Vojenské operácie „svetového policajta“ od roku 1980 doteraz

Pokiaľ sa majú odsúdiť vojny, tak potom všetky. A to ako tie súčasné, tak minulé. Nebudeme si nahovárať, že je vo svete nejaký hegemón, ktorý by nemal aspoň do nejakej miery imperiálne chúťky. Ale tým, kto rozhodne vyčnieva nad všetkých a stavia sa do úlohy samozvaného „svetového policajta,“ sú USA.

Avšak správny policajt by predsa nemal ísť proti ľuďom. Lenže za týmito vojnami zostáva príliš veľa nevinných mŕtvych. Teda policajt je tu občas iba krycie meno okupanta. Ale ono je celkom bežné, že sa pre verejnosť každá okupácia vždy nejako „vhodne“ zdôvodní. Pravý účel je úplne iný a nikdy nie navonok tak úplne viditeľný. Navyše, v každej vojne zohrávajú úlohu „neviditeľné“ a nikým nevolené elity v pozadí.

A aby bol „plebs“ s vojnou voľný, vždy sa „vztýči“ nejaký ten  „false flag“. Tak, ako je falošné zdôvodnenie vojny, tak sú falošné aj zámery okupantov. A to akýchkoľvek. Nebudeme si nahovárať, že by boli za akoukoľvek okupáciou len samé dobré úmysly. Je však zaujímavé, že proti najväčšiemu svetovému okupantovi neboli nikdy uvalené sankcie, športovci a umelci neboli vo svete perzekvovaní a ani občania neboli v zahraničí šikanovaní.

Samozrejme poslednú vetu myslím ironicky. Nemyslím, že by kvôli svojej vláde mali trpieť občania danej krajiny. Ale my všetci vidíme, že väčšina vlád i médií si to myslí. Avšak aj v tomto smere myslí trochu selektívne…

Ale koniec úvah, pozrime sa na tie „dobré“ vojny, ktoré naša vláda i médiá uznávajú ako „správnych“ a mŕtvych civilistov vrátane detí len za „vedľajší efekt dovozu demokracie“. Treba však podotknúť, že intervencie USA boli mnohokrát (ale nie vždy) realizované na pozvanie bábkovej vlády, niektoré intervencie zaplatili životom státisíce civilistov, iné sa obišli bez obetí. Veľakrát sa potom USA miešajú do politiky iných krajín prostredníctvom CIA, avšak tieto akcie nižšie uvedené nie sú. Ide skutočne o čisto vojenské operácie.

Vojenské  operácie USA od roku 1980 do súčasnosti

25. apríla 1980 Irán:  Americká vojenská akcia Operácia Eagle Claw na oslobodenie amerických rukojemníkov na okupovanej americkej ambasáde v Teheráne zlyhala. Obsadenie americkej ambasády v priebehu revolučných zmätkov okolo ajatolláha Chomejního sa odohralo na pozadí vydania iránskeho šáha Rezy Pahlavího z americkej nemocnice, kde sa liečil, do Iránu.

1982 Nikaragua:  Contra war Od roku 1982, Contras, odporcovia Sandinistov v Nikarague operujúcich z Hondurasu, dostávali vojenskú a logistickú pomoc z USA. Bola to partizánska vojna vedená Contra rebelmi proti ľavicovej vláde Nikaraguy od roku 1981 do roku 1990 , s významnou podporou USA.

09/1982 Libanon:  Spojené štáty sa zúčastňujú „medzinárodných mierových síl“ v   libanonskej občianskej vojne  . Zásah zlyhá po niekoľkých krvavých samovražedných útokoch a mnohonárodné sily opúšťajú Libanon vo februári/marci 1984.

25. októbra 1983 Grenada:  Ľavicový premiér Maurice Bishop je zvrhnutý a popravený pučistmi. Oznámenie novej vlády, že nastolí vojenskú diktatúru, prinútilo generálneho guvernéra k podaniu žiadosti o   vojenskú intervenciu do USA  , ktorú nasledovali aj štáty Organizácie východokaribských štátov (OECS).

14. apríla 1986 Líbya:  Ako odvetu za líbyjské  teroristické činy Spojené štáty bombardujú ciele v Tripolise a Benghází   (operácia El Dorado Canyon). Operácia El Dorado Canyon bol americký nálet proti cieľom v Líbyi. Nasadené bolo letectvo Spojených štátov, námorníctvo Spojených štátov a námorná pechota Spojených štátov. Útok mal byť odveou za útok na berlínsky nočný klub La Belle 5. apríla 1986.

