THIERRY MEYSSAN francúzsky filozof a publicista odhaľuje tajnú históriu, ktorá spája Anglosasov s ukrajinskými banderovcami
Už tridsať rokov nechceme vidieť obnovenie nacistického rasizmu na Ukrajine a v pobaltských štátoch. A teraz o to viac. Úzkostlivo mlčíme o tom, že mnohí z ukrajinských civilistov, ktorých tak dojemne vítame, sú nasiaknutí banderovskou ideológiou. Na čo čakáme? Prebudíme sa až, až začnú nacistické útoky v západnej Európe? Masívna podpora Spojených štátov a ich spojencov jednotkám ukrajinských banderovcov proti Rusku je porovnateľná s ich podporou v prvých dňoch útoku hitlerovského Nemecka proti ZSSR. Ostatne aj vtedy úplne všetky západné štáty bez výnimky dlho verili, že nacisti sú riešením hospodárskej krízy z roku 1929. Jedine oni sa zdali ponúkať vierohodnú alternatívu ku kapitalizmu. Názor zmenili, až keď sa nacistické nebezpečenstvo obrátilo proti nim.
spoluprácu (1938)
Naozaj sme už zabudli?
Francúzsky minister zahraničia Georges Bonnet, okúzlený židovskou politikou Tretej ríše, navrhol svojmu nemeckému partnerovi Joachimovi von Ribbentropovi deportáciu francúzskych, poľských a nemeckých Židov do vzdialenej kolónie na Madagaskare. Ten istý Georges Bonnet podpísal 6. decembra 1938 s ríšskym ministrom zahraničných vecí Joachimom Ribbentropom francúzsko-nemecký pakt o mierovej spolupráci.
Britský premiér Neuville Chamberlain zorganizoval 30. septembra 1938 Mníchovskú dohodu, ktorá
zlikvidovala Československo v prospech Ríše, pričom guvernér Anglickej banky Montagu Norman ukradol 27 ton československého zlata, aby pomohol posilniť nacistickú armádu.
Prescot Bush, otec prezidenta Georgea H. Busha a starý otec prezidenta Georgea W.
Busha, investoval v roku 1940 do tovární väzenského tábora v Osvienčime (vyhladzovacím táborom
sa stal až v roku 1942). Po páde nacizmu neboli títo ľudia postavení pred súd. Naopak sa snažili
tieto prípady zamiesť pod koberec a nechať na tieto zločiny zabudnúť (čo ako vidíme, sa skvele
podarilo). Musíme opakovať rovnaké chyby?
Úloha Ukrajincov počas studenej vojny
Počas druhej svetovej vojny poveril teoretik nacizmu Alfred Rosenberg a minister pre Východ
(Ostminister) Lotyša Gerharda von Mendeho, aby organizoval zjednotenie národov ZSSR na
podporu Adolfa Hitlera. K tomu vypracoval „manuál“ manipulácia s menšinami, ktorý po páde
Tretej ríše prevzala CIA. S pomocou veľkého jeruzalemského muftieho Amína al-Husajnýho vytvoril
von Mende školy pre mulláhov v Göttingene a Drážďanoch, nechal vymenovať veľkého muftího na
Kryme a získal východné pluky SS. Bol tiež spojkou ukrajinského „nacionalistu“ Stepana
Banderu.
Prezidenti Truman a Eisenhower sa rozhodli zamerať najprv na psychologickú vojnu proti
Sovietom. CIA vytvorila AmComLib (Americký výbor pre oslobodenie národov ZSSR), ktorý okrem
iného z Mníchova prevádzkoval Rádio Slobodná Európa. V podstate recyklovali Gerharda von
Mendeho. Práve on navrhol zriadenie mešity v Mníchove, ktorou bol nakoniec poverený Said
Ramadan (set zakladateľa Bratstva Hasana el-Banna). Bol to práve on, kto súčasne vyriešil
problémy Stepana Banderu a recykloval ho pre MI6 a CIA.
Pokračovanie SS Divízie Das Reich
nacistických kolaborantov, a Said Ramadan, dedič Hassana el-Banna na čele Moslimského
bratstva
Bývalý námestník Stepana Banderu a nacistami dosadený ukrajinský premiér Jaroslav Stetsko bol za druhej svetovej vojny na pokyn Tretej ríše jedným zo zakladateľov Antibolševického bloku národov (ABN). V ABN pokračoval aj počas studenej vojny, len tentoraz zmenil šéfa: miesto Hitlera, v prospech Spojených štátov. V tejto pozícii sa stal pilierom Svetovej antikomunistickej ligy (WACL) vytvorené CIA.
Veliteľstvo ABN sídlilo v Mníchove, odkiaľ Stepan Bandera a Jaroslav Stetsko riadili sabotážne akcie v ZSSR. Predsedom ABN bol Dán Ole Bjorn Kraft, bývalý predseda Severoatlantickej rady (civilný orgán, ktorý velil spojeneckým silám). Veľa operácií bolo plánovaných v spolupráci so CIA a MI6, teda pod dohľadom Franka Wisnera (dedka neskoršieho prezidenta Nicolasa Sarkozyho) a Kima Philbyho. Ten však spolok zradil a odovzdal informácie KGB. Jeden zo spolupracovníkov Jaroslava Stetska, Lev Dobriansky, sa stal veľvyslancom USA na Bahamách, zatiaľ čo jeho dcéra Paula J. Dobriansky pôsobila ako námestníčka ministra zahraničných vecí
pre demokraciu (sic!) vo vláde Georgea W. Busha.
