodzenej evolúcie, či „revolučný“ plán? V každom prípade  to čo média s vytrvalosťou aj napriek nesplnených parametrov pre označenie, – pandémia, pristihla svet nepripravený a uvrhla ho do chaosu, ktorý  s najväčšou  pravdepodobnosťou  má ambíciu zmeníiť súčasný svetový poriadok. Štáty v snahe „chrániť“ svoje obyvateľstvo odhalili svoju skutočnú tvár a v plnej nahote predviedli, že keď sa jedná o prežitie, tak slušné správanie ide bokom a prvoradá je bezpečnosť vlastných občanov. Akože. Alebo ide o niečo iné? Uzatvorené hranice, zákaz vývozu nevyhnutného zdravotníckeho materiálu a boj oň na zahraničných trhoch. Našťastie medzinárodný obchod aj naďalej funguje v obmedzenom režime, vrátane vnútorného trhu EÚ a Slovensko dokáže nakúpiť a doviezť potraviny. Nakoľko Slovensko nie je potravinovo sebestačné, tak sme na dovoze zo zahraničia existenčne závislí. V minulosti sme boli potravinovo sebestační a mali sme vytvorené aj strategické zásoby základných surovín. Dokonca sme sa radili na popredné miesta v rámci celého sveta v potravinovej bezpečnosti. Niečo sme aj exportovali. To všetko je však už nenávratne preč. Infraštruktúra našej potravinovej sebestačnosti  a jej kvalita bola zničená a my sme odkázaní na dovoz zo zahraničia. Perspektíva? Velebiť budeme pána, z ruky ktorého budeme zobať.

Pandémia nám však ukázala, že spoliehať sa môžeme iba sami na seba a naši európski partneri sa s nami podelia (predajú nám) iba, ak sami majú nadbytok. Pre vlastné prežitie musíme brať do úvahy nevyspytateľné správanie cudzích štátov a musíme byť na to pripravení. Preto je nevyhnutné, aby sme čo najskôr začali s obnovou našej potravinovej sebestačnosti a energetickej bezpečnosti. Pretože takto sme veľmi zraniteľnými a vydierateľnými. Neverme tým klamárom, a demagógom ktorí našu potravinovú sebestačnosť prezentujú ako ohrozovanie nášho členstva v Európskej Únii. Nehovoria pravdu, pretože Slovensko môže byť sebestačné bez konzekvencií na naše členstvo v EÚ. Dokonca prípadnú nadprodukciu, tak ako to bolo bežné v minulosti, by Slovensko vedelo realizovať aj na zahraničných trhoch, ako to robia iné členské štáty. V minulosti sme dokázali byť potravinovo sebestační, tak to dokážeme aj v budúcnosti, stačí na to len politická a spoločenská vôľa. Teraz v čase koronavírusu sme narazili, tak hádam je čas odraziť sa správnym smerom. Nie som si však istý, či schopnosti  a vôľa Matovičovej vlády, (Hegero-Matovičovej vlády resp. hlavy štátu ignorantky Čaputovej, poznámka autora) sú na toto dostatočné a  navyše či im to bude dovolené spoza Atlantiku resp. Bruselu. Absolútnou prioritou štátu by malo byť predsa nakŕmiť svoj národ. Z áut sa bohužiaľ nenajeme.  O iných potrebách nehovoriac. Napríklad tých duchovných či hodnotových!

3/ [KR] Konečné riešenie

22. január 2022

Konečným cieľom „pandémie covidu“,  prostredníctvom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) so spolupáchateľstvom Zelenej agendy (Green Deal) je plánovaná metóda približovania ku Schwabovmu dystopickému Veľkému resetu (The Great Reset), teda preformátovania celej svetovej ekonomiky v prospech korporátnej diktatúry hŕstky globálnych korporácií ako BlackRock…

Nuž bez hystérie strachu z covidu by sme nikdy nedovolili, aby sa zelená agenda dostala tak ďaleko, že naše elektrické siete sú na pokraji výpadku a naše ekonomiky na pokraji zrútenia.

Prečo sa štáty NATO zaviazali k „energetickému hara-kiri“?