3.7.1988 Irán:  Let Iran-Air-655, osobné  lietadlo Iran Air Airbus A300, je zostrelené nad Hormuzským prielivom (Perzský záliv) krížnikom s riadenými strelami USS Vincennes  , ktorý bol  súčasťou operácie Ernest Will, počas tankerovej vojny v prvej vojne .

20.12.1989 Panama:  Panama je  okupovaná USA  (Operácia Just Cause). Zatknutý  panamský vládca,  generál Manuel Noriega, bol  unesený,  obvinený z obchodu s  drogami a prania špinavých peňazí a 10. júla 1992 odsúdený na 40 rokov väzenia.

03/1990 Libéria:  ako  reakcia na občiansku vojnu v  Libérii začali USA operáciu Sharp Edge. Prvým cieľom bola úplná evakuácia  občanov USA uväznených v hlavnom meste Monrovii. V auguste 1990 bolo evakuovaných 1 648 cudzincov a utečencov z hlavného mesta Monrovie a ďalších zhromažďovacích miest v severnej časti štátu. Potom už v mieste americké vojská  ostali. Operácia bola vyhlásená za ukončenú 15. februára 1991. Medzitým, s vypuknutím vojny v Zálive v Iraku 2. augusta 1990, sa pre záujmy USA objavilo oveľa významnejšie „operačné miesto“.

1990 Kolumbia:  V drogovej vojne v Kolumbii   financujú  USA  polovojenské jednotky  na boj s komunistickými rebelmi, tzv. FARC-EP.

8. 8. 1990 Saudská Arábia:  Po irackej invázii do Kuvajtu 2. augusta 1990 vysielajú Spojené štáty ozbrojené sily do Saudskej Arábie, aby sa  pripravili na útok na Irak.

01-02 1991 Kuvajt:  Operácia Desert Storm (Púštna búrka) vojská USA vpadli do Kuvajtu a ukončili irackú okupáciu tejto  krajiny . Stále si spomíname na slzavé mediálne „vystúpenie“ dcéry kuvajtského diplomata s „falošnými“ správami o zverstvách a masakrách páchaných Iračanmi. Jednalo sa o jednu z mnohých akcií pod „falošnou vlajkou“.

1992 Juhoslávia:  vo februári – marci začína  NATO  niekoľko vojenských operácií pod najvyšším velením USA v prospech Chorvátov a Bosnianov, proti Srbom.

27. 8. 1992 Irak:  USA zriaďujú bezletovú zónu pre iracké lietadlá v Iraku severne od 36° severnej šírky a južne od 33° severnej šírky. Letecká  vojna sa obnoví  na obmedzenom základe  až do roku 2002,   „údajne“  preto, aby odradila  Saddáma Husajna od náletov na iracké Kurdy na severe a šiity na juhu krajiny a aby zabránila ďalšiemu náletu na Kuvajt.

9. decembra 1992 Somálsko:  misie OSN UNITAF a UNOSOM II, USA vysielajú do Somálska na žiadosť generálneho tajomníka OSN a uznesenia Bezpečnostnej rady OSN  28 000 vojakov,  aby ukončili občiansku vojnu  (stiahnutie v roku 1994 po krvavom neúspešnom pokuse o zatknutie generá .)

27.6.1993 Irak: Americké vojnové lode  podnikajú misiu proti Iraku a odpaľujú 23  riadených striel 

08/1994 Haiti:  Operácia Uphold Democracy pod tlakom Bezpečnostnej rady OSN presadzujú  americké jednotky  návrat  prezidenta Jean-  Bertranda Aristida, ktorý bol zvrhnutý vojenským prevratom v roku 1991 . Od apríla 1995 do konca roku 1997 bolo Haiti pod mandátom OSN.

20.8.1989 Sudán:  v  odvete  za útoky na  americké  veľvyslanectvo v Keni a Tanzánii vykonali USA nálet  na údajnú továreň na jedovaté plyny. Neskôr ukázalo,  že to bola továreň na drogy Ash Shifa .