Korene Azovského pluku
Bola to práve pani Paula Jon Dobriansky, ktorá desať rokov financovala historické štúdie, ktorých cieľom bolo zmanipulovať históriu: Hladomor, ktorý postihol Ukrajinu v rokoch 1932-33, (zdevastoval aj Rusko a Kazachstan) mal byť pripísaný Stalinovi, ktorý týmto spôsobom mal chcieť zlikvidovať ukrajinský národ. Táto mystifikácia sa postupne stala mýtom, ktorý je banderovcami dodnes udržiavaný tak, aby verejnosť uverila, že Rusi Ukrajincov po stáročia nenávideli.
A opäť sa podarilo: tento nezmysel roku 2008 podporil aj Európsky parlament. Po tomto úspechu Paula Dobriansky zastávala vysoké funkcie v agentúre Reuters a teraz pracuje v Atlantic Council.
Počas majdanského puča bola viceprezidentkou NED. Poprevratová kyjevská vláda potom mýtus o „hladomore“ široko rozvinula do priam komixovej podoby: Bohyňa rozpráva o nepominuteľných zločinoch Rusov na Ukrajincoch, a oznamuje, že prišli žatvy. Potom zotne hlavu Rusovi, rovnako ako džihádisti stínajú hlavy neveriacim. Ani to nechceme vedieť?
Ani to, že prezident Ronald Reagan a viceprezident George H. Bush privítali banderovcov, včítane
Jaroslava Stetska, v r. 1983 v Bielom dome? Bandera bol v roku 1955 zavraždený KGB. Stetsko
zomrel v roku 1986. Obja muži sú pochovaní na nemeckom cintoríne Walffriedhof. Nič nového.
Prezident Eisenhower prijal 23. septembra 1953 v Bielom dome zase delegáciu Moslimského bratstva.
Teroristická organizácia mala v tej dobe podporu CIA. Nechceme o tom vedieť.
Stetska, v roku 1983 v Bielom dome
Anglosaská podpora džihádistov
Nechceme vedieť, že v roku 1979 schválil americký prezident Jimmy Carter operáciu „Hurikán“, ktorej zámerom bolo vyslať do Afganistanu arabských džihádistov, členov Moslimského bratstva, aby bojovali proti komunistickej vláde? Vtedy sa z tejto malej teroristickej organizácie stala skutočná armáda. Jedna chyba viedla k druhej: od vojen v Afganistane k vojnám v
Juhosláviu a Čečensku a nakoniec k Daeši v Iraku a Sýrii.
Teroristická organizácia teraz mala podporu CIA.
Po štyridsať rokov boli všetky členské štáty NATO vyzývané, aby poskytovali „politický azyl“ džihádistom „prenasledovaným“ arabskými diktatúrami. Na „operácii Timber Sycamore“ sa podieľalo najmenej 17 spojeneckých štátov, ktoré džihádistom dodávali zbrane za miliardy dolárov – s ktorým potom začali ohrozovať Západ. Práve sa pokúšame o to isté s Banderovcami.
Odmena za kolaboráciu
tendencií), absolvujú sabotážne kurzy na základni NATO v Estónsku (2006). Výcvik bol zakončený
poctou nemeckým, estónskym a fínskym vojakom, ktorí zomreli za Tretiu ríšu.
Mladí Ukrajinci, členovia OUN-B (Organizácia ukrajinských banderovských nacionalistov)
absolvovali sabotážne kurzy na základni NATO v Estónsku (2006). Školenie bolo zakončené
uctením pamiatky nemeckých, estónskych a fínskych vojakov, ktorí padli za nacistickú Tretiu ríšu. Aj
to má dlhú tradíciu.
Počas studenej vojny začlenili Spojené štáty do svojho protisovietskeho aparátu bývalých
špecialistov na nacistickej represie. Spomeňme napríklad na „mäsiara z Lyonu“ Klausa Barbieho,
ktorý sa stal šéfom represií v Bolívii, alebo na Aloisa Brunera, ktorý vyhladzoval Židov v Rakúsku,
Grécku a Francúzsku. Zdalo sa však, že s rozpadom ZSSR toto úsilie prestalo.
Omyl: S rozpustením Varšavskej zmluvy a osamostatnením bývalých sovietskych štátov sa vo verejnom
priestore náhle objavili banderovské, ustašovské a nacistickej milície. Získali podporu
anglosaských krajín ako odmenu za kolaboráciu svojich rodičov počas studenej vojny.