Je veľkým paradoxom, keď stále agresívnejší vojenský postoj USA/DSA a NATO voči Rusku a Číne, porovnáme so zjavne samovražednou hospodárskou politikou USA/DSA, štátov EÚ a NATO v oblasti zelenej agendy. V priamom prenose (LIVE)   môžeme sledovať ako prebieha a naberá na obrátkach ohromujúca transformácia ekonomík najvyspelejších priemyselných krajín sveta.

Jadrom energetickej transformácie je absurdná požiadavka na „bezuhlíkovú“ energiu do roku 2050 alebo skôr. Vylúčiť uhlík z energetického priemyslu nie je v súčasnej dobe a dokonca ani v budúcnosti dosť dobre možné. Naopak snaha o jeho dosiahnutie bude znamenať zničenie najproduktívnejších ekonomík sveta. Bez životaschopnej priemyselnej energetickej základne sa krajiny NATO stanú vojenským vtipom. V prípade solárnej, veternej a batériovej energie nemožno hovoriť o „obnoviteľných“ zdrojoch energie. Musíme hovoriť o nespoľahlivej energii. Je to jeden z najkolosálnejších vedeckých bludov v dejinách. Nová nemecká koaličná vláda 31. decembra  2021 trvalo uzavrela tri zo zvyšných šiestich jadrových elektrární. Urobila tak vo chvíli, keď zásoby zemného plynu boli na začiatku tuhej zimy extrémne nízke a kedy akýkoľvek silný studený front mohol viesť k výpadkom dodávok elektriny. Kvôli nemeckému odmietnutiu povoliť prevádzku druhého ruského plynovodu Nord Stream 2, čelí Nemecko 500% nárastu spotovej ceny elektriny oproti januáru 2021.

Energetická kríza v EÚ je vopred naplánovaná

roku 2011, keď kancelárka Merkelová vyhlásila skorý koniec

jadrovej energetiky (neschválne známa Energiewende), aby sa postupne zbavila jadrovej energie a prešla na obnoviteľné zdroje, dodávalo 17 jadrových elektrární spoľahlivo 25 % všetkej elektrickej energie v krajine. Teraz musia byť zvyšné 3 elektrárne uzavreté do konca roku 2022. Súčasne vládny program Zelená energia od roku 2016 uzavrel k januáru 2022 15,8 gigawattov energie vyrábanej z uhlia. Aby sa vyrovnala skutočnosť, že solárna a veterná energia napriek žiarivej propagande nevyplní medzeru, musí nemecká elektrická sieť dovážať značnú časť elektriny zo susedných krajín EÚ, Francúzska, Českej republiky, a Slovenska paradoxne z veľkej časti z ich jadrových elektrární. Nemecko má dnes v dôsledku Energiewende najvyššie náklady na elektrinu zo všetkých priemyselných krajín. Teraz sa objavil problém s dodávkami jadrovej elektriny z Francúzska. V decembri francúzska štátna jadrová agentúra EDF oznámila, že po zistení poškodenia koróziou budú odstavené celkom štyri reaktory kvôli kontrole a opravám.

Prezident Macron, ktorého čakajú aprílové voľby, sa snaží hrať v EÚ na jadrového „majstra sveta“ a oponovať silnému protijadrovému postoju Nemecka. Jadrový most je však zraniteľný a Francúzsko napriek nedávnym tvrdeniam pravdepodobne nevykoná žiadne nové veľké investície do jadrovej energetiky, pričom plánuje v nasledujúcich niekoľkých rokoch odstaviť dvanásť reaktorov spolu s uhlím.  Toto však robí Francúzsko aj Nemecko zraniteľnými voči budúcemu nedostatku energie. Macronov program Francúzsko 2030 počíta s investíciami do jadrových technológií pre malé elektrárne vo výške žalostných 1,2 miliardy dolárov. Jadrová otázka však nie je jedinou muchou v energetickej polievke EÚ. Každý aspekt súčasného energetického plánu EÚ je navrhnutý tak, aby zničil modernú priemyselnú ekonomiku, a architekti, ktorí štedro financujú zelené think-tanky, ako je Postupimský inštitút v Nemecku, to vedia. Priviesť veternú a solárnu energiu, jediné dve vážne mienené možnosti, ktoré sa realizujú, aby nahradili uhlie, plyn a jadrovú energiu, je jednoducho povedané absurdné!