03-06 1999 Juhoslávia:  Kosovská vojna, NATO pod  velením USA vykonalo  rozsiahle bombardovanie proti  cieľom v Juhoslávii, aby si vynútilo stiahnutie srbských síl a policajných síl z Kosova, pričom došlo aj k bombardovaniu  civilných cieľov . Po uzavretí prímeria bola provincia  Kosovo obsadená jednotkami KFOR  a bola ustanovená dočasná civilná vláda spravovaná Organizáciou Spojených národov. Potom odovzdali USA islamské Kosovo, historické územie Srbska, do rúk albánskej drogovej mafie. Hlavným motívom „ulúpenia“ Kosova bola zrejme výstavba teraz  najväčšej vojenskej základne USA v Európe . Väčšina európskych politikov konanie USA – vrátane bombardovania civilistov a ukradnutia Kosova – schvaľovala.

11/2001 – 08/2021 Afganistan: Operácia Trvalá sloboda (rozšírená na Afganistan, Filipíny, Somálsko, Gruzínsko, Kirgizsko, Saharu)  ,  po teroristických útokoch islamských fundamentalistov (väčšinou občanov Saudskej 1)  USA začali 7. októbra operácií Trvalá sloboda s cieľom zvrhnúť Taliban (Islamský emirát Afganistan), na strane aliancie NATO-USA padlo do roku 2020  3600 vojakov , afganských  obetí bojových operácií bolo cez 36 000 . V roku 2021 bolo v Afganistane zaznamenaných celkom trinásť úmrtí vojakov Západnej aliancie. Všetky obete pochádzali z USA a zomreli na následky útoku pri evakuácii údajne „zraniteľných“ na kábulskom letisku. Operácia sa nešťastne nepodarila. Niekoľko  hodín potom , Čo odišiel posledný americký vojak,  Taliban oficiálne prevzal vládne záležitosti v  Kábule . Slušný „World Saver Nation“ nechal svojich ťahúňov, ako bolo asi 60 psov, ktorí vyhľadávali bomby, v klietkach v krupobití granátov na letisku v Kábule. Verní heslu tohto národa „čo už nie je užitočné, to už nás nezaujíma“!

Od roku 2001 Somálsko : v rámci operácie Trvalá sloboda americké námorníctvo „zabezpečuje“ námorné obchodné cesty okolo somálskych vôd.

20. marca 2003 Irak:  Operácia Iracká sloboda, sily koalície 48 národov zaútočili na Irak vo vojne v Zálive a zvrhli vládu Saddáma Husajna. Predstierané odôvodnenie USA, že je nutné zabrániť použitiu údajne operačných  zbraní hromadného  ničenia Saddáma Husajna,  sa zo strany USA ukázalo ako nepravdivá narážka a  predstieraný „vojnový dôvod“. Jednalo sa tak o ďalší „false flag“, v ktorého mene zomrelo mnoho ľudí. Na otázku reportéra, či táto intervencia stála za 500-tisíc mŕtvych detí, odpovedala Albrightová, že áno. Ide tak o ďalších mŕtvych, ktorých mnoho politikov schvaľovalo. Irak bol dočasne spravovaný ako protektorát , v lete 2005 sa konali voľby a štátne záležitosti boli oficiálne odovzdané volenej vláde. Americkí vojaci opustili krajinu  v roku 2011.

03/2004 Haiti:  po  páde prezidenta Jean-Bertranda Aristida   vysielajú  na Haiti 50 a neskôr 200 mužov, aby pripravili mnohonárodné prechodné sily Bezpečnostnej rady OSN.

2000-2011 Somálsko: Americké námorníctvo  bojuje so somálskymi pirátmi hlavne pri pobreží Somálska v spojení s ďalšími námornými jednotkami z rôznych zúčastnených krajín.

03/2011 Líbya:  Vojenské nálety a námorné operácie  NATO a USA s riadenými strelami proti Líbyi s cieľom presadiť bezletovú zónu a zabrániť vojenským úderom Muammara Kaddáfího proti povstalcom v krajine podporovaným USA. Opäť sa jednalo o zástupný dôvod, v skutočnosti došlo po likvidácii Kaddáfího k následnému rozvráteniu Líbye, ktorá sa doteraz z tejto intervencie nespamätala. Útok na Líbyi čoskoro zapríčinil  uvoľnenie doposiaľ takmer nepriedušne uzavretej cesty  zo subsaharskej Afriky do Európy. Vojna v Líbyi tak zásadným spôsobom uškodila nielen Líbyjčanom, ale aj Európanom. Či bol práve toto jeden z dôvodov rozvrátenia Líbye, dnes môžeme iba špekulovať. Hlavným dôvodom likvidácie Kaddáfího bol fakt, že nikdy nebol bábkou Západu.