Nacisti s plnou podporou „demokratov“
V Estónsku to začalo v roku 2009 vrátením popola plukovníka SS Alfonsa Rebaneho („estónskeho Rommela“) a následným položením pamätnej dosky, zakaždým s výraznou podporou prezidenta Toomasa Hendrika Ilvesa (prišiel „posilniť estónsku demokraciu“ z USA). Minister obrany Urmas Reinsalu navštívil v roku 2012 ostrov Saaremaa, aby sa zúčastnil slávnostného ceremoniálu „Zväzu estónskych bojovníkov za slobodu“ (organizácia kolaborantov s nacistami) a zablahoželal bývalým esesakom k „oslobodeniu vlasti“.
Lotyšská prezidentka Vaira Vike-Freiberga (1999-2007) tvrdí, že „esesáci boli hrdinami protisovietskeho boja“. Nechala zmeniť školské učebnice dejepisu a povolila akcie oslavujúce tohto „hrdinu“.
Lotyšsko, kde štvrtina obyvateľstva sú Rusi, zakázalo používanie ruštiny na stredných školách a nedáva Rusom občianske práva. To ale zaprisahaným demokratom v Bruseli nevadí – a nesmie sa o tom verejne hovoriť. A nakoniec Lotyšsko spolu s Estónskom postavilo v roku 2018 na svojej hranici s Ruskom múr (maďarský plot proti imigrantskej invázii bol naproti tomu predmetom sankcií voči Orbánovi).
Výbor Valného zhromaždenia OSN prijal 18. novembra 2020 rezolúciu o „boji proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a ďalším praktikám, ktoré prispievajú k podnecovaniu súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti“ (UN A/C.3/75/L.49). Všetci členovia OSN hlasovali „za“, iba Spojené štáty a Ukrajina hlasovali „proti“. No a ako inak – všetci členovia NATO a Európskej únie sa zdržali hlasovania.
Báječní bojovníci
8. mája 2007 v Ternopole (západná Ukrajina) vytvorili nacistické a islamistické skupiny „Antiimperialistický front“, aby spoločne bojovali proti Rusku. Zúčastnili sa jej organizácie z Litvy, Poľska, Ukrajiny a Ruska, vrátane islamistických separatistov z Krymu, Adygeji, Dagestanu, Ingušska, Kabardino-Balkária, Karačajevsko-Čerkeska, Osetska a Čečenska.
Čečenský emir Dokka Umarov, ktorého OSN považuje za člena al-Kájdy, sa nemohol zúčastniť kvôli
medzinárodným sankciám. Fronte predsedá Dmytro Jaroš, ktorý odišiel bojovať do Čečenska. Spolu s Andrijom Bileckým, „bielym vodcom“, vytvoril Pravý sektor, ktorý viedol krvavý prevrat na Euromajdane, a neskôr prápor Azov. Od 2. novembra 2021 je poradcom vrchného veliteľa ukrajinskej armády generála Valerija Zálužného.
7. apríla 2022 vystúpil prezident Zelenskyj v gréckom parlamente. Počas prejavu prehral krátke
video: Ukrajinec gréckeho pôvodu sa na ňom predstavil ako príslušník pluku Azov a pochválil boj svojej frakcie proti Rusom.
Rovnaké príčiny vedú k rovnakým následkom.
Po rozpade ZSSR sa na Ukrajine oživili starí démoni. Školské učebnice dejepisu boli zmenené. Už
tridsať rokov sa deti v škole učia že ich krajina získala nezávislosť len vďaka nacistom a že s Rusmi, tou
podradnou rasou, nemajú žiadne spoločné gény.
Desaťtisíce detí a dospievajúcich sa každoročne zúčastňujú „letných táborov“ banderovcov, rovnako ako
to robila Hitlerjugend. Skandujú ich heslo: „Sláva Ukrajine“. A práve títo mladí ľudia, dievčatá a
chlapci, dnes nachádzajú azyl v Európskej únii. Až tam niektorí z nich, rovnako ako ich spojenci z
Moslimského bratstva, začnú páchať teroristické útoky, budú sa všetci „demokrati“ diviť, kde
že sa to vzalo. Ale ono sa to šíri ako rakovina.
Banderovci už naberajú kadetov v Kanade, Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Veľkej Británii a Spojených štátoch štátoch a teraz aj dôstojníkov na vojenských akadémiách týchto krajín. Za týmto účelom vytvorili v roku 2019 tajný poriadok Centuria, ktorý šíri ich ideológiu. Tento poriadok sa okrem iného stavia proti demokratickým postupom a všeobecnému volebnému právu.
Ani to tajné služby zjavne nezaujíma. Zaujímajú sa však intenzívne o tých, ktorí na to upozorňujú. Členovia Centúrie recitujú „Modlitbu ukrajinských nacionalistov“, ktorú v medzivojnovom období spísal Jozef Maščák. Vystavujú dánsky Slnečný kríž a množia odkazy na poriadok Thule, ku ktorému patrili vysokí nacistickí hodnostári Tretej ríše. Táto ideológia, podobne ako ideológia Moslimského bratstva na Blízkom východe, sa šíri ako požiar. Tvárime sa, že o tom nevieme. Ale tá odporná beštia už je tu, medzi nami…
OZ Pán Občan
Zanechajte nám komentár