Veterné mlyny a šialenstvo davov

Pre Nemecko, krajinu kde slnečný svit menej ako optimálny,  je vietor hlavnou alternatívou. Jedným z problémov vetra, ako dramaticky ukázala zima 2021, je, že nie vždy fúka, a naviac to fúkanie je nepredvídateľné. To znamená výpadky prúdu.  Teda je potrebné mať spoľahlivú zálohu, čo znamená uhlie alebo zemný plyn, pretože jadrová energia je vytláčaná. Dnes alternatívne veterné elektrárne sú zavádzajúcou propagandou hodnotené z hľadiska hrubej teoretickej kapacity, z dôvodu, aby sa štáty ako Nemecko mohli chváliť pokrokom v oblasti obnoviteľných zdrojov. Geniálne samozničujúce.

V skutočnosti sa počíta skutočne vyrobená elektrina za určitý čas alebo tzv. kapacitný faktor či faktor zaťaženia. Pri solárnych paneloch je kapacitný faktor obvykle len asi 25 %. Slnko v severnej Európe alebo Severnej Amerike nesvieti 24 hodín denne. Ani obloha nie je vždy bez mráčika. Rovnako vietor nefúka permanentne a navyše ako bonus je sotva spoľahlivý. Nemecko sa chváli 45% hrubej obnoviteľnej energie, ale to zakrýva realitu. Frauenhoferov inštitút v štúdii z roku 2021 odhadol, že Nemecko musí inštalovať najmenej šesťkrát až osemkrát viac solárnych panelov, než koľko ich v súčasnosti pracuje, aby dosiahlo ciele 100% bezemisnej energetiky v roku 2045!

Veterné mlyny a šialenstvo davov. Vláda odmieta odhadnúť náklady, ale súkromné odhady sa pohybujú biliónoch. Správa uvádza, že súčasný hrubý výkon 54 GW solárnej kapacity je do roku 2045 potrebné navýšiť 10x až na 544 GW. To by znamenalo plochu 3 568 000 akrov alebo 1,4 milióna hektárov, teda viac ako 14 000 km² pevných solárnych panelov po celej krajine. (Pre porovnanie, plocha Nemecka je 357 000 km². Hovoríme teda o necelých 4 % plochy celého Nemecka, poznámka autora.) K tomu pripočítajte veľké veterné elektrárne. To je samovražedný recept. Začína sa ukazovať, ako veľmi je veterná a solárna energia rozumným bezemisným variantom. Tento rok 5. januára v kanadskej Alberte, kde vláda zúrivo buduje veterné a solárne elektrárne, bolo veľmi chladno a teploty sa blížili  k -43 ° C. 13 solárnych zariadení pripojených k sieti v Alberte s výkonom 736 megawattov dodávalo do siete 0 megawattov (bola tma). Dvadsaťšesť veterných fariem s celkovým menovitým výkonom 2 269 megawattov dodávalo do siete 3 megawatty. Z teoretických 3 005 megawattov údajne zelenej, obnoviteľnej energie boli teda do siete dodané iba 3 megawatty (0,1 %) zelenej energie.

Texas mal počas silného sneženia vo februári 2021 podobné problémy so solárnou a veternou energiou ako Nemecko. Tiež keď sneží, sú solárne farmy k ničomu. Ergo aby bolo možné dosiahnuť nulové emisie uhlíka z obnoviteľných zdrojov, musia byť obrovské plochy pôdy pokryté solárnymi reflektormi, alebo venované veterným elektrárňam. Podľa jedného z odhadov je plocha potrebná na umiestnenie 46 480 fotovoltaických elektrární plánovaných pre USA/DSA 650 720 štvorcových míľ, čo je takmer 20 % územia dolných 48 štátov USA/DSA. To je rozloha Texasu, Kalifornia, Arizony a Nevady dohromady. Len v americkom štáte Virgínia spôsobil nový ekologický zákon Virginia Clean Economy Act (VCEA) enormný nárast žiadostí o solárne projekty, ktoré sa doteraz týkali 780 štvorcových míľ solárnych dosiek. Ako upozorňuje David Wojick, to je asi 500 000 akrov zničenej a vydláždenej krajiny, poľnohospodárskej pôdy alebo lesov s približne 500 samostatnými projektmi pokrývajúcimi veľkú časť virgínskeho vidieka, ktoré budú potrebovať ohromujúcich 160 miliónov solárnych panelov, väčšinou z Číny, a všetky sú  v konečnom dôsledku určené na to, aby sa stali stovkami ton toxického odpadu. Nezabúdajme na „ekologickosť“ ich výroby!