03/2014 Uganda:  Americké špeciálne jednotky  prichádzajú do Ugandy, aby pomohli silám Africkej únie pri pátraní po  podozrivom  vojnovom zločinci Josephu Konym.

09–10 2014 Libéria: Operácia United Assistance – v rámci boja proti epidémii ebola v západnej Afrike zriadili americkí vojaci od septembra v Libérii liečebné zariadenia za účasti 539 vojakov. Potom bolo podľa správ z médií v západnej Afrike nasadených až 4 700 vojakov  (to už iste nebolo len kvôli ebole). Za riadenie misie zodpovedalo veliteľstvo 101. výsadkovej divízie.

06/2014 Blízky východ:  od júna 2014 vykonávajú USA operáciu  Inherent Resolve v boji proti teroristickej milícii Islamský štát (IS). Pripomínam, že táto bojovka je práve „dieťaťom“ USA.

2015 Jemen:  Pokračujúca vojenská intervencia v Jemene od roku 2015.

7. apríla 2017 Sýria: nálet USA na vojenské letisko ash-Shaʿirat v Sýrii, nálet na vojenské letisko ash-Shaʿirat vykonali  americké sily ráno 7. apríla 2017. Lode amerického námorníctva vypálili asi  60 riadených striel Tomahawk na vojenské letisko al-Shanirat v Sýrii.

14. apríla 2018 Sýria:  nálet na Dúmu v Sýrii, počas náletu na Damask a Homs 14. apríla. V roku 2018 americké, francúzske a britské sily bombardovali sýrske zariadenia blízko Damasku a Homsu. V reakcii na údajný útok sýrskej vlády chemickými zbraňami na cieľ v Dúme. Tento údajný útok, známy „divadelným predstavením“ bielych prilieb, bol len ďalšou „falošnou vlajkou.“

2. januára 2020 Irak: Letecký útok s cieľom zabiť iránskeho generála Qassema Soleimaniho, 3. januára 2020, okolo 1:00 miestneho času (2. januára 2020, 23:00 SEČ) bol vykonaný na  príkaz prezidenta USA  Donalda Trumpa. Soleimani bol zabitý americkou armádou v Iraku pomocou dronu.

Na záver tohto úplne triezvy zoznam, kde sú uvedené vojenské akcie len za posledných asi 40 rokov, možno poznamenať, že aj Ukrajina je tak trochu vojnou USA, pretože táto krajina oligarchov je predovšetkým posledných 8 rokov pod plným vplyvom USA. Ostatne, aj Majdan bol v ich réžii. Či zasiahnu oficiálne aj vojensky, sa ešte len uvidí.

Pre orientáciu tu uvádzam vyhlásenie Jonathana Guyera, novinára z The American Prospect, kde objasnil politickú stratégiu, ktorú Bidenova administratíva sleduje.

„Je úplne jasné, že Bidenovi najbližší poradcovia, či už Nicholas Burns alebo iní bývalí Obamovi spolupracovníci ako Michèle Flournoyová, majú úzke väzby na zbrojný priemysel. Sú poradcami zbrojného priemyslu alebo majú role v think-tancoch a ďalších organizáciách podporovaných zbrojným priemyslom.

A keď sa pozriete na týchto najbližších poradcov Joea Bidena, ktorí hovoria o národnej bezpečnosti, veľmi agresívne, veľmi militaristicky, podporujú politiky, ktoré prospievajú zbrojnému priemyslu, vyvoláva to u týchto ľudí otázky o strete záujmov.“

Joe Biden mal po desaťročia rozhodujúci vplyv na zahraničnú politiku USA a  obhajoval vojnu v Iraku, ktorá  bola založená na klamstve a bola podľa medzinárodného práva nezákonná. Ako americký viceprezident presadzoval globálnu vojnu s dronmi a obklopil sa poradcami, ktorí zrejme majú na mysli predovšetkým záujmy zbrojného priemyslu.

Sledujte nás na Telegrame:  t.me/sk24news

Autor: Slovanka

ZDROJ