Milióny pracovných miest?

Bidenova administratíva a minister pre obnoviteľné zdroje John Kerry klamlivo tvrdili, že ich „Zelená agenda“ alebo „Budovať lepšie“ bude znamenať milióny nových pracovných miest. Opomínajú však povedať, že tieto pracovné miesta budú v Číne, ktorá vyrába zďaleka najviac solárnych panelov, v iných cenách, čo je takmer monopol po tom, čo pred desiatimi rokmi zničila konkurenciu v USA/DSA a EÚ lacnými dotovanými panelmi Made in China. Podobne aj väčšina komponentov pre veterné elektrárne je vyrábaná v Číne čínskymi spoločnosťami. Čína medzitým spotrebováva rekordné množstvo uhlia a svoj záväzok dosiahnuť nulové emisie uhlíka odkladá o celé desaťročie neskôr ako EÚ a USA/DSA na rok 2060. Čina nie ochotná ohroziť svoju priemyselnú dominanciu kvôli klimatickej teórii založenej na falošných údajoch a klamstvách o tom, že CO2 zničí celú planétu. Nemecká odborová federácia DGB nedávno odhadla, že od roku 2011 prišlo  Nemecko len v odvetví obnoviteľných zdrojov o zhruba 150 000 pracovných miest, a to predovšetkým preto, že solárne panely vyrobené v Číne zničili popredné nemecké solárne spoločnosti. A to je Nemecko najzelenšou krajinou EÚ. Pretože zo zavádzania ekologicky menej náročných energetických obnoviteľných zdrojov energie, ako sú veterná resp. solárna energia, základné náklady na výrobu elektrinu  rastú oveľa viac, akoby mali priniesť benefity a spolu s efektom straty pracovných miest  poškodzujú celú  ekonomiku ešte viac! Stávajú sa kontraproduktívnymi a likvidačnými.

Priemyselný kolaps NATO

Pretože solárna a veterná energia sú v skutočnosti oveľa drahšie ako konvenčná uhľovodíková alebo jadrová elektrina, zvyšujú celkové náklady na elektrickú energiu pre priemysel a nútia mnoho podnikov ukončiť činnosť alebo sa presunúť inam. Takúto reálnu  prognózu sa snažia v Európe a Severnej Amerike zakryť oficiálnymi štatistickými podvodmi. Je potrebné si uvedomiť, že Európa a Severná Amerika budú potrebovať obrovské objemy ocele a betónu, aby postavili očakávané milióny solárnych panelov alebo veterných parkov. Na to je potrebné obrovské množstvo konvenčného uhlia alebo jadrovej energie. Koľko elektrických dobíjacích staníc bude potrebných na domáce dobíjanie 47 miliónov nemeckých elektromobilov? O koľko sa zvýši dopyt po elektrine? Významný americký think-tank pre zelenú energiu RethinkX vydal v roku 2021 propagačnú štúdiu pre obnoviteľné zdroje s názvom Rethinking Energy 2020-2030: 100% solárna, veterná energia a batérie sú len začiatok. Ich odpoveďou na problémy s nízkou kapacitou veterných a solárnych elektrární je vybudovať o 500 % alebo dokonca o 1000 % viac, než sa predpokladalo.

Na to aby sa vyrovnal nízky 25 percentný faktor účinnosti. Bez konkrétnych dôkazov uvádzajú absurdné tvrdenia: „Naša analýza ukazuje, že 100% čistá elektrina z kombinácie solárnej, veternej a batériovej energie (SWB) je fyzicky možná a ekonomicky dostupná v celých kontinentálnych Spojených štátoch aj v drvivej väčšine ostatných obývaných oblastí sveta do roka 2030 … táto supermnožina čistej energie – ktorú nazývame superenergiou – bude k dispozícii za takmer nulové medzné náklady po väčšinu roka.“ Toto tvrdenie „na hulváta“ je prezentované bez jediného údaja alebo konkrétnej vedeckej analýzy uskutočniteľnosti, iba ako dogmatické tvrdenie. Metodika podobná  covid-vakcinačnej argumentácie.  Zosnulý kanadský architekt Agendy 21 OSN Maurice Strong, ropný miliardár a kamarát Davida Rockefellera, bol námestníkom ministra OSN a generálnym tajomníkom štokholmskej konferencie ku Dňu Zeme v júni 1972.

Bol tiež správcom Rockefellerovej nadácie. Je viac než ktokoľvek iný zodpovedný za program deindustrializácie „udržateľného hospodárstva“ s nulovými emisiami uhlíka. Na Summite Zeme OSN v Riu de Janeiro v roku 1992 otvorene vyjadril cynický program radikálnych zástancov eugeniky, ako sú  Bill Gates a Klaus Schwab: „Nie je jedinou nádejou pre planétu, že sa industrializované civilizácie zrútia? Nie je našou zodpovednosťou, aby sme to spôsobili?“ Tento program je dnes do značnej miery Veľkým resetom.

Vojna teraz?

Je veľkým až nepochopiteľným paradoxom, že v čoraz agresívnejšom a vyhrotenejšom vojenskom postoji USA/DSA a NATO voči Ruskej federácií a Číne, sa uplatňuje táto stratégia transformovania najvýkonnejších “západných” priemyselných ekonomík,  ktorá  aktuálne už prebieha a ďalej  naberá na sile.  Ekonomická eutanázia.

Ak budú vyspelé, energeticky náročné ekonomiky členských krajín NATO v Európe a USA/DSA pokračovať v tejto samovražednej ceste, ich schopnosť presvedčivej vojenskej obrany alebo útoku sa stane preludom. Nedávno vyhlásila skorumpovaná nemecká predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, že špičkový nemecký obranný priemysel a jeho dodávatelia by nemali dostávať bankové úvery, pretože nie sú dostatočne „zelení“ alebo „udržateľní“. Banky už údajne túto správu dostali. Spolu s ropou a plynom sa teraz zameriavajú aj na obrannú výrobu. Von der Leyenová bola ako nemecká ministerka obrany široko obviňovaná z toho, že umožnila, aby sa nemecká obrana zrútila do katastrofálneho stavu. Bidenova administratíva a EÚ teraz jednostranne presadzujú svoju šialenú Agendu 2030 a agendu nulových emisií uhlíka, čím sa ich priemysel zámerne vydáva na cestu do záhuby ešte pred koncom tohto desaťročia. Je toto hnacou silou súčasnej agendy NATO voči Rusku na Ukrajine, v Bielorusku, Arménsku a teraz v Kazachstane? Ak mocnosti NATO vedia, že im v blízkej budúcnosti bude chýbať základná hĺbková vojenská priemyselná infraštruktúra, považujú za lepšie vyprovokovať teraz možnú vojnu s Ruskom, aby zlikvidovali potenciálneho odporcu svojej deindustriálnej agendy? Okrem Číny ako jediná Ruská federácia má potenciál zasadiť NATO zničujúci úder, pokiaľ bude vyprovokované.

Hromadná formačná psychóza alebo šialenstvo davov

V roku 1852 napísal anglický historik Charles Mackay klasické dielo s názvom Memoirs of Extraordinary Popular Delusions and the Madness of Crowds (Spomienky na mimoriadne ľudové bludy a šialenstvo davov), v ktorom podal málo známy pohľad na masovú hystériu. v 12. storočí, čarodejníckou mániou alebo holandskou tulipánovou mániou a mnohými ďalšími ľudovými bludmi. Je dôležitá pre pochopenie globálneho iracionálneho zhonu k ekonomickej a politickej samovražde. Rovnako i dnes kľúčoví aktéri, ktorí stoja za nariaďovaním masívneho očkovania nevyskúšanou experimentálnou genetickou vakcínou a za celosvetovými výlukami z dôvodu údajnej pandémie covidu sú protagonistami konečného riešenia. Skutočne všetci aktéri, realizátori, legislatívni provakcinační aktivisti i exekutívni vydierači reprezentovaní  a vedení Billom Gatesom, sa automaticky stávajú spoluzodpovednými za uvádzanie a uskutočňovanie projektu Veľký reset Svetového ekonomického fóra Klausa Schwaba.

A spolu s jeho zelenou bezuhlíkovou šialenosťou, presadzovanou OSN a zvanou Agenda 2030, ktorá má prinútiť svet k prijatiu bezprecedentných drakonických ekonomických opatrení. Na dosiahnutie ich cieľa bude potrebné, aby poddajné a fyzicky slabé obyvateľstvo bolo vmanévrované do nimi nastavených koľají, čo belgický profesor psychológie Dr. Mattias Desmet a Dr. Robert Malone nazývajú psychózou hromadnej formácie, davovou psychózou, akýmsi druhom masovej hypnózy,   ignorujúcu ratio i prirodzený rozum. Je zrejmé, že tak ako mýtus globálneho otepľovania, tak aj mýtus pandémie covidu vyžadujú takú masovú hypnózu – „mimoriadny ľudový klam“. Bez hystérie strachu z covidu by sme nikdy nedovolili, aby sa zelená agenda dostala tak ďaleko, že naše elektrické siete sú na pokraji výpadku a naše ekonomiky na pokraji zrútenia.

Podvedome ma napadajú slová Vladimíra Iľjiča Lenina: Komunizmus rovná sa vláda sovietov plus elektrifikácia. A dnes?  Dobre ordinovaná deelektrifikácia a vláda liberálnych elít rovná sa otroctvo? Spolu s covid-strachom a ním vyvolanou segregáciou ľudstva, to je plán i  metodika uchopenia absolútnej moci. Z ktorých rúk budeme žobrať chlieb? Panem et circenses. Konečným cieľom pandémie covidu, WHO i Zelenej agendy je pochod ku Schwabovemu dystopickému Veľkému resetu celej svetovej ekonomiky v prospech korporátnej diktatúry hŕstky globálnych korporácií ako BlackRock alebo Google-Alphabet. Ďalší z dôvodov na odvahu a statočnosť.

Zdroj: globalresearch.ca   

Zostavovateľ  v  poslednej prílohe [KR] vychádza z publikácie: Prečo sa štáty NATO dopúšťajú „energetického Hara Kiri?“ Zelené nulové uhlíkové šialenstvo. Priemyselný kolaps? (F. William Engdahl, 12. január 2022)

Vráťme sa k titulu tohto zamyslenia: Zažíva odvaha a statočnosť infláciu?  Odpoveď nie je jednoznačná a už vôbec nie jednoduchá. Každý sme inak nastavený. Preto aj pohľady na takúto komplexnú otázku, sa budú tak ako nami vyznávané hodnoty, tak aj názory rôzniť. Môj osobný verdikt, je že áno. Myslím si, že stopa, ktorá je dôsledkom „blahobytu konzumu“, spolu s pohodlnosťou až lenivosťou, sa podpísala na našom duchovnom rozpoložení a kondícií. Niektoré hodnoty nie sú už hodnotami, a naopak objavili sa nové. Sú skutočne nové, alebo sú vôbec hodnotami? Sub species aeternitatis, hodnota je hodnotou či už tradičnou alebo aj v súlade s vývojom človečenstva, len vtedy, keď  sa  ad hoc nemení v danom čase v súvislostiach potreby. Chlieb bude vždy chlebom, aj keď ho budeme piecť v indukčnej peci. Na to aby sme sa udržali v duchovnej a z nej odvodenej telesnej kondícií je nutné mať potrebu viery. Viery v Boha, alebo  viery v lepšiu budúcnosť, viery v uzdravenie… a nakoniec viery v seba samého i vo vlastné schopnosti. Rovnako ako potrebu Lásky či už prijímanej alebo dávanej.

december 2021 – január 2022,  Ždiar                                 ЯHR   

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN:SK80 7500 0000 0040 1415 